kmeň: ARTHROPODA - článkonožce

1. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce

2. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce Z Protostomií patria k najdokonalejším, druhovo najpočetnejší kmeň, hospodársky význam. Názov - podľa článkovaných končatín, a ďalších segmentovaných štruktúr – tykadiel, hrude, bruška-heteronómna segmentácia.. Pokožka (hypodermis)- zložitákutikula (polyacetylglukózamin),exoskelet, . už priečnepruhované svaly. Zvliekanie kutikuly – exuviácia, instary.. Druhotná telová dutina sa zakladá v embryonálnom období, neskôr splýva s prvotnou (pseudocél) -mixocél. Články tela splývajú (tagmaty) do hlavy (caput), hrude (thorax), bruška (abdomen), aj tie môžu čiastočne splývať -oligomerizácia, kedy sa počet telových článkov znižuje. Telesný segment - sternit, tergit, pleurity. Pôvodne končatiny dvojčlánkované, paralelne s diferenciáciou tela prebiehala diferenciácia.

3. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce Dýchanie - celým povrchom tela, vodné žiabre, suchozemské -pľúcne vaky alebo vzdušnice. CS - vždy otvorená, bezfarebná hemolymfa, trubicovité srdce.. Exkrécia – metanefrídie-koxálne, antenálne alebo maxillárne žľazy, Malpighiho trubice, nefrocyty. NS- gangliový, analógiu s rebríčkovou sústavou, nadhltanová uzlina- trojdielny mozog (proto- deuto- a tritocerebrum) - exolučne vyššie postavené Arthropoda už majú aj autonómny nervový systém. ZS – mechanoreceptory,chemoreceptory, chordotonálne orgány, očné škvrny, miskovité oči, vakovité oči, zložené oči (facetové) z omatídií. Sú prevažne gonochoristi, častý je sexuálny dimorfizmus a vývin sa deje larválnou premenou (metamorfózou), niektoré majú vývin priamy. Branchiata sú temer všetky vodné, Chelicerata, Myriapoda a Hexapoda sú prevažne suchozemské. Význam článkonožcov je veľký

4. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce • Kmeň Arthropoda delíme na dve oddelenia: • oddelenie - Amandibulata (bezhryzadlovce) – • prvý pár končatín sa výrazne líši od ostatných a nie je špecializovaný na príjem potravy. • 2. oddelenie: Mandibulata - hryzadlovce • Prvý alebo prvé dva páry hlavových končatín sú premenené na tykadlá, z ďalších končatín - hryzavé ústne ústroje. Horná časť - hryzadlá (mandibula), dolná a spodná čeľusť (maxilly). Druhý pár končatín - tykadlá - u Myriapoda a Hexapoda zmizol, splynul s nepárovým spodným pyskom (labium), temer vždy je prítomný pár zložených očí (12 až 12 000 omatídií)

5. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce Podkmeň – TRILOBITOMORPHA - trilobity Sú to, resp. boli, najprimitívnejšie Arthropoda, fosílne záznamy pochádzajú z kambria až devónu. Celá skupina už vyhynula. Telo pozdĺžne i priečne rozdelené na tri laloky. Pri pozdĺžnom členení rozoznávame hlavu, hruď a pygidium (telson). Prvý pár končatín premenený na tykadlá, ostatné sú rozoklané, dvojvetové, bez ďalšej diferenciácie. Boli to neveľké, iba 2 až 7 cm dlhé živočíchy, ktoré obývali dno plytkých morí. Popísaných je vyše 4 000 druhov Pre vedu majú značný stratigrafický a paleochronologický význam. Pravdepodobne ich môžeme považovať za základnú skupinu pre obidva evolučnésmery vývoja Arthropód - Amandibulata a Mandibulata.

6. kmeň: ARTHROPODA - článkonožce Podkmeň – PANTOPODA - nohatky Malá reliktná skupina morských živočíchov, asi 500 druhov. Telo je tenké, tyčinkovité 0,2 - 1,5 cm, predná časť hlavy je rypákovite predĺžená (proboscis), rozlišujeme dve skupiny končatín – k trom predným párom patria chelicery, pedipalpy a nosič vajíčok (oviger), ktorý je iba u samcov a dokonca aj vyliahnuté larvy sa istú dobu pridržiavajú samčeka, ostatné nohy sú kráčavého typu. Bez dýchacích a exkrečných orgánov, zmysly - hlavne hmat. Sú to gonochoristy, žijú v moriach až do hĺbky 4000 m, dravé, živiace sa mäkkými druhmi žichov - lovia v kolóniách hubiek a polypov – črevo až do končatín!, napr. nohatka pobrežná (Pycnogonum littorale) alebo Nymphon hirtus. Pôvodne táto skupina figurovala ako trieda v rámci podkmeňa Chelicerata, v novom systéme je povýšená na podkmeň v rámci Amandibulát.

