prof. Ing. Peter Baláž, PhD. Vedúci Katedry medzinárodného obchodu, Ekonomická univerzita v Bratislave Brat

1. Globalizácia – finančná kríza – komoditné trhy, konzekvencie pre ekonomiku EÚ (súvislosti – riziká – nové výzvy) prof. Ing. Peter Baláž, PhD.Vedúci Katedry medzinárodného obchodu, Ekonomická univerzita v Bratislave Bratislava 7. júna 2012

2. „Názor väčšiny vlád na hospodárstvo možno zhrnúť do niekoľkých fráz: Ak sa pohne, zdaň ho. Ak sa hýbe, reguluj to. Ak sa prestane hýbať, subvencuj to.“ Ronald Reagan (1986)

3. „Vo svetovej ekonomike dochádza pod tlakom globalizácie k zásadnému posunu. Stále rýchlejšie opúšťame svet, kde boli národné ekonomiky vzájomne relatívne izolované bariérami v zahraničnom obchode a obmedzeným presunom investícií kvôli vzdialenosti, časovými pásmami, jazyku, alebo národným odlišnostiam vo vládnej regulácii, rozdielnej kultúre alebo odlišným podnikateľským systémom. Dostávame sa do sveta, kde sú bariéry zahraničného obchodu a investícií na ústupe; vnímanie vzdialenosti z titulu napredovania v doprave a telekomunikačných technológiách stráca na význame; materiálna kultúra začína vyzerať v celom svete podobne. Národné ekonomiky sa stretávajú v nezávislom, integrovanom globálnom hospodárskom systéme.“ Ch. Hill (americký ekonóm)

4. Globalizácia svetového hospodárstva Koncentrácia kapitálu, Vysoká dynamika ekonomického presadzovanie záujmov Expanzia TNK Rast spotreby surovín, tovarov a služieb Rast objem PZI Spotreba surovín (poľnohosp. a potrav.) a energii je vyššia ako ich ťažba Aktivizácia ďalších Produkcia (nových krajín)

5. Globalizácia svetového hospodárstva Reakcia trhu Rast cien až do výšky, ktorá opäť dostane do rovnováhy dopyt a ponuku Potreba príprava stratégie a adaptácie na nové podmienky

6. Globalizácia svetového hospodárstva Čo je kľúčom? Vstupy, najmä nedostatkové Energie, ale nie každá, lebo okrem ropy majú substitučný charakter (tvorba cien)

7. Zákonitosti vývoja na svetovom komoditnom trhu Ceny suroviny (komodity – ropa, zlato) Špekulácie Zákonitosti Spotreba Hodnota peňazí (USD, EUR)

8. Dopad zvýšenia cien energií na spotrebiteľov a výrobcov Zvýšenie ceny ropy Inflácia vyvolaná drahšou energiou Rast výrobných nákladov podniku Rast spotrebných cien Inflácia vyvolaná rastom cien Zvýšenie úr. sadzieb aby sa predišlo prehriatiu ekonomiky Spomalenie tempa ekonomického rastu Pokles príjmov a spotreby Pokles konkurencieschop. domácností Mzdové požiadavky zamestnancov Inflácia vyvolaná vyššími mzdami

9. Vplyv vzrastu ceny ropy na hlavné makroekonomické ukazovatele

10. „Dodávky energie budú v budúcnosti takmer rovnako dôležité, ako národná obrana.“ Tonny Blair (bývalý britský ministerský predseda) Je pravdepodobné, že sektor svetovej energetiky v najbližších desaťročiach zažije obrovské zmeny. Možno že mnohé z nich sa na prvý pohľad nebudú zdať rozumné a ich výkonnosť bude ťažko porovnateľná s tradičnými alternatívami . Na čom však záleží je konečný účinok, tj. schopnosť zabezpečiť dostatok energie pre túto planétu za podmienok, ktoré nebudú ničiť atmosféru a vyvolať ekonomické katastrofy, ako vedľajší efekt. Rozhodujúcou výzvou pre súčasnú dobu je, kde začať. D. Yergin zdôrazňuje: „Po prvé musíme nájsť spoločný slovník pre energetickú bezpečnosť. Tento pojem má radikálne iný význam pre rôznych ľudí. Pre Američanov je to geopolitická otázka. Pre Európanov je to zameranie sa na závislosť na dovoze zemného plynu.“ Daniel H. Yergin (Americký spisovateľ, rečník a ekonóm)

