Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií

1. Silné a slabé stránky Durkheimovej (a Maussovej) teórie sociálnych klasifikácií Martin Kanovský Fakulta sociálnych vied Univerzita Komenského

2. Durkheim & Mauss De quelques formes primitives de classification. Contribution à l'étude des représentations collectives(1903)L’Année sociologique 6 – 1901/1902

3. Slabé stránky Durkheima

4. Slabé stránky Durkheima • petitio principii

5. Slabé stránky Durkheima • petitio principii • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov

6. Slabé stránky Durkheima • petitio principii • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou

7. Slabé stránky Durkheima • petitio principii • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu

8. Slabé stránky Durkheima • petitio principii • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu • nekoherentné, vágne a nekonzistentné formulovanie vzťahu medzi sociálnym a mentálnym

9. Slabé stránky Durkheima • petitio principii • ignorovanie systematických variácií a ich dôsledkov • nerozlišovanie medzi ontológiou a epistemológiou • prehnaný dôraz na individualistickú, introspekcionistickú psychológiu • nekoherentné, vágne a nekonzistentné formulovanie vzťahu medzi sociálnym a mentálnym • ignorovanie v jeho dobe známych a ním citovaných, no nehodiacich sa empirických dokladov

10. De quelques formes primitives de classification • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“

11. De quelques formes primitives de classification • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“ • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa

12. De quelques formes primitives de classification • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“ • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie

13. De quelques formes primitives de classification • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“ • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie • (premisa 3): Tieto klasifikácie a ich princípy sa nedajú pozorovať v prírode zmyslami

14. De quelques formes primitives de classification • vzťah medzi „symbolickými klasifikáciami“ a „sociálnou organizáciou“ • (premisa 1): Ľudská myseľ je tabula rasa • (premisa 2): V každej spoločnosti sa vyskytujú (morálne a náboženské) klasifikácie • (premisa 3): Tieto klasifikácie a ich princípy sa nedajú pozorovať v prírode zmyslami • (záver): Ich modelom je spoločnosť a jej skupiny (klany, moiety, sekcie, subsekcie, etc.)

15. De quelques formes primitives de classification • Aká čistá je vlastne tabula rasa?

16. De quelques formes primitives de classification • Aká čistá je vlastne tabula rasa? • „...point de départ au développement individuel... elles [les représentations]sont toutes fragmentaires. Ceci est à droite et ceci est à gauche, ceci est du passé et ceci du présent, ceci ressemble à cela, ceci a accompagné cela“ (6)

17. De quelques formes primitives de classification • Aká čistá je vlastne tabula rasa? • „...point de départ au développement individuel... elles [les représentations]sont toutes fragmentaires. Ceci est à droite et ceci est à gauche, ceci est du passé et ceci du présent, ceci ressemble à cela, ceci a accompagné cela“ (6) • ľavé / pravé, prítomnosť / minulosť, podobnosti / diferencie, súslednosť / následnosť

18. De quelques formes primitives de classification • Nepodarilo sa im uviesť jediný prípad korešpondencie, a už vôbec nie systematickej korelácie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie. • V ich dobe dostupné doklady (uvádzané nimi samými) ukazujú, že v austrálskych spoločnostiach sa dajú nájsť všetky možné kombinácie sociálnej organizácie a symbolických klasifikácií.

19. De quelques formes primitives de classification • Napríklad, snažia sa ukázať, že spoločnosť s duálnou formou symbolickej klasifikácie je sociálne rozdelená na moiety (Port Mackay), no sami na inom mieste uvádzajú príklad susednej spoločnosti (Wakelbura), kde je duálna forma klasifikácie sprevádzaná sociálnym rozdelením na 4 sekcie (11).

20. De quelques formes primitives de classification • Napríklad, snažia sa ukázať, že spoločnosť s duálnou formou symbolickej klasifikácie je sociálne rozdelená na moiety (Port Mackay), no sami na inom mieste uvádzajú príklad susednej spoločnosti (Wakelbura), kde je duálna forma klasifikácie sprevádzaná sociálnym rozdelením na 4 sekcie (11). • Ich kontrast medzi spoločnosťami s moietami a sekciami na jednej strane a spoločnosťami s (totemovými) klanmi na strane druhej (s. 20) sa rozpadá po uvedení jednoznačných dokladov, že spoločnosti s moietami a sekciami (Wotjobaluk, Moorawaria) majú aj klany (33).

