DOPRAVA SLOVENSKA

1. DOPRAVA SLOVENSKA • dopravná infraštruktúra – líniové prvky (dopravné cesty), bodové prvky (dopravné zariadenia – autobus. a želez. stanice, letiská, prístavy) • dopravná sieť – sústava dopr. ciest • dopravný uzol –bod, kde sa stretáva viac ťahov rôznych doprav. sietí • SR – málo priaznivé podmienky pre rozvoj dopravy (horský terén) • riečna d. – iba Dunaj (v SR cca 172 km) • letecká – najrýchlejšia (na prepravu nákladov-menší význam) • potrubná – najmladšia – ropa a z. plyn • nížiny – hustejšia sieť • smer dopr. ťahov – daný kotlinovým charakterom horských obl. • v strede Európy – KRIŽOVATKA EUR. OBCHODNÝCH CIEST- tranzitívna funkcia • doprava zaostáva za štandardom vyspelých krajín sveta • Terajší počet 57 tis. zamestnancov v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií (k 3.12.2009)

2. železničná doprava: • osobná – prevláda na krátke vzdialenosti • nákladná – výkonná a ekolog. bezproblémová – na väčšie vzdialenosti (nad 200 km) • dĺžka železníc – 3 658 km (r. 2006) • HISTÓRIA – r.1846 konská železnica (BA-TT), • r.1848 prvá parná železnica BA-Vieďeň – neskôr dobudovaná na trať cez TT do Leopoldova a Žiliny a na Moravu (Brno), • v rámci uhorska sieť budovaná lúčovite do hl. želez. uzla v Budapešti, • medzivojnové obdobie – budovaná trať v smere Z-V, • povojnové obdobie – južná magistrála (v súčasnosti najzaťaženejšia) • SR – hl. ťahy: Brno– BA–Štúrovo (tranzitný význam do JV Európy • BA – ZA – KE • BA – BB – KE • BA – ZV – LC – KE - Ukrajina

3. cestná doprava: • 2/3 prepravy osôb na kratšie vzdialenosti (do zamestnania) • autobusová – proprepájané takmer všetky obce • nákladná – potraviny, stavebniny, poľnoh. produkty • Cestná sieť celého územia Slovenska - cesty I.- III. triedy a diaľnice.- celková dĺžka ciest viac ako 45.000 km (z toho 330 km diaľnic – r. 2009)

4. CESTOVNÝ RUCH SLOVENSKA • SR – atraktívna krajina – pestrý povrch územia, priaznivé klim. a hydrolog. podmienky, kultúrno-historické pamiatky.. • najvyhľadávanejšie – vysoké pohoria (zimné športy, turistika, rekreácia) • najnavštevovanejšie: jaskyne – Demänovská • nádrže – Zemplínska šírava • význam – kúpele – svetová povesť – Piešťany, Bardejov, Trenčianske • Teplice

5. – 21 regiónov CR – v súčastnosti snaha o rozvoj CR (aj z EÚ) ako odvetvia národného hospodárstva – jedna z ciest zníženia nezamestnanosti najmä v zaostalejších regiónoch (stredné a východné Slovensko) • Koncepcia rozvoja CR SR- schválená uznesením vlády SR č. 923 zo dňa 23. novembra 2005;- nadväzuje na Stratégiu rozvoja CR SR do roku 2013schválenú uznesením vlády SR č. 632 zo dňa 24. augusta 2005, ktotá nadväzuje na Národný program rozvoja CR v SR z r. 2001 • vychádza z piatich strategických cieľov:- posilnenie postavenia odvetvia CR v NH- rast konkurencieschopnosti CR SR v európskom priestore- zvýšenie atraktívnosti SR ako dovolenkového cieľa- rast objemu pobytového CR- zlepšenie štruktúry návštevníkov skvalitňovaním služieb- podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významnýmpotenciálom pre CR

6. Regionalizácia cestovného ruchu v SR Slovensko sa delí na 21 regiónov z hľadiska cestovného ruchu Zdroj: www.economy.gov.sk

7. Bratislavský Podunajský Záhorský Dolnopovažský Strednopovažský Nitriansky Hornonitriansky Severopovažský Turčiansky Oravský Liptovský Regióny SR z hľadiska CR Ipeľský Gemerský Horehronský Pohronský Tatranský Spišský Košický Šarišský Hornozemplínsky Dolnozemplínsky

8. ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKA • článok hospodárstva – sprostredkovanie hosp. spolupráce s inými krajinami • význam hosp. zoskupenie – EÚ • DOVOZ: ropa, zemný plyn, síra, bauxit, draselné a fosforečné soli, železná a mangánová ruda, bavlna a surová koža • VÝVOZ: strojné zariadenia, výrobky hutníckeho priemyslu, sklo, textil, liečivá, nábytok, papier, cement a výrobky potravin. priemysel • Vývoj zahraničného obchodu za január až august 2009 : • Zo SR sa vyviezol tovar v hodnote 24 702,1 mil. Eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 sa znížil celkový vývoz o 26,5 %. • Do SR sa doviezol tovar v hodnote 24 126,2 mil. Eur, pri medziročnom poklese o 28,7 %.

9. DOVOZ r. 2009 (január-august) • Z tovarového hľadiska najviac vzrástol dovoz televíznych prijímačov, liekov, optických vlákien a ich zväzkov a priadze zo syntetických strižových vlákien, inej ako šijacia niť. • Najviac klesol dovoz častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov- surových, osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových a častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania. • Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa zvýšil dovoz zo Spojeného kráľovstva o 43 %. Znížil sa dovoz z Nemecka o 43,3 %, Českej republiky o 22,8 %, Ruskej federácie o 42,7 %, Kórejskej republiky o 7,5 %, Číny o 22,2 %, Maďarska o 17,3 %, Francúzska o 15,7 %, Talianska o 22,3 % a Poľska o 26,8 %.

10. VÝVOZ r. 2009 (január-august) • Z tovarového hľadiska výraznejšie vzrástol vývoz častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania, televíznych prijímačov, tlačiarenských strojov, pšenice a raže, a klimatizačných strojov a prístrojov • Najviac klesol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov- iných ako surových, plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla a karosérií motorových vozidiel. • V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa znížil vývoz do Nemecka o 27,5 %, Českej republiky o 28 %, Francúzska o 12,4 %, Poľska a Spojeného kráľovstva zhodne o 22,3 %, Maďarska o 24,2 %, Talianska o 23,2 %, Rakúska o 25,3 %, Ruskej federácie o 17,3 %, Holandska o 28,1 % a Španielska o 33,1 %.