540 likes | 2.2k Views
SYNTAX. Definícia Vetné členy + sklady Vety Súvetia. Syntax - definícia. V jazykovede je syntax (skladba) jazykoveda zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete , správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom .
E N D
SYNTAX Definícia Vetné členy + sklady Vety Súvetia
Syntax - definícia V jazykovede je syntax (skladba) jazykovedazaoberajúcasavzťahmimedzislovamivovete, správnymtvorenímvetnýchkonštrukciía slovosledom. Označeniepre syntax pochádzaz gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“). Hlavnou jednotkou skladby je veta, ktorásaskladá z vetnýchčlenov.
Vetné členy Vetný člen je „stavebná jednotka“ vety. Medzivetné členy patria plnovýznamové slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavnémená, číslovky, príslovky) a slovný druh, ktorýtieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje, resp. odkazuje na predmety, javy a príznaky (zámená). Medzivetné členy nepatriapredložky, spojky a častice.
Prísudok (1) – s,m • je základný vetný člen, ktorývyjadruje, čo podmet robí (otec rúbe) alebočosa s ním deje (tráva schne). • otázka: Čo robí podmet, čosa s ním deje? • rozdelenie:a) slovesný – vyjadrený jednoduchým alebozloženým slovesným tvarom: (Otec) saumýva. (Otec) by chcelumývať. (vyjadrený plnovýznamovým slovesom – píšem, čítam, smejemsa; vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom + neurčitkom plnovýznamového slovesa – chcempísať, musím čítať, môžemsasmiať); b) neslovesný (menný) – vyjadrenýkombináciou sponového slovesa byť, stať sa a podstatným menom (je robotníkom), prídavnýmmenom (je dobrý), zámenom (je taký), číslovkou (je prvý), príslovkou (je pekne)
Podmet (2) • je základný vetný člen, ktorývyjadruje, ktovykonáva dej (otec číta) alebokto je nositeľom stavu (otec bledne) či vlastnosti (otec je dobrý). otázka: Kto? Čo? + prísudok, napr. Ktočíta?rozdelenie:a.) vyjadrený • podstatným menom:Otec pracuje. • prídavnýmmenom:Chorýodpočíva. • číslovkou:Prvý je odmenený. • neurčitkom:Fajčiť je zakázané. • trpným príčastím:Sklamanýneuverí. b.) nevyjadrený - privetnom rozbore sa označuje osobnýmzámenompodľa osoby slovesa, napr. Pracovala. (Ona) Bol dobrý. (On)
Predmet (3) – p, n • je rozvíjacívetný člen, ktorýdopĺňa, bližšie určuje význam prísudku. • Označuje osobu, vec, udalosťatď., ktorá je činnosťou slovesa zasiahnutá, napr. otec rúbedrevo – činnosťzasiahnedrevo, hovorís otcom – činnosťzasiahne uši otca, hrešíma– činnosťzasiahnemňa. otázka: Všetky pádové otázky okrem nominatívu + prísudok, napr. Komu povedala? rozdelenie:a.) priamy – v akuzatíve bez predložky, napr. napísallist, otec rúbedrevo;b.) nepriamy – v akuzatíve s predložkou (bojoval za vlasť) a v ostatnýchpádoch okrem nominatívu (hovorío chorom, nedám Marekovi).
Príslovkové určenie (4) – m, č, s, p • je rozvíjacívetný člen, ktorýbližšieurčuje, za akých okolností sa dej slovesa (nadradenéhovetného člena – prísudku) uskutočňuje. • otázky: Kde + prísudok? , napr. Kde spí?Kedy + prísudok?, napr. Kedy spal?Ako + prísudok?, napr. Akospal?Prečo + prísudok?, napr. Prečo zaspal?
Prívlastok (5) – z, n • je rozvíjacívetný člen, ktorýbližšie určuje nadradené podstatné menovofunkciiakéhokoľvekvetného člena. Vyjadrujevlastnosťnadradeného podstatného mena. • otázka: Aký, ktorý, čí? + nadradené podstatné meno, napr. Aký otec? Usilovný otec.rozdelenie:zhodný – stojí pred podstatným menom a zhodujesa s ním v rode, čísle a páde, napr. dobrý otec: dobrý – muž. r., j. č., N; otec – muž. r., j. č., N;nezhodný – stojí za podstatným menom a nezhodujesa s ním v rode, čísle a páde, napr. miska s vodou: miska – žen. r., j. č., N; s vodou – žen. r., j. č., I.
