Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia

1. Výživa detí a mládeže – preventívny faktor porúch zdravia MUDr. Hamade Jana, PhD.

2. Výživa- súbor pochodov, prostredníctvom ktorých organizmus prijíma a zužitkováva látky nevyhnutné na pokrytie energetického výdaja, na stavbu a obnovenie tkanív a na zabezpečenie fyziologických funkcií. Výživaje jednou z najdôležitejších zložiek vonkajšieho prostrediaovplyvňujúcich zdravie. Zdravá strava - strava, ktorá je biologicky hodnotná a obsahuje potrebné množstvo bielkovín, tukov, cukrov, minerálnych látok a vitamínov.

3. Správna výživazohráva od útleho veku významnú úlohu v prevenciivzniku rôznych poškodení zdravia, prejavujúcich sa často až v dospelosti . Výživa a prevencia aterosklerózy Sociálna závažnosť aterosklerózy: - na aterosklerózu a jej orgánové komplikácie (infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, ICH – zomiera v rozvinutých krajinách väčšina obyvateľov (cca 50 – 60% všetkých úmrtí) .

4. Aterosklerotické lézie Najčastejšie sa vyskytujú tzv. lipoidné prúžky– zhluky makrofágov bohatých na lipidy a T lymfocyty. Lipoidné prúžky – vznikajú už v detskom veku - u polovice detí vo veku 10 – 14 rokov sú pozorovateľné v koronárnom riečisku. hypercholesterolémia diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia obezita fajčenie cigariet, sedavý spôsob života mužské pohlavie vek anamnéza predčasnej aterosklerózy v rodine Rizikové faktory aterosklerózy

5. Vzťah – výživa a ateroskleróza Celkový prísun energie Obezita – spája sa s nadbytočným prísunom energie . Vyšší príjem nasýtených tukov a cholesterolu - riziko vzniku obezity – vznik aterogenézy . 2. Prísun tukov v potrave Zvýšený prísun cholesterolu a nasýtených MK – zvyšuje hladinu cholesterolémie a LDL. 3. Prísun sacharidov Zvýšený prísun sacharidov = konverzia sacharidov na tuk – najmä v bunkách pečene – vznik obezity a pečeňovej steatózy.

6. 4. Prísun vlákniny Vláknina – všeobecne ochranný faktor. Znižuje vstrebávanie cholesterolu, spomaľuje resorpciu sacharidov – miernejšie sa vyplavuje inzulín. 5. Prísun kuchynskej soli Zvýšená konzumácia kuchynskej soli – rozvoj artériovej hypertenzie a často inzulínová rezistencia. Oba faktory podporujú vznik aterosklerózy . 6. Prísun vitamínov a stopových prvkov Vitamíny s antioxidačným účinkom: beta-karotén, vitamín C, vitamín E a selén - znižujú oxidáciu tukov a z toho dôvodu aj LDL.

7. 7. Prísun alkoholu Nadmerný prísun alkoholu vedie k pečeňovej cirhóze, dochádza ku vzniku hypertriglycerolémie a je akcelerovaná aterogenéza 8. Prísun železa Vysoký prísun železa – pravdepodobný proaterogénny faktor. Výsledky štúdií - u chorých s jasnými rizikami ICHS - v sére sa zistili cca dvojnásobné hladiny ferritínu .

8. Intervencia a prevencia • znížiť celkový prívod tukov v potrave (denný prívod tukov – do 30% celkovej energetickej dávky), • zvýšiť prísun polyénových a monoénových mastných kyselín cestou konzumácie rýb a rastlinných olejov (slnečnicový), • znížiť prísun cholesterolu v strave (obmedziť údeniny, masť, tučné mliečne výrobky, maslo) • preferovať polysacharidy pred mono a disacharidmi,

9. dennú potrebu energie pokrývať z 55 -60% sacharidmi, avšak v závislosti od energetických potrieb jednotlivca, odporúča sa denne konzumovať aspoň 30 g vlákniny – predstavuje to aspoň 400 g ovocia a zeleniny . Zelenina a ovocie by mali byť súčasťou každého denného jedla, vrátane desiatej. neprekračovať odporúčaný denný príjem kuchynskej soli (5g denne)

10. Výživa a prevencia nádorových ochorení Výživa – významný faktor vzniku niektorých nádorov. Podiel jednotlivých zložiek: tuk - rakovina hrubého čreva, prostaty, endometria, vaječníkov, pankreasu a prsníkov Tuk v potrave • vedie k zmenám hormonálnych receptorov hormón dependentný rast nádorových buniek • vyvoláva zmenu primárnych žlčových kyselín na sekundárne = karcinogénne látky s priamym toxickým účinkom na sliznicu hrubého čreva • ovplyvňuje bunkové • membrány • podporuje syntézu potencionálne mutagénnych voľných kyslíkových radikálov

