80 likes | 335 Views
JEŽKOVA CHALÚPKA. UŽ SA ZIMA Z VRCHOV HLÁSI. JEŽ POSTIEĽKU VYSTIELA SI. NOSÍ DO NEJ SUCHÝ MACH, BUDE MU JAK V PERINÁCH. KEĎ JU VYSTLAL, POTOM Z H Ô RKY NOSIL PLÁNKY DO KOM Ô RKY. ABY BOLO POD ZUBY, KEĎ SA V ZIME ZOBUDÍ. POTOM STRECHU, KDE JE DIERA VETVIČKAMI POZASTIERA.
E N D
JEŽKOVA CHALÚPKA UŽ SA ZIMA Z VRCHOV HLÁSI. JEŽ POSTIEĽKU VYSTIELA SI. NOSÍ DO NEJ SUCHÝ MACH, BUDE MU JAK V PERINÁCH.
KEĎ JU VYSTLAL, POTOM Z HÔRKY NOSIL PLÁNKY DO KOMÔRKY. ABY BOLO POD ZUBY, KEĎ SA V ZIME ZOBUDÍ.
POTOM STRECHU, KDE JE DIERA VETVIČKAMI POZASTIERA. NECH MU VIETOR NEFUČÍ NA PAPRČKY, NA UŠI.
UŽ NETREBA ANI DVERÍ, DOBRE ZAPCHAL VŠETKY DIERY. ZIMA VERU NEVSTÚPI DO JEŽKOVEJ CHALUPY.
NA CHALÚPKE ŽIADNA HANA, IBA STIENKA UFÚĽANÁ. ALE JEŽKO VRAVÍ: - NECH, OBIELI JU ZVONKU SNEH. SPRACOVALA: LUDMILKA ZDROJ: OTO OBUCH, JEŽKOVA CHALÚPKA, nakreslila JARMILA VEĽKÁ, časopis VČIELKA, 2002/11, ISSN 1335 - 6488