Všeobecná etiopatogenéza chorôb

1. Všeobecná etiopatogenéza chorôb Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc

2. Etiopatogenéza=etiológia a patogenéza • Etiopatogenéza = príčina (y) a podmienky vzniku choroby(chorôb) ako aj patomechanizmy, ktoré sa na vzniku a vývoji choroby (chorôb) podieľajú

3. A. Základné príčiny a podmienky vzniku chorôb V pojme etiológia sú obsiahnuté príčiny aj podmienky vzniku a vývoja chorôb (Etiologia - z gr. aitiá = príčina) • Monofaktoriálne choroby –jedna veľká príčina +podmienky Napr. tuberkulóza: veľká príčina - Kochov bacil podmienky - oslabenie imunitného systému (ako dôsledok podvýživy, chronického stresu, AIDS) Rozlíšenie príčiny a podmienok vzniku chorobynie je v tomto prípadekomplikované

4. Multifaktoriálne choroby - viac príčin+podmienky Napr. ateroskleróza : - príčiny: -LDL, HDL,  TG, fajčenie, systémový TK…… - podmienky:  genetická predispozícia,  fyzickej aktivity, stres, nevhodné zloženie potravy… Rozlíšenie príčin a podmienok vzniku a vývoja chorôb je v týchto prípadoch problematické Čím viacej faktorov súvisí so vznikom určitej choroby, tým pravdepodobnejšie sú niektoré z týchto faktorov podmienkami a nie príčinami choroby

5.  Etiologicky homogénne choroby Choroby vyvolané vždy tou istou príčinou alebo komplexom príčin (Napr.čierny kašeľ, týfus, otrava muchotrávkou zelenou, chrípka) ● Etiologicky heterogénne choroby Choroby spôsobené viacerými príčinami a/alebo viacerými skupinami príčin Príklad 1. DM- typ 1 a DM- typ 2: ide v oboch prípadoch o cukrovku, ale komplex príčin a podmienok vedúcich ku vzniku DM-typ 1 je iný ako v prípade DM- typ 2. Príklad 2: hypoxia tkaniva môže byť spôsobená: - obturáciou arteriálneho prítoku - obturáciou venózneho odtoku - poruchou využitia kyslíka v tkanivách...

6. Príčiny a podmienky vzniku chorôb môžu mať svoj pôvod mimo organizmu a/alebo v organizme samom • Choroby spôsobené príčinami a podmienkami z vonkajšieho prostredia Napr. ionizačné žiarenie, úrazy elektrickým prúdom, rastlinné a živočíšne toxíny, úrazy spôsobené mechanickou energiou, biologické noxy, chemické látky, psychogénne noxy • Choroby spôsobené príčinami a podmienkami z vnútorného prostredia organizmu Napr. zdedené genetické defekty; enzymopatie; circulus vitiosus, acidóza, alkalóza, toxické produkty metabolizmu • Na vzniku väčšiny chorôb sa podieľajúfaktory vonkajšieho aj vnútorného prostredia organizmu (rôznou mierou)

7. I. Hlavné skupiny príčin chorôb z vonkajšieho prostredia a mechanizmy ich pôsobenia na organizmus Patogénnymi faktormi môžu byť rôzne druhy energie pôsobiace na človeka z vonkajšieho prostredia, ktoré svojou neadekvátnou kvantitou alebo kvalitou sú schopné porušiť homeostázuvnútorného prostredia. Tieto patogénne faktory nazývame noxami

8. Noxy vonkajšieho prostredia delíme na: 1. fyzikálne :a) mechanická energia b) akcelerácia, decelerácia, gravitácia c) vibrácia, hluk, ultrazvuk d) vysoká a nízka teplota prostredia e) ionizačné žiarenie f) elektrický prúd a elektromagnetické vlnenie g) klíma a počasie

9. 2. chemické :a) anorganické - prvky ( As, Hg, Pb…..) - zlúčeniny (SO2, Nox, HCN,O3 ..) - iné b) organické - kyseliny, zásady, organofosfáty - rastlinné a živočíšne toxíny - organický prach 3. biologické : a) vírusy f) prióny b) baktérie g) iné c) parazity d) plesne e) nedostatočný alebo nadmerný prívod živín

10. 4. spoločenské a sociálne: • psychické stresy • stresy podmienené sociálnymi faktormi • spoločenské stresory

11. Mechanizmy pôsobenia mechanickej noxy na človeka Hlavný mechanizmus:- poškodenie anatomickej a funkčnej integrity orgánov a systémov organizmu - poškodenie integrity tkanív - poškodenie integrity buniek Priame dôsledky :poranenia- odreniny, pomliaždeniny, vpichy, seknutie, pohryznutie, prestrelenie, vykĺbenie, zlomenie... Nepriame dôsledky: ischémia, poškodenie inervácie, dislokácia orgánov alebo ich častí (herniácia)...

12. Príklady poškodenia organizmu priamym pôsobením mechanickej energie • Blast syndróm - tlaková vlna vyvolaná explóziou poškodenie sluchu • (priamy vplyv) • – ruptúra alveol  krvácanie • – ruptúra stien GIT  krvácanie • Pozri: Dobiaš V. Via pract., 2006, roč. 3 (6): 309–310 • Crush syndróm– stlačenie mäkkých tkanív dlho pôsobiacim • (nepriamy vplyv) tlakom (zasypanie zemou, snehom, ruinami) • hypoperfúzia až ischémia tkanív • ischemické poškodenie sval. buniek (reverzibilné, • ireverzibilné) uvolnenie myoglob. z bb • reperfúzia  vyplavenie toxických metabolitov do • celého organizmu ohrozenie života človeka (šok, • zlyhanie obličiek, multiorgánové zlyhanie)

13. Preležaniny ( dekubity)- stlačenie tkanív (dlhodobé) nemeniacou sa polohou tela ischémia poškodenie kože, podkožia, svalov infekcia sepsa • Commotio cerebri- makro-, mikrokrvácania do mozgu poškodenie funkcie štruktúry mozgu demencia • Commotio cordis -asystólia a iné poruchy rytmu (Využíva sa aj terapeuticky pri fibrilácií komôr srdca!) • Dekompresná choroba – je podmienenápríliš rýchlym vynorením sa potápačov z väčších hĺbok, čo vedie k uvoľneniu plynov z krvi, ktoré boli predtým pod vyšším tlakom(Henryho zákon)

14. Mechanizmy pôsobenia gravitácie, akcelerácie a decelerácie na človeka • gravitačná sila (1G)- človek je na jej pôsobenie adaptovaný, ale jej vplyv sa v organizme prejavuje: - nižším prietokom krvi apikálnými ako bazálnymi časťami pľúc - lokalizáciou edémov v dolnej polovici tela (resp. na báze pľúc) - obezita zaťaženie nosných kĺbov (bedrové, kolenné) - adaptácia: vazokonstrikcia v DK pri vstávaní a státí •gravitačná sila viac ako 1G (letci, automobiloví pretekári, parašutisti)– - zvýraznenie vplyvu na cirkuláciu krvi v mozgu a ostatných orgánoch - dislokácia nefixovaných, odtrhnutie fixovaných orgánov

15. Akcelerácia a decelerácia- náhle a rýchle zmeny smeru pohybu človeka v priestore -negatívne ovplyvnenie cirkulácie krvi (hlavne v mozgu) - negatívne ovplyvnenie funkcie vestibulárneho aparátu Kinetózy - často búrlivé vegetatívne reakcie (porušenie rovnováhy sympatikového a parasympatikového nervového systému) spôsobené zvýšenou stimuláciou vestibulárneho aparátu pohybmi organizmu človeka viacerými smermi súčastne(cestovanie autom, plavba loďou, kolotoč a iné „púťové atrakcie“) Dôsledok:bolesti brucha,nauzea, zvracanie, zmeny činnosti srdca, pokles TK, závraty

16. Mechanizmy pôsobenia vibracie, hluku a ultrazvuku na človeka  Vibrácia - vlnenie o frekvencii 25 - 8.200 Hz - profesionálna expozícia (vodiči a operátory ťažkých mechanizmov, píliari, práca s pneumatickým kladivom...) - poškodenie nervovej regulácie prietoku krvi artériami končatín spazmus ciev bolesti prstov, atrofické zmeny na koži, svaloch prstov, osteoporóza, poškodenie sluchu, CNS

