260 likes | 379 Views
Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku. PETER GONDA. Sociálne reformy : Riešenie problémov chudoby a nezamestnanosti. Bratislava 10.1.2003. 1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem. Hlavné dlhodobé ciele sociálnej sféry Základné (priame):
E N D
Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku PETER GONDA Sociálne reformy : Riešenie problémov chudoby a nezamestnanosti Bratislava 10.1.2003
1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem Hlavné dlhodobé cielesociálnej sféry Základné (priame): • znižovanie a eliminovanie chudoby a rizika upadnutia do chudoby jednotlivcov a rodín; • sociálna ochrana (príjmového zlyhania) objektívne znevýhodnených obyvateľov (napríklad zdrav. postihnutých). Súvzťažné (nepriame): • umožnenie jednotlivcom a rodinám dostatočne si z vlastných príjmov zabezpečiť plnohodnotný život aj v prípade zmenenej životnej situácie (napríklad v chorobe, nezamestnanosti a/alebo starobe); • funkčnosť, efektívnosť a hospodárnosť jednotlivých systémov financovania sociálnej sféry. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem Kľúčové princípy v sociálnej sfére • osobná zodpovednosť, svojpomoc a motivácia k aktivite - v spojitosti s rešpektovaním trhu v ekonomických procesoch (princípu ekonomickej slobody a súkr. vlastníctva) a schopností jednotlivcov ako základu individuálnych výhod a predpokladu využívania slobody; • dobrovoľnosť a decentralizácia (subsidiarita – jednotlivec rodina mimovládne organizácie a cirkvi obec) • cielene adresná sociálna solidarita – verejná (vládou vynucovaná) - podľa objektívne preukázanej potrebnosti (vládou garantovaný minimálny životný štandard). Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem Schéma 1 : Vymedzenie sociálnej sféry v podmienkach SR Zdroj : Autor Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem Schéma 2 : Vymedzenie základných tokov financovania v sociálnej sfére TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV dary DOMÁCNOSTI (podnikajúci) dane a SP mzdy VEREJNÁ SPRÁVA bežné transfery DOMÁCNOSTI dane a SP DOMÁCNOSTI (nepodnikajúci) dotácie dary mzdy dane a SP bežné transfery Legenda: - transakcie na báze dobrovoľnosti NISD – nezisk. inštitúcie slúžiace domácnostiam SP – sociálne príspevky PZI – priame zahraničné investície PI – portfóliové investície PODNIKY (finančné, nefinančné) dary granty PZI, PI ... N I S D ZAHRANIČIE granty Zdroj: Autor Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
1. Koncepčné východiská sociálnych reforiem Schéma 3 : Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR Zdroj : Autor Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem • A/ Primárny impulz – dlhodobo sa prehlbujúce : • sociálne problémy v súčasnosti a riziká do budúcnosti - napríklad vysoká miera nezamestnanosti (osobitne v niektorých regiónoch, značná váha dlhod. nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých) a do určitej miery aj problémy dôchodcov a zdrav. postihnutých • finančné problémy (znižujúca sa schopnosť financovania rastúcich nárokov na sociálne dávky) - problém každoročných deficitov a kumulovania dlhov (v dôchodkovom a v zdravotnom systéme) v súčasnosti; - riziká ich prehlbovania do budúcnosti (napr. implicitný dlh v dôchodkovom systéme niekoľko násobne prevyšujúci verejný dlh). Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem • B/ Systémové dôvody : B1/ Nezabezpečovanie hlavných cieľov (funkčnosti a efektívnosti) a nerešpektovanie kľúčových princípov systémov financovania sociálnej sféry. Naopak, súčasný sociálny systém : • plošne garantuje nadmerné nároky, t.j. sociálne „vymoženosti“občanom, ktorí by ich nemuseli využívať a • brzdí aktivitu a výkonnosť ekonomických subjektov (napríklad nadmerným zaťažením sociálnych odvodov), tým brzdí aj súhrnnú ekonomickú výkonnosť krajiny. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem B2/ Hodnotové problémy : • závislosť mnohých jednotlivcov a rodín na sociálnych dávkach (na cudzích zdrojoch), na cudzích rozhodnutiach a obmedzená motivácia legálne sa zamestnať - mnohí sa nedokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam, najmä tzv. „nezamestnateľní“(potvrdené vysokou mierou dlhod. nezamestn.) - „sociálne pasce“ a „kultúra závislosti“ (zvyk „získavať niečo za nič“) • demotivácia občanov zo spriemerovaných dávok a služieb s nedostatočnou kvalitou pri diferencovaných a značných platbách do systému (napr. v zdravotnom systéme) • obmedzené niektoré sociálne dávky, napríklad starobné dôchodky. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem B3/ Prehlbovanie príčin problémov(potrebné primárne riešiť) : • nadmerná a deformovaná úloha a pôsobenie vlády (verejnej správy) v ekonomike - deformácie vo verejných financiách Zdroj : Autor, MF SR Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem B3/ Prehlbovanie príčin problémov (pokrač.) • prílišná váha vládou vynucovanej a garantovanej sociálnej solidarity a systémové deformácie sociálnej sféry, najmä : • absolútna dominantnosť verejného spravovania a povinného princípu (v dôchodkovom a zdravotnom systéme napríklad nad 90% zdrojov); • prevaha priebežného financovania s neexistenciou priamej väzby medzi príspevkami a dávkami jednotlivca (napríklad dôchodkový systém); • neexistencia reálnych cien za služby a výkony a nejednoznačnosť platcu za službu (napr. v zdrav. systéme) - „kto za čo komu platí ?“ Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem • Prehlbovanie príčin problémov(pokrač.) • tlak faktorov pôsobiacich na prehlbovanie rozdielu medzi nárokmi na výdavky a schopnosťou ekonomických subjektov vytvárať zdroje ich financovania, v dôsledku : • obmedzenej schopnosti tvorby zdrojov a napríklad aj nových pracovných miest - dlhodobo nízka produktivita práce (značne limitovaná nadmerným prerozdeľovaním cez verejné financie a prílišným daňovým a odvodovým zaťažením subjektov); • neúmerného rastu nárokov na výdavky - nedostatočne prehľadné a komplikované dávkové programy a externé faktory (napr. starnutie populácie). Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem Summa summarum .. • Dlhodobejšia neudržateľnosť súčasných systémov sociálnej sféry do budúcnosti ...príklad dôchodkový systém... • pomer produktivity práce k výdavkom na dôchodky na 1 dôchodcu rastie pomalšie ako klesá pomer prispievateľov k poberateľom (graf 1) • v prípade nezmenenia súčasného systému a uvedených pomer. ukazovateľov hrozí napriek zvýšenému veku odchodu do dôchodku v budúcnosti reálne riziko znižovania výšky dôchodkov ku mzde a/alebo zvyšovania sadzby na povinné dôchodkové poistenie • Nevyhnutnosť zásadných zmien v jednotlivých súčastiach sociálnej sféry. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
2. Dôvody nevyhnutnosti sociálnych reforiem Graf 1 Vývoj pomeru prispievateľov k poberateľom dôchodkov a produkt. práce k výdavkom na dôchodky na 1 dôchodcu Zdroj : Autor Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem • Základnou podmienkou cieľového (vy)riešenia sociálnych problémov obyvateľov a efektívneho a funkčného fungovania systémov sociálnej sféry je súčasné: • odstraňovanie deformácií v sociálnej sfére, aby platilo: motivačný a adresný systém sociálnej sféry - predpoklad funkčnosti financovania sociálnych dávok a služieb s čo najnižšími nákladmi; • umožnenie zvýšenej schopnosti tvorby zdrojov financovania sociálnych výdavkov - aby platilo: výkonná a efektívna ekonomika - predpoklad „zdravého“ a efektívneho financovania sociálnych výdavkov • vzájomná podmienenosť riešení ekonomických a sociálnych problémov. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem • Predpoklady úspešnosti ktorejkoľvek z reforiem v sociálnej sfére : • spoločné smerovanie ekonomických a sociálnych reforiem v rámci dlhodobo a protrhovo orientovanej stratégie ekonomiky a spoločnosti (trh - vláda - občianska spoločnosť); • spoločné smerovanie reformy verejných financií a reforiem v sociálnej sfére (reformy štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci, podpory v nezamestnanosti a pod.) • vzájomná previazanosť medzi jednotlivými sociáln. reformami a ich nadväznosť na reformy verejných financií. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem • Spoločné smerovanie („ťah na bránku“) ekonomických a sociálnych reforiem na: • jednoznačné vymedzenie a zúženie úloh vlády a miery povinnej sociálnej solidarity v podmienkach SR - výrazne zníženie činnosti vlády (váhy verejných výdavkov) tak, aby jej funkcie boli v súlade s tými, ktoré jej v trhovej ekonomike principiálne prináležia, - tlak na zhospodárnenie a decentralizáciu verejnej správy; - podstatné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia a zjednodušenie daňového systému. • prenesenie nepriamej „zodpovednosti“ verejnej správy na priamu zodpovednosť jednotlivcov a rodín za svoj život. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem Zásady dlhodobého smerovania sociálnych reforiem: • presun váhy z verejného sociálneho zabezpečenia na súkromné (na jednotlivca, rodinu a mimovl. organizácie); • presun váhy z centrálnej úrovne verejnej správy na miestnu; • presun váhy z povinného princípu na dobrovoľný; • presun z relatívne plošného vyplácania sociálnych dávok na adresný; • presun váhy z dlhodobej a všeobecnej podpory rodín na krátkodobú (nie jednorázovú) podporu objektívne znevýhodnených rodín. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem A/ Verejný pilier • podstatné znižovanie objemu sociálnych dávok (v prvom kroku napr. odstránením preferencií zo systému, vrátane nesystémových dávok, a jednorázových finančných príspevkov) – po hranicu garantovania „povinnej“ sociálnej solidarity (základného životného štandardu) • výrazné znižovanie sadzieb sociálneho poistenia (s presunom platieb na zamestnancov) a cieľovo nahradenie (sadzieb) verejného sociálneho poistenia daňami, napríklad v dôchodkovom systéme. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Rámcové smerovanie sociálnych reforiem A/ Verejný pilier (pokrač.) • striktné zadresnenie vyplácania sociálnych dávok, podľa objektívne preukázanej potrebnosti (primárne pre chudobných) – individuálne posudzovanie (obecnou samosprávou) a kritériá „naviazané“ na rodinu (nielen na jednotlivca) a na majetkové pomery (nielen na príjem); • obmedzenie výšky a času podpory v nezamestnanosti a iných sociálnych dávok, aby spolu pôsobili motivačne k hľadaniu si práce; • podmienenosť finančných dávok nezamestnaným ich aktivitou, napríklad účasťou na verejných prácach; Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Smerovanie sociálnych reforiem A/ Verejný pilier (pokrač.) • decentralizovanie systémov sociálnej pomoci a štátnej sociálnej podpory na obce; • nahradenie všeobecnej a dlhodobej sociálnej podpory rodín (prídavky na deti) podporou pre objektívne znevýhodnené rodiny : • rodiny s malými deťmi – rodičovský príspevok na úrovni min. mzdy tým rodičom, ktorí sa celodenne starajú o dieťa v predškolskom veku; • rodiny so živiteľom invalidom a podobne. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Smerovanie sociálnych reforiem B/ Súkromný pilier ...okrem nepriamej podpory z uvedených opatrení ... • vytvorenie legislatívneho, motivačného a univerzálneho prostredia pre konkurenciu súkromných subjektov(napríklad penzijných fondov a neštátnych zariadení v sociálnych službách); • zabezpečenie jednotných a prehľadných pravidiel kontroly inštitúcií v sociálnej sfére, osobitne v dôchodkovom a zdravotnom systéme. Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Smerovanie sociálnych reforiem • Miera úplnosti a razantnosti sociálnych reforiem bude v podmienkach SR závisieť aj od schopnosti : • financovať „transformačné náklady“ (limit. značnou deficitnosťou verejných financií v súčasnosti – okolo 5% HDP a potrebou financovania naakumulovaného verejného dlhu - cca 43% HDP); • prekonať prípadný odpor niektorých záujmových skupín (napríklad odborov), štátnej správy a potenciálne aj (nepriamy) tlak EÚ; • prekonať nedôveru značnej časti obyvateľov (stále zvyknutej na „sociálne pohodlie a istoty“, garantované vládou). Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
3. Smerovanie sociálnych reforiem V dlhodobejšom horizonte však môže na Slovensku dôjsť k obdobne zásadným zmenám v sociálnej sfére. Kľúčovým prínosom môže byť zmena prístupu jednotlivca z pasívneho platiteľa povinných príspevkov „iným“ a pasívneho príjemcu dávok na aktívneho občana, starajúceho sa vopred o svoje zabezpečenie v zmenenej situácii (napríklad v starobe, chorobe a nezamestnanosti). Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ! Nevyhnutnosť a smerovanie sociálnych reforiem na Slovensku