7. kmeň: ARTHROPODA – článkonožce Podkmeň – CHELICERATA - klepietkavce Vždy bez tykadiel, prvý pár končatín -chelicery (klepietka), uchvacujú nimi korisť, druhý pár pedipalpy (hmatadlá) tretí až šiesty vytvára kráčavé končatiny, osemnohé. bez zložených očí. Telo z dvoch častí (tagmatov), hlavohruď (prosoma) predstavuje prvých šesť článkov, zvyšná časť tvorí bruško (opistosoma).DS – celým povrchom tela, lupeňovitými žiabrami, pľúcnymi vakmi (vliačením pokožky dovnútra cez otvory (stigmata). Otvorený cievny systém Exkrécia – premenené metanefrídie v hlavohrudi - koxálne žľazy, pavúkovce majú Malpighiho trubice. NS - párovéi uzliny spojené s podhltanovou uzlinou.. Gonochoristy, vývin je väčšinou priamy. Primitívne klepietkavce žijú v mori, vývojovo vyspelejšie (väčšina) na suchej zemi, známych je asi 36 000 druhov.

8. Podkmeň – CHELICERATA – klepietkavce Trieda – Merostomata - hrotnáče Veľkosť tela - až do 60 cm -najväčšie článkonožce. Majú kvapkovitý tvar tela, vyklenutú časť kryje na dorzálnej strane chytínový pancier (karapax) a je zakončené hrotom (telson). Larválne štádiá sú podobné trilobitom, na dne plytkých morí, evolučný vrchol dosiahli v prvohorách. Recentných je len 5 druhov jedného radu, druhý rad zahŕňa fosílne druhy. Hrotnáč americký (Limulus polyphemus) obýva pobrežnú zónu Severnej Ameriky, Tachypleus hoeveni žije v moriach juhovýchodnej Ázie.

9. Podkmeň – CHELICERATA – klepietkavce Trieda – Arachnoidea - pavúkovce Suchozemské - kyslík párovýmipľúcnymi vakmi (vliačením zadočkových končatín hrotnáčov so žiabrami dovnútra bruška), aj pomocou tracheí. Zadoček bez končatín, telo -hlavohruď a bruško, prípadne obe tieto časti nasadajú na sebe celou šírkou (Opilionida). Chelicery - klepietkovité, kosákovité, často s vývodom jedových žliaz alebo iných žliaz, sú premenené na bodavé orgány, slúžia i na obranu, prenos pohlavných produktov, hrabanie. Iba tekutú potravu – mimotelové trávenieCS - otvorená, zložitá, niektorým chýba srdce, v krvi hemocyanín.Exkrécia -koxálnymi žľazami, NS - gangliá koncentrované v prednej časti hlavohrudi (podhltanová uzlina). Jednoduché oči,mechanoreceptory rozptýlené v podobe bŕv po celom tele. Gonochoristy -zreteľný sexuálny dimorfizmus, samce niektorých majú penis, iné pomocouchelicér, pedipálp i kráčavými končatinami (gonopody). Niekedy starostlivosť o potomstvo! Prevažne dravé, aj parazitické druhy. Najstaršie známe pavúkovce pochádzajú zo silúru. Systematika ich člení na 9 radov.

11. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Scorpionoidea - šťúry (škorpióny) Asinajstaršie suchozemské živočíchy. Telo pretiahle, dorzoventrálne sploštené rôzne sfarbené do 20 cm, kryté silným chitínovým pancierom. Na opistosome rozlišujeme dve časti - preabdomen (mesosoma) zo siedmich článkov je širší, prirastá ku prosome. Zadná je užšia – päťčlánkový postabdomen (metasoma) má tvrdé články, ktoré niekedy zrastajú, v poslednom hruškovite rozšírenom článku (telson)- párová jedová žľaza (neurotoxín). Chelicery - klepietkovité, pedipalpy monutné. Nočná aktivita, dravé, hladujú. Gonochoristy, zásnubnéi hryi, vývin priamy, mláďatá až do prvej exuviácie sa zdržiavajú na chrbte samičky. Suché habitaty Eurázie a Afriky, popísaných je vyše 1600 spp.Imúnne voči vlastnému jedu, Bežný bývašťúr poľný (Buthus occitanus) žlto sfarbený, 7 cm, ďalej hnedý šťúr karpatský (Euscorpius carpathicus) 4 cm, zaznamenaný aj u nás ako nepôvodný, zavlečený druh. K najväčším patrí Pandinus imperator veľký až 20 cm, tmavo až čierne vyfarbený, tropická západná Afrika.

12. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Scorpionida - šťúry (škorpióny Buthus occitanus (Euscorpius carpathicus

13. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Pseudoscorpionida - šťúriky Telo drobné, pretiahle, dorsoventrálne sploštené - do 5 mm. Opistosoma vždy zreteľne článkovaná, chelicery prítomné, koniec tela bez bodca. Jedové alebo snovacie žľazy do špičiek pedipálp - 4 páry kráčavých nôh. V škárach, dutinách, machu, pod kameňmi, pod kôrou. Známa je u nich forézia – prenos mobilnejšími živočíchmi na väčšiu vzdialenosť, vedia behať aj dozadu. Známych asi 1 300 druhov, napr. šťúrik obyčajný (Chelifer cancroides) - v knihách, herbároch, hubí pisivky, a že aj na Slovensku je možnosť objavenia nového druhu živočícha pre vedu dokazuje nedávno popísaný v jaskyniach žijúci šťúrik Neobisium slovacum..

14. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Opilionida - kosce Vyše 4 000 druhov - podobné pavúkom. Malé, guľaté telo a dlhé tenké končatiny. Opistosoma nasadá na prosomu v plnej šírke. Chelicery dlhé, trojčlánkované, pedipalpy bez klepietok, podobné končatinám, chodidlo samotných kráčavých končatín (tarsus) rozčlenený druhotne na viac článkov. Dýchajú tracheami. Vonkajšie kopulačné orgány !jediné!), samička má zložité, článkované kladielko, samček dlhý penis. Autotómia - čo predstavuje ochrana pred predátormi, po odlomení sa ešte hýbu. Sú dravé, živia sa aj kadavermi, rýchly pohyb. Hlavne tienisté a vlhké miesta, bežný je. kosec domový (Opilio parietinus) rozpätie končatín 7 cm. Kosec rohatý (Phalangium opilio) - suché a presvetlené biotopy, samec na chelicerách rohovitý výrastok. Výnimka - rod Ischyropsalis - krátke končatiny a dlhé chelicery, podobne rodu Trogus s plochým telom a krátkymi končatinami nohy, navyše neschopnými autotómie. Holoscolemon Siro carpathicus

15. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Arachnida- pavúky

16. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Arachnida- pavúky Najbohatší rad klepietkavcov temer 20 000 spp. Prosoma a opistosoma spojené tenkou stopkou (petiolus). Prosoma s kutikulárnym krytom, Opistosoma zvyčajne nečlánkovaná mäkká, na dýchanie slúži jeden pár pľúcnych vakov. Končatiny 10. a 11. segmentu opistosomy premené -snovacie .bradavky. Chelicery kosákovité, v základnom článku jedová žľaza, pedipalpy -  rôzne funkcie. Zmysly- hlavne chemo- a mechanoreceptory. Zvyčajne osem jednoduchých očiek, skákavé druhy s párom veľkých dopredu smerujúcich očí. Po párení často samička zožerie samčeka, vajíčka v kokónoch, náznak starostlivosti o potomstvo. Suchozemské habitaty. Spriadajú pavučiny pomocou hrebienkov na tarsoch zadného páru nôh, behajú, skáču, hlavne na jeseň plachtia na dlhých vláknach,. Sú dravé, lovia živú korisť, strehúne a vtáčkare aj vtáky, obojživelníky, mimotelové trávenie

17. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Arachnida- pavúky Rod Avicularia - vtáčkar - telo do 10 cm, z našich strehúň poľný (Pardosa agrestis), strehúň škvrnitý (Lycosa singorensis) do 4 cm na južnom Slovensku, v chodbičkách v zemi, neškodný. Križiak obyčajný (Araneus diadematus) s nápadným krížom na opistosome, križiak pásavý (Argiope bruennichi) teplomilný, bruško ako osa. Plachtárka kríková (Linyphia triangulus) spriada siete, rod Lathrodectes - jedovaté druhy, napr. malmignata - karakurt v strednej Ázii, čierna vdova v severnej Amerike. Kútnik domový (Tegenaria domestica) siete v kútoch obydlí, pavúk vodný (Argyroneta aquatica) sieť pod vodou, dýcha atmosférický kyslík, skákavka pásavá (Salticus scenicus) - 0,5 cm na korisť skáče, kvetárik dvojtvarý (Misumena vatia) rôzny hmyz na kvetoch, mení svoje sfarbenie podľa podkladu.