Doplnok (6) – po, pr • je rozvíjacívetný člen, ktorý naraz rozvíja dva vetné členy – podmet a prísudokalebopredmet a prísudok. • rozdelenie:a.) podmetový –rozvíja podmet a prísudok; Jano dobeholprvý. otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet + prísudok)poznámka:prídavnémenoprvývofunkciidoplnka má platnosť len počastrvania činnosti slovesa. Vovete – Uplakané dieťa zaspalo. – je vlastnosťvyjadrenáprídavnýmmenom trvalá. Dieťa mohlo byť uplakané aj niekoľko dní (prívlastok). Vovete – Dieťa zaspalo uplakané. – bolo dieťa uplakané len počaszaspávania (doplnok); b.) predmetový – rozvíja zároveň predmet a prísudok; Otca zvolili za poslanca.otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet + prísudok).
Prístavok (7) je voľnýzhodnýprívlastokvyjadrený podstatným menompripojeným k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavnémestoSlovenskej republiky, je mestom na Dunaji. Hrubo vytlačenúčasťmôžemevypustiť bez porušeniazmyslu vety (pretosa z obochstránoddeľuječiarkou).
Vetné sklady • prisudzovacísklad (predikatívna syntagma) je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennejvete.- podmet môže byť aj nevyjadrený(Mama varí.)(Brat je šikovný.)((oni)Píšu.) • určovací sklad (determinatívna syntagma) je spojenienadradeného a podradenéhovetnéhočlena.- nadradenývetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradenýmvetnýmčlenom- nadradenýmvetnýmčlenomsapýtame na podradený(môj pes - Čí pes? Môj.)(rúbaťdrevo - Čorúbať? Drevo.)(zavčasu vstávať - Kedyvstávať? Zavčasu.) • priraďovacísklad (koordinatívna syntagma) je spojenie rovnocenných členovviacnásobnéhovetnéhočlena.(Vysypali smezbytočnosti a odpadky.)(Karolje malý, ale šikovný.)(Spíme aj v noci, aj popoludní.)
Úlohy • Z vety vypíšte všetky druhy skladov (syntagiem). Moderné umenie rozbilo vekmi overené formy a postupy. • Aké sklady sa nachádzajú v nasledujúcej vete? Naše deti prežívali prázdniny v malebnom prostredí hôr a dolín. • 1 prisudzovací, 6 určovacích, 1 priraďovací • 1 prisudzovací, 5 určovacích, 2 priraďovacie • 1 prisudzovací, 5 určovacích, 1 priraďovací • 1 prisudzovací, 7 určovacích
Úlohy • Určte vetné členy vo vetách a zakreslite ich sklady. 1. Od prudkého rozhorčenia sa mi spustila krv z nosa, ale Heatcliff sa len rehotal. 2. Neviem, ako by sa celá tá scéna bola skončila, keby tam nebola prítomná jedna osoba rozumnejšia než ja a dobroprajnejšia ako môj protivník. 3. Napokon vyšla z domu korpulentná gazdiná Zilla, aby zistila, čo je to za huriavk.
Veta Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačneuzavretá, napr. Naša mama varí. Prší? Áno.druhy viet: PODĽA OBSAHU (modálnosti): a.) oznamovacia – obsahuje oznam. Na konci vety píšeme bodku. napr. Pôjdemespolu do školy. b.) opytovacia – obsahuje otázku, na niečosapýtamealebozisťujeme. Na konci vety píšeme otáznik. napr. Pôjdeš dnes so mnou do školy? c.) rozkazovacia – obsahuje rozkaz, napr. Poď sem! alebo zákaz, napr. Nerob! Na konci píšeme výkričník. d.) želacia – obsahuje želanie, aby saniečo stalo, napr. Bodaj by to tak bolo. alebo nestalo, napr. Nech len nespadne! Na konci píšeme výkričníkalebobodku. e.) zvolacia – obsahuje citové pohnutie (strach, radosťatď.). Na konci zvyčajne píšeme výkričník. napr. Tak sa mi to páči!
