330 likes | 682 Views
Zlyhanie trhu. Paretovo optimum. Stav, kedy nemožno presunúť prostriedky v záujme zlepšenia situácie jedného jednotlivca bez toho, aby sa situácia iného jednotlivca zhoršila Stav kedy sú zdroje spoločnosti pri uspokojovaní prianí a potrieb ľudí využité efektívne.
E N D
Paretovo optimum • Stav, kedy nemožno presunúť prostriedky v záujme zlepšenia situácie jedného jednotlivca bez toho, aby sa situácia iného jednotlivca zhoršila • Stav kedy sú zdroje spoločnosti pri uspokojovaní prianí a potrieb ľudí využité efektívne.
Základné predpoklady, z ktorých Pareto vychádzal: • Jednotlivci sú základnými a jedinými subjektmi analýz. • Každý jednotlivej dokáže sám najlepšie ohodnotiť vlastný blahobyt. • Zlepšenie blahobytu jedného jednotlivca možno akceptovať, len v prípade, že nezhorší situácia iného jednotlivca. • Spoločnosť možno, analyzovať ako neorganický subjekt, ako jednoduchú sumu jednotlivcov.
Na problém efektívnosti alokácie zdrojov v ekonomike možno nazerať z pohľadu: • Podmienok všeobecnej ekonomickej rovnováhy (všetky trhy a vzájomné vzťahy medzi nimi) • Podmienok parciálnej rovnováhy (jeden trh)
1. Všeobecná ekonomická rovnováha Riešme otázku efektívnosti rozdeľovania zdrojov na výrobu dvoch tovarov – X a Y. Produkcia tovaru X - Qx= f (K, L) a produkcia Y - Qy= f (K, L).
Ako teda rozdeliť zdroje K a L medzi výrobu výrobkov X a Y, tak aby bolo toto rozdelenie efektívne?
Práca L Edgeworth-Bowleyov diagram Produkcia Y Kapitál K Qy Z V Qx Produkcia X
MRTSXLK = MRTSYLK (hraničné miery transformácie výrobných faktorov L a K vo výrobe statku X a Y sa rovnajú - efektívnosť vo výrobe) nemožno zvýšiť výrobu jedného výrobku bez toho, aby sa neznížila výroba iného.
0 objem výroby X Krivka efektívnostivo výrobe Objem výroby Y V
Ako efektívne rozdeliť vyrobenú produkciu medzi spotrebiteľov, tak aby sme dosiahli maximálnu užitočnosť?
Tovar Y Tovar X Edgeworth-Bowleyov diagram Produkcia Y V UB Z OB Objem výroby Y R UA OA Objem výroby X
MRSAXY = MRSBXY (hraničné miery substitúcie tovarov X a Y v ich spotrebe spotrebiteľmi A a B sa rovnajú - efektívnosť vo výmene), tj. nemožno zvýšiť užitočnosť spotreby jedného spotrebiteľa bez toho, aby sa neznížila užitočnosť spotreby druhého spotrebiteľa.
2. Parciálna rovnováha • Problém parciálnej rovnováhy budeme rozoberať na trhu tovaru X
Paretovu optimalitu určujú teda podmienky: I. všeobecnej ekonomickej rovnováhy: • efektívnosť vo výrobe • MRTxkl = MRTykl • efektívnosť v spotrebe • MRS1xy = MRS2xy • rovnováha medzi výrobou a spotrebou • MRS =MRT II. parciálnej ekonomickej rovnováhy: rovnováha na parciálnom trhu MB =MC
Ak nie sú uvedené podmienky maximalizácie blahobytu definované Paretovým optimom v oblasti všeobecnej a parciálnej rovnováhy dosiahnuté, hovoríme zlyhaní trhového mechanizmu, ktoré je potrebné korigovať štátnymi intervencia, tj. plnením alokačnej funkcie štátu v ekonomike.
