PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

1. PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI Psychologické vedy a blízke odbory ΨO Definícia osobnosti Aplikačné oblasti ΨO Historický pohľad na ΨO

2. Psychologické vedy- nejednotnosť v delení, exituje asi 50 psycholog. disciplín Základné psychologické disciplíny • Všeobecná psychológia • Vývinová psychologie (ontogenetická a fylogenetická) • Psychológia osobnosti • Sociálna psychológia • Psychopatológia • Psychologická metodológia • Dejiny psychológie • Porovnávacia psychológia • Experimentálna psychológia • Biologická psychológia

3. Aplikácia na problémy jedincov a malých skupín Klinická psychológia Psychodiagnostika Psychoterapia Aplikácia na všeobecné problémy spoločenskej praxe Psychohygiena Psychológia riadenia Psychológia náboru Psychol. propagandy Psych. voľného času Psychol. náboženstva Aplikované psychologické vedy

4. Aplikácia na konkrétne odbory spoločenskej praxe • Psychológia práce Sociálna psychológia práce Inžinierska psychológia • Pedagogická psychológia • Lekárska psychológia • Forenzná psychológia • Kriminalistická psychológia • Vojenskápsychológia • Psychológia športu • Psychológia umenia • Environmentálna psychológia • Psychológia trhu • Politická psychológia.....

5. Blízke vedné odbory Filozofické vedy Filozofická antropológia  osobnosti Neurovedy, Biologická antropológia Sociológia Prírodné vedy Spoločenské vedy Kultúrna antropológia

6. Etymológia termínu OSOBNOSŤ Persona – pôvod. význam – antická maska (zosil. zvuk) per sonare = znieť cez...  maska dáva tvár  povaha „per se esse“ - byť o sebe, byť sebou (Persona (lat.), Prosopon (gr.) ruština – lico = tvár  ličnosť = osobnosť slovanské j. – osoba – ,o sob´ = samo o sebe  vyjadruje individualitu, osobnú identitu  osobitosť

7. Definícia pojmu OSOBNOSŤ Viacero významov pojmu „osobnosť“→ 3 významy (Říčan, 2010): 1. Hodnotiaci pojem - jedinec pozoruhodný, špecificky vyhranený.... - viac ako obyčajný človek - vynikajúci, s významnou spoločenskou pozíciou - autentický, uvedomelý, zodpovedný, riadiaci sa svedomím.... 2. Psychická individualita jedinca - odlišnosť jedinca od druhých R. Cattel: Osobnosť je to, čo vytvára individuálne rozdiely medzi ľuďmi 3. Architektúra či štruktúra celku psychiky - zložky a funkcie psychického aparátu, ich fungovanie ako celku V.Tardy: Osobnosť je človek ako celok po stránke duševnej

8. Definície osobnosti zdôrazňujú nasledujúce znaky • Súhrnnosť(o. = súhrn psychologických prvkov, znakov..) • Jednotu(o. = integrácia, organizácia znakov jedinca...) • Prispôsobenie(o. = spôsob prispôsobenia sa podmienkam v sebe aj v okolí...) 4. Stálosť (o.= to psychické v človeku, čo je relatívne stále, umožňuje predpovedať správanie v určitej situácii) 5.Jedinečnosť(o. = to, čo jedinca odlišuje od druhých...) 6.Podstatu(o. = „to, čo človek skutočne je“, to najpríznačnejšie z hľadiska podstaty) (Linzey, Hall, 1970, Provazník, Komárková, 1998)

9. Ciele psychológie osobnosti • Výklad zachytených javov • Popis osobnosti • Predpovedanie osobnostných javov • Ovplyvňovanie vývinu osobnosti

10. Hlavné problémové oblasti ΨO Formálne vzťahy o. • Dynamika osobnosti • Vývoj osobnosti • Patológia osobnosti Obsahová kvalita o. • Temperament • Poznávanie (schopnosti, inteligencia, tvorivosť..) • Motivácia (zameranosť osobnosti) • Integrácia Metódy • Poznávanie osobnosti • Ovplyvňovanie osobnosti (Balcar, 1983)

11. Aplikačné oblastiΨO • Medicína - liečba psychosomatických ochorení - psychiatria, psychoterapia... • Pedagogika - pochopenie žiaka, formovanie jeho osobnosti žiaducim smerom, odhaľovanie nežiaducich prejavov, abnormít - učiteľ – model osobnosti... • Personalistika - výber a rozmiestňovanie pracovníkov...

