STAROVEKÉ GRÉCKE STAVITEĽSTVO

1. STAROVEKÉ GRÉCKE STAVITEĽSTVO Zdroje, materiál a konštrukcie starovekých gréckych stavieb Grécke architektonické slohy Grécky urbanizmus Kultúrne a športové stavby Ostatné staviteľské objekty

2. Motto • Grécke staviteľstvo predstavuje nadčasový fenomén. Stalo sa základom európskeho staviteľstva a kultúry vôbec. Zaujímavé je, že staroveká grécka kultúra sa budovala na literatúre, umení a filozofii, t.j. na duchovných hodnotách. • Toto sa pozitívne odrazilo aj na staviteľstve a architektúre. Krása starovekých gréckych stavieb nepodlieha času. Demonštruje jednoduchosť formy a dekor vyplývajúci z vlastností stavebných materiálov a princípov konštrukcií.

3. Zdroje starovekých gréckych stavieb • Staroveká grécka kultúra vrátane staviteľstva trvala od 8. storočia p.n.l. až do prvého storočia p.n.l., kedy bola pripojená k Rímskej ríši. • Táto kultúra sa rozprestiera na Balkánskom polostrove, na brehu Stredozemného mora a ostrovoch Egejského mora. • O starovekých Grékoch vieme, že boli: • veľmi talentovaní a vzdelaní • Vytvorili základ pre mnohé vedy: geometriu, mechaniku, filozofiu atď. • Základnú pozornosť v oblasti staviteľstva venovali najmä inžinierstvu.

4. Grécke staviteľstvo vznikalo z rozličných etnických a kultúrnych zdrojov. Najviac naň pôsobili krécko-mikénske stavby: • paláce • hradby • hrobky • megaron Paláce mali nesymetrický pôdorys a pozostávali z množstva rozličných miestností. Napriek ich neusporiadanosti vytvárali jednotný architektonický celok a boli perfektne vybalené Knóssoský palác

5. Monument, ktorým sa vchádzalo do mesta. Tvorili ju dva vztýčené vápencové monolity, cez ktoré bol položený tretí. Na ňom bol umiestnený ešte ďalší trojuholníkový kameň s plastickým reliéfom zobrazujúcim dve levice sediace po stranách stĺpu. Levia brána

6. Patrila k najslávnejším hrobkám. Je priemer meral 14,5 metra a výška 13 metrov. Nadpražie vstupu tvorí 9 metrov dlhý, 5 metrov široký a meter vysoký kváder. Nad ním je vyľahčujúci trojuholník. Atreova hrobka

7. Megaron sa skladal z pozdĺžnej siene a predsiene. Je to jednopriestorová stavba, presnejšie dom, ktorého pozdĺžne steny presahujú a tak vymedzujú predsieň.

8. Materiál a konštrukcie starovekých gréckych stavieb • Grécke stavby pozostávali z dreva, hliny,kameňa a mramoru. • Z dreva robili: nosné drevené trámy, dlážky a galérie. • Z kameňa: murivo rôznych druhov: kvádrové, zmiešané a ďalšie. • Na konštrukcie používali: • stĺpy a strechy (nosné časti) • preklady, trámy a stropy (nesené časti) Zmiešané murivo

9. Strechy: sedlové a lomené • Dispozície stavieb: pravouhlé • Základy stavieb: iba pod múrmi a stĺpami Sedlová strecha Kvádrové murivo Stojkovo-trámová konštrukcia

10. Staroveké grécke slohy • Čo je sloh? • Sú to určité pravidlá, ktoré boli záväzné pre jednotlivé prvky stavieb: pre konštrukčné, výzdobné, pre tvar a použitie. • Je to akýsi jazyk, ktorý spája všetky prvky stavby a vyjadruje jej ducha. • Matematicky napísané: Grécky architektonický sloh je akýsi kánon – rovnica presných vzťahov medzi jednotlivými prvkami budovy, medzi jej nesúcimi a nesenými časťami, medzi patkou, driekom a hlavicou...

11. Gréci vytvorili tri základné slohy: • Dórsky • Iónsky • Korintský

12. Dórsky stĺp Masívna štvorcová doska Hlavica so zdobenou poduškou Driek stĺpu je žliabkovaný 11 m Stĺp je bez pätky

13. Vznikol v r. 447-431 p.n.l. Jeho staviteľmi sú Iktinos a Kallikrates. Má pravouhlú základňu z rozmermi 72x31 metrov s kolonádou okolo všetkých strán. Výška dosahuje 13,5 metra. Hlavný priestor sa delí na dve časti: v jednej je umiestnená pokladnica, v druhej – socha bohyne Atény. Merala 12 metrov a bola zo zlata a slonoviny o hmotnosti vyše tony. Zhotovil ju jeden z najslávnejších gréckych sochárov Feidas z Atén. Partenón

14. Iónsky stĺp Masívna štvorcová doska Hlavica s poduškami a závitnicami Driek je žliabkovaný a pokrytý kanelúrami 14-22 m Pätka

15. Stavali ho v r. 421-409 p.n.l. Stavba má štíhle stĺpy, ktoré majú podobu dievčenských postáv vysokých vyše 2 metre. Každá s pôvabných dievčat drží obetnú nádobu. Stavba má hlboko ľudský rozmer. Všetky jej časti sú harmonicky vyvážené. Erechteion Elegantná stavba o rozmeroch 8,13 x 5,40 metra. Stojí na trojstupňovom pódiu, na prednej a zadnej strane ho zdobia 4 stĺpy. Vnútri stála drevená kultová socha bohyne víťazstva Niké, ale bez krídiel, aby neuletela. Chrám Atény Niké

16. Korintský stĺp • Vznikol v 4. storočí p.n.l. • Jeho charakteristické znaky sú: • driek stĺpu sa podobá ióskemu • Hlavica má tvar kvetinové koša alebo kalicha • Je voľnejší a dekoratívneší • Používal sa hlavne v interiéry Korintská hlavica

17. Stojí v Aténach od r. 334 p.n.l. • Má okrúhlu formu a je obkolesený šiestymi mramorovými stĺpmi, ktoré sa dvíhajú ku kupole. • Jej vrchol zdobí krížová kitica. Lysikratov pamätník

18. Chrám Olympieion začali stavať v dórskom slohu v 6. storočí p.n.l., ale bol dokončený až po 650 rokoch v korintskom slohu. Nachádza sa v Aténach. Stavba mala mať rozmery 108 x 40 m. Celkovo mal mať 104 stĺpov, 17 metrov vysokých o priemere 2 metre. Stavba však nebola zrealizované podľa pôvodného zámeru. Zostalo z nej len niekoľko stĺpov.

19. Čím sa preslávili grécke architektonické slohy? • Životaschopnosťou • Vynikajúcim riešení úlohy prechodu od čisto technických a konštruktívnych problémov architektúry k umeleckým. • Harmonickým spojením stavieb s prírodným prostredím • V gréckych stavbách je stelesnený humanistický princíp: „človek je mierou všetkých vecí“ Poznámka: Staviteľstvo a architektúra patrili do umenia. Grécke stavby boli účelné, krásne a užitočné. Mali kultúrny zmysel.

20. Staroveký grécky urbanizmus • Gréci vypracovali aj teoretické postupy výstavby miest – dispozície, nové technické návody... Plán mesta Selinut

21. Grécke mestá: • Stavali sa na návršiach alebo blízko prístavov a dopravných križovatiek • Mali nepravidelný a neskôr už pravidelný charakter • Boli obohnané obrannými múrmi • Ulice boli úzke a okolo nich sa kupili domy z hliny a dreva • Širšie ulice boli určené pre slávnostné sprievody • Ústredným priestorom mesta bola agora, t.j. námestie

22. Agora bola politické, hospodárske, súdne a spoločenské srdce antického mesta. • Ľudia sa tam stretávali na atletických súťažiach, pri slávnostných sprievodoch, na divadelných predstaveniach. • Na agore sa obchodovalo politizovalo a konali sa súdne pojednávania. • Ich tvar bol obdĺžnikový alebo štvorcový. Agora v Aténach Agora v Assose

23. Kultovým strediskom mesta bola akropola. Bývala umiestnená na vyvýšených miestach. Akropola v Mykénach

24. Najznámejšia a najkrajšia akropola sa nachádza v Aténach. Je dominantou mesta. Pôvodne k nej viedla zakrivená cesta, ktorú nahradili širokým rovným schodiskom. Návštevníkov víta stĺpová vstupná brána Propylaje. Tá pozostávala z obrovského schodiska a dvoch šesťstĺpových portikov. Je umiestnená na 150 metrov vysokom návrší s dĺžkou 300 metrov a šírkou 170 metrov. Sú na nej postavené: chrámy, vstupné brány so stĺpmi, sochy a expozície maliarskych diel. Aténská Akropola

25. Aténská Akropola

26. Propyleje

27. Propyleje

28. Stoa je dvojpodlažná stĺpová hala, ktorá slúžila na obchodovanie, diskusie a úkryt pred horúcim slnkom, dažďom a vetrom. Stoa

29. Radnica mala veľkú sieň štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu so stupňovito usporiadanými sedadlami a s rečníckou tribúnou. Pri čelnej stene stál kamenný oltár. Pred budovou bol štvorcový uzavretý dom so stĺpovou ochodzou. Radnica

30. Divadlo sa pôvodne stavalo z dreva, potom z kameňa. Stavba sa skladala: • z polkruhového hľadiska pre divákov (theatrón), • kruhovitej plochy pre zbor (orchestra), • jedno alebo dvojposchodovej budovy obdĺžnikového tvaru pre hercov (skena) • Uprostred orchestry stál oltár • Zadnú časť scény zdobili stĺpy. Divadlo

31. Gymnázium predstavovalo rozsiahly komplex ihrísk a budov umiestnený za mestskými hradbami, vysadený stromami. Stavba mala štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys s rôznymi rozmermi. Obsahovala prednáškové miestnosti, šatne, kúpele, sad a kryté chodby. Gymnázium

32. Hipodróm slúžil na preteky v jazde na koňoch a preteky vozov so záprahom. Boli to vlastne kryté alebo len oplotené závodné dráhy. Stavali sa v úvaloch, aby sa využili okolité svahy pre hľadisko. Pôdorys býval obdĺžnikový. Na začiatku a konci dráhy stáli kamenné stĺpy. Nákres hipodrómu

33. Utilitárne stavby • Gréci stavali: • Cesty: neboli príliš dobré, boli zemité len utlačené málo široké. Široké cesty boli len sakrálne alebo posvätné. • Mosty: boli predovšetkým drevené • tunely: vodovodné, voda z nich tiekla hlinenými rúrami • prístavy: stavali ich pri zátokách, ktoré rozšírili a spevnili múrmi od mora, alebo hrádzami. • hrádze • majáky: z nich sa stali známe Rodoský a Faroský maják • sklady

34. Rodoský kolos sa zaradil medzi sedem divov sveta. Postavili ho v r. 292-280 p.n.l. Ulial ho Cháres z Lindu zo zbraní dobyvateľov. Jeho presný vzhľad nepoznáme. Ani výška nie je presne známa. Najčastejšie sa uvádzajú čísla 30 – 40 m. Pravdepodobne stál na okraji mesta a tvár mal obrátenú k prístavu. Najpravdepodobnejšie však je, že mal nohy spojené a stál vzpriamený. V roku 227 p.n.l ho zničilo zemetrasenie.

35. Faroský maják postavili na okraji ostrova Faros v rokoch 297 – 283 p.n.l. Bol z bieleho kameňa. Predstavoval trojpodlažnú budovu, ktorá sa smerom hore zužovala a bola vysoká okolo 125 metrov. Jej štvorcový pôdorys mal rozmery 30,5 x 30,5 metrov. V spodnej časti so štyrmi vežami sa nachádzali viaceré miestnosti a špirálová rampa. Na 3. podlaží bola okrúhla, stĺpmi olemovaná vežička. V nej horel oheň, ktorého svetlo bolo usmerňované bronzovými zrkadlami. Na vrchole sa týčila pravdepodobne socha egyptskej bohyne Isidy. Zemetrasením v r. 1326 zanikol.

36. Vidiecky dom mal iba jednu obytnú miestnosť. Steny bývali tenké a nepevné, miestnosti malé a uzavreté pred vonkajším svetom. Okná sa podobali skôr svetlíkom, stropy boli drevené a strechy spravidla rovné terasovité.

37. Mestský dom mal dve alebo tri miestnosti. Po celom obvode bolo stĺpové podlubie. Osvetlenie miestností a ich vetranie sa robilo cez dvor, ktorý bol vydláždený kameňmi.