21. De quelques formes primitives de classification • Systematické variácie: spoločnosti s identickou sociálnou organizáciou (moiety, 4 sekcie, 8 subsekcií...) a rozdielnymi formami klasifikácie (rodové skupiny, totemové klany, duálne mytologické systémy, ceremoniálne náboženské príslušnosti) a naopak, spoločnosti s rozdielnymi sociálnymi organizáciami, no identickou symbolickou klasifikáciou.

22. De quelques formes primitives de classification • Je teda veľmi ťažké, ak nie nemožné postulovať akékoľvek kauzálne spojenie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie, a je to dokonca zbytočné.

23. De quelques formes primitives de classification • Je teda veľmi ťažké, ak nie nemožné postulovať akékoľvek kauzálne spojenie medzi sociálnou organizáciou a formami klasifikácie, a je to dokonca zbytočné. • Okrem toho, ak sú formy klasifikácie „kolektívnymi reprezentáciami“, treba zistiť, čo presne tým chcú D & M povedať, pretože ich koncepcia kolektívnych reprezentácií (tu rovnako ako inde) je ustavičnou osciláciou medzi dvomi úplne rozdielnymi určeniami:

24. Contribution à l'étude des représentations collectives • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako funkcionálna, sociálne daná schopnosť mysle (logické operácie, pojmy, všeobecnosť, teda schopnosť kategorizácie)

25. Contribution à l'étude des représentations collectives • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako funkcionálna, sociálne daná schopnosť mysle (logické operácie, pojmy, všeobecnosť, teda schopnosť kategorizácie) • (2) „kolektívne reprezentácie“ ako súbor obsahovo charakterizovaných, kultúrne a sociálne rôznorodých ideí, zdieľaných ľuďmi danej spoločnosti.

26. Contribution à l'étude des représentations collectives • (1) „kolektívne reprezentovanie“ ako schopnosť kategorizácie: • V tomto prípade nemá zmysel tvrdiť, že táto schopnosť má pôvod v „spoločnosti“, pretože akýkoľvek „sociálny model“ musí byť samotný vnímaný a internalizovaný, aby sa pomocou neho dali klasifikovať iné prvky, no nemožno ho vnímať a internalizovať bez kategórií, ktoré D & M odvodzujú práve z modelu.

27. Contribution à l'étude des représentations collectives Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami:

28. Contribution à l'étude des représentations collectives • Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami: • a) ak je tok empirických dát kontinuálny a chaotický, a naráža na tabula rasa, nejestvuje spôsob, kde by sa dala vziať kategorizácia.

29. Contribution à l'étude des représentations collectives • Ide vlastne o variant Kantovej kritiky (Humovho a Lockovho) empirizmu a tabula rasa – totiž fundamentálne princípy kategorizácie nikdy nemôžu prísť do ľudskej mysle zvonka, s empirickými dátami: • a) ak je tok empirických dát kontinuálny a chaotický, a naráža na tabula rasa, nejestvuje spôsob, kde by sa dala vziať kategorizácia. • b) ak sú v údajoch zvonka systematické pravidelnosti, nemôžu sa prosto odtlačiť v mysli.

30. Contribution à l'étude des représentations collectives • (2) „kolektívne reprezentácie“ ako súbor kultúrne a sociálne rôznorodých ideí. • ak sú kolektívne reprezentácie toto, nijaký ich opis, komparácia či popis obsahových vzťahov medzi nimi nikdy neumožní odhaliť pôvod fundamentálnych kategórií, pomocou ktorých sú univerzálne kategorizované (priestor, čas, rytmus, logické operácie)

31. AKO SA Z TOHO DOSTAŤ?

32. AKO SA Z TOHO DOSTAŤ? Od „Formes primitives de classification“ späť k „Les règles“

33. Les règles... „...la méthode d'explication généralement suivie par les sociologues est essentiellement psychologique. (...) il n'y a rien dans la société que des consciences particulières; c'est donc dans ces dernières que se trouve la source de toute l'évolution sociale. Par suite, les lois sociologiques ne pourront être qu'un corollaire des lois plus générales de la psychologie; l'explication suprême de la vie collective consistera à faire voir comment elle découle de la nature humaine en général...“ (63)

34. Les règles... „Mais une telle méthode n'est applicable aux phénomènes sociologiques qu'à condition de les dénaturer. Il suffit, pour en avoir la preuve, de se reporter à la définition... Puisque leur caractéristique essentielle consiste dans le pouvoir qu'ils ont d'exercer, du dehors, une pression sur les consciences individuelles, c'est qu'ils n'en dérivent pas et que, par suite, la sociologie n'est pas un corollaire de la psychologie“ (64)

35. Les règles... „la société n'est pas une simple somme d'individus, mais le système formé par leur association représente une réalité spécifique qui a ses caractères propres. Sans doute, il ne peut rien se produire de collectif si des consciences particulières ne sont pas données; mais cette condition nécessaire n'est pas suffisante. Il faut encore que ces consciences soient associées, combinées, et combinées d'une certaine manière; c'est de cette combinaison que résulte la vie sociale et, par suite, c'est cette combinaison qui l'explique.“ (65)

36. Les règles... „En s'agrégeant, en se pénétrant, en se fusionnant, les âmes individuelles donnent naissance à un être, psychique si l'on veut, mais qui constitue une individualité psychique d'un genre nouveau. C'est donc dans la nature de cette individualité, non dans celle des unités composantes, qu'il faut aller chercher les causes prochaines et déterminantes des faits qui s'y produisent. Le groupe pense, sent, agit tout autrement que ne feraient ses membres, s'ils étaient isolés. Si donc on part de ces derniers, on ne pourra rien comprendre à ce qui se passe dans le groupe.“ (65)

37. Les règles... „Si la psychologie était plus avancée, elle constaterait, sans doute, que chaque catégorie d'états mentaux a ses lois formelles qui lui sont propres. S'il en est ainsi, on doit a fortiori s'attendre à ce que les lois correspondantes de la pensée sociale soient spécifiques comme cette pensée elle-même.“ (65)

38. Otázka Čo by povedal Durkheim, keby vedel o existencii psychológie, ktorá trvá na tom, že existujú špecializované kognitívne moduly mysle, evolučne dizajnované práve na sociálne interakcie, orientujúce pozornosť k relevantným socializačným praktikám?

39. Otázka (ďalšia) Čo ak sú tieto kognitívne moduly (presnejšie povedané, skôr mentálne reprezentácie, ktoré spracovávajú) nevyhnutnou konštitutívnou zložkou sociálnosti? Nie však dostatočnou: sociálne javy sa musia zároveň skladať zo správaní, ktoré sú tiež nevyhnutnou, no samy osebe tiež nie dostatočnou konštitutívnou zložkou sociálnosti. Čo ak každá z týchto zložiek je nevyhnutná, no iba spolu sú dostatočné? Prečoby mali sociálne javy prestať byť mentálne, aby boli sociálne?

40. Nečakaní spojenci

41. Nečakaní spojenci „It has become clear over the years that the existence of society is part of the problem and not of the solution. 'Society' has to be composed, made up, constructed, established, maintained, and assembled. It is no longer to be taken as the hidden source of causality which could be mobilized so as to account for the existence and stability of some other action or behaviour... In one way, we are witnessing, a century later, the revenge of Gabriel Tarde over Emile Durkheim: society explains nothing but has to be explained... And if it is to be accounted for, it will be, by definition, through the presence of many other little things that are not social by nature, but only social in the sense that they are associated with one another“.

42. Nečakaní spojenci BRUNO LATOUR

43. Nečakaní spojenci „These theories [modern anthropological theories of culture] also have fundamental weakness in common. Complex notions like culture, or discourse, inhibit an analysis of the relationships among the variables they pack together. Even in sophisticated modern formulations, culture – or discourse – tends to be represented as a single system, though one shot through with arguments and inconsistencies…this methodological strategy is turned (usually implicitly) into a presumption that culture can be explained in its own terms, a move that must disable further analysis… In short, it is a poor strategy to separate out a cultural sphere, and to treat it in its own terms… unless we separate out the various processes that are lumped together under the heading of culture, and then look beyond the field of culture to other processes, we will not get far in understanding any of it“

44. Nečakaní spojenci ADAM KUPER

45. Silné stránky

46. Silné stránky • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov

47. Silné stránky • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov • empirická „objektivizácia“ sociálnosti

48. Silné stránky • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov • empirická „objektivizácia“ sociálnosti • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov

49. Silné stránky • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov • empirická „objektivizácia“ sociálnosti • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov • prvý (alebo aspoň s Weberom súbežný) pokus o teóriu sociálnosti

50. Silné stránky • otvorenie úplne nových problémov pri charakterizácii sociálnych javov • empirická „objektivizácia“ sociálnosti • vytvorenie celého súboru nových analytických pojmov • prvý (alebo aspoň s Weberom súbežný) pokus o teóriu sociálnosti • inšpiratívnosť a plodnosť myslenia, dokonca (a najmä) pri omyloch