Právo Európskej únie Súhrn

1. Právo Európskej únieSúhrn JUDr. Jana Gašparová, LLM

2. Vznik troch Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) • Prvotná iniciatíva – Deklarácia z 9.5.1950, ktorej autorom bol Robert Schuman • Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele podpísaná v roku 1951 medzi Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a štátmi Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) • Cieľ: vytvoriť spoločný trh v oblasti výroby a predaja uhlia a ocele • Ako jediná zo zakladateľských zmlúv založená na dobu určitú – 50 rokov, jej platnosť uplynula 23.7.2002

3. Vznik troch Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) • Podpísané v Ríme 25. marca 1957 na dobu neurčitú • Hlavné ciele: vytvorenie spoločného trhu, približovanie hospodárskych politík členských štátov, podpora stability, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a nadviazanie úzkych vzťahov medzi členskými štátmi.

4. Členstvo v Európskych spoločenstvách 1951 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko 1973 Veľká Británia, Írsko, Dánsko (členstvo Nórska zamietnuté v referende) 1981 Grécko 1986 Španielsko a Portugalsko 1995 Rakúsko, Švédsko, Fínsko 2004 Slovensko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Maďarsko, Cyprus, Malta, Slovinsko 2007 Bulharsko, Rumunsko

5. Maastrichtská zmluva -vznik Európskej únie • Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7.2.1992 zástupcami 12 členských štátov • Zmluva nadobudla účinnosť 1.novembra 1993 • Maastrichtská zmluva zaviedla pojem „Európska únia“ • Určila jej hlavné ciele a predstavuje významnú novelu troch zakladajúcich zmlúv • Zmluva vytvorila tzv. trojpilierovú štruktúru Európskej únie v oblasti spolupráce členských štátov

6. Tri piliere Európskej únie Európska únia III. Pilier Spolupráca v oblasti justície a vnútra II. Pilier Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika I. pilier ES EURATOM (Európske spoločenstvá)

7. Ciele Európskych spoločenstiev a Európskej únie • Podporiť hospodársky a sociálny vývoj • Posilniť identitu EÚ na medzinárodnej scéne • Posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov členských štátov prostredníctvom zavedenia občianstva EÚ • Udržať a rozvinúť EÚ ako oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti • Udržať v plnej miere komunitárne právo a ďalej na ňom stavať

8. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ • Spoločný trh – harmonizácia právnych poriadkov, ochrana spotrebiteľa • Spoločné politiky – spoločná obchodná politika, poľnohospodárska politika, dopravná politika • Všeobecné hospodárske a sociálne ciele:  podpora a koordinácia zamestnaneckých politík členských štátov  enviromentálna politika  posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu ES  podpora vzdelávania

9. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ • Voľný pohyb tovaru • Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania • Voľný pohyb kapitálu • Voľný pohyb osôb

10. Deľba moci v Európskych spoločenstvách • Horizontálna súvisí s rozdelením kompetencií jednotlivých inštitúcií ES v legislatívnej, exekutívnej a súdnej oblasti • Vertikálna deľba právomocí medzi členskými štátmi a ES

11. Vertikálna deľba moci Právomoci môžeme rozdeliť na: • Výlučné právomoci Európskeho spoločenstva • Zmiešané (konkurujúce právomoci) • Výlučné právomoci členských štátov

12. Základné princípy pri vertikálnej deľbe moci • Princíp legality Spoločenstvo môže konať len na základe právomocí, ktoré mu členské štáty zverili podľa ZES 2. Princíp subsidiarity ES môže konať len vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu dosiahnuť dostatočne členské štáty, a lepšie ich bude možné dosiahnuť na úrovni ES • Princíp proporcionality ES nemôže konať nad rámec toho, čo treba na splnenie cieľov ustanovených v ZES.

