E T I K A

1. E T I K A

2. Sociálna práca sa zaraďuje do skupiny pomáhajúcich profesií.

3. Problémové situácie sociálneho pracovníka • Ak sa lojalita sociálneho pracovníka ocitne uprostred konfliktov záujmov • Ak sociálny pracovník pôsobí pri štátom organizovanej kontrole občanov • Ak sa povinnosť sociálneho pracovníka hájiť záujmy klienta dostane do konfliktu s požiadavkami na účinnosť a užitočnosť

4. Tri roviny profesionálnej etiky • Aplikácia všeobecne etických princípov, zákonitostí, hodnôt a noriem na oblasť medziľudských vzťahov určitej profesie • Aplikácia osobitných etických noriem vyplývajúcich z určitého špecifického profesionálneho zamerania práce • Aplikácia pravidiel etikety

5. International Federation of Social Workers (IFSW) Deklarácia etických princípov sociálnej práce Washington 1992

6. Sociálna práca: • bráni, presadzuje a podnecuje nezávislosť klientov • bráni rovnosť – v oslobodení sa od represií a podradných životných podmienok • smeruje ku každému bez akejkoľvek diskriminácie

7. Sociálna práca 4. rešpektuje ľudské práva a demokraciu 5. zaručuje ochranu integrity svojim klientom 6. sa realizuje za aktívnej spoluúčasti klientov

8. Sociálna práca 7. dáva možnosť sebaurčenia, teda dobrovoľného rozhodnutia v situácií 8. odsudzuje akékoľvek násilie. 9. Sociálni pracovníci pracujú s osobnou zodpovednosťou, bez ohľadu na to, či bol oficiálne prijatý národný etický kódex

9. Čnosti (de virtutibus) • Čnosť (virtus – vir – vis – sila) je mravne dobrá vlastnosť, disponujúca subjekt ku relatívne trvalému a ustálenému racionálnemu chápaniu pozitívnych etických hodnôt a k pozitívnemu vôľovému príklonu k týmto hodnotám.

10. intelektuálne (teoretické s praktické) • morálne

11. múdrosť, týkajúca sa vecí svojou povahou v najvyššej miere poznateľných, nami však poznaných na poslednom mieste; • vedomosť, týkajúca sa rozličných poznateľných druhov, akokoľvek úsudkom poznateľných; • rozumnosť, ktorá spočíva v jednoduchom a najistejšom poznaní prvých princípov

12. Mravné čnosti (virtutes morales) Hlavné - kardinálne čnosti: • opatrnosť' (prudentia) • spravodlivosť (iustitia) • statočnosť (fortitudo) • umiernenosť (temperantia).

13. Sekundárne, vedľajšie mravné čnosti sú stabilné uspôsobenia, uschopňujúce človeka k mravne dobrému konaniu. Všetky sa dajú zadeliť do jednotlivých druhov, ktoré patria do širšieho rámca jednotlivých kardinálnych mravných čností.

14. Niektoré súčasné kresťanské etické koncepcie. novotomizmus personalizmus teilhardizmus

15. Etické učenie Jacqua Maritaina (1882-1973) • koncepcia človeka ako osoby • compositum humanum • zákon

16. Základné etické pojmy a princípy odvodzuje od teórie: prirodzeného zákona (Lex naturatis) a večného zákona (Lex aeterna). prírodný zákon (Lex naturae)

17. Etické učenie Étienna Henry Gilsona (1884-1978) • Substanciálna jednota tela a duše, človeka • Sloboda a voľba nie sú totožné. • Sloboda sa vyjavuje prostredníctvom správnej voľby.

18. Gilson • Problematika, ktorá je spätá s pojmom osoby, zahŕňa mnohé subtílne metafyzické, epistemologické i axiologické analýzy, ako aj psychologické, sociologické a prírodovedné.

19. Gilson • osoba - gr. prosopon, prosopeion, lat. persona • Človek predstavuje ontologickú jednotu materiálneho a duchovného bytia, psychofyzickú, substanciálnu jednotu. • Reflektuje vzťah – človek je „niekým pre niekoho“.

20. Gislon • Transcendentný rozmer človeka • Človek nikdy nemôže byť prostriedkom realizácie našich činov, ale iba hlavným aktérom a adresátom.

21. Etické učenie Emmanuela Mouniera (1905-1950) • Človek ako osoba sa úplne vymyká biológii, psychológii alebo sociológii. • Osoba je ponímaná ako subjektovosť, ako jedinečná, neopakovateľná realita, ktorú nie je možné celkom objektivizovať. • Človek je zasadený do spoločenskej štruktúry, do komunity, do intepersonálnych vzťahov.

22. Mounier • Náš osobný život sa rozprestiera medzi dvoma pólmi: úplnou depersonalizáciou a úplnou personalizáciou.Ani jeden z nich však nie je celkom dosiahnuteľný

23. Mounier Základným faktom osobného života je • komunikácia a • interpersonálne vzťahy.

24. Mounier Sloboda: • Absolútna • Limitovaná Sloboda poukazuje na spätosť s hodnotami. Desivé tajomstvo slobody

25. Etické učenie Jeana Lacroixa • Osoba ako vzťah • K analýze osoby pristupuje z troch rovín: psychologickej, sociologickej a metafyzickej.

26. Jean Lacroix • Osoba je slobodná a autonómna, hoci koná v určitých podmienkach. Tieto však nie sú určujúcimi príčinami jej konania.

27. Jean Lacroix • Mravnosť existuje iba pre bytosť, ktorá vie, že je podvojná, a chce sa zjednotiť.

28. Jean Lacroix Mravnú skúsenosť člení na tri roviny: • rovinu povinnosti, • rovinu hodnôt, • rovinu slobody a lásky.

29. Jean Lacroix • Ľútosť, • výčitky • svedomia, • pokánie

30. Jean Lacroix • pravá radosť človeka spočíva v sebautváraní a v sebauskutočňovaní • Veriť- znamená byť, byť celý v súlade, v súhlase, v jednote so sebou, s druhými, so svetom, s Bohom.

31. Teilhardizmus • Pierre Teilhard de Chardin (1881-1955) • Človek v kozmologickej a existenciálnej perspektíve • Divinizácia ľudskej činnosti • Dynamická a statická morálka

32. Pierre Teilhard de Chardin • Dobré je iba to, čo sa pričiňuje o vzrastanie ducha na Zemi. • Dobré je všetko to, čo v zásade i čiastočne spôsobuje duchovný rozvoj Zeme. • Najlepšie je to, čo upevňuje najvyšší rozvoj duchovnej moci Zeme.

33. Pierre Teilhard de Chardin • Personalizácia jednotlivca a planetizácia ľudstva

34. Karol Wojtyła (1920 - 2005) • Vychádza z interpretácie ľudskej aktivity; tvorivosti, dynamizmu človeka. • Vedomie a sebapoznanie • Sloboda a svedomie • Pravda a láska

35. Wojtyła • Civilizácii lásky 1. Primát byť pred mať. 2. Primát osoby pred vecou. 3. Primát etiky pred technikou. 4. Primát milosrdenstva pred spravodlivosťou.

36. Prajem Vám Všetko dobré!