11. 2. Energia Nadmerný príjem energie - zvýšený výskyt karcinómu prsníkov, čreva, konečníka, maternice a obličiek 3. Alkohol Experimentálne a epidemiologické štúdie - poukázali na pozitívny vzťah medzi príjmom alkoholu a rozvojom karcinómu ústnej dutiny, hltanu , pažeráka a hrubého čreva • 4. Technologické postupy prípravy stravy • údené a grilované potraviny - môžu obsahovať polycyklické aromatické uhľovodíky (niektoré z nich patria medzi karcinogény) • vysoké teploty – vznik heterocyklických amínov z bielkovín, resp. AK - mutagénne účinky

12. Potraviny nasoľované, nakladané do dusitanových soliacich zmesí - obsahujú dusitany, z ktorých môžu v ústach a žalúdku vznikať nitrozamíny a iné nitrózozlúčeniny s karcinogénnym účinkom nádory žalúdka a močového mechúra. Nevhodné skladovanie potravín - kontaminácia a rast plesní, produkujúcich karcinogénne mykotoxíny. Aflatoxíny riziko vzniku karcinómu pečene.

13. Intervencia a prevencia vyšší príjem omega-3-mastných kyselín z rybích olejov môže chrániť proti vzniku rakoviny , ako aj spomaľovať rast už vzniknutých nádorov konzumácia stravy bohatej na vlákninu negatívne koreluje s výskytom rakoviny čreva mnohé štúdie poukazujú na protektívny účinok: - vitamínu A a karotenoidov (zníženie peroxidácie tukov a tvorby voľných kyslíkových radikálov) - vitamínu C - vitamínu E - selénu pozor na predáv - kovanie

14. Výživa a prevencia vzniku diabetes mellitus Diabetes mellitus – ochorenie, charakterizované absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu Diabetes mellitus II. typu – vzniká najčastejšie vo veku nad 40 rokov, ale v posledných rokoch sa stále častejšie vyskytuje u detí a mladistvých . Tento typ diabetu sa rozdeľuje na typ s obezitou a typ bez obezity, ale viac ako 90% chorých má nadhmotnosť. Primárnou prevenciou tohto ochorenia je prevencia obezity. Aj v sekundárnej prevencii – v prevencii komplikácii zohráva redukcia hmotnosti významnú úlohu.

15. Riziká a komplikácie cukrovky Diabetes významne urýchľuje aterosklerózu (ukladanie cholesterolu do steny ciev) - výsledkom je zúženie dôležitých tepien, najmä srdcových (koronárnych), a krčných (karotických), ktoré sú nevyhnutné na zásobovanie mozgu a tepien nôh, zásobujúcich krvou príslušné partie. Choroby najviac ohrozujúce život diabetika 2. typu 1.  Infarkt myokardu 2.  Mozgová mŕtvica 3.  Ischemická choroba dolných končatín

16. Dlhodobé komplikácie diabetu: očné komplikácie (diabetická retinopatia): poškodenie drobných ciev očnej sietnice. Pokročilé zmeny môžu viesť až k úplnej slepote. neurologické komplikácie (diabetická polyneuropatia): poškodenie nervových vláken, najmä periférnych nervov, čo po dlhšom čase môže viesť k strate kožnej citlivosti, poruche inervácie vnútorných orgánov, ale aj k veľmi nepríjemným bolestivým prejavom (pálenie, tŕpnutie) poškodenie obličiek (diabetická nefropatia): postupné zhoršovanie obličkových funkcií, ktoré môžu vyústiť až do zlyhania obličiek a nutnosti doživotnej pravidelnej hemodialýzy

17. Intervencia a prevencia prevencia vzniku nadhmotnosti a obezity redukcia príjmu cholesterolu a nasýtených mastných kyselín zvýšenie príjmu nenasýtených mastných kyselín vo forme rastlinných olejov (slnečnicový, olivový) a rýb zvýšenie príjmu vitamínu C

18. poškodenie veľkých ciev (ischemická choroba): Výživa a prevencia vzniku osteoporózy Vznik osteoporózy a zlomenín vo vyššom veku závisí od množstva kostnej hmoty , vytvorenej v detstve a dospievaní. Predispozícia je daná geneticky, ale dôležitá je výživa a fyzická aktivita v detskom veku a počas dospievania. Získanie dostatočného množstva kostnej hmoty v priebehu dospievania a počas dospelosti možno priaznivo ovplyvniť dostatočným prísunom vápnika, vitamínu D a fyzickou aktivitou.

19. Intervencia a prevencia zabezpečenie dostatočného prísunu vápnika potravou v zmysle odporúčaných výživových dávok podľa veku a pohlavia pravidelná fyzická aktivita (jedinci s pravidelnou a primeranou fyzickou aktivitou majú väčšiu kostnú hmotu ako nešportovci) sedavý spôsob života vedie k úbytku kostnej hmoty

20. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