Morfologické kategórie

1. Morfologické kategórie Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. 27. február 2013

2. O čom budeme hovoriť • Čo sú morfologické kategórie (MK)? • Z čoho sa MK skladajú? • Načo slúžia MK? • Ale aj: • Prečo žena môže o sebe povedať napr.: Pracujem ako ekológ, ale muž nemôže byť ekologička? • Prečo je stredný rod stredný? • Podľa čoho hovoriaci vedia, že tablet alebo smartfón sú maskulína, hoci im to nik nevysvetlil?

3. Čo sú morfologické kategórie? • slovné druhy (SD) • veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom • substantíva • adjektíva • verbá • adverbiá • pronominá • numeráliá

4. Čo sú morfologické kategórie? • slovné druhy (SD) • veľké triedy slov so spoločným kategoriálnym významom • substantíva – predmetnosť • adjektíva – kvalitatívnosť • verbá – procesuálnosť • adverbiá – okolnostnosť • pronominá – deiktickosť • numeráliá – kvantitatívnosť

5. Na kategoriálne významy SD sa navrstvujú gramatické významy. • predmetnosť • rod, číslo, pád • kvalitatívnosť, deiktickosť, numerálnosť • kategória zhody (v rode, čísle a páde) • procesuálnosť • čas a spôsob (aktualizačné kategórie) • vid (lexikálno-gramatické kategórie) • slovesný rod (morfosyntaktické kategórie) • zhoda v osobe, čísle a mennom rode (kongruenčné kategórie)

6. brífing Ikea rogalo editoriál tablet Camea zorbing smartfón Podľa čoho určíme rod?

7. Brífing-0 Ikea rogalo editoriál-0 tablet-0 Camea zorbing-0 smartfón-0 Podľa čoho určíme rod?

8. Morfologické kategórie • zovšeobecnené významové prvky, vyjadrené ustálenou a záväznou formou,sú morfologické kategórie

9. Prečo napr. hromadnosť, látkovosť nemajú charakter MK?

10. zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž • soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv, pivo

11. zver, mládež, učiteľstvo, bučina, žobrač, kartonáž • soľ, piesok, víno, chmeľ, múka, krv • zovšeobecnené významy hromadnosť, látkovosť, počítateľnosť sa nevyjadrujú ustálenou a záväznou formou

12. MK - majú bilaterálnu povahu • majú význam i formu • forma MK nie je vždy paralelná s významom MK • vzťah symetrie 1forma = 1význam neplatí vždy • medzi formou a významom morfologickej kategórie je vzťah asymetrického dualizmu • asymetrický dualizmus má tri prejavy • pádová homonymia, polysémia, synonymia

13. pádová homonymia • 1gramatická prípona je nositeľom viacerých rôznorodýchgramatických významov • pádová polysémia • 1gramatická prípona je nositeľom viacerých rovnorodých gramatických významov • pádová synonymia • 1 gramatický význam sa vyjadruje viacerými pádovými príponami

14. 2. Z čoho sa MK skladajú? • MK tvorí aspoň jeden binárny protiklad číslo: singulár – plurál slovesný rod: činný – trpný slovesný vid: dokonavý – nedokonavý • obyčajne sa MK členia ešte bohatšie • gramatický rod, slovesný čas, slovesný spôsob majú po tri členy • pád má 6 členov (tzv. gramém)

15. Členy morfologických kategórií nie sú rovnocenné • jeden z členov morfologickej kategórie je komunikačne viac preferovaný • bezpríznakový • v komunikácii môže zastúpiť aj ostatné členy morfologickej kategórie • hovoriaci ho pociťujú ako prirodzenejší • Druhý člen (ostatné členy) morfologickej kategórie je menej frekventovaný, užší, konkrétnejší.

16. príklady

17. Slovesný čas • bezpríznakový člen kategórie slovesného času je prézent • prézentom možno pomenovať aj deje minulé, aj budúce (v spojení s príslovkou) • V roku 179 Rimania zanechávajú nápis na Trenčianskej skale. • V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod na Veľkú Moravu. • Zajtra ideme do kina.

18. Rod • bezpríznakovým členom v kategórii rodu je pri pomenúvaní osôb mužský rod • Učiteľ sa aj po skončení školy má ďalej učiť. • pri pomenúvaní zvierat je situácia pestrejšia • chovať husi, kačky, sliepky, ovce, kravy; ale kone a zajace.

19. číslo • bezpríznakovým členom v kategórii číslo je singulár • V našich vysokohorských potokoch žije pstruh potočný.

20. slovesný spôsob • bezpríznakovým členom v kategórii slovesného spôsobu je oznamovací spôsob (indikatív) • Sedíte tam ticho? (výzva na činnosť) • Stiahneš to na seba (výzva matky na zastavenie činnosti)

21. slovesná osoba • bezpríznakovým členom v kategórii slovesnej osoby 1. osoba singuláru • Otvorím zošit a píšem. • Nadýchnem sa a recitujem. • Dávam pozor.

22. 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod činný rod Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná? Základné, bezpríznakové, preferované kategórie

23. 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid činný rod Čím je prirodzenosť týchto kategórií motivovaná? Základnými, typickými vlastnosťami hovoriaceho: hovoriaci sa stotožňuje s: 1. osobou hovorí sólovo žije v prítomnosti v reálnom svete jeho existencia trvá základný prejav živého organizmu – pohyb, aktivita

24. 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív čítam – čítame dom – domy čítam – čítal som, budem čítať čítam – čítal by som čítam – prečítam čítal – čítala, čítalo dom – z domu Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre?

25. 1. osoba singulár prézent oznamovací spôsob nedokonavý vid mužský rod nominatív bezpríznakový – príznakový člen čítam čítame dom domy čítam čítal som, budem čítať čítam čítal by som čítamprečítam čítal čítala, čítalo domz domu Aký je rozdiel medzi bezpríznakovým a príznakovým členom vo formovej štruktúre?

26. príznakový člen sémantickej opozície má príznakový prvok aj na rovine formy • čo je príznakové sémanticky, je príznakové aj vo forme • príznakový člen opozície má oproti bezpríznakovému pridaný prvok • tento pridaný prvok robí príznakový člen zložitejší • pridaný prvok • segment, hlásková alternácia, kombinácia oboch

27. Odrazová funkcia túto funkciu plnia kategórie, ktoré stvárňujú niektorý aspekt mimojazykovej skutočnosti Vnútrojazyková (organizačná) funkcia túto funkciu plnia kategórie, ktoré robia z jazyka fungujúci celok 3. Funkcie MK

28. Odrazovú funkciu majú napr.: kategória čísla kategória času kategória osoby význam MK sa však so skutočnosťou kryje iba čiastočne Vnútrojazykovú funkciu má napr. kategória rodu prirodzený rozdiel v pohlaví sa stvárňuje pomocou troch členov rod sa v slovenčine opiera o sústavu pádových prípon

29. mesto dub mesta duba mestu dubu mesto dub o meste dube mestom dubom mestá ženy miest-0 žien-0 mestám ženám mestá ženy m mestách ženách mestami ženami

30. Sústava slovných druhov je charakterizovaná predovšetkým odrazovými funkciami Sústava morfologických kategórií má prevažne organizačnú funkciu. Slovné druhy a morfologické kategórie