17. Hluk - zvuk (16 - 20.000 Hz), ktorý pôsobí na človekarušivo a každý zvuk, ktorého intenzita je väčšia ako 50 dB • Ultrazvuk - vlnenie o vyššej frekvencii ako 20. 000 Hz Mechanizmus: poškodzuje tkanivá podobnými mechanizmami ako hluk a vibrácie Terapeutické využitie: - využíva sa na vyvolanie termálneho efektu - sonografické vyšetrovacie metódy

18. Mechanizmy pôsobenia ionizačného žiarenia na človeka Ionizačné žiarenie- žiarenie spôsobujúce ionizáciu vlátke, do ktorej preniká Až 24% ročnej ionizačnej záťaže populácie pochádza z CT skenovania (Sin et al., Thorax 2011; 66(9) Druhy ionizačného žiarenia (IŽ): a) elektromagnetické vlnenie - röntgenove lúče - gama žiarenie b) korpuskulárne žiarenie - alfa a beta častice - protónové žiarenie - neutrónové žiarenie

19. Dôležité pojmy pre pochopenie vplyvu ionizačného žiarenia na človeka • Absorbovaná dávka žiarenia- je mierou účinku IŽ na dané tkanivo • Jednotkou dávky žiareniajeJoule na kilogram(J/kg) a nazýva sa gray (Gy) • Biologická účinnosť žiarenia- intenzita vplyvu jednotlivých druhov žiarenia na tkanivá organizmu. Vyjadruje sa písmenom Q a číslom, napr. pre elektrónové žiarenie je Q = 1, pre neutróny a protóny Q = 10, pre alfa častice je Q = 20 • Dávkový ekvivalent žiarenia - súčin absorbovanej dávky žiarenia a faktora Q. Jednotka je J/kg, jej názov je sievert (Sv)

20. Mechanizmy účinku ionizačného žiarenia a) Zásahová teória - v každej bunke existuje „citlivý terč“, zasiahnutie ktorého vedie k poškodeniu bunky b) Radikálová teória - IŽ spôsobuje vo vodeprítomnej v organizme rádiolýzu vznik radikálov (hydroxylový, kyslíkový) poškodenie bb. Kyslíkový efekt- v prítomnosti O2 spôsobí IŽ v tkanive väčšie poškodenie ako v tkanive bez prítomnosti O2 Na ktoré štruktúry bunky IŽ hlavne pôsobí ? - Je to dvojvlákno DNK: - IŽ spôsobízlom dvojvlákna. Dvojitý zlom (zlom oboch vlákien DNK) letálne poškodenie bunky

21. Dôsledky pôsobenia IŽ na živé systémy a) poškodenie DNK poškodenie génov, chromozómov (vznik mutácií génových, chromozómových) Výsledok:rôzny stupeňpoškodenia základných funkcií a štruktúr bunky: – celulárny komponent radiačného poškodenia b) poškodenie bunkových membránzmena ich funkcií c) poškodenie mikroprostredia - homeostáza prostredia, v ktorom sa bunky nachádzajú Výsledok: zmena spektra cytokínov(cytokíny sú dôležité pre medzibunkovú komunikáciu - teda pre normálnu funkciu bb.) – humorálny komponentradiačného poškodenia (prostaglandíny, tromboxany, leukotriény, rastové faktory...) Manifestácia týchto zmienpostiradiačný zápal

22. d) génové alebo chromozómové mutácie spôsobené IŽ v zárodočných bunkáchsa prenášaju z generácie na generáciu (dedičná porucha) • Mutácie germinatívnych bb. sa podieľajú na: - vzniku spontánnych potratov, zvýšení perinatálnej úmrtnosti, zvýšení počtu vrodených malformácií, patogenéze multigénových chorôb, vzniku predispozície ku chorobám • Akútny účinok vysokej dávky IŽ zánik gaméty, sterilita e) génové alebo chromozómové mutácievsomatických bunkáchsa na potomstvo neprenášajú, ale môžu viesť ku: - zániku bb (apoptóza alebo nekróza). - zmene rýchlosti tvorby bb. - malígnej transformácií bb. rakovina

23. Faktory ovplyvňujúce účinok IŽ na živé systémy • Rádiosenzitivita - citlivosť buniek na ožiarenie je ovplyvňovaná faktormi: a) P O2 v tkanive -  P O2 rádiosenzitivity b) sulfhydrylové skupiny (SH) -  množstva-SH skupín   rádiosenzitivity c)výkonnosťou mechanizmov reparujúcichpoškodenú DNA  rádiosenzitivity pri výkonnosti týchto mechanizmov d) fázou bunkového cyklu -  rádiosenzitivita počas mitózy,  rádiosenzitivity v neskorej S - fáze

24. Funkčné poškodenie ožiareného tkaniva vzniká v dôsledku straty reprodukčnej schopnosti proliferačného kompartmentu bb. Dôsledky: Prejavy funkčného poškodeniavznikajúnajrýchlejšie v tých ožiarených tkanivách, v ktorých je obrat buniek najvyšší (kostná dreň, črevný epitel...) Neskôr vznikajú prejavy funkčného poškodenia tkanív, bunky ktorých sa delia pomaly(pečeň, obličky, pľúca), pretože ich kompartment diferencovaných bb. prežíva dlhšie a je dlhšie funkčný

25. Príklad: Ožiarenie kostnej drenestrata funkcie kostnej drene sa prejaví: •za 2 - 3 týždne krvácanie a náchylnosť k bakteriálnym infekciám (trombocytov,  granulocytov) - prežívanie trombocytov – cca 10 dní - prežívanie granulocytov – cca 5-6 dní • za niekoľko mesiacov  anémia ( počtuEr) - prežívanie Er-120 dní

26. Akútna choroba z ožiarenia (ACHOŽ) • Vzniká po ožiarení celého telaalebo jeho väčšej časti dostatočne vysokou dávkou žiarenia • V závislosti od dávky žiarenia sa vyvíjajú symptómy a príznaky poškodeniahemopoetického, tráviaceho alebo centrálneho nervového systému

27. Formy ACHOŽ: a) Krvná (dreňová) forma- pri ožiarení celého tela dávkou 3 - 5 Gy - nešpecifické prejavy:nevolnosť, apatia, bolesti hlavy, nauzea, zvracanie (v dôsledku poruchy rovnováhy v autonomnom nervovom systéme) - bezpríznakové obdobie:1 - 2 týždne po ožiarení (je ešte dostatočné množstvo funkčných krvných elementov) - špecifické prejavy:• LE pod kritickú hodnotu(pod 2.500/mm3 , z toho je 30% Ne = 750 Ne/ mm3 = = agranulocytóza) • granulocytov pod 1000/ mm3 sepsa •krvácanie ( počtu trombocytov) • anémia • defekty slizníc - farynx, dutina ústna

28. b) Črevná forma -po ožiarení celého tela dávkou cca 10Gy - nešpecifické prejavy (ako vyššie) sú výraznejšie - latentné obdobie trvá len do 4 - 6. dňa po ožiarení - manifestné štádium - nekróza buniek epitelu GIT   krvavé hnačky, perforácia čreva, ileus c) Nervová forma -ožiarenie dávkou niekoľko desiatok Gy(CNS je najrezistentnejším tkanivom proti ožiareniu) - nešpecifické prejavy sú výrazné a intenzívne  psychická dezorientácia až zmätenosť, kŕče a bezvedomie smrť za niekoľko hodín až dní po ožiarení

29. Mechanizmy pôsobenia elektrického prúdu a elektromagnetického poľa na živé systémy • Elektrický prúd spôsobuje termické, chemické a mechanické poškodenie tkanív Efekt závisí od:• druhu prúdu - jednosmerný, striedavý • od parametrov prúdu - napätie, intenzita • od miesta vstupu, smeru a dĺžky prechodu prúdu organizmom • od vodivosti (odporu) tkanív

30. Závažné poškodenie tkanív organizmu spôsobuje striedavý prúd • termický efekt - popáleniny (v dôsledku odporového tepla) • depolarizačný efekt - depolarizácia buniek, ktorými prúd prejde - fibrilácia komôr srdca - generalizované kŕče kostrových svalov - bezvedomie • mechanický efekt - ruptúra kože v mieste vstupu prúdu do organizmu • Parametre striedavého prúdu ohrozujúce životčloveka • intenzita prúdu: > 75 mA až do 3A •napätieprúdu: > 50 V  aj jednosmerný prúd o vysokom napätí môže byť nebezpečný

31. Najnebezpečnejšie dôsledky úrazu striedavým prúdom •fibrilácia komôr srdca zastavenie cirkulácie krvi • kŕče dýchacích svalov (pretrvávajúce)  zastavenie dýchania • paralýza životne dôležitých nervových centier v CNS  vazodilatácia, asystólia, zastavenie dýchania, dezintegrácia funkcie mozgu

32. 2. Chemické noxy - mechanizmy ich pôsobenia na organizmus Účinok heterogénnej skupiny chemických látok na tkanivá, orgány a systémy človeka závisí od niekoľkých faktorov: a)veľkosti dávky a rýchlosti jej vstupudo organizmu b)celkového času trvania expozície c)vlastností noxy d)detoxikačnej kapacity organizmu f)miesta vstupu do organizmu

33. Základné mechanizmy účinku chemickej noxy 1. vplyv na bunkové štruktúry: a)cytoplazmatické(soli ťažkých kovov, kyseliny,zásady, alkoholy) b)membránové(organické rozpúšťadlá, Si02, azbest ) c)na mikrotubuly(kolchicín, griseofulvín) 2. vplyv na syntézu makromolekúl: a)ribonukleotidov(alfa - amanitin) b)AMK a bielkovín

34. 3. vplyv na transportné membránové mechanizmy: a)poškodenie štruktúry membrány (včelí, osí, hadí jed, soli ťažkých kovov) b)poškodenie transportných systémov priamo (organické zlúčeniny, ortuť) 4. vplyv na energetický metabolizmus bunky a) na glykolytický proces(kyselina monojodoctová, fluoridy) b)na oxidatívnu fosforyláciu(kyanidy) 5. vplyv na bunkový cyklus(cytostatiká) 6. vplyv na DNK (chemické karcinogény)

35. Dôsledky pôsobenia chemických nox na bunky 1. inaktivácia a denaturácia enzýmov 2. vznik inaktívnych komplexovtvorených chemickou noxou a aktívnych súčastí bunky Napr. otrava kyanidom:kyanid + Fe  inaktívny komplex inhibícia aktivity cytochrómu a3 (v terminálnej časti cytochrómového reťazca)  spomalenie až zastavenie oxidačných procesov otrava arzénom:arzén +pyruvátdehydrogenéza inaktívny komplex v srdci :využívajú sa MK  tvorba energia (srdce nie je poškodené) v nervovom systéme: využíva sa glukózablok tvorby energie  poškodenie NS (NS nedokáže tvoriť energiu spaľovaním MK, len sacharidov!)

36. 3. indukcia toxicity chemickej látky jej metabolickou premenou v bunke Napr.: otrava metanolom: metanol  oxidácia  formaldehyd kys. mravčia  cytotoxicita (ireverzibilné poškodenie bielkovín) Najintenzívnejšie toxické poškodenie je v orgánoch (bunkách) obsahujúcich najviac alkoholdehydrogenézy(pečeň, retina) poškodenie pečene, poškodenie zraku 4. poškodenie konjugačného procesu v pečeňovej bunke Napr.: chemická látka  konjugačný proces  vylúčenie chemickej noxy (alkohol, Hg) z organizmu  poškodenie konjugačného procesu neschopnosť vylúčiť chemickú noxu z organizmu

