TVAR KMEŇA, VLASTNOSTI, METÓDY NA JEHO VYJADRENIE, KUBÍKOVANIE VYŤAŽENÝCH STROMOV A ICH ČASTÍ

1. TVAR KMEŇA, VLASTNOSTI, METÓDY NA JEHO VYJADRENIE, KUBÍKOVANIE VYŤAŽENÝCH STROMOV A ICH ČASTÍ Priečny prierez kmeňa • nepravidelný tvar, oválny, eliptický, viac alebo menej rozdielny od kruhu v dôsledku rôznej tvorby hrúbkového prírastku vplyvom rôznych faktorov – drevina, vek, tvar koruny, sklon terénu atď.,

2. plocha priečneho prierezu Q sa pre praktické potreby nahrádza kruhovou základňoug z jednej hrúbky z dvoch na seba kolmých hrúbok d1, d2 • rozdiely g1 voči Qaž 20-30 %, rozdiely gavoči Q až 3x menšie

3. Pozdĺžny prierez kmeňa – morfologická krivka • Morfologická krivka ohraničuje povrch kmeňa, svojou rotáciou okolo osi kmeňa vytvára jeho plášť, v spodnej časti má konvexný priebeh, v strednej konkávny. Jej tvar je premenlivý v závislosti od dreviny, postavenia stromu v poraste, veku, rozdielnej tvorby hrúbkového prírastku po dĺžke kmeňa

4. CHARAKTERISTIKY K VYJADRENIU POZDĹŽNEHO TVARU KMEŇA Kmeňové profily – udávajú hrúbku kmeňa di v 2 m odstupoch od päty až po jeho vrchol pre stromy o určitej hrúbke d1,3 a výške h

5. Tvarové kvocienty– pomerné čísla udávajúce pomery hrúbok v určitých relatívnych vzdialenostiach od päty stromu (v ¼, ½, ¾ výšky stromu k hrúbke

6. Tvarové rady – vyjadrujú hodnoty hrúbok (v %) v rôznych výškach vzhľadom k hrúbke zvolenej za základ porovnávania rovnajúcej sa 100%. Udávajúrelatívne zmenšovanie hrúbky kmeňa od päty smerom k vrcholu.

7. Nepravé tvarové rady Číselne popisujú priebeh morfologickej krivky, závisia od rozmerov stromu, pretože miesta merania hrúbok sú fixné, kmene rovnakého tvaru, ale rôznej výšky majú hodnoty ki rozdielne, preto sa nehodia na porovnávanie tvaru kmeňov rôznych stromov

8. Pravé tvarové rady Všeobecnejšie charakterizujú tvar kmeňa, nezávisia od rozmerov stromu, kmene rovnakého tvaru s rôznou hrúbkou d1,3 a výškou h majú rovnaké hodnoty k0,1, hodia sa na porovnávacie účely

9. Zbiehavosť kmeňa (výrezu) Udáva pokles hrúbky na 1 m dĺžky kmeňa v cm.m-1

10. Štíhlostný koeficient Charakterizuje pomer medzi výškou stromu h a hrúbkou d1,3 Je indikátorom stability stromov a porastov, spravidla nadobúda menšie hodnoty ako 1, čím je jeho hodnota väčšia, tým sú stromy a porasty menej stabilné

11. Výtvarnica – je bezrozmerná dendrometrická veličina charakaterizujúca plnodrevnosť kmeňa Redukčné číslo (f < 1), ktorým keď prenásobíme objem valca, dostaneme objem stromu.

13. Výtvarnica absolútna(fo) – vzťahuje sa na gona päte kmeňa, ktorá je v dôsledku nábehov nepravidelná. Výtvarnica pravá(f0,1) – zrovnávacia kruhová základňa je v 1/10 h, t.j.g0,1, svojouhodnotou vyjadruje tvar kmeňa, nezávisí od rozmerov stromu, preto sa nehodí k praktickému určovaniu objemov stromov,pretože polohad0,1=> g0,1by sa musela zisťovať pre každý strom osobitne

14. Výtvarnica nepravá(f1,3)– vzťahuje sa na g1,3, závisí od tvaru kmeňa a výšky stromu, najviac sa používa, pretože hrúbka d1,3 je jednoznačne fixovaná. Hlavné faktory, ktoré ju ovplyvňujú, sú drevina, hrúbka, výška