Veta PODĽA ČLENITOSTI: jednočlenná – nedá sarozdeliť na podmetovú a prísudkovúčasť, nemá prisudzovací sklad, ale ibavetný základ, podľaktorého vety rozlišujeme: slovesnú – vetnýmzákladomsúslovesá, ktorévyjadrujú:a.) atmosferickéjavy:Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.b.) nevysvetliteľnédeje:Straší tma.c.) telesné a duševné pocity:Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.Spoznámeich aj podľa slovesa v 3. osobe jednotného čísla. neslovesnú – je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmiatď.a.) mennú – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.b.) citoslovnú – Ej, ej. Hej! Dobré. dvojčlenná – dá sarozdeliť na podmetovúčasť a prísudkovúčasť. Má oba hlavnévetné členy, a to podmet (vyjadrenýalebonevyjadrený) a prísudok. dvojčlenná:1. úplná – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťaspí.2. neúplná – má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)
Veta PODĽA ZLOŽENIA: Jednoducháveta je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku.Podľa toho, či má ibazákladnéalebo aj rozvíjajúcevetné členy, poznáme:1. holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebonevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy súbližšie určené rozvíjacímvetnýmčlenom, napr. Náš otec prichádza. Neskoroprichádza. Náš otec neskoroprichádza. Zloženáveta – súvetie:1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.2. zloženésúvetie – obsahuj viacako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.
Úlohy Určte nasledujúce vety z hľadiska členitosti. • Zrazu zahrmelo. • O chvíľu už blesky bičovali oblohu • Lialo ako z krhly. • Dážď tichučko šumel. • Obuv. • Dobrý deň! • Pozdravujem Tvoju sestričku. Pomenuj vety z hľadiska modálnosti. Aká bude intonácia jednotlivých viet? • Slnko vystúpilo nad obzor. • Kto to ešte nevie? • Odovzdal si už prihlášku? • Urob to hneď!
Jednoduchá veta vs. Súvetia • jednoduché vety – majú jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ, • súvetia – majú dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.
Urči, či ide o jednoduchú vetu alebosúvetie • Moja dcéra prišla neskoro v noci. • Hodiny zrazu začali vrčať a odbíjať. • Bolo oblačno. • Nielen kričal, ale aj dupal. • Neviem, prečo by si to nezvládol. • Rozboleli ma oči, a preto som počítač vypla. • Svoj starý klobúk odložil na obvyklé miesto. jednoduchá veta súvetie jednoduchá veta súvetie súvetie súvetie jednoduchá veta
SÚVETIA • priraďovacie, • podraďovacie. Priraďovaciesúvetie je súvetie, v ktoromsú vety gramaticky rovnocenné – hlavné vety. Hlavné vety priraďovaciehosúvetiasaspájajú: • priraďovacími spojkami: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba, ani, ba až, nielen – ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, či, buď, alebo – alebo, či – či, lebo, však, veď, totiž, a to, to jest, tak, a tak, teda, a teda, preto, a preto, nuž, • bezspojkovo.
Skúsdoplniťvhodnúpriraďovaciu spojku do jednotlivých súvetí • Brankár loptu zachytil ....... vyrazil ju z brány. • Najprvkričíš, ....... chváliš. • Buď spala, ........leňošila. • Urobila somveľachýb, ..... poučila somsa. • Ani nejedla, ..... nepila. • Otec vienielenvariť, .... ..... piecť. • Neskoro vstal, .. ..... sanestiholnaraňajkovať. • Dobehol na poslednúchvíľu, ..... tam už nikoho nezastihol. • Nielen fajčí, .... .... pije.