37. 5. letálna syntéza - ide o „omyl“detoxikačných mechanizmov normálne Napr.: detoxikácia floroacetátu sodného neaktívna látka „omyl“ florocitrát inhíbicia akonitázy zastavenie Krebsovho cyklu 6. väzba chemickej noxy na dôležité komplexné látky Napr.: •väzba CO na Hbkarboxyhemoglobín neprenáša O2 •oxidácia Fe2+ v Hbmethemoglobín neprenáša O2 (fenacetín, dusitany, sulfonamidy, anilín) •živočíšny jed obsahujúci lecitinázuzmena fosfolecitínu na lyzolecitín v Er hemolýza

38. Endogénne chemické noxy Sú to produkty metabolizmu, ktoré sa tvoria vo veľkom množstve a/alebo v zmenenej kvalite a nemôžu byť detoxifikované s následným vylučovaním z organizmu Napr.- ketolátky pri diabetes melitus, - NH3, falošné neurotransmiterypri insuficiencii pečene, - akumulácia K+, H+, laktátu pri ischémii tkanív, - akumulácia bilirubínu-voľného,nekonjugovaného (iktery), - nadmerná tvorba voľných kyslíkových radikálov, - nadmerná tvorba prozápalových cytokínov, - akumulácia porfyrínov v tkanivách (prucha tvorby hemu), - protilátky proti vlastným normálnym tkanivám (autoimunita) - iné

39. Akútne poškodenie organizmu leptavými látkami • Klasické leptavé látky:anorganické kyseliny a zásady • Iné leptavé látky:izokyanáty (profesionálna astma), dimetylsulfát, nitrózne plyny, fosgén (bojová chem. látka), chlór, NH3, SO2 Dôsledky(všeobecné): poškodenie tkaniva v mieste ich pôsobenia (zápal, denudácia epitelu, ulcerácia slizníc - kože, nekróza epitelu a subepiteliálnych štruktúr...) Anorganické kyseliny koagulačné nekróza (relatívne stabilná) Lúhy penetrácia do tkaniva perforácia dutých orgánov

40. •Nitrózne plyny:•zmes oxidov dusíka [hlavne oxidu dusičitého (NO2 , N2O4) a oxidu dusnatého (NO)] - zapáchajú (voňajú) ako ozón Vznikajú pri :-kontakte HNO3 s kovmi (výroba výbušnín) - pri výrobe umelých hnojív - pri horení filmového materiálu - pri zváraní elektrickým oblúkom Dôsledky: - zápal sliznice dýchacích ciest rôznej intenzity s dvojfázovým priebehom - vznik methemoglobinémie

41. Fosgén - karbonychlorid (COCl2) Vzniká pri: - hasení požiaru tetrachlórovými hasiacimi prístrojmi (termický rozklad chlórovaných uhľovodíkov) Dôsledky: poleptanie dýchacích ciest • Dymy z farebných kovov:(medi, zinku, mosadze) Vznikáv zlievárňach farebných kovov Dôsledky:denaturácia bielkovín slizničného epitelu   vznik exogénnych pyrogénov resorbcia reakcia imunitného systému  horúčka (horúčka zlievačov)

42. Otrava organofosfátmi Sú to látky s insekticídnym účinkom(napr. Fosdrin, Intrathion…) Vstup do organizmu: kožou, spojivkami, sliznicou dýchacieho a tráviaceho traktu Detoxikácia: v pečeni, obličkách - detoxikačné metabolity môžu byť toxickejšie ako originálna látka. Hlavný účinok: inhibícia cholinesteráz

43. Dôsledky: • koncentrácia ACH stimulácia postgangliových cholinergných nervových vlákien • a)prejavy muskarínové • - nauzea, zvracanie, bolesti brucha, hnačka, zvýšené slinenie, •  potenie,  sekrécia hlienu v dýchacích cestách, pľúcny • edém, mióza  poruchy zraku. • b)prejavy nikotínové - triaška, svalové zášklby, kŕče, • c)prejavy dráždenia sympatika - hypertenzia, tachykardia, • d)príznaky dráždenia CNS - kŕče, kóma