Podmienky dosiahnutia trhovej rovnováhy: • Maximalizácia užitočnosti na strane výrobcov aj spotrebiteľov • Dokonalá informovanosť • Konkurenčné prostredie • Neexistencia nekomplexných trhov • Neexistencia externalít • Neexistencia kolektívnych statkov
1. Maximalizácia užitočnosti Na strane výrobcu (racionálne správanie): • Maximalizácia trhovej hodnoty firmy (dlhodobá maximalizácia užitočnosti) – dosahovanie prirodzeného zisku • Maximalizácia zisku (krátkodobá maximalizácia užitočnosti) – kým nefunguje dokonalá konkurencia alebo monopolistická konkurencia Na strane spotrebiteľa (racionálne správanie): • Maximalizácia hraničnej užitočnosti – porovnávanie cien a kvality výrobkov
2. Nedokonalá informovanosť • Informácie sa stávajú najdrahším statkom, s ktorým sa obchoduje. • Nedostatok informácií pre racionálne rozhodovanie sa subjektov na trhu. • Vždy existuje faktor neúplných informácií a každý subjekt na trhu pracuje v podmienkach neistoty a rizika.
3. Nekonkurenčné prostredie • Základným predpokladom fungovania trhového mechanizmu je konkurencia. • Nekonkurenčné prostredie - narušený mechanizmus vyrovnávania cien a množstva statkov na trhu. • V dokonale konkurenčnom prostredí sú ceny pre výrobcov dané. • Pri nedokonalej konkurencii existuje možnosť pre výrobcov stanovovať a upravovať cenu tovaru i jeho množstvo ponúkané na trhu.
Monopol • Dominantné postavenie na trhu, ktoré producentovi umožňuje absolútne diktovať ceny ako aj ponúkané množstvo tovarov. • Znemožňuje dosiahnuť trhový rovnovážny bod a umožňuje dlhodobo tvoriť zisk nad úrovňou prirodzeného zisku. • Riešenie prostredníctvom tzv. antimonopolnej politiky štátu (regulácia fúzií, cien, množstva ponúkaného tovaru a obchodných podmienok).
Druhy monopolu • trhový, • prírodný, • prirodzený, • administratívny.
Prirodzený monopol • Nazývaný utilita. • Čím vyššia produkcia, tým sú náklady na jednotku produkcie nižšie. • Hraničné náklady sa nachádzajú pod úrovňou priemerných nákladov priemerné nálady s rastom produkcie klesajú – „scale economics“ • Rozsah produkcie je limitovaný jedine kapacitou. • Prirodzený monopol ma charakter sieťového monopolu, kde je neefektívne budovanie ďalších konkurujúcich si sietí. • Nutnosť skúmať konečný efekt (úžitok) na strane spotrebiteľa a nie službu (produkciu) poskytovanú prirodzeným monopolom.
Ekonomická charakteristika monopolu Cena Dopyt Dopyt Pm B Hraničný príjem (MR) F Pt Priemerné náklady A Ps Hraničné náklady C Množstvo Q1 Q3 Q2
Nástroje riešenia existencie prirodzeného monopolu • Politika first best (prvá najlepšia) – štátne vlastníctvo • Politika second best (druhá najlepšia) – dotovanie cien produkcie • + privatizácia
4. Nekomplexnosť trhov • TRH PRODUKTOV, KDE NÁKLADY NA ICH PRODUKCIU SÚ MENŠIE AKO CENA, KTORÚ JE SPOTREBITEĽ ZA NE OCHOTNÝ ZAPLATIŤ. • SÚKROMNÍ PRODUCENTI ICH VŠAK NAPRIEK TOMU NEPOSKYTUJÚ VŚETKÝM SKUPINÁM SPOTREBITEĽOV V DOSTATOČNOM MNOŽSTVE. • Ich poskytovanie môže byť spojené s faktorom rizika (napr. trh zdravotného poistenia)
Špecifikum transformujúcich sa krajín • Neefektívne fungovanie trhového mechanizmu nie z dôvodu poškodenia trhu a trhových subjektov ale nedostatočného vytvorenia podmienok pre efektívne fungovanie trhu • Trhy, trhové subjekty (producenti a spotrebitelia) ešte nie sú „dozreté“, resp. nie sú schopné samostatne a efektívne alokovať vzácne zdroje spoločnosti