Priraďovacie súvetia Zlučovaciesúvetie: a, i, aj, ani, a najmä i- i, aj- aj ...), spájacímivýrazmi (jednak - jednak, najprv- potom, vše- vše) alebo bez spojok.Príklady: Bolo zamračené a fúkal silný vietor. Najprvsa pohádali, potom sa museli udobrovať. Odporovaciesúvetie: mi (a, ale, no, lež, avšak, len), spájacímivýrazmi (ale predsa, jednako, a napriek tomu, lenže).Príklady: Bolo slnečno, ale fúkal silný vietor. Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal. Stupňovaciesúvetie: (ba aj, ba ani) alebospájacímivýrazmi (nielen - ale aj, ba – naopak, ba dokonca). Príklady: Zvalilo ohradu, ba aj strechuodnieslo. Nepochopili nás, dokoncasa nám smiali.
Vylučovaciesúvetie: alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.Príklady: Možno to nechápali, možno sa tak ibatvárili. Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám. Dôvodovésúvetie: veď, avšak, totiž, ináč.Príklady: Neviem nič, veď somsa neučil.Pomoholsom mu, keďma o to požiadal.Išielštudovať medicínu, avšak niekvôli sebe. Dôsledkovésúvetie: preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda.Príklady: Bola chorá, a tak prišla. Zlomila si nohu, a tak zostala doma. Vyhral v lotérii, a preto si kúpil nový dom.Chcelasomjupotešiť, pretosom jej donieslakvety.
Podraďovaciesúvetie je súvetie, v ktoromniesú vety gramaticky rovnocenné, čiže jedna veta je nadradená – hlavná, druhá veta je podradená – vedľajšia. Hlavné a vedľajšie vety podraďovaciehosúvetiasaspájajú: • podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo, • vzťažnýmizámenami: kto, čo, kedy, kam, kde, ktorý, aký.
Skús doplniť vhodnú podraďovaciu spojku alebo vzťažné zámeno do jednotlivých súvetí • Vošiel do bytu, ... ................. samalnasťahovať. • Prečo si neoznámil, ..... zajtraneprídeš? • Dúfam, .... si sa u nás cítila dobre. • Nechaj tak, ..... ti to nestačí. • Zamierili tam, ..... sasvietilo. • Dotiaľ chodil do práce neskoro, ..... ho neprepustili. • Čakalasom, .... až zájde. • Ušiel z väzenia, .... ... sa za ním zavrelaväzenská brána. • Uverilasom mu, ...... ma neraz oklamal.
Ani nespala, ani nebdela. Kde ťanevítajú, tam nechoď. Vytrhli mi zub, ktorýmaveľmi bolel. Buď chytá ryby, alebozbiera huby. Vierasedela v izbe a nariekala. Musíš nájsťspôsob, akosituáciuvyriešiť! Zbledol, ba až ozelenel. Boleli ich nohy, leboprešliveľakilometrov. Najprvdojedz, potom môžešísťvon! • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • podraďovaciesúveti • priraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie • podraďovaciesúvetie • priraďovaciesúvetie Urči, či ide o priraďovaciealebopodraďovaciesúvetie
Typy vedľajších viet: 1) Podmetová- Strašné je (to), že sa nič nestalo.Hlavná veta nemá podmet, má ho iba naznačený nominatívom ukazovacích zámien (to).- Kto mlčí, ten svedčí. 2)Prísudková – ak je v hlavnejveteslovesno-mennýprísudokHlavná veta končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také atď.).- Jánošík bol taký, že ho nik nepremohol. 3)Vetnozákladová – obyčajne za spojkou že, aby, ako, akoby- Bolo mi, akobymaktosipodviedol. 4)Predmetová- Cítila som, že vyhrám. 5) Prívlastková- Mám rád koláče, ktorépečiemoja mama. 6) Príslovková a) miestna- Kamkoľvekpozrieš, všade sa už zeleň rozlieva.b)časová- Nepôjdešvon, kým si neopravíš známky! c) spôsobová- Akosa do hory volá, tak sa z hory ozýva. d) príčinná- Nemôžemísť do kina, lebosom chorý. 7) Doplnková- Videl Janu, akokráča dolu ulicou.
Vytvorte z dvoch jednoduchých viet… Ľaholsom si. Hneďsom zaspal. priraďovaciesúvetie • zlučovacie: ……………………………………………………...........................................… • odporovacie: ............................................................................................................................. podraďovaciesúvetie a určtevedľajšiu vetu: ......................................................................... .......................... .................................................................................................... ...............