260 likes | 583 Views
Teologálne čnosti. Ľudské a Božské čnosti. ľudské čnosti sú zakorenené v teologálnych čnostiach teologálne čnosti robia človeka schopným mať živý vzťah s Bohom → v ďaka nim sme schopní vstúpiť do vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti.
E N D
Ľudské a Božské čnosti • ľudské čnosti sú zakorenené v teologálnych čnostiach • teologálne čnosti • robia človeka schopným mať živý vzťah s Bohom → vďaka nim sme schopní vstúpiť do vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. • stvárňujú a oživujú všetky morálne čnosti. • sú zárukou prítomnosti Ducha Svätého v človeku. • Sú tri: viera, nádej a láska.
Viera • Vieraje čnosť, ktorou veríme v Boha, ale aj Bohu (teda tomu, čo povedal a zjavil). • Vierou veríme aj v Krista a v Cirkev, ale aj Kristovi a Cirkvi (teda tomu, čo nám prostredníctvom Cirkvi predkladá veriť a učí nás konať).
Viera bez skutkov je mŕtva • viera sa týka celého človeka, nie len jeho rozumovej stránky. • viera sa preto realizuje konaním dobra. • viera v človeku môže zostať aj po hriechu (konaní zla-pokiaľ to nie je hriech odpadnutia od viery), • no „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2,26). • živá viera je „činná skrze lásku“ (Gal 5,6).
Viera a nevera ako odpoveď na Boha • Viera • je odpoveď na Božie slovo a Božiu lásku. • skrze vieru sa človek sám obracia k Bohu, a tým odpovedá na jeho iniciatívu. • úprimne veriaci sa cíti v celej svojej existencii ako obdarovaný Bohom. Cíti pritom dar svojej dôstojnosti a slobody. • Nevera • popiera to, že človek je Božím stvorením a je na Boha odkázaný. • budovaním svojej nezávislosti (hoci formálne človek nemusí vieru v Boha popierať) celým životným postojom človek stráca zmysel, pre ktorý bol stvorený, a je na najlepšej ceste k nevere.
Viera je cesta dozrievania • viera nie je niečo, čo veriaci „má“ raz a navždy. • viera znamená ísť cestou a postupne dozrieva. • Táto cesta je „úzka“ a tŕnistá (Mt 7,14) – • sú na nej omyly, pochybnosti, zblúdenia, odbočenia, únava, zastavenia, neistota, hmla, temnota. • Človek často cíti, že jeho viera je veľmi slabá: „Verím, Pane, pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,24).
Viera sa prežíva naplno v spoločenstve • viera a život podľa viery sú v úzkom spojení aj so spoločenstvom veriacich. • viera sa upevňuje, keď sa spoločne prežíva, ohlasuje a odovzdáva (misijné poslanie, rodinné spoločenstvo, mládežnícke spoločenstvá...) • vieru nesmieme nikdy zaprieť, je možné ju však niekedy zatajiť (napr. nedávať verejne najavo prejavy viery, nepútať na seba pozornosť – napr. v čase prenasledovania alebo diskriminácie).
Podnety na dialóg • Aký je rozdiel medzi vierou v Boha a „vierou“ napr. v zákon gravitácie? • Aký je rozdiel medzi „veriť v Boha“ a „veriť Bohu“? (Aj diabol verí, že Boh je, a predsa je zatratený.) • Vnímate vieru ako dar alebo ako obmedzenie? • Prežili ste už skúšku viery (napr. stratu blízkeho človeka) alebo krízu viery? Čo vás podržalo? Posilnilo vás to? • Je modlitba „Bože, ak si, tak sa mi daj poznať“ už prejavom viery? • Prečo je také populárne vyhlasovať „Verím v Boha, ale Cirkev mi je ukradnutá“? • Uveďte príklady malej viery apoštolov. • Ktorý dar je viac – viera alebo život? Ako by ste sa zachovali v dramatickej voľbe – buď jedno alebo druhé? (Je zaujímavé, že medzi prvými kresťanmi boli takí, ktorí sa počas prenasledovania sami udali, a potom zlyhali.)
Nádej • Nádej je čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote. • Alebo inak: nádej je postoj srdca, ktoré očakáva, že Boh splní svoje prisľúbenia
Čo vlastne je a čo nie je nádej? • Nádej: • zodpovedá túžbe po šťastí. Je to však iné ako optimizmus alebo viera v pokrok. • vidí reálne všetky problémy, bezprávie a pod., ale odmieta rezignovať.(je teda dôvodom na angažovanosť veriacich vo svete v úsilí o spravodlivejší svet – aj keď s vedomím, že dokonalá spravodlivosť na tomto svete nikdy nebude!!!) • očakáva spásu celého človeka – nielen účasť na Božom živote, ale aj vzkriesenie z mŕtvych a premenu ľudského tela na oslávené. • chráni pred rezignáciou, beznádejou, zúfalstvom, pesimizmom. • dodáva odvahu a silu tam, kde všetko vyzerá beznádejne. Vďaka nádeji kresťan dokáže prežiť aj veľké materiálne straty alebo stratu milovaných blízkych.