15. Priemerné hodnoty nepravej výtvarnice hrubiny b.k. v podmienkach SR sm 0,41 – 0,44 bk 0,45 – 0,47 bo 0,39 – 0,40 db 0,38 – 0,40 jd 0,43 – 0,47 hb 0,36 – 0,42

16. (Čermák, 1976)

17. Stereometrické metódy STANOVENIE OBJEMU VYŤAŽENÝCH STROMOV A ICH ČASTÍ

18. x = vzdialenosť prierezu od vrcholu r = tvarový exponent

19. Valec r = 0 Paraboloid r = 1 Kužeľ r = 2 (Základný vzťah pre rôzne varianty kubíkovacích vzorcov na princípe sterometrie podľa toho, či sa gx meria na báze kmeňa, ½ L, v ľubovoľnej vzdialenosti od päty stromu)

20. Fyzikálne metódy Xylometrická metóda– teleso ponorené do tekutiny vytlačí také množstvo, ktoré sa rovná jeho objemu Hydrostatická – Archimedov zákon Metóda objemovej hmotnosti Q –skutočná hmotnosť drev. R – hmotnosť v kg.m-3 (jd – 1000 kg.m-3, sm – 740 kg.m-3, bk – 1010 kg.m-3, db – 1060 kg.m-3) v surovom stave

21. LESNÍCKE KUBÍKOVACIE VZORCE – KUBÍKOVANIE GUĽATINY Huberova metóda v = g ½ . L

22. Huberova metóda podľa sekcií v = v1 + v2 + ... vn-1 + vn v = L´ . (g1 + g2 + ... gn-1) + vn vn = 1/3 gk . h

23. Smalianova metóda

24. Tjurinova metóda

25. Huberova metóda– objem guľatiny z výrezov zo spodnej časti kmeňa podhodnocuje (-4 %), z hornej časti nadhodnocuje (+5 %), v strednej časti sú diferencie ±1%, celkovo podhodnocuje -1 -1,5 %. Smalianova metóda– objem guľatiny nadhodnocuje z výrezov zo spodnej časti kmeňa

26. KUBÍKOVANIE GUĽATINY V LESNÍCKEJ PRAXI Jednoduchá Huberova metóda L, d1/2 g1/2 V = g1/2 . L – L, – pásma, metrovky, nadmiera 1 % z L, najviac 10 cm, pri výrezoch dlhších ako 6 m 1,5 % z L najviac 15 cm, nadmiera sa nezapočítava do L,

27. – d1/2 – kovové priemrky (mm), do 19 cm jedna hrúbka, d1/2≥ 20 cm priemer dvoch na seba kolmých meraní, d1/2 sa zaokrúhľuje na celé cm (0,5 a väčšie nahor), – kubíkovacie tabuľky udávajúce objem guľatiny b.k. podľa hrúbky meranej s kôrou (dk = f(dsk); t.j. hrúbka kôry je v nich zohľadnená ako funkcia hrúbky s kôrou) (vo väčšine krajín Európy, hlavne západnej sa hrúbky d1/2 zaokrúhľujú nadol a aplikujú sa paušálne zrážky dvojnásobnej hrúbky kôry).

28. Metóda vychádzajúca z hrúbky na tenšom konci výrezu – vtedy, keď d1/2 nie je prístupná – odmeria sa hrúbka na tenšom konci b.k. Korsuňove kubíkovacie tabuľky b.k. Sú menej presné, pretože jedna hrúbka na tenšom konci nemôže dobre charakterizovať stereometrický tvar kmeňa.

29. Kubíkovanie žrďoviny • sortiment prebierkového typu, ktorý má 1 m od hrubšieho konca s kôrou najviac 13 cm, • kubíkovacie tabuľky sú zostavené pre výpočet objemu 100 kusov žrdí (7-13 cm) podľa tried, pričom každá trieda je definovaná hrúbkou s kôrou a dĺžkou

31. Kubíkovanie rovnaného dreva – prm (1x1x1 m) – priestorový meter – prevodové čísla sa používajú na prevod prm na m3, je to číslo menšie ako 1, ktoré udáva objem dreva v m3 v 1 prm, závisia od dreviny, hrúbky, počtu kusov Palivo Ihl. List. Neodkôrnené 0,64 0,54 Odkôrnené 0,68 0,60