Komunálny odpad

1. Komunálny odpad Environmentálna technika

2. Komunálny odpad Pod pojmom komunálny odpad rozumieme zmesný odpad z domácnosti, služieb, obchodov, drobných remeselníckych prevádzok, verejných úradov, inštitúcií a iných oblastí komunálneho hospodárstva občianskej a technickej vybavenosti. Zloženie komunálnych odpadov je závislé na oblasti, štruktúre vybavenosti a osídlenia.

3. Príklad zloženia mestských komunálnych odpadov.

4. Stanovenie základných charakteristík komunálneho odpadu • Jedná sa hlavne o získanie informácií o množstve odpadu, zložení, fyzikálno-chemických vlastnosti, biologických a hygienických. • Znalosť týchto charakteristík je možné využiť: • pri projektovaní zariadení na zneškodňovanie či využívanie odpadu, • pri prevádzkovaní týchto zariadení, • pre optimalizáciu zvozu odpadu, • pre voľbu spôsobu zneškodňovania (kompostovanie, spaľovanie alebo skládkovanie).

5. Súbor základných fyzikálno-chemických charakteristík je možné podľa vybraných kritérií členiť takto: • charakteristiky množstva: • celkové množstvo • merné množstvo • charakteristiky skladby: • zrnitosť frakcie • látkové skupiny • ostatné fyzikálno-chemické charakteristiky: • objemová hmotnosť • vlhkosť • obsah spáliteľných látok • spalne teplo • výhrevnosť • obsah vybraných prvkov (s dôrazom na toxické prvky) • obsah uhlíka, dusíka a fosforu • charakteristika - pomer obsahu uhlíka k obsahu dusíka

6. Charakteristiky sú špecifikované na štyri základné druhy komunálneho odpadu definované v závislosti na type zástavby: - centrálny - sídlisko s centralizovaným zásobovaním tepla - bez možnosti akéhokoľvek využitia odpadu na mieste vzniku - zmiešaný - prevažne staršia zástavba mestských štvrtí so zmiešaným vykurovaním ušľachtilými palivami (plyn, nafta) príp. elektrinou, ústredným vykurovaním z domových a blokových kotolni a individuálnym (lokálnym) vykurovaním pevnými palivami - s možnosťou spaľovať časť horľavej zložky odpadu - vilový - zástavba rodinných domov a nájomných víl s lokálnym vykurovaním a čiastočne i ušľachtilými palivami - s väčším podielom spaľovania horľavej zložky a ďalšieho využitia komunálneho odpadu - dedinský - dedinská a prímestská zástavba s vykurovaním prevažne pevnými palivami - s možnosťou využiť značnú časť komunálneho odpadu t.j. časť spaľovať, časť kompostovať a časť skrmovať domácimi zvieratami

7. Stanovenie základných charakteristík množstva Celkové množstvo komunálneho odpadu - je súhrnné množstvo odpadu vzniknuté za uvažovaný časový interval Merné množstvo - množstvo (hmotnosť alebo objem) komunálneho odpadu vzniknuté za uvažovanú časovú jednotku pripadajúcu na zvolenú sledovanú jednotku (najčastejšie na 1 obyvateľa)

8. Metódy stanovenia týchto charakteristík na základe počtu jázd zvozových automobilov, na základe pomerných hodnôt týždenného merného množstva komunálneho odpadu, na základe váženia zvozových automobilov. Najmenej presná metóda, vhodná len v predprojektovej príprave na prvý odhad, základom sú hodnoty priemerného vyťaženia zvozových automobilov používaných typov. Údaje o počte jázd od organizácií sa značne líšia. Nevýhodou je, že sa dá zistiť len množstvo odpadkov zvážaných pravidelným zvozom. Presnejšia metóda využívajúca pomerných hodnôt týždenného merného množstva komunálneho odpadu (VÚMH) pre sledované typy zástavby so zohľadnením dĺžky vykurovacieho a nevykurovacieho obdobia a počet obyvateľov v jednotlivých typoch zástavby. Najpresnejšia metóda - náročná na technické a organizačné zabezpečenie, sledovanie a váženie prebieha vo vybranej oblasti presne stanovený čas.

9. Stanovenie skladby a ostatných fyzikálno-chemických charakteristík • Prvou fázou rozboru je voľba vzorovej zvozovej oblastí a zabezpečenie vybavenia pracoviska pomôckami (mostová váha, merný box, sada sít, nádoby na odber reprezentatívnej vzorky): • a) Stanovenie objemovej hmotnosti KO • Zvozový automobil sa zváži na mostovej dráhe pri vjazde a vyprázdnený pri výjazde - rozdiel hmotností predstavuje hmotnosť základnej vzorky (vzorka A). KO sa z automobilu vysype do merného boxu, urovná sa do vrstvy konštantnej výšky, tá sa zmeria pre určenie objemu. Výpočtom sa potom určí objemová hmotnosť KO. • b) Zrnitostný rozbor KO • Vrstva KO v mernom boxe sa rozdelí ryhami na 20 rovnakých dielov a jeden diel zo stredu vrstvy (cca 200 kg) je odobratý na ďalší stupeň rozboru (vzorka B). Vzorka B sa odváži a preoseje sadou sít so štvorcovými otvormi 40 x 40 mm a 8 x 8 mm. • Získame tak tri zrnitostné frakcie: • frakcia väčšia ako 40 mm • frakcia od 8 do 40 mm • frakcia menšia ako 8 mm • Frakcie sa odvážia pre stanovenie podielu jednotlivých frakcií vo vzorke B.

10. c) Látkový rozbor frakcie väčší ako 40 mm • Táto frakcia sa ručne roztriedi na 11 látkových skupín : • papier a lepenka • plasty • textil • drevo • kuchynský odpad • železo • hliník • ostatné kovy • sklo • minerálny odpad (porcelán, keramika, kusová škvara apod.) • zbytok (koža, guma) • Hore uvedené látkové skupiny vo frakcii väčšej ako 40 mm sa odvážia pre výpočet podielu jednak vo frakcii väčšej ako 40 mm a jednak v KO ako celku. • d) Stanovenie vlhkosti vybraných zložiek KO • Z vybraných zložiek KO, tzn. z vybraných látkových skupín vo frakcii väčšej ako 40 mm (papier, lepenka, textil, drevo, kuchynský odpad, minerálny odpad a zbytok), z frakcií 8-40 mm a z frakcií menších ako 8 mm sa odoberú vzorky pre ďalší stupeň rozboru (vzorka C), t.j. pre stanovenie vlhkosti a látkový rozbor frakcie 8-40 mm (odobraté vzorky sa sušia v laboratórnej sušiarni pri teplote 105° C do konštantnej hmotnosti).

11. e) Látkový rozbor frakcie 8-40 mm • Vysušená vzorka frakcie 8-40 mm sa ručne roztriedi na 6 látkových skupín: • plasty • korok • železo • hliník a ostatné kovy • sklo • zbytok • Uvedené látkové skupiny sa odvážia pre výpočet ich podielu v KO. • f) Fyzikálno-chemické analýzy • Zbytok frakcie 8-40 mm a frakcia menšia ako 8 mm (vzorka D) je podrobená laboratórnym analýzam. • Po usušení a rozomletí sa stanovuje: • obsah spáliteľných látok • spalné teplo • výhrevnosť • obsah vybraných prvkov • obsah uhlíka, dusíka a fosforu • charakteristika • pomer obsahu uhlíka k obsahu dusíka (C:N) • iné