Medzinárodný manažment a podnikanie

Medzinárodný manažment a podnikanie Externé štúdium 2009 1.časť

Svetové hospodárske prostredie • „World Economy“ – v oblasti ekonomickej vedy – teória svetovej ekonomiky „International Economics“, a je analyzované podľa tendencií vývoja, štruktúry, mechanizmov a problémov a je prognózované. • Medzinárodné podnikanie „International Business“, formované od 19.storočia priemyselnou revolúciou, koncentrácia kapitálu a vznik transnacionálnych korporácií (TNK) a nové prerozdelenie hospodárskej moci vyvolané v dôsledku zásahov sv.menového systému a dopadu ropných šokov

Medzinárodné podnikanie • Definícia: všetky podnikateľské transakcie medzi jednotlivcami, firmami, alebo inými, či už súkromnými alebo verejnými subjektmi, štátmi či integračnými a inými zoskupeniami, ktoré prechádzajú cez národné hranice. Tieto transakcie zahŕňajú vývoz a dovoz tovarov, služieb a investície, prepravu, transakcie v oblasti tzv. duševného bohatstva (patenty, licencie, know-how a i.)

Intenzita MP • Rýchly vzrast a expanzia zavádzania stále progresívnejších technológii • Liberalizácia vládnej politiky týkajúcej sa pohybu obchodu a zdrojov cez národné hranice • Rozvoj inštitúcii slúžiacich k podpore a zabezpečovaniu medzinárodného obchodu • Rastúce globálne súperenie a konkurenčný boj

Prostredie MP

Klasifikácia prostredia pre MP • Vnútroregionálne (regióny v rámci danej ekonomiky- hospodárske či slobodné ekonomické zóny, prihraničné oblasti • Národohospodárske (vymedzené celou ekonomikou), podmienkami – rating krajiny • Tvz.blízke vonkajšie prostredie – región strednej Európy – tradícia vzťahov, prepojenosť infraštruktúry, menšie dopravné náklady • Medzinárodné ekonomické integračné prostredie – EÚ – rozvinutosť integračného zoskupenia, ekonomická a politická sila • Prostredie konkrétnych medzinárodných trhov napr. ruský trh ázijské trhy, aj jednotlivé tovarové trhy, obchodné a finančné centrá, vymedzené nie geograficky ale ekonomicky napr.OPEC • Svetové hospodárske prostredie – globálne prostredie, prispôsobujú sa všetci, TNK aj MSP, silné aj slabé ekonomiky.

Internacionalizácia (zmedzinárodnenie) – rozličné časti sveta v reprodukčnom procese • Globalizácia – zmedzinárodňovanie v priestore celej planéty • Technická revolúcia – celosvetové prepojenie • Prechod od národného hospodárstva k svetovému • Univerzálny medzinárodný životný štýl

Všeobecné faktory internacionalizácie • Otváranie národného hospodárstva • Globalizácia trhov • Trendy v národnej a medz.konkurencii • Vývoj informačnej a komunikačnej techniky • Zlepšenie dopravnej infraštruktúry a nákladov na dopravu • Rozširovanie a prehlbovanie medz.výkonu služieb • Silné využitie výskumu a vývoja • Vysoký stupeň inovácií • Vysoká potreba kapitálových inovácií

Podstata a prejavy internacionalizácie • Prerastanie hospodárskych aktivít cez národné a regionálne hranice • Ekonomický potenciál dosiahol úroveň na ďalší medzinárodný rozvoj • Prepájanie ekonomík • Zabezpečenie surovinových a energetických zdrojov • Štrukturálna prestavba odvetví, odborov • Vystupňovaný export a diverzifikácia foriem obchodu

Globalizácia – najvyšší stupeň internacionalizácie Globalizácia trhov Medzinárodná a celosvetová (globálna) orientácia podnikov Prehlbovanie kooperácie medzi podnikmi Výmena know-how a znižovanie nákladov

Globalizácia – odbytovým a zásobovacím priestorom je celý svet • Celosvetové zjednocovanie požiadaviek zákazníkov • Vysoká potreba kapitálu • Rast medz.významu znižovania nákladov v dôsledku rastu objemu výroby • Nízke obchodné bariéry

Definícia globalizácie • Rôzny výklad • Prepojenosť ekonomických prostredí, ekonomík, a rozvinutosť medzinárodných ekonomických vzťahov do celosvetového rámca • Týka sa pôsobenia a rozhodovania TNK, medzinárodných politických vzťahov a globálnej politiky najdôležitejších štátov. • Rozvíjanie svetového hospodárstva do „hĺbky“ aj do „šírky“ - megatrendy

Dimenzie globalizácie • Technologická dimenzia: revolučný vývoj mikroelektroniky, optoelektroniky a telekomunikácií – zníženie nákladov na komunikáciu • Kultúrna: technologický rozvoj, celosvetová mobilita informácii, osôb a výrobkov. Tradičné kultúrne a sociálne spojenia sú menej určované hranicami, ale viac vekom, životným štýlom, príjmami a pod. Celosvetové šírenie hodnôt presadzovaných vyspelými štátmi. • Ekonomická: deregulácia kapitálu a tovarových tokov, otvorenosťou pre zahran.podniky

Dimenzie globalizácie –pokrač. • Politická: rastie medz.mobilita podnikov a rastúci tlak na vlády hostiteľských krajín možným premiestnením zahraničných aktivít s priaznivými komparatívnymi výhodami zvyšuje konkurenciu medzi krajinami a zároveň obmedzuje ich suverenitu • Sociálna: kontroverzná otázka: príjmy a životná úroveň priem.vyspelých krajín vs. rozvojové krajiny 1850: 2:1 pomer HDP DC vs.LDC 2000: 30:1 Ekologická: ekologické problémy ako otepľovanie Zeme, ozónové diery, vplyv kyslých dažďov má globálne príčiny a dôsledky

Účinky globalizácie • Zvyšuje sa sