Zvukové jazykové prostriedky

1. Zvukové jazykové prostriedky

2. Fonetika a fonológia Fonetika – opisuje tvorenie reči rečovými orgánmi, napr. v dutinách (nosová, ústna, hrdlová), hlasovými orgánmi (hrtan, hlasivky), vlastnými artikulačnými orgánmi (jazyk, čelusť, zuby, podnebia, pery). Základnou jednotkou fonetiky je hláska. Fonológia – všíma si fungovanie zvukov ľudskej reči v praxi pri používaní jazyka. Usiluje sa odhaliť zákonitosti, podľa ktorých sa utvárajú zo zvukov slová a tvary. Fonológia skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami. Základnou jednotkou je fonéma

3. Fonéma – najmenšia uvedomovaná zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slova v jazyku (Jama – Jana) • Hláska – najmenšia zvuková jednotka reči; je konkrétnou podobou fonémy v reči. • Fonetická transkripcia je fonetický zápis textu: dedina [ďeďina]

4. Zvukové javy v reči Hlásky patria k zvukovým jazykovým prostriedkom, ktoré súvisia s artikuláciou. Pohybmi rečových orgánov článkujeme reč, tvoríme hlásky, ale aj slabiky a slová Iné zvukové javy reči vznikajú moduláciou, úpravou artikulačného prúdu, a to zmenou hlasu (silová modulácia), doby trvania javu (časová modulácia) alebo zmenou výšky tónu hlasu (tónová modulácia), či kvalitou hlasu (kvalitatívna modulácia). Tieto prostriedky nemajú súvis s artikuláciou – nečlánkujú reč na hlásky, ale realizujú sa na väčších jednotkách reči (suprasegmenty), na slabikách, slovách, vetách, texte.

5. Zvukové javy v reči Pri výdychu vzduchu z pľúc môžem tento prúd vzduchu v spolupráci s hlasivkami modulovať (ovládať, tvarovať), a to následovne: • Tónová modulácia – melódia, výška hlasu • Silová modulácia – prízvuk, dôraz, citový dôraz – emfáza • Časová modulácia – rytmus, tempo reči, prestávka, kvantita • Kvalitatívna modulácia – zafarbenie hlasu – tzv. timbre

6. Tónová modulácia reči (výška tónu hlasu) • Melódia – tónové vlnenie slabík vetného úseku, striedanie výšky hlasu. • Na základe melódie sa v slovenčine rozlišujú typy viet podľa obsahu (či modálnosti), napr. oznamovacie, opytovacie. • Melódia signalizuje ukončenosť(uspokojivo ohlási koniec celej vety) a neukončenosť výpovede (neuspokojivo naznačuje koniec jedného vetného úseku – veta bude mať pokračovanie)

7. Klesavá melódia/kadencia – je uspokojivá končiaca melódia oznamovacích, rozkazovacích, želacích a zvolacích viet a doplňovacích otázok, v ktorých je tón poslednej slabiky najnižší Film sa mi páčil. (melódia klesá) To bolo perfektné! (melódia klesá) Kto ho režíroval? (melódia klesá, lebo otázka vyžaduje otvorenú odpoveď – nejaké slovo, vetu. Inak je to v prípade tzv. zisťovacích otázok, na ktoré odpovedáme áno/nie. Tam melódia stúpa. Bol si tam dnes? (melódia stúpa)

8. Polokadencia– neuspokojivá nekončiaca melódia, naznačuje, že výpoveď sa ešte neskončila, počúvajúci očakáva jej pokračovanie ešte v hraniciach začatej výpovede. Môže byť stúpavá (ak na konci vetného úseku je významová alebo fyziologická prestávka) alebo rovná (napr. ak celú vetu vypovieme na jedno nadýchnutie) Nechoď, (melódia rovná) ak nechceš. (melódia klesá)

9. Silová modulácia hlasu Prízvuk – v slovenčine máme stály prízvuk na prvej slabike slova. Vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku slova. Pohyblivý prízvuk je napríklad v ruskom jazyku. Rozloženie prízvuku v rôznoslabičných slovách 2-slabičné noha 3- slabičné dobový 4- slabičné pesničkový 5- slabičné nezmieriteľnosť Ps: na prízvuku je založený sylabotonický veršový systém, v ktorom písal napr. S. Hurban Vajanský a P. O. Hviezdoslav.

10. Dôraz (vetný prízvuk) Ak chceme zvýrazniť význam jedného slova vo vete, zintenzívnime silu hlasu pri jeho vyslovovaní. Dôraz sa realizuje tak, že sa výrazne zosilní výslovnosť prvej slabiky slova. Dôraz na najdôležitejšom slove nám pomáha významovo, rytmicky a melodicky členiť vetu. Pomocou neho prejavujeme svoj osobný postoj k obsahu jazykového prejavu V pokojnej reči je nositeľom dôrazu to slovo, ktoré sa nachádza v jadre výpovede a býva na konci vety. (Do miestnosti vstúpil otec ako prvý.), vo vypätej komunikačnej situácii môže byť zdôraznené slovo na začiatku vety (Ako prvý do miestnosti vošiel otec!).

11. Časová modulácia reči Tempo reči – definujeme ako množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku. - Je súčasťou individuálnej charakteristiky človeka, závisí od temperamentu a od osobného postoja k obsahu jazykového prejavu (napr. autor ironizuje, ťažko sa mu hovorí od žiaľu a pod.), ale aj od obsahovej nasýtenosti textu (ak je text bohatý na termíny a pojmy, hovoríme pomalšie)

12. Rytmus (gr. takt, súmernosť) vzniká pravidelným (vo verši aj zámerným) striedaním istého akustického prvku, napr. prízvuku. Metrum (gr. miera) je rytmická schéma verša, norma, podľa ktorej básnik tvorí verš. Prestávka (pauza) je prerušenie rečového prúdu na určitý čas. Prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky (frázovanie), pričom dbáme na to, aby sme neoddelili časti textu, ktoré významovo súvisia.

13. Fyziologická – prestávka nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť. Významová – prestávka ohraničuje vo výpovedi logické úseky. Hovoriaci ňou zvyčajne naznačuje čiarku, dvojbodku, koniec vety a poad. Umelecká/dramatická – druh významovej pauzy, vytvára napätie vo vnútri textu. Každá umelecká pauza je významovou pauzou.

14. Kvalitatívna modulácia reči (kvalita hlasu) Zafarbenie (timbre) – zafarbenie hlasu alebo tónu je dané geneticky, ale možno ho využiť aj ako štylizujúci prvok spolu s inými zvukovými prostriedkami reči. Je to jav, ktorý dotvára identitu človeka. Závisí od jeho anatomicko-fyziologických vlastností.

15. Použitá literatúra CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 3. Učebnica pre stredné školy. Bratislava: OrbitusPictusIstropolitana, 2008. 64 s. ISBN 978-80-8120-017-5