18. Araneus diadematus

19. Tegenaria domestica Argyroneta aquatica Salticus scenicus Linyphia triangulum

20. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida- roztoče Rôznorodá a druhvo bohaté- 30 000 spp.,značné rozdiely v stavbe tela a vývine zástupcov jednotlivých podradov. Drobné, od 0,1 mm do 1 až 8 mm. Prosoma i opistosoma splývajú do vaku, kutikula jemná, mierne zriasnená. Prosoma nesie 4 páry nôh, niekedy prvé dva páry oddelené od ostatných (aj redukované), niekoré: tretí a štvrtý telesný segment chitinizovaný – štít (propodosoma). Chelicery  klepietkovité alebo na bodavé ústroje. Sací hltan, stredné črevo-výbežky. Malpighiho žľazy, koxálne žľazy a črevné bunky, .DS-trachey, celým povrchom Lokalizácia vývodov dýchacieho systému na tele je jedným z hlavných diagnostických znakov podradov. CS redukovaný, NS koncentrovaná do dvoch uzlín (nad- a podhltanovej), oči primitívne, mechanoreceptory (hmat), kliešteHallerov orgán na chodidle prvého páru končatín. Gonochoristy, pohlavné orgány majú párové, vývin cez larvu (nymfu) s tromi pármi nôh, proto- deuto- a tritonymfa. mnohé radíme ku škodcom potravín, v skladoch, domácnostiach, spôsobujú kožné ochorenia (akarinózy), prenášajú patogény

21. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida– roztoče podrad: Gamasida (Parasitiformes) – kliešťovce Stigmy viditeľné na ventrálnych skleritoch, napr. kliešťovec kurí (Dermanyssus gallinae) 0,7 mm, v noci napáda hydinu a saje krv.. Kliešťovec obyčajný (Argas vulgaris) v holubníkoch, hniezdach havranov, deutonymfa Parasitus coleopterorum sa "vozí" na lajniakoch, klieštik včelí (Varroa jacobsoni) vysáva hemolymfu lariev včiel, kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) - listnaté lesy, háje, kroviny, samička zväčší svoju veľkosť po nasatí krvi až na 10 mm. Ústny ústroj - chobot (hypostom) s  protiháčikmi, slinné žľazy- antikoagulačný enzým (ixodín) Tarsy s prísavnými doštičkami. Samička kladie veľa vajíčok, až5000, vývin - ..... Kliešťnebezpečný vektor rôznych infekčných patogénov -boreliózu, encefalitídu, Q-horúčky a pod. S ozdobne skulpturovaným karapaxom je piják stepný (Dermacentor marginalis).

23. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida– roztoče podrad: Trombidiformes (Tarsonemida) - roztočíky. Stigmy na báze ústnych ústrojov, mäkké a pigmentované telo, parazity rastlín, napr. tzv. svilušky, ktoré sú drobné a pestro sfarbené - žlté alebo červené. Roztočecchmeľový (Tetranychus telarius) - rôzne rastliny, roztočec ovocný (Tetranychusulmi) - ovocné stromy, roztočník včelí (Acarapis woodi) - v tracheách včiel, Dravčíkovité - biologický boj so škodcami.Vlnovníky vysávajú listy ovocných stromov. Kožník tukový (Demodex folliculorum) asi 0,5 mm dlhý, v mazových žľazách ľudí na tvári, okolo očí a na čele. Zamatovec (Trombicula autumnalis) spôsobuje tzv. augustovú vyrážku. Larvy vystupujú v auguste na vyššiu vegetáciu, napádajú človeka, pod pokožkou pálivé svrbenie (eryttémy), po 3 až 5 dňoch odpadnú. Vodule sa adaptovali na život vo vode, majú guľovité telo, často pestro sfarbené, sú dravé, napr. Hydrachna geographica, veľká až 8 mm.

24. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida– roztoče podrad: Sarcoptiformes (Acaridida) - svrabovce Bez stigiem a očí, palpy redukované. Adaptácia na nepriaznivé podmienky dĺžkou končatínAnabióza. Škodia v domácnosti a skladoch napr. z čeľade skladokazovitých skladokaz otrubový (Acarus siro) škodí v potravinách, skladokaz múčny (Tyroglyphus farinae) v múke, obilí, krúpoch. Skladohuby - dlhé a sperené brvy, skladohub ničivý (Glyciphagus destructor),koreňové roztoče na zelenine, mliekohuby na mlečnych výrobkoch. Kožné parazity stavovcov vŕtajú v pokožke hostiteľa - svrabovec kožný (Sarcoptes scabei) spôsobuje svrab (scabies),S kladie v jemnej pokožke 20 - 30 vajíčok vajíčok - larvy - manifestácia zhrubnutím pokožky, mokvajúcimi ranami, infekciami. Lúpavec kurí (Cnemidocoptes mutans) - vápenka kúr a bažantov, keďže sa zavŕtava do rohovinových častí na behákoch, vyvoláva zápaly a chrasty s bielym povlakom.

25. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida– roztoče podrad: Tetrapodili - vlnovníkovce Podlhovasté telo, 3. a 4. pár nôh zmizol, bez dýchacích, exkrečných a cievnych orgánov. Bodcovitým stiletom nabodávajú rastlinné tkanivá a vyciciavajú, druhová väzba na isté druhy rastlín, napr. vlnovníkovec révový (Eriophyes vitis).

26. Trieda - Arachnoidea - pavúkovce rad: Acarida– roztoče podrad: Oribatida - pancierniky. Prevažne v pôde - súčasť edafónu, silne zhrubnutá kutikula, ktorá vytvára pancier. Dôležité v procese humifikácie - premena organických látok na anorganické, mnohé sú bioindikátory.

27. rad: Pedipalpi- hmatonožce. Prvý pár nôh extrémne bičovité predĺžený, sú veľké len niekoľko cm. rad: Palpigradi- šťúrovky. Ponášajú sa na šťúry, zadoček ukončuje dlhý, bičovitý výbežok. Sú drobné, slepé, obývajú podzemné priestory, jaskyne, napr.Eukoaenena spelaea rad: Solifugae - solifúgy. Hlavohruď rozdelená, hlava s prednými hrudnými čl. proterosoma, za tým 2 voľné hrudné články, pedipalpy podobné nohám, bez jedových.žliaz

28. 2. oddelenie: Mandibulata - hryzadlovce Prvý alebo prvé dva páry hlavových končatín - tykadlá, ďalšie končatiny- hryzavé ústne ústroje. Horná časť - hryzadlá (mandibula), dolná a spodná čeľusť (maxilly). Druhý pár končatín - tykadlá - u Myriapoda a Hexapoda zmizol, splynul s nepárovým spodným pyskom (labium), temer vždy je prítomný pár zložených očí (12 až 12 000 ommatídií). Tri podkmene – Branchiata Myriapoda Hexapoda

29. podkmeň: BRANCHIATA - žiabrovce DS - žiabre, dva páry tykadiel, asi 33 000 spp., prevažne vodné, morské aj sladkovodné. Telo - 10 až 50 článkov - hlavohruď (pereion) -(pereiopody), za hlavovou dorzálne -štít (karapax).Bruško (pleon) - (pleopody), pôvodne po jednom páre na každom článku,posledné dva páry končatín -uropody, posledný článok bruška - telsonbez končatín, ale s vidlicou (furka), končatiny sú vidlicovito vetvené a sú aj na zadočku.Kutikula inkrustovaní CaCO3, drobným kutikula chýba. Okolo ústneho otvoru - maxilipedy - 1 až 5 párov hrudných končatín. Hlava – 1 akron +5 telových segmentov, 1. pár tykadiel (antenulae - tykadielka) - zmyslová, pohybová, pomocný kopulačný orgán, 2. pár tykadiel (antenae - tykadlá) - vždy rozvetvené, tretí až piaty pár (gnatopody - ústne ústroje). Hrudných článkov rozličný počet, (rakovce 8), počet brušných tiež rôzny. TS - normálne vyvinutá, v prednej časti čreva chitinózne doštičky - žuvací žalúdok, do strednej časti hepatopankreatické žľazy, CS - otvorená - podľa stavbyDS. Exkrécia - metanefrídiei – max.2 páry – podľa vyústenia (antenálne žľazy), (maxilárne žľazy) aj osmoregulácia, nefrocyty, fagocyty.NS - rebríčková, mozgová uzlina najvýznamnejšia - protocerebrum inervuje zrakové orgány, deutocerebrum antenuly, a tritocerebrum antény. Mechanoreceptory, chemoreceptory, statocysty, pohárikovité oči (naupliové) najmä u lariev, niekedy aj dospelých, imága hlavne facetové, niekedy sú na stopkách. Gonochoristi, spermie veľké (lastúrnatky až 6 mm - najväčšie u žichov), sexuálny dimorfizmus. Prvé štádium - larva (nauplius) - ďalšie (metanauplius).Vývojovo vyššie - zoea (má ústne ústroje, pár zložených očí, dlhé tŕne na hlavohrudi), alebo kopepodit -cyprisová larva, aj partenogenéza (perloočky).príbuzne trilobitom