PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA

1. PEDAGOGICKÁDIAGNOSTIKA

2. Sylabus predmetu • Osobnosť učiteľa • Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky • Pojem diagnóza a diagnostika • Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Subjektívne podmienky a ich diagnostika • Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy • Hodnotenie a kvalitatívne prístupy v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlej

3. Odporúčaná literatúra • VIŠNOVSKÝ, Ľ., - KAČANI, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava: 2001 • KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica:1987. • GAVORA, P.: Pedagogická diagnostika žiaka ... Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca, 1999. • KOMPOLT, V.: Pedagogická diagnostika. Bratislava:1992 • SMÉKAL, V.: Poznávaní a posudzovaní osobnosti žáku. Praha: Studijní texty vysokých škol, 1970. • ZEHNER a kol.: Hodnotenie žiaka. Bratislava: SPN, 1970. • ZELINKOVÁ, O.: Pedagogická diagnostika a individuální vzdelávací program. Praha, Portál, 2001. • Zborníky • Časopisy – Československá psychologie. Pedagogická Revue. Rodina a škola. • Skriptá z odboru

4. Osobnosť učiteľa • V procese pedagogickej diagnostiky má učiteľ významné postavenie. Podľa Duriča učiteľovu osobnosť na rozdiel od iných osobností, resp. ľudí v iných povolaniach – charakterizujú viaceré znaky, vlastnosti. • Požiadavky na osobnosť učiteľa • láska k deťom, žiakom, študentom • pozitívny vzťah k pedagogickému zamestnaniu, spravodlivosť, objektívnosť, schopnosť priznať a korigovať svoje omyly schopnosť vžiť sa do situácie žiaka

5. Typológie osobnosti učiteľa • Zahrňujú súhrn vlastností, ktoré sú príznačné pre viaceré učiteľské osobnosti • Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľa • Typ učiteľa je determinovaný vyučovacím predmetom, alebo osobnosťou žiaka • Vyčleňujú sa dva základné typy • logotrop – orientuje sa na vedu, obsah vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky žiakov • paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť, alebo celú skupinu žiakov

6. Prof. Čečetka rozdeľuje učiteľov na tieto typy • liberálny typ • demokratický typ • autoritatívny typ • Kompetencie učiteľskej profesie • odborno – predmetové •  psychodidaktické •  komunikačné •  diagnostické a hodnotiace •  plánovacie a organizačné •  poradenské a konzultatívne • sebareflexívne

7. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci pedagógov • vstup do školy • prejavy slabosti nervovej sústavy a špecifické (vývinové) poruchy učenia (prejavy ADHD, • zaraďovanie a preraďovanie žiakov • školská výkonnosť • poruchy správania • sociálne vzťahy v triede • diagnostika rodinných vplyvovprofesionálna orientácia a diagnostika s ňou spojená

8. Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky Pg. dg. – samostatná pg. disciplína (patrí medzi špeciálne pdg. disciplíny), slúži praktickému účelu • má úzky vzťah k didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých • súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom poradenskej činnosti • chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe Pedagóg Vajcig vidí význam tejto disciplíny nielen v oblasti praxe ale aj teórie, v jeho poňatí znamená • „ Exaktne poznávať správne analyzovať, meniť pedagogické pôsobenie a podľa podmienok formovať žiakovu osobnosť. “

9. Úlohou pedagogickej diagnostiky je zistenie úrovne na akej možno so žiakom úspešne pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu • Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho procesu • Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho aktérov

10. Pedagogická diagnostika sa zameriava na tieto zložky a úrovne • obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov • procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovno-vzdelávací proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna a sociálna úroveň • úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti, zručnosti • anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť • diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských podmienkach

11. Predmet pg. dg. má 4 oblasti • žiak v ped. situácií v interakcii s výchovno-vzdelávacími činiteľmi • školská trieda jej charakteristika ako malej sociálnej skupiny • výchovná inštitúcia a ped. javy v nej sledované, (nápravno-výchovný ústav, DD a iné). • diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto diagnostika • Takto danú disciplínu vymedzujú pedagógovia.

12. Podľa psychológov je pedagogicko-psychologická diagnostika chápaná ako • poznávanie a hodnotenie individuálnych zvláštností a špecifických osobitostí vychovávaného jedinca a výchovných skupín s orientáciou na prognózu s vyústením do návrhov na optimalizáciu ich rozvoja. • Výsledkom diagnostickej práce je stanovenie diagnózy. Bezprostredné výsledky jednotlivých metód sa nazývajú nálezy. Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.