44. Prejavom poškodenia bunky vplyvom chemickej látky je zmena jej funkcie rôznej intenzity: a) cytopatický efekt -zmena niektorých biochemických procesov, ktoré obmedzujú funkcie bunky, nie jej existenciu b) cytostatický efekt -súpoškodené tie funkcie bunky, ktoré zabezpečujú jej delenie, ale existencia bunky nie je ohrozená c) cytotoxický (cytocídny) efekt -všetky dôležité funkcie bunky sú poškodené tak intenzívne, že bunka zaniká

45. Rozdielnu intenzitu poškodeniabuniek rôznychtkanív ako aj toho istého tkaniva tou istou chemickou látkou možno vysvetliť: a) nerovnakou citlivosťou bb. rôznych druhov tkanív na konkrétnu chemickú noxu b) nerovnakou citlivosťou bb. toho istého tkaniva na konkrétnu noxu (rôzne fázy bunkového cyklu)

46. Adaptácia buniek na pôsobenie chemickej noxy • Chemická noxa môže aktivovať v bunke súbor adaptačných mechanizmov(biochemických reakcií), ktoré jej umožnia, aby sa na pôsobenie noxy čiastočne alebo úplne adaptovala • Adaptačné mechanizmy bunky a) regulačné-noxa indukuje syntézu enzýmov, ktoré:  vytvoria alternatívu zablokovanej metabolickej cesty  likvidujú noxu b) genetické - pôsobením noxy dôjde ku vyselektovaniu mutantov buniek rezistentných proti noxe

47. 3. Biologické noxy a mechanizmy ich pôsobenia na organizmus Živočíšne toxíny - produkty metabolizmu živočíchov všetkých tried s výnimkou vtákov. Najvýznamnejšie živočíšne druhy žijúce v SR produkujúce toxíny 1. blanokrídle - včela, osa, sršeň, komár 2. pavúkovité - križiak 3. plazy - vretenica obecná (Vipera berus) 4. obojživelníky - ropucha Podľahlavného účinku delíme živočíšne toxíny na: a) vazoaktívne - vazodilatáciahypotenzia  cirkulačný šok (histamín, acetylcholín)  hemoragínypoškodenie endotelu kapilár   krvácanie

48. b) hemolytické:živočíšny toxín obsahuje: fosfolipázu A lecitín mení na lyzolecitín hemolýza c) prokoagulačné a antikoagulačné - prokoagulačné: jed vretenice premena protrombínu na trombín  trombotizácia - antikoagulačné: vyššia koncentrácia toxínov  afibrinogenémia  krvácanie d) neurotoxíny:je to smrtiaca zložka jedov - blokáda nervovo - svalového spojenia - paralytický vplyv na dýchacie centrum  zastavenie dýchania e) enzýmy:- hyaluronidáza  podporuje prienik jedu do tkanív - proteázy  proteolýza v mieste pôsobenia jedu nekróza tkaniva

49. Poruchy autoregulačných mechanizmov a ich význam pre patogenézu chorôb • Homeostáza vnútorného prostredia- jedna z hlavných podmienok normálnej funkcie buniek, tkanív, orgánov a systémov organizmu • Dôležitú úlohu v udržiavaní homeostázy hrajú autoregulačné mechanizmy • Autoregulačné mechanizmy (nervové, hormonálne, humorálne) sú také procesy, ktoré minimalizujú rozdielymedzireálnouhodnotouregulovaného parametra a jeho náležitou (fyziologickou)hodnotou • Autoregulačné mechanizmy existujú a pôsobia na rôznychúrovniach organizmu človeka

50. 1. Na úrovni buniek: - regulácia metabolických procesov - regulácia bunkového cyklu - regulácia produkcie cytokínov bunkou - regulácia objemu bunky.... Bunka „povie“ svojej DNA, čo potrebuje, DNA „zariadi“vytvorenie potrebného produktu (génová regulácia) 2. Supracelulárna (tkanivová) regulácia: - regulácia počtu buniek tkaniva (Er, Le, adipocytov...) - regulácia zloženia tkanív (bunky funkčného a spojivového tkaniva)..... 3. Orgánové a systémové regulačné procesy: - regulácia štruktúry a funkcie orgánov a systémov organizmu nervovým, endokrinným a imunitným systémom – reflexné a nereflexné mechanizmy, systém spätných väzieb....