11. Vývoj kríz v 20. a 21. storočí • 1910–Shanghajská krizevyvolaná prasknutím bubliny na trhu s kaučukem (angl. „Shanghai Rubber Stock Market Crisis”, čín. pinyin „Xiàngpí gǔpiào fēngcháo”, zjed. „橡皮股票风潮“); • 30. léta XX. století–Velká hospodářská deprese, největší a nejvýznamnější hospodářská deprese XX. století (angl. tzv. „The Great Depression“); • 1973–krize doprovázejícíropný šok, propad akciových trhů ve světě, mj. v UK, v létech 1973–1974 (dle Portera, 2009, angl. „1973 oil crisis“); • 80. léta XX. století–latinoamerická dluhová krize s původem v Mexiku; • 1987 – Černé pondělí, nejvýznamnější jednodenní propad v dějinách akciových trhů s původem v Hong Kongu (angl. tzv. „Black Monday“); • 1989–1991–krize spořitelen v USA, bankrot 747 finančních institucí (angl. tzv. „Savings & Loan crisis“); • 90. léta XX. století –prasknutí Japonské akciové bubliny, desetiletá hospo­­dářská stagnace v Japonsku (jap. „Ushinawareta Jūnen“, „失われた10年“); • 1992–1993 –Černá středa, spekulativní útoky na měny v rámci Evropského kurzového mechanismu, angl. „Exchange Rate Mechanism“, ERM I (angl. tzv. „Black Wednesday“, je spojena se jménem investora George Sorose); • 1994–1995 – finanční aekonomická krize v Mexiku – spekulativní útok na měnua platební neschopnost země (angl. tzv. „Tequilla Crisis“, šp. „Efecto Tequila”); • 1997–1998 – asijská finanční krize– devalvace a bankovní krize napříč Asií s původem v Thajsku a následné dluhové problémy v Rusku a Brazílii; • 2007–2009 – americká finanční krize z let 2007–2009, která způsobila světovou finanční, ekonomickou a nově i potenciální dluhovou krizi.

12. Schéma priebehu svetovej krízy (2000/01-2012)

13. Najvýznamnejšie faktory pôsobiace na vývoj krízy

14. Vývoj HDP vybraných krajín, zoskupení (v %)

15. Vývoj HDP vybraných krajín, zoskupení (v %)

16. Vývoj HDP vybraných krajín, zoskupení (v %)

17. Vývoj priemyselnej produkcie Zmena trojmesačného priemeru oproti predchádzajúcemu trojmesačnému priemeru v %

18. Vývoj cien vybraných komodít

19. Vývoj ceny WTI a vybraných menových párov

20. Vývoj cien vybraných komodít 1 – Priemerná spotová cena ropy (WTI, BRENT, Dubai Fateh) 2 – Purchasing Manager´s Index

21. „Číňania používajú dva znaky na napísanie slova kríza. Jeden znak označuje nebezpečenstvo a druhý znak označuje príležitosť. V časoch krízy, sa treba vyvarovať nebezpečenstiev, ale spoznávať príležitosti.“ John F. Kennedy

22. Zdroj: Aiginer (2009), Lungová (2011) Kategorizačný prístup k rozboru svetovej krízy Prameň: Aiginger (2009), Lungerová (2011)

23. Kanály vplyvu krízy na medzinárodný obchod Pokles domácí poptávky.Snížení výdajů na spotřebu a investice v ekonomice vede ke snížení dovozů a současně vývozů jiných států Makroekonomická nestabilita.Nejistota ohledně budoucího vývoje může demoti­vovat ekonomické subjekty dovážet nebo vyvážet zboží a služby (viz např. snížení ratingového stupně zemím světa agenturami S&P, Fitch a Moody‘s). Zhoršení situace na finančních trzích:růst úroko­vých sazeb (IR) a / nebo omezení přístupu k úvěrům, tzv. zmrznutí finančních trhů („credit crunch“), což postihuje exportéry a importéry v závislosti na jejich sklonu k zadlužení a elasticitě poptávky po úvěrech Vývoj měnových kurzů a změna kurzového režimu.Znehodnocení měny zvyšuje cenovou konkurenceschopnost exportérů a omezuje import do země a Změ­­ny se však projevují s určitým časovým zpož­děním kvůli exis­tenci dlouhodobých kontraktů (tzv. „sticky prices“ – pojem nové keynesiánské makroekonomie). Růst protekcionismu kvůli snahám států podpořit domácí výrobce.V praxi se jedná o zvýšení hladiny cel blíže k mezinárodně stanoveným stropům a zavedení dočas­ných obchodních překážek u členských zemí WTO; a dovozních cel, množstevních a jiných omezení u nečlenských států WTO Politická nestabilita, přírodní katastrofyv zemi vývozu / dovozu a jiné faktory.

24. Prognóza vývoja cien ropy (IEA 2011)

26. „Tvrdím, že národ, ktorý sa snaží zdaňovaním samého seba dospieť k prosperite, je ako človek stojaci vo vnútri koša, snažiaci sa zdvihnúť s ním i samého seba.“ (W. Churchill)

27. Ako môžeme konkurovať?

28. World competitiveness yearbook 2012, IMD „Konkurencieschopnosť je ako dostih. Nejde v ňom o to, aby ste bežali rýchlejšie ako včera, ale o to aby ste bežali rýchlejšie ako ostatné kone.“ (S. Garelli)

29. „Predstava, že jeden štát vytvára priaznivejšie podmienky pre „svoje firmy" ako niektorý iný je "blud". V období globalizácie nemajú národné štáty (s výnimkou tých, ktoré sú viazané striktne na domáci dopyt) žiadne "svoje" firmy či podniky.“ (E. Klvačová)

30. Deregulácia ako dôsledok úplne otvoreného trhu

31. Výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov vybraných krajín (v %)

32. Ďakujem za pozornosť... • Prof. Ing. Peter Baláž, PhD. • Vedúci Katedry medzinárodného obchodu • Obchodná fakulta, EU v Bratislave • balaz@euba.sk