Veľkonočné symboly Čo sa skrýva za názvami

1. Veľkonočné symboly Čo sa skrýva za názvami

2. Veľkonočné symboly

3. Baránok • Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. • V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. • V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne, podľa kresťanskej viery, On je Baránok obetovaný za spásu sveta.

4. Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. • Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim. Kríž

5. Sviečka • Sviečka je chápaná ako znamenie života.

6. Paškál Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista. Symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Ozdobená je piatimi tymianovými hrudkami, na znak piatich Kristových rán. V priebehu veľkonočnej bohoslužby sa ponára do vody na znak krstu. Je ozdobená znamením kríža a symbolmi α a Ω, t.j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až po Turíce a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci.

7. Oheň • Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. • Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

8. Vajíčko • Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. • V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka. • Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. • V kresťanstve sa vajce vysvetľuje ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

9. Zajačik • Niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanského obdobia. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. sk.wikipedia.org

10. Kvetná nedeľa • Presnejší a úplný liturgický názov je „Palmová nedeľa Kristovho utrpenia.“ • Od pútničky Egídie sa dozvedáme, že začiatkom 5. storočia sa v Jeruzaleme na Olivovej hore zhromažďovali kresťania na bohoslužbu slova a večer odtiaľ robili slávnostný sprievod do mesta držiac v ruke palmové a olivové ratolesti. • Táto tradícia sa viaže na text z Jánovho evanjelia, kde sa píše, že Ježiš prichádzal do Jeruzalema, vyšiel mu v ústrety zástup držiac v ruke palmové ratolesti a prevolával mu na slávu ako Mesiášovi. • Z názvu je však zrejmé, že sa tu liturgicky spájajú dva aspekty: príchod Ježiša do Jeruzalema a pamiatka jeho umučenia.

11. Zelený štvrtok • Tento názov je zaužívaný v Čechách a na Slovensku a zrejme vznikol z chybného čítania nemeckého Gründonnerstag, za ktorým bolo sloveso grienen alebo greinen – „plakať“, a nie grün „zelený“. • Cirkevné spoločenstvo v tento deň prijímalo späť tých, ktorým bolo uložené pokánie, a boli tak prepustení zo stavu kajúcnosti. • Liturgicky je Zelený štvrtok predovšetkým spomienkou na poslednú večeru a • 1. ustanovenie sviatosti Eucharistie a • 2. sviatosti kňazstva.

12. Veľký piatok • je dňom Kristovho umučenia, ktoré má spásonosný charakter, takže mu pripadol prívlastok „veľký“. • Už od najstarších čias sa na tento deň viazal prísny pôst. • Liturgia je zameraná na utrpenie Pána Ježiša. Vo farnostiach sa modlia krížovú cestu a pri obradoch sa spievajú Pašie. • V tento deň kňazi neslúžia svätú omšu.

13. Biela sobota • je časom spočinutia Ježiša v hrobe. Prívlastok „biela“ je v tomto prípade synonymom slova „prázdna“. Nemá ani vlastnú liturgiu a je časom rozjímania o utrpení a smrti Ježiša Krista. • Zmŕtvychvstanie sa síce slávi už v sobotu večer po zotmení, ale táto slávnosť patrí k nasledujúcemu dňu, t.j. k Veľkonočnej nedeli.

14. Veľkonočná nedeľa

15. Pripravila Mgr. Helena Balážová, sr. Božena • Z internetových zdrojov