13. Hlavné inštitúcie • Európska rada • Rada • Komisia • Európsky parlament • Súdny dvor ES • Účtovný dvor

14. Osobitné inštitúcie • Hospodársky a sociálny výbor • Výbor regiónov • Európska centrálna banka • Európska investičná banka

15. Európska rada • Najvyšší politický orgán EÚ • Skladá sa z hláv štátov alebo vlád členských štátov a predsedu Komisie • Za SR sa zasadnutí zúčastňuje predseda vlády • Zasadá dva razy do roka

16. RADA • Orgán, v ktorom sa priamo vyjadrujú a realizujú záujmy členských štátov • Skladá sa z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni • Zasadá v niekoľkých zloženiach v závislosti od prejednávanej veci asi stokrát za rok. • Sídlo v Bruseli

17. Zloženie Rady • Rada funguje na princípe rotujúceho predsedníctva • Na čele Rady stojí predseda vlády predsedajúceho štátu • Každý členský štát na začiatku svojho predsedníctva predkladá program svojho predsedníctva Komisii a Európskemu parlamentu • Rotujúce predsedníctvo Slovinsko január – jún 2008 Francúzsko júl – december 2008 Česká republika január – jún 2009 Slovenská republika júl – december 2016

18. Právomoci Rady • Najvyšší zákonodarný orgán, prijíma akty na návrh Komisie • Môže preniesť časť svojich legislatívnych právomocí na Komisiu • Úlohy v oblasti II. a III. piliera – prijíma spoločné postupy, spoločné postoje a rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, realizuje úlohy v oblasti spravodlivosti a vnútra • V mene Spoločenstiev uzatvára medzinárodné zmluvy s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami • Prijíma opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce • V spolupráci s Európskym parlamentom schvaľuje rozpočet EÚ

19. Výbor stálych zástupcov (COREPER) • Poradný orgán Rady • Pripravuje zasadnutia a plní úlohy, ktoré mu Rada zverí • Skladá sa zo stálych diplomatických zástupcov členských štátov na úrovni veľvyslancov • Rozhoduje, aký bude program zasadnutia Rady a o čom bude rozhodovať • Vytvára 150 až 200 pracovných skupín zložených z odborníkov z členských krajín

20. KOMISIA • „motor európskej integrácie a strážkyňa zmlúv“ • Má monopol legislatívnej iniciatívy a zodpovedá za riadne plnenie zakladajúcich zmlúv členskými štátmi • Možno ju prirovnať k vládnemu kabinetu, ktorý pripravuje návrhy zákonov, po ich schválení ich implementuje a dozerá na ich dodržiavanie

21. Zloženie Komisie • Sídli v Bruseli • Skladá sa z 27 komisárov, ktorí sa vyberajú na obdobie 5 rokov podľa celkových schopností a záruk plnej nezávislosti • Za člena Komisie môže byť vymenovaný len štátny príslušník členského štátu a každý členský štát má mať jedného komisára • Komisár musí byť nezávislý od štátu, ktorého je príslušníkom

22. EURÓPSKY PARLAMENT • Jediná inštitúcia kreovaná v priamych voľbách občanmi EÚ • 785 členov • V období 2009-2014 bude počet 736 • Voľby: každých 5 rokov, spôsob volieb upravujú vnútroštátne predpisy členských štátov

23. Právomoci EP • Legislatívne právomoci • Kontrolné právomoci

24. SÚDNY DVOR ES • Zriadený Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1952 • V roku 1988 pre preťaženosť ESD zriadený Súd prvého stupňa • Úloha: zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmluvy

25. Európsky súdny dvor • Zložený z 27 sudcov, každý členský štát má 1 sudcu • Zasadá v troj- a päťčlenných senátoch alebo vo Veľkej komore • 8 generálnych advokátov, ktorí pripravujú pre ESD nestranné a nezávislé odôvodnené stanoviská • Sudcovia a generálni advokáti sú menovaní na obdobie 6 rokov – čiastočné obmieňanie každé tri roky