13. Druhy diagnostiky v pedagogike • Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky • Didaktická diagnostika • Diagnostika výchovného rozvoja • Špeciálne didaktické diagnostiky

14. Podľa zamerania na typ školy • Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy • Diagnostika žiaka základnej školy • Diagnostika žiaka strednej školy • Diagnostika študenta vysokej školy • Diagnostika špeciálno-pedagogická • Diagnostika žiakov vojenských učilíšť • Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých • Diagnostika v mimoškolskej činnosti

15. Podľa objektu diagnostického vyšetrovania • Diagnostika žiaka - jedinca • skupiny žiakov • vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny • Potrebám zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja sa zaoberá • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľa • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodiny • Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice • Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického prostredia

16. POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA • Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov • dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a • gnosis, ktoré znamená poznanie, • teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie • Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza

17. Diagnóza • je najčastejšie chápaná, ako • výsledok procesu pg. dg., ktorý zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu • vrátane anamnestických údajov • výsledkov ped .pôsobenia za určité obdobie • dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností • Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie pedagogickej diagnózy • Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

18. Diagnostika • je spájaná z označením procesu, súboru aktivít • ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze

19. Typy pedagogickej diagnostiky • Diagnostika normatívna • Kriteriálna • Diagnostika individualizovaná • Diagnostika diferenciálna

20. Proces diagnostikovania • diagnostikovanie je dlhodobý diagnosticko-terapeutický proces • dôležité je uvedomiť si faktory a činitele, ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej • pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa premieta do vývinu jedinca

21. Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov ovplyvňujúcich vývin jedinca • rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine, vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine. • škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy učiteľ-žiak, žiak-žiak....učebné plány, učebnice, pomôcky (vybavenie školy a interiér) • spoločnosť masovokomunikačné prostriedky, rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti, tradície, hodnoty, normy, zákony.

22. Vývin rozumových schopností • obdobie senzomotorickej inteligencie do 18 mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie a motorika) • predoperačné obdobie 2-7 rokov ( dieťa ešte presne nechápe myšlienkové operácie, analýza - syntéza) • obdobie konkrétnych myšlienkových operácii 7- 12 r. • ( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony logiky, myslenie je viazané na realitu). • obdobie formálnych operácii od 12 r. do konca adolescencie (je posledným vývinovým štádiom myslenia

23. Hodnotenie rozumových schopností vo vyučovacom procese • sledujeme • uvedomelú účasť na vyučovaní • trvalosť úsilia • koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu • intenzitu úsilia • uvedomelosť a zaujatie • prekonávanie študijných a poznávacích prekážok • vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných výkonov

24. DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ • objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne chápe, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške • sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď..) čo skresľuje diagnózu • problém - vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť

25. Vedomosti majú tieto kategórie • Predstavy o javoch • Pojmy • Vzťahy • Pamäťovo – mechanicky zafixované informácie

26. DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ • Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity • jednoduché zručnosti - držanie pracovných nástrojov • zložité zručnosti - pracovné, študijné, matematické, ai.

27. Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o: • intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať) • motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…) • komunikačných zručnostiach (verbálne, neverbálne, komunikácia činom) • Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

28. SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH DIAGNOSTIKA • vzťah žiakov k učeniu a výchove • záujem o obsah, motivácia • pocit sebarealizácie • túžba po úspechu v učení • túžba uplatniť sa v živote Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú • pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom pozornosti, • hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú naše správanie a úroveň vzdelania • Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi • Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti

29. V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým • vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania • Hvozdík uvádza 4 kategórie vzťahu k učeniu • veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah • pozitívny, uspokojivý vzťah • ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je nestály, morálka je nízka • negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád pracuje

30. Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu • únava z učenia • slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia • problémy so zapamätávaním Tiež môže ísť o: • nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu vyhovujúci vzťah • povrchné vysvetľovanie • náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a podmienky v rodine

31. Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy • Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné, cieľavedomé dosiahnutie cieľa. • Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti hovoríme o: • Metódach získavania údajov • priame (empirické) - pozorovanie, experiment • nepriame (exploratívne) - anamnéza, rozhovor, dotazník, testy, analýza produktov činnosti, sociometria • Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické a typologické • Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe zistených výsledkov