12. Historický pohľad naΨO Historické zdroje ΨO Filozofia a náboženstvo • staroveká f. – špekulácie aj empirické postrehy (Platón – dimenzie ľudskej osobnosti) • náboženstvo – zameranie na vnútorné náboženské prežívanie... kňaz – spovedník – možnosť dôverne spoznávať problémy ľudí • etické sebareflexie ....hľadanie zmyslu života • moderné f. prúdy = „filozofia človeka“(existencializmus, fenomenológia) Prírodné vedy a medicína - antika – postrehy lekárov (Hippokratova-Galénova teória,...) • moderná psychiatria (S. Freud – zákonitosti psychopatologickej dynamiky...) • frenológia • metodológia vedy – vplyv fyziky, chémie, biológie,...matematiky Krásna literatúra • psychologické romány, poézia (Tolstoj, Balzac, Dostojevskij...) • naratívna psychológia – skúmanie príbehov  vhľad do osobnosti

13. Vývin psychológie osobnosti • viacero línií vývinu→ - výskum individuálnych rozdielov - skúmanie funkčnej architektúry osobnosti • Výskum individuálnych rozdielov - spojitosť s psychodiagnostickou praxou • F. Galton – meranie telesných znakov a duševných funkcií - Wundtovo laboratórium → metódy experimentálnej psychológie → meranie individuálnych rozdielov v jednoduchých duševných funkciách → zložitejšie funkcie → psychometrické skúmanie rozumových schopností – Spearman, Binet... (využitie napr. v armáde, v školách.....eugenické snahy..)

14. → zdokonalenie matematicko - štatistických metód (faktorová analýza...) → Thurstone, Guilford, Cattel - v posledných desaťročiach – psychofyziologické a biochemické metódy (napr. výskum temperamentu) Negatíva psychometricky založenej psychógie: • eklekticizmus a nedostatok teórie • prílišné spoliehanie sa na matematicko - štatistické metódy

15. 2.Skúmanie funkčnej architektúry osobnosti • poč. 20. stor. – hľadanie „atómov“ duševnej činnosti (vnímanie, predstavy...asociácie...) Psychoanalýza → makroanalýza osobnosti, skúma subštruktúry, ich súhru, konflikty... S. Freud – úloha pudov v ľudskej psychike - význam prvých rokov života pre vývin osobnosti - úloha nevedomia → nasledovníci – ego - psychológovia – ego=samostatnejšia, autonómnejšia jednotka s vlastnou energiou(A. Freudová, H. Hartman, R. White..) • E. Fromm, K. Horneyová, E. Erikson – zaoberajú sa sociokultúrmymi faktormi, ktoré formujú osobnosť (korekcia Freuda) • A. Adler • C. Jung

16. Humanistická psychológia Základ – G. Allport – zdôraznenie ľudskej racionality, etickej slobody, vyšších hodnôt, jedinečnosti človeka - A. Maslow, C. Rogers - záujem o zložky osobnosti, ktoré súvisia s tvorivosťou, etikou, umením, filozofiou...náboženstvom

17. Prístupy k štúdiu osobnosti • Nomotetický - skúmanie osobnosti prostredníctvom veľkých skupín ľudí - získavanie údajov pomocou rôznych výskumných metód → spracovávanie údajov → zovšeobecňovanie → formulovanie hypotéz →usudzovanie na zákonitosti fungovania osobností • Ideografický - skúmanie osobnosti cez skúmanie jednotlivca - je dôležité postihnúť jedinečnosť, neopakovateľnú individualitu každého (zovšeobecňovaním údajov dochádza k redukovaniu bohatosti a jedinečnosti prejavov osobnosti) - veľkosť výskumnej vzorky =1 → detailné analýzy pre klinické účely...