26. Súd prvého stupňa • Zložený z 27 sudcov, každý členský štát má 1 sudcu • Zasadá v troj- a päťčlenných senátoch alebo vo Veľkej komore • Generálni advokáti môžu byť ustanovení štatútom • Sudcovia a generálni advokáti sú menovaní na obdobie 6 rokov – čiastočné obmieňanie každé tri roky • Proti jeho rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok v lehote 3 mesiacov od jeho rozhodnutia na ESD

27. Funkcie právneho poriadku Spoločenstva • Úprava vzťahov medzi Spoločenstvom a členskými štátmi • Úprava vzťahov medzi členskými štátmi navzájom • Úprava vnútornej štruktúry Spoločenstva • Právna regulácia vzťahov, ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby

28. Základné zásady Základné zásady, ktoré zabezpečujú efektívne uplatňovanie komunitárneho práva v členských štátoch: • Zásada priameho účinku • Zásada prednosti komunitárneho práva • Zásada nepriameho účinku • Princíp zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva

29. Riešenie rozporu V prípade rozporu vnútroštátneho práva a komunitárneho práva rozlišuje EDS dve situácie: • Vnútroštátna právna norma je v rozpore s neskoršou normou komunitárneho práva. V takomto prípade hovoríme o neaplikovateľnosti konfliktnej a podradenej vnútroštátnej právnej normy. • Vnútroštátna právna norma je v rozpore so skoršou normou komunitárneho práva. Právnym následkom je neplatnosť vnútroštátnej právnej normy od jej počiatku.

30. Priamy účinok komunitárneho práva • Zásada priameho účinku komunitárneho práva vyjadruje skutočnosť, že normy komunitárneho práva sú spôsobilé zakladať práva v prospech jednotlivcov, ktorí sa môžu týchto práva dovolávať voči súdnym a iným orgánom členského štátu • Cieľom tejto zásady je ochrana jednotlivca

31. Podmienky priameho účinku normy Dve základné podmienky, ktoré musí právna norma spĺňať, aby mala priamy účinok: • Musí byť dostatočne jasná a presná • Musí obsahovať bezpodmienečný záväzok

32. Zodpovednosť členského štátu Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva – princíp, podľa ktorého členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia komunitárneho práva členským štátom.

33. Podmienky pre vznik zodpovednosti Zodpovednosť členského štátu vznikne, ak sa naplnia tri podmienky: • Existencia porušenia komunitárneho práva členským štátom, ktoré sa dotýka práv jednotlivca garantovaných komunitárnym právom. • Možno určiť obsah práv jednotlivca • Existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti členského štátu a spôsobenou škodou

34. Porušenie povinnosti členského štátu Závažné porušenie povinnosti členského štátu môže spočívať v: • Neimplementovaní smernice počas transpozičnej lehoty. • Prekročení rámca voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii a implementácii komunitárneho práva • Priamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. • Porušení ustanovenia komunitárneho práva

35. Pramene európskeho práva • Primárne pramene • Všeobecné právne zásady • Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi • Sekundárne pramene • Rozhodnutia ESD a SPS

36. Primárne komunitárne právo • Zmluva o založení ES a EURATOM • Zmluvy o pristúpení k EÚ • Medzinárodné dohody uzatvorené medzi členskými štátmi v rámci užšej spolupráce

37. Všeobecné právne zásady • Rešpektovanie základných ľudských práv • Zásada subsidiarity a proporcionality • Zásada právnej istoty • Zásada zákazu diskriminácie • Zásada transparentnosti

38. Rešpektovanie základných ľudských práv • ESD bol od počiatku konfrontovaný s národnými ústavnými súdmi a s ochranou ľudských práv • ESD vychádzal z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, aj keď ES neboli zmluvnou stranou dohovoru a neboli ním viazané. • Na summite v Nice v roku 2000 bola prijatá Charta základných práv EÚ ako nezáväzný dokument • Na základe Lisabonskej zmluvy bude Charta základných práv začlenená do primárneho európskeho práva