32. Psychodiagnostické a didaktické testy • Vykonávajú odborný psychológovia pracovníci pedagogických poradní (CPPPaP), pediatri • Detský screening (T-100) – identifikuje deti s pravdepodobnými poruchami učenia. Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha zisťovať problémové deti s výchovnými a sociálno-emocionálnymi problémami v začiatkoch školskej dochádzky • Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa problémy, poskytuje programy na nápravu

33. Diagnostika atypických prejavov správania (T-184) – diagnostika atypických prejavov neželaného školského a sociálneho správania, ktoré predisponujú mladistvých na úrovni drogovej, sociálnej, spoločenského správania • Získanie týchto diagnostických informácií umožňuje plánovať preventívne opatrenia a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi • Je určený pre psychologicko-pedagogické poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov výchovného poradenstva

34. Test rodinného zázemia (T-101) – je určený pre deti od predškolského veku až po adolescenciu • Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej starostlivosti a podobnej problematiky • Odpovedá na tri otázky: • Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť o dieťa, správania, vývinu? • Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú? • Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť a predísť tak opakovanému výskytu ?

35. Test laterality (T-116) – dominancia rúk, nôh ako u detí tak i dospelých • Test deficitu dielčích funkcií (T-254) – umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií a možnosť nápravy • Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)

36. K ďalším technikám diagnostiky skúmania žiaka patria • Anamnéza • Osobná anamnéza • Rodinná anamnéza • Školská anamnéza • Analýza produktov činnosti • Sociometria

37. HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE • Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky • Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu

38. Základné pojmy skúšania • diagnostika – skúmanie a sumarizovanie vedomostí o žiakovi a môže sa diať formou skúšania, rozhovoru, domácej úlohy, písomkou, testami vedomosti; • hodnotenie – klasifikácia, je to priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré sme získali počas diagnostiky

39. Funkcie skúšania a hodnotenia • Diagnostika doterajších vedomostí žiaka • ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú informáciu či je látka pochopená, • neverbálne signály učiteľovi tiež veľa signalizujú, že treba zmeniť spôsob výkladu • poskytovanie korektívnej spätnej väzby • písomné komentáre na okraj písomnej práce (stručné alebo opisné), • na vyšších stupňoch osobnejšie a konštruktívnejšie • skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred vysvedčením • školská známka zaberá najviac času • na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj rodičia veľmi citliví

40. Druhy hodnotenia • Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie • Záverečné (sumatívne ) hodnotenie • Hodnotenie rozdeľujeme • Kriteriálne hodnotenie • Normatívne hodnotenie

41. Druhy skúšok • Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmom • Písomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému) • Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede

42. Testy vedomosti • objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický test je iný ako test vedomosti • Test vedomosti diagnostikuje len vedomosti žiakov • Didaktický je širší • Niekoľko foriem položiek: • správne – nesprávne • priraďovacie položky • položky doplňovacie • položky s viacnásobnou voľbou

43. Chyby skúšania • neverbálne prejavy učiteľa, • krátka doba čakania na odpoveď • Vplyv mimoškolských faktorov na klasifikáciu žiakov • Hodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč, dobrá kvalita hlasu

44. Škodlivé prístupy • podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede, nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie dobrých žiakov atď. • chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom, • známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy, • prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej

45. Diskusia o známkovaní • Známkovať alebo neznámkovať? • Formy známkovania – slovné hodnotenie • Výskumy – žiaci boli známkovaní, žiaci neboli známkovaní: • žiaci sa učia lepšie vtedy, keď sú za výkon známkovaní. • Známkovať alebo hodnotiť slovne: • výhoda známky – ľahké porovnanie výkonu žiakov medzi sebou, známky sú jednoznačné a vyhovujú detskému spôsobu myslenia, • slovné hodnotenie je neurčité, je ale plastickejšie ako známka • slovné hodnotenie sa môže použiť pri menšom počte žiakov v triede

46. Záverečné odporúčania • Skúšajte na všetkých úrovniach – nielen vedomosti ale aj nižšie poznávacie procesy (porozumenie učivu); • Žiakom vopred oznámte z čoho budú skúšaní, za čo budú hodnotení, a ako budú hodnotení; • Častosť skúšania – odporúča sa často skúšať ale krátko, • Učiteľ by nemal by skúšať za trest, na úkor výkladu učiva, alebo keď sa nestihne pripraviť na vyučovanie • Prehľadnosť známkovania – známkovanie by malo byť bezproblémové

47. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