Čo vlastne je a čo nie je nádej? • Nádej nie je: • lacné utešovanie, ani útek zo „slzavého údolia“. • nemožno ju zamieňať ani s utópiou, ktorá sľubuje raj na zemi (komunizmus; demokracia s ideálnymi zákonmi).
Nádej a diabol • spása, v ktorú dúfame, sa už začala. • Ježiš Kristus už vybojoval zápas s diablom a smrťou, ale naplnenie a konečné zjavenie spásy ešte nenastalo • diabol má ešte stále moc, i keď obmedzenú. • príklad: ustupujúca nemecká armáda – už bolo jasné, že Nemecko prehralo v II. svetovej vojne, ale pri ústupe ešte vojaci ničili, čo museli odovzdať
Podnety na dialóg • Aký je symbol nádeje, známy z katakomb? Prečo, čo symbolizuje? • Čo je to utópia? Prečo majú ľudia tendenciu veriť populistom a demagógom? Ako sa chrániť pred takýmto omylom? • Má vôbec zmysel usilovať sa o spravodlivejšiu spoločnosť, keď na tejto zemi aj tak bude vždy i zlo, nedokonalosť, zákernosť, podvody, zneužívania...? • Aké posolstvo vysielajú kresťania svojou angažovanosťou vo svete, alebo naopak svojím mlčaním či ľahostajnosťou? • Ako pomôcť Cirkvi, aby jej hlas vo svete bolo viac počuť? (Cirkev nie sú len biskupi a kňazi, ale 98 - 99 % sú laici.)
Láska • Láska je čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a blížneho z lásky k Bohu ako seba samého.
Láska ako mravný čin • Láska ako prikázanie prezrádza, že sa ňou v Písme myslí mravný čin, nie spontánny cit alebo vášeň: • „Ostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske“ (Jn 15,9-10). • Preto je láska prikázaná. • Posledný súd na konci sveta bude súdom na základe skutkov telesného a duchovného milosrdenstva (Mt 25,31-46).
Láska človeka je obrazom Božej lásky • Láska • vytvára jednotu a spojenie medzi osobami. • Každá opravdivá ľudská láska obrazom života a lásky Trojice-milujúceho spoločenstva troch osôb: láska medzi Otcom a Synom je taká veľká a silná, že tvorí ďalšiu osobu – Ducha, Lásku. • V láske sa odráža túžba človeka po stretnutí a naplnení v spoločenstve. • Človek vníma lásku ako dar a ako jedinú primeranú odpoveď dáva tiež dar lásky. • Láska presahuje človeka, láska chce, aby sa druhému darilo dobre a aby bol šťastný, no vždy rešpektuje druhého ako osobu v jej slobode.
Láska ako obeta • k láske patrí aj obeta: ochota zriekať sa. • to je vrcholný prejav lásky • v láske človek poznáva, že nemôže dať viac ako seba • „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).
Rozmanitosť foriem lásky • Láska je rôzna – • súrodenecká, • rodičovská, • priateľská, • snúbenecká, • manželská. • atď… • Inú formu má láska k cudzincovi (milosrdný Samaritán), láska k blížnemu a láska k „vzdialenému“ (buď osobná angažovanosť, alebo pomoc materiálnymi prostriedkami ľuďom v iných krajinách, adopciou na diaľku, politickou angažovanosťou...)
Náročnosť lásky • Ježiš však žiada aj lásku k nepriateľom (Mt 5,44) – • a je dobré si pripomenúť, že evanjeliá boli napísané už v čase prenasledovania. • Ježišovo posolstvo lásky je teda veľmi silné a náročné!!!
Láska a egoizmus • egoizmus • je nezriadená láska k sebe. • človek je sám sebe stredobodom pozornosti, iných nevníma ako osoby, lež ako objekty, ktoré majú poslúžiť jemu samému, nedokáže ich vnímať ako rovnocenné osoby. • Ak dvaja egoisti vstupujú do „vzťahu“, • používajú sa navzájom vo svojom sebectve. • výsledkom je vnútorné zranenie, sklamanie, neochota až neschopnosť nadviazať opravdivý vzťah a opätovné používanie druhých ako predmety • (vyjadrenie účastníčky nemenovanej reality show: „netreba plakať nad rozliatym mliekom, treba sa pohnúť ďalej a užiť si“).
Všetko smeruje k láske • Najkrajší hymnus na lásku priniesol sv. Pavol v 1 Kor 13,1-13. • Bez lásky je človek ničím. Preto láska je najväčšou čnosťou. • Všetky čnosti majú smerovať k láske
Podnety na dialóg • Ako znie tzv. zlaté pravidlo? Ako ho upravil Ježiš (Mt 7,12)? • Možno lásku prikázať? • Čo je symbolom lásky? Len srdce? A čo kríž a prebodnuté srdce? • Dá sa naučiť láske „hraním sa na lásku“, voľnou láskou, láskou bez záväzkov, láskou na skúšku? • Chodiť sa učíme chodením (a padaním), jazyk hovorením (a chybami) – no môžeme sa učiť láske formou pokus - omyl? • Prečítajte si Pavlov hymnus na lásku a namiesto slova láska dajte vlastné meno.