39. Zásada subsidiarity Podstatou zásady subsidiarity je: • Aby Spoločenstvo konalo vtedy, ak ciele, ktoré sa majú dosiahnuť týmto konaním, nemôžu byť spoľahlivo zabezpečené členskými štátmi a zároveň, • Aby bolo Spoločenstvo schopné čo do rozsahu a účinkov zvládnuť lepšie dosiahnutie cieľa, ako štáty samé

40. Zásada proporcionality • Tento princíp sa aplikuje na všetky oblasti konania Spoločenstva • Obsahom zásady je to, aby prijímané legislatívne opatrenia a konanie Spoločenstva neprekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa

41. Zásada právnej istoty • Právny poriadok má byť dostatočne jasný, prehľadný a zrozumiteľný, aby jednotlivci mohli predvídať a poznať dôsledky svojho konania, prípadne plánovať svoje rozhodnutia na solídnom právnom základe. • ESD poprel možnosť rektoaktivity aktov Spoločenstva, ale nie bez výnimky

42. Zásada zákazu diskriminácie Charta základných práv: „Akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti alebo sociálneho pôvodu, dedičných vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného predvedčenia, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je zakázaná.“

43. Zásada transparentnosti • Čl. 1 Zmluvy o Európskej únii – všetky rozhodnutia EÚ sa musia prijímať s takou otvorenosťou, s akou to je len možné • Táto zásada obsahuje princíp verejnosti zasadnutí inštitúcií, poskytovania informácií a v poslednom čase najviac rozvinutú zásadu prístupu k dokumentom

44. Sekundárne pramene Sekundárne pramene sú právne normy vytvorené orgánmi EÚ, prijaté na základe predpísaného legislatívneho postupu a na základe a v medziach primárneho práva.

45. Sekundárne pramene • Nariadenia • Smernice • Rozhodnutia • Stanoviská • Odporúčania

46. NARIADENIA • Sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné • Nariadenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený, ak takýto deň nie je uvedený, tak v dvadsiaty deň od zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union) • V zásade sú prijímané Radou na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom

47. NARIADENIA • Je vylúčené viazanie platnosti nariadenia na jeho implementáciu do vnútroštátneho práva • ESD vyslovil, že akákoľvek implementácia nariadenia do vnútroštátneho právneho poriadku národnou legislatívou, ktorá ho obmedzuje, pozmeňuje alebo oslabuje, je porušením zmluvy • To však nevylučuje, aby členský štát upravil ďalšie otázky, ktoré súvisia s nariadením a nariadenie ich priamo nerieši (dôležité je, aby sa nepozmenili alebo neoslabili účinky nariadenia)

48. SMERNICE • Sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu • Nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. • K transpozícii smernice musí dôjsť v lehote určenej priamo v smernici alebo do 20 dní od zverejnenia

49. Priamy účinok smerníc Ako sa Spoločenstvo vysporiada so štátom, ktorý poruší povinnosť zo zmluvy a • Neimplementuje smernicu včas alebo • Implementuje smernicu nesprávne Doktrína priameho účinku – Smernice budú mať podobný účinok, aký majú nariadenia v prípade, že štát neimplementoval smernicu v určenom čase alebo ustanoveným spôsobom a pritom sú splnené podmienky na priznanie priameho účinku.

50. Priamy účinok smerníc • ESD ďalšou judikatúrou spresnil, voči ktorým inštitúciám bude možné uplatniť priamy účinok smerníc • Orgán, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je na základe rozhodnutia štátu zodpovedný za poskytovanie verejných služieb pod kontrolou štátu a má na tento účel osobitné právomoci, ktoré sa vynímajú z rámca bežných pravidiel medzi jednotlivcami. • Napr. daňové úrady, miestna štátna správa a samospráva, nezávislé orgány zabezpečujúce poriadok a bezpečnosť, inštitúcie poskytujúce zdravotnícke služby či podnik pod finančnou kontrolou štátu