18. Teoretické prístupy k osobnosti a k psychoterapii KO - kognitívne PD - psychodynamické EX Vedomie BE - behaviorálne „napĺňanie zmyslu“ EX - existenciálne DUCHOVNÉ HU - humanistické BP - biopsychologické „sebauvedomenie“ „poznávanie sveta“ HU KO Vnútro Vonkajšok BE PD „pudová motivácia“ „učenie sa správaniu“ BP Nevedomie TELESNÉ „zachovanie + množenie“ (Balcar, 2005, uprav.)

19. Sigmund Freud (1856-1939) • východisko skúmania – introspekcia, skúsenosť s psychiatrickými pacientmi (hlavné techniky – voľné asociácie, analýza snov, parapraxií) - 3 subštruktúry osobnosti:

20. Osobnosť ako psychický aparát podľa S. Freuda predvedomie EGO princíp reality vedomie nevedomie SUPEREGO mravné normy ID princíp slasti

21. Dynamika osobnosti • fyziologická a psychická energia sa môžu vzájomne transformovať → ID je bodom kontaktu medzi energiou tela a osobnosti Pud – psychická energia, želanie naplniť určitú telesnú potrebu Pudy života: hlad, smäd, sex... (ich energiou je libido - vybíja sa dosahovaním slasti, nezničiteľné) – úsilie o uchovanie jedinca, druhu Pudy smrti: želanie zomrieť („cieľom celého života je smrť“) - agresívny pud = sebadeštrukcia obrátená proti iným ľuďom

22. Štádiá psychosexuálneho vývinu - zdôraznenie významu prvých rokov života na formovanie osob. • libido (energia sex. pudu) → vybíja sa stimuláciou erotogén. zón – v rôznych vekových obdobiach dominujú rôzne erotogén. zóny → uspokojenie či neuspokojenie sa prejaví v charakterových vlastnostiach jedinca • neuspokojenie → fixácia libida → v prípade stresu, frustrácie → regres • Orálne štádium (0-1rok) - ústa - satie, jedenie, hryzenie, prežúvanie →neuspokojenie → orálny charakter (o. pasívny: závislosť, labužníctvo, fajčenie, pitie...;o. agresívny: sarkazmus, obhrýzanie ceruziek..) 2. Análne štádium (1-2roky) – anum – slasť z vyprázdňovania - tlak okolia na pestovanie toaletných návykov → análny charakter (a. zdržanlivý: pedantéria, čistota, húževnatosť, tvrdohlavosť, lakota, hromadenie majetku..., a.agresívny: krutosť, nedbanlivosť, vandalizmus....)

23. 3. Falické štádium (2 – 5 rokov ) – pohlavné orgány • nezrelé genitálne štádium • intenzívny erotický vzťah k rodičom opačného pohlavia (→Oidipovský a Elektrin komplex) → vytesnenie infaltilnej sexuality, identifikácia s rodičmi 4. Latencia ( 5 – 12 rokov) • sexualita je latentná, pud. energia uvoľnená pre iné účely 5. Genitálne štádium (12 a viac rokov) • altruistická láska k druhým, dospelá podoba sexuality, potreba reprodukcie • oralita, analita, falické rysy – len ako reziduá

24. Carl Gustav Jung(1875-961)- Analytická psychológia - „spurný korunný princ“ Freuda (Švajčiar) - rezervovanosť voči F. sexuálnej teórii, nepochopeniu duchovna, mechanickému pohľadu na svet - dôraz na fylogenetický pôvod osobnosti (darwinista) Rozlišuje: Individuálne nevedomie – vytesnené obsahy vedomia, individuálne Kolektívne nevedomie - dedičné, dané evolúciou - obsahuje celé duševné dedičstvo ľudskej evolúcie - spoločné, jednotné pre všetkých jadro = archetypy

25. Ja – vedomie – nevedomie v štruktúre osobnosti kolektívne nevedomie osobné nevedomie vedomé Ja pole vedomia

26. Archetyp – forma bez obsahu – reprezentuje možnosť určitého vnímania, konania - splýva s rannou skúsenosťou, formuje centrum komplexu - symbol – vonkajší prejav archetypu pr. narodenie, smrť, moc, dieťa, hrdina, tieň..... - zisťovanie analýzou snov Komplex – v rámci individ. nevedomia sa skupiny myšlienok zhlukujú – fungujú autonómne - odštiepená časť osobnosti – pôsobí ako cudzie teleso - ucelenosť, autonómia, vlastné ciele pre vedomé Ja neprijateľné (vysvetlenie patolog. javov) - odhalenie prostredníctvom slovných asociácií

27. Alfred Adler(1870 – 1937)- Individuálna psychológia vedomie - človek je sociálne orientovaná bytosť, aktívne sa usiluje o svoj rozvoj - primárny ľudský motív – potreba prekonať inferioritu a dosiahnuť superioritu • životný štýl – spôsob, ako jedinec usiluje o superioritu (ustaľuje sa okolo 4. – 5. roku) • najrannejšie spomienky odhaľujú genézu životného štýlu • význam výchovy rodičov, poradia narodenia Individuálna psychológia → zdôraznil nedeliteľnosť, celistvosť a jednotu ľudskej osobnosti. F nevedomie A vedomie nevedomie

28. Eric Berne(1910 – 1970) - .Kanada (E.L. Bernstein) → USA - spolupráca s E. Eriksonom - transakčná analýza – koncepcia stavov Ja, druhov medziľudskej transakcie a hier • naše Ja sa dostáva do troch stavov: • Rodič (obdoba Superega) – morálne pravidlá, hodnoty, rituály, tradície - starostlivý - kritizujúci 2.Dieťa (Id) – pokračovanie duš. stavov a tendencií v detstve - slobodné - adaptované 3.Dospelý (Ego) – vecný, racionálny, vyjednáva, spolupracuje, plánuje, uvedomuje si stavy Ja

29. → rozlišovanie stavov Ja má zásadný význam pre komunikáciu transakcia = sociálny dotyk, komunikácia – môže byť „pohladením“ alebo „úderom“ → transakčná analýza – rozbor a hodnotenie medziľudského správania (individuálnych a typových rozdielov) v interakcii (ta má uspokojiť soc. potreby jedinca) • analýzy životných scenárov (v život. situáciách jedinca sa opakujú určité hlavné témy ) → využitie v analýzach hry (identifikácia a analýza životného scenára)

30. E. Berne – príklady transakcií Ro☺ ☺Ro Do☺ ☺Do Di☺ ☺Di Ro☺ ☺Ro Do☺ ☺Do Di☺ ☺Di Ro☺ ☺Ro Do☺ ☺Do Di☺ ☺Di A – rovnobežné komplementárne transakcie B – rovnobežné šikmé transakcie C – prekrížené transakcie D – skryté transakcie A B C

31. OK stavy (postoje) • predstavujú vieru v prítomnosť či neprítomnosť širokej škály pozitívnych ľudských vlastností u seba a u druhých • človek sa prechodne zabydlí v každom stave (1. – 4.) • môžeme sa nachádzať aj v niekoľkých stavoch naraz v závislosti od prostredia a kontextu • Nie som OK, si OKmalé sebavedomie a sebadôvera, pesimizmus,smútok, depresia, sebaobviňovanie • Nie som OK, nie si OKschizofrénia, beznádej, psychózy, zúfalstvo, depresia • Som OK, nie si OK paranoia, zlosť, vzdor,nenávisť, bezcitnosť 4. Som OK, si OKradosť, hravosť, úsilie,odhodlanie, sebadôvera

32. Literatúra: BALCAR, K.1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. DRAPELA, J.V., HRABAL, V. a kol. 1998. Vybrané poradenské směry. Teorie a strategie. Praha: Karolinum, 85 s. ISBN 80-7184-011-4 HALL, C.S., LINDZEY, G., LOEHLIN, J.C., MANOSEVITZ, M. 1999. Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 510 s. ISBN 80-08-03001-1 MIKŠÍK, O. 2007. Psychologické teorie osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 269 s. ISBN 978-80-246-1312-3 ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada, 208 s. ISBN 978-80-247-3133-9 SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti.Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3