1 / 45

7. Te rie region lneho rozvoja

7.1 Te?rie region?lneho rozvoja. Z?kladom pre koncipovanie region?lnej politiky ako aj pre vypracovanie strat?gii region?lneho a?miestneho rozvoja je poznanie te?ri? region?lneho rozvoja Preco ?Te?rie region?lneho rozvoja predstavuj? zov?eobecnen?, praxou overen

dominique
Download Presentation

7. Te rie region lneho rozvoja

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. 7. Teórie regionálneho rozvoja

    2. 7.1 Teórie regionálneho rozvoja Základom pre koncipovanie regionálnej politiky ako aj pre vypracovanie stratégii regionálneho a miestneho rozvoja je poznanie teórií regionálneho rozvoja Preco ? Teórie regionálneho rozvoja predstavujú zovšeobecnené, praxou overené, prístupy uplatnované tak pri riešení problémov rozvoja regiónov ako aj pri navrhovaní stratégie ich dalšieho rozvoja. Znacnými zmenami v case /vývoj/ prešli faktory rozvoja a systém ich hodnotenia, subjekty rozvoja ako aj mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa rozvoj usmernuje.

    3. Týmto zmenám sa prispôsobovalo aj hladanie nových prístupov /teórií/ k  regionálnemu rozvoju Okrem toho každý región je charakteristický vybavenostou rozvojových faktorov, ktorých kombinácia a schopnost využitia je rôzna. Preto v regiónoch je potrebné uplatnovat rôznorodé prístupy a stratégie k aktivizovaniu rozvoja Z uvedených dôvodov dochádza v case k zmene odporúcaných rozvojových stratégií / teórií / regionálneho rozvoja

    4. 7.2. Clenenie teórií regionálneho rozvoja Tradicné clenenie: konvergencné teórie /regionálnej rovnováhy/ divergencné /regionálnej nerovnováhy / 1.Autori teórie rovnováhy sa priklánajú k názoru, že základnou tendenciou rozvoja je vyrovnávanie rozdielov medzi rozvojom regiónov 2. zástancovia teórie nerovnováhy sú presvedcení, že v priebehu rozvoja dochádza k dalšiemu prehlbovaniu rozdielov v rozvoji Rozdiel medzi nimi je v tom, že ich autori prikladajú väcší význam mechanizmom a procesom vedúcim bud k nivelizácii, alebo k diferenciácii rozvoja.

    5. Clenenie podla rozdielnych prístupov k rozvoju Neoklasické a neoliberálne teórie regionálneho rozvoja 1920-1940 Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ Inštitucionálne teórie /Nelson/1980 - ... Súcasné teórie

    6. 7.3. Neoklasické a neoliberálne teórie regionálneho rozvoja 1920-1940 a/ lokalizacné teórie vysvetlujúce: lokalizacné rozhodnutia firiem, lokalizacné faktory konkurencné vztahy firiem pokus o priestorové usporiadanie ekonomiky ako celku b/ jednosektorový a dvojsektorový model Jednosektorový model Vysvetluje  rast regiónov deduktívnym spôsobom, pricom uvádza 3 základné faktory rastu: kapitál, populacný rast a technický pokrok. Dvojsektorový model Zdôraznuje nutnost viacerých sektorov v regióne a spoluprácu medzi nimi

    7. Neoklasické a neoliberálne teórie regionálneho rozvoja 1920-1940 c/ nová ekonomická geografia a nová teória rastu prvé pokusy o matematické modelovanie procesov rozvoja, vyjadrenie externých úspor a aglomeracných efektov Zhrnutie Tieto metódy využívala regionálna politika /20-30/, ktorú môžeme charakterizovat ako velmi pasívnu formu pomoci hospodársky a sociálne najslabším regiónom.

    8. 7.4. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ Charakteristickým znakom týchto teórií bolo to, že za hnací motor regionálneho rozvoja bola v tomto období považovaný dopyt po tovaroch vyrobených v regióne a exportovaný do iných regiónov ,co vytváralo podmienky pre rozvoj výroby v regióne z ktorého sa exportovalo. Tým sa zacala v teóriách regionálneho rozvoja akceptovat existencia regionálnej nerovnováhy

    9. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ a/ teória exportnej základne /Northon/ b/ teória rastových pólov /Perroux, Boudeville/ c/ teória kumulovaných prícin/Myrdal/

    10. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ a/ teória exportnej základne /Northon/. Základom tejto teórie je rozlíšenie ekonomických odvetví na základný a obslužný sektor. Základný sektor tvoria tie odvetvia, ktoré produkujú tovary a služby na export do iných regiónov a do zahranicia sektor. Obslužné odvetvia zabezpecujú cinnost základných odvetví Úspech rozvoja daného regiónu závisí od schopnosti regiónu vyrábat úspešnú exportnú komoditu.

    11. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ b/ teória rastových pólov /Perroux, Boudeville/ . Táto teória sa stala jednou z najznámejších a uplatnovaných teórii regionálneho rozvoja v uvedenom období. Vychádza z filozofie, že rozvoj regiónu je postavený na hnacom /propulzívnom /odvetví, v ktorom dominujú velké firmy vytvárajúce si I-O väzby na ostatné / hnané/ odvetvia, ktoré vytvárajú tzv. póly rozvoja. Túto teóriu Perrox neskôr rozšíril o teóriu rastových centier a rastových osí Budeville posunul teóriu pólov rozvoja až na úroven celého súboru odvetví, ktoré sa rozvíjajú na základe kooperácie s propulzívnym odvetvím a tak sa vytvára hlavný mechanizmus Prostredníctvom ktorého sa zvyšuje hospodárska výkonnost, dosahuje sa väcší multiplikacný efekt a vytvárajú sa aglomeracné efekty

    12. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ c/ teória kumulovaných prícin/Myrdal/ vysvetluje regionálny rozvoj ako proces chápaný v súvislostiach. Regionálny rozvoj je kumulatívnym pôsobením faktorov, ktoré sú vzájomne previazané. Presadzuje sa multidisciplinárny prístup k rozvoju nie rozlišovanie faktorov na ekonomické a neekonomické. Na viac tento prístup k rozvoju upozornuje na potrebu riešenie nerovností v rozvoji vo väzbe na sociálne rozdiely v regiónoch. Novým prístupom tejto teorie je aj upozornenie na potrebu inštitucionalizovat proces rozvoja

    13. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ d/ teória nerovnomerného rozvoja /Hirschman/ hovorí o tom, že úlohou stratégie rozvoja nie je nájst optimálnu kombináciu zdrojov ktoré zabezpecia rozvoj, ale nájst zdroje skryté, alebo zle využívané ako aj mechanizmy na ich využitie./endogénny rozvoj/ Najvýznamnejším prínosom tejto teórie je vysvetlenie mechanizmu šírenia rastu na medziregionálnej a medzištátnej úrovni. Vychádza z toho, že k rastu nedochádza všade v rovnakom case. Ak sa dajú do pohybu rastové impulzy, spôsobia priestorovú koncentráciu rozvoja a to spravidla do oblastí okolo pôvodných centier rastu. Pretože tam majú najprítažlivejšie lokalizacné faktory. To vedie k priestorovej rozvojovej disparite . Nerovnomernost v rozvoji považuje za samozrejmost a dokonca za impulz pre rozvoj cez snahu riešit nerovnomerný rozvoj

    14. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ e/ teória polarizovaného rozvoja /Friedmann/. Friedmann zaviedol pojem jadro-periféria a ich postavení v rozvojovom procese. Základným rozlišujúcim znakom medzi regiónmi jadra a periférie je miera ich autonómie , resp. s i závislosti na iných regiónoch a schopnost inovácií. V jadrových regiónoch vplyvom intenzívnejších inovácií dochádza k rozvoju ktorý prináša viacej efektov.: pritahuje kapitál mení sa rýchlejšie ekonomická štruktúra výrobný efekt psychologický efekt Regióny jadra vysielajú rozvojové impulzy do periférie a napomáhajú rozvoju v periférnych regiónoch. Vztah jadra a periférie sa vytvára a platí aj v rozvoji sídel. Stratégia rozvoja v polarite jadro-periféria je: posilnovat väzby jadra na perifériu a obmedzovat závislost periférie na jadre

    15. Teórie skupiny jadro - periféria / 1950-1975/ Zhrnutie Regionálnu politiku inšpirovanú týmito teóriami oznacujú ekonómovia ako obdobie „zlatého veku“ regionálnej politiky, pretože na RP boli vo všetkých krajinách venované znacné prostriedky. Prioritným cielom RP bolo venovat pozornost vytváraniu nových pracovných miest, silná podpora podnikatelskej sféry od štátu, Inšpiracným zdrojom rozvoja boli póly rastu a jadrové regióny

    16. 7.5 Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ a/ teória nerovnej výmeny /Emmanuel/ je zameraná na vysvetlenie prícin rozdielov medzi vyspelými a zaostávajúcimi štátmi. Tvrdí, že prícinou zaostalosti najmä rozvojových krajín sú ich obchodné vztahy s vyspelými krajinami v prospech ktorých sa obchod uskutocnuje Ceny tovarov neurcuje dopyt a ponuka , ale výrobné náklady v ktorých sa premieta nízka /vysoká/ cena pracovnej sily.. Dochádza teda k nerovnomernej výmene tovarov, ktoré sú v neprospech rozvojových krajín. Riešenie tohto problému: zaviest zvláštne dane na export z rozvojových krajín diverzifikácia ekonomiky rozvojových krajín tak, že prostriedky získané z exportu budu využité na výrobu výrobkov ktoré musia dovážat

    17. Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ b/ teória mezoekonomiky /Holland/. Hlavnú ´úlohu v rozvoji prisudzuje teoria velkým firmám, ktoré vytvárajú zvláštny sektor – mezoekonomiku. Vo vyspelých krajinách malý pocet velkých firiem vytvára cez 50% produkcie a tieto firmy na trhu majú pozíciu monopolu ci olygopolu. Z takéhoto dominantného postavenia velkých firiem vznikajú rôzne špecifiká /boj s konkurenciou, danové úniky, využívanie lacnejšej pracovnej sily, získavajú výhodne financné zdroje, diktujú podmienky svojim dodavatelom ai./ ktoré potom vytvárajú podmienky pre vznik mezoekonomiky v regióne a štáte. Regionálna politika potom rozdiely medzi krajinami a rtegiónmi kde sú alokované velké firmy nemôže vyriešit Riešenie je: posilnenie regulacnej funkcie štátu fiškálnou politikou posilnenie štátneho sektora výraznou podporou zaostávajúcich regiónov

    18. Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ c/ teória výrobných a ziskových cyklov / Vernon, Markusen/ Teória výrobných cyklov vychádza z predpokladu, že jednotlivé regióny môžu byt rôzne disponované pre výrobu urcitého produktu, pretože výrobok má svoj životný cyklus Nový výrobok má 3-fázový cyklus. V priebehu cyklu je výrobok najprv vyrábaný v najvyspelejších regiónoch, pretože tieto regióny majú komparatívne výhody. Pre región prináša zmenu ekonomickej štruktúry. V druhej fáze prináša rast výroby, exportu, rast zamestnanosti V tretej fáze je už plne štandardizovaný. Jeho výroba sa presúva do menej rozvinutých regiónov s lacnou pracovnou silou aby ešte prinášala profit . Postupne sa jeho výroba obmedzí, pretože proces inovácie je hybnou silou rozvoja a zacínajú sa vyrábat but inovovaný pôvodný, alebo nový výrobok. Opät profitujú rozvinuté regióny.

    19. Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ c/ teória výrobných a ziskových cyklov / Vernon, Markusen/ Teória ziskových cyklov vysvetluje stratégiu firiem pri rozhodovaní kde sa lokalizovat svoje dcérske firmy. Fáza nulového /záporného/ zisku – zacínajúca firma . Hladá priestor kde je dostatok lacnej pracovnej sily alebo iné výhody Fáza superzisku – umožnuje monopolné postavenie. Lokalizácia do regiónov s kvalifikovanou pracovnou silou. Fáza normálnych ziskov- prichádzajú dalšie firmy do odvetvia, konkurencia, dochádza k nasýteniu trhu. Firma zostane v regióne pokial sa nedostane do dalšej fázy Fáza normálnych mínusov, kedy je trh nasýtený , dochádza k obmedzovaniu výroby a následne k ukonceniu výroby

    20. Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ d/ regulacná teória /Lipietz, Aglietta/ Teória vznikla ako odpoved na vznik krízových období /kríza kapitalizmu 1976/. Základnou myšlienkou tejto teórie je fakt, že v ekonomike a spolocnosti dochádza ku krízam, ktoré sú skôr, alebo neskôr prekonané vdaka adaptácii existujúcich štruktúr a inštitucionálnych foriem Stabilita ekonomického a spolocenského rozvoja je v case umožnená vdaka uplatnovaniu špecifických režimov akumulácie / vztahy medzi tvorbou hodnôt a použitím vytvorenej hodnoty a nadhodnoty. Tieto procesy podla teórie potrebné regulovat v záujme aktérov, ktorí sa na tvorbe hodnoty podielajú.

    21. Štrukturálne teórie. /1970 – 1985/ Regulované by mali byt tieto rozhodujúce vztahy: pracovníci a zamestnanecké vztahy / organizácia trhu práce, výška mzdy, dovolenka../ financné vztahy- dane, fungovanie bankovníctva, menová pol. forma konkurencie v súkromnom sektore / rozšírenie monopolov, dodavatelsko-odberatelské vztahy..../ úloha štátu ktorá zahrnuje sociálne vztahy, vzdelávanie, štandardy.../ Teória sa však nezaoberá formami regulácie. Naznacuje však, že regulácia by mala mat : „tvrdú formu“ ktorú predstavujú normy, štandardy... „mäkkú formu“ zvyky, pravidlá profesionálneh správania sa ...

    22. 7.6 Inštitucionálne teórie /Nelson/1980 - ... Rozvoj inštitucionálnych smerov v teórii regionálneho rozvoja dodnes predstavuje najdynamickejšie sa rozvíjajúci smer teórii o rozvoji regiónov. Dovtedajšie teórie nevenovali dostatocnú pozornost trom klúcovým problémom ktoré súvisia s existenciou rozdielov v hospodárskom raste. Sú to: inovácie a proces ucenia a objavovania nových postupov a riešení vnímanie firmy cez vztah ku konkurentom, subdodavatelom, a spôsobu komunikácie s nimi úloha inštitúcií vnímaných nielen formou úradov s adresou, ale aj cez institucionalizované praktiky dobrovolnej spolupráce

    23. Využívala sa výrazná diferenciácia v mzdách medzi odbornou prácou a pomocnou prácou Rozvoj podnikania výrazne podporovali miestne inštitúcie .Zdôraznovala sa potreba spolupráce s podnikatelmi Tak sa vytvorili regionálne užšie špecializované ekonomiky /okrsky/ založené na tesných medzipodnikových väzbách, ktoré vytvárali aglomeracné efekty Rozvoj malých firiem podmienovali inovácie vo väcších firmách a schopnost rýchlo reagovat na meniaci sa dopyt

    24. a/ teória výrobných okrskov a flexibilnej špecializácie Autormi tejto teórie sú talianski ekonómovia, ktorí riešili problémy zaostávajúcich regiónov Talianska v 8o-tych rokoch. Na základe výsledkov potvrdených praxou zaostávajúcich regiónov spracovali uvedenú teóriu, ktorá je postavená na nasledovnej stratégii: rozvoj zabezpecuje velký podiel malých a velmi malých firiem / do10 pracovníkov/, ktoré pružne reagovali na malosériovú výrobu a módne tovar -firmy velmi úzko spolupracovali - získavali tak aglomeracné efekty plynúce z blízkosti v priestore

    25. Táto teória predstavuje endogénny prístup k rozvoju postavený na rozvoji malých firiem koncentrovaných v priestore a na spolupráci medzi nimi Dochádza k urcitej špecializácii regiónu

    26. b/ teória uciacich sa regiónov Zacala sa rozvíjat v 9o-tych tokoch v súvislosti s riešením konkurencieschopnosti regiónov . Vedomosti, schopnosti ucit sa a vytvárat kultúrne prostredie napomáha procesom inovácíí .Hlavným prínosom teórie uciacich sa regiónov je hladat procesy/ako to robia/, prostredníctvom ktorých vzniká a udržuje sa v regiónoch schopnost vytvárat nové poznatky a vedomosti

    27. Proces ucenia má niekolko foriem: -ucenie praxou - ucenie používaním - ucenie hladaním - ucenie spoluprácou V teórii uciacich sa regiónov nejde tak o úplné prevzatie praktík, technológií, prístupov od iných regiónov ci firiem, ale o pochopenie prícin úspechu, alebo neúspechu v rozvoji iných regiónov a poucenie sa z ich prístupov, alebo nesprávnych rozhodnutí Preto podpora medziregionálnej spolupráce sa stala 3. cielom kohéznej politiky EU

    28. Zhrnutie z inštitucionálnych teórií Z hladiska praktických odporúcaní pre regionálnu politiku sa inštitucionálna teória zameriava zvlášt na spôsoby akými je možné pomôct jednotlivým aktérom rozvoja ucit sa a preberat „dobré praktiky“ To sa dá uskutocnit len prostredníctvom intervencie verejného sektora /šš,sa/, alebo spolocným úsilím VS a súkromného sektora

    29. 7.7 Súcasné teórie regionálneho rozvoja ktoré sa zaradujú do skupiny inštitucionálnych teórií Súcasné prístupy k riešeniu regionálnych problémov zdôraznujú predovšetkým podporu vznikajúcim malým a stredným firmám, podporu šírenia inovácií a decentralizacných opatrení Dominujú skôr opatrenia stimulujúce miestne a regionálne iniciatívy tak súkromného ako aj verejného sektora ako aj medzisektorovú spoluprácu

    30. a/ Podpora malým a stredným firmám Postavenie malých a velkých firiem v rozvoji patrí ku kontraverzným diskusiám ekonómov . Nekritické nadšenie pre preferovanie len malých a stredných firiem je proti argumentované ich „slabými miestami“ v procese rozvoja regiónov V každom prípade sa táto koncepcia presadzuje aj v súcasnosti

    31. Pozitívne efekty MaS firiem v rozvoji: Riešenie zamestnanosti a ponuka diverzifikovaných pracovných miest Aktívna schopnost vytvárat a menit podnikatelskú klímu v regióne Podiel na udržaní konkurencného prostredia v regióne Stabilizátor ekonomiky

    32. Riziká MaS firiem v rozvoji Nedostatocné zdroje na technologické inovácie Orientácia na malý trhový priestor /miestny, regionálny.národný/ Malý proexportný priestor

    33. Malé a stredné podniky vytvárajú v krajinách EU viac ako polovicu nových pracovných miest a rovnakým a väcším podielom sa podielajú na tvorbe HDP krajiny Stratégia podpory MaS podnikom je aktuálnou stratégiou uplatnovanou vo všetkých krajinách EU Za hlavnú formu pomoci rozvoju MaS firiem sa považuje ulahcenie prístupu ku kapitálu pomocou výhodných pôžiciek

    34. b/ podpora tvorby a šírenia inovácii /zrod poznatkovej ekonomiky/ Inovacné procesy ýrobkové,technologické, riadiace../ v regióne sú do velkej miery ovplyvnované sociálno-ekonomickou špecializáciou regiónov, ktorá sa formuje dlhodobo Koncepcia casovo a financne nárocná V rozvinutých regiónoch sa inovatívne procesy presadzujú podstatne rýchlejšie /dôvody/

    35. Inovacný systém vytvárajú 5 klúcoví aktéri a vztahy medzi nimi Výrobný sektor: cez ich výskumné a vývojové laboratóriá a implementáciu výsledkov vedy do praxe Vedecký sektor: cez tvorenie a rozširovanie nových poznatkov, tréningy a vzdelávanie

    36. Sektor služieb pre výrobcov cez zavádzanie nových služieb naviazaných na inovacné procesy /outsourcing/ Inštitucionálne usporiadanie ktoré vytvárajú formálne a neformálne inštitúcie za úcelom regulácie vztahov medzi uvedenými clánkami /profesné zväzy, obchodné a priemyselné komory, RRA../

    37. Podporné inštitúcie a sprostredkovatelia najmä pre podporu miestneho a regionálneho rozvoja Formy:Vedecký park, výskumný park, priemyselný park, podnikatelské inovacné centrum, technologické centrum..

    38. Stratégia usilujúca sa o konkurencieschopnost regiónov založená na inováciách a na vysokej kvalite výrobkov a služieb je v súcasnosti preferovanou koncepciou regionálneho rozvoja

    39. c/ koncepcia klastrov Je úzko spätá s koncepciou inovácií Vyzdvihuje dôležitost úzkej prepojenosti firiem na regionálnej úrovni /výrobcov, dodávatelov, obchodníkov, služby/ Klastre vytvárajú geograficky koncentrované a vzájomne prepojené firmy , dodávatelia, poskytovatelia služieb a inštitúcie v urcitej výrobnej oblasti /špecializácia/, ktoré užšie spolupracujú.

    40. V klatroch sa vytvárajú lepšie predpoklady pre proces inovácií, pretože retazce spolupráce sú kratšie , bližšia komunikácia Klaster umožnuje firmám v predstihu získat informácie o nových technológiách, alebo trhových preferenciách Klastre by mali byt aktívnymi kanálmi aj pre obchodnú výmenu, dialóg a komunikáciu Pre všetkých úcastníkov klastra zabezpecujú aglomeracné efekty

    41. Klastre sa od pólov rozvoja alebo okrskov odlišujú tým, že klastre môžu predstavovat aj inštitucionalizovanú formu zhluku všetkých aktérov , ktorí sa urcitým spôsobom podielajú na výrobe, vývoji, predaji,urcitého výrobku /služby/ v regióne. Regionálne klastre vytvára relatívne velký pocet firem a zamestnancov realizujúcich svoju cinnost v pomerne malom pocte príbuzných odvetví, alebo na seba nadväzujúcich odvetví

    42. Klaster môžeme chápat aj v širšom ponímaní, kedy sa do klastra zahrnujú aj inštitúcie, ktoré sa nejakým spôsobom /výskum, vývoj, financná podpora../podielajú na rozvoji úžšie špecializovaných výrobných odvetví alebo výrobkov. Klastre môžu vytvárat len inovacné inštitúcie, alebo firmy. Vytvorenie klastra inovacných firiem v klastzri má charakter regionálnych inovacných sietí

    43. d/koncepcia lokálnych iniciatív Proces decentralizácie je celoeurópskym trendom. V jednotlivých krajinách sa uskutocnuje rozdielnym tempom Prenos coraz väcšej zodpovednosti za rozvoj na regionálnu a miestnu úroven a tlak na vyššiu kvalitu služieb prináša so sebou požiadavku zapájat do procesu zabezpecenia verejných služieb aj dobrovolné skupiny obyvatelov ako aj súkromný sektor

    44. V podstate ide o potrebu aktivizovat medzisektorovú spoluprácu a vytváranie partnerstiev pri zabezpecovaní niektorých verejno-prospešných služieb. Formy lokálnych iniciatív sú rôzne: - Partnerstvá verejného a súkromného sektora - Lokálne iniciatívy networkingu /siete rôznych profesionálnych partnerov vytvorených za úcelom poskytovania informácií a služieb pre vzájomný prospech – nefinancná , dôvera//. . Bližšie už uvedené v témo o endogénnych faktoroch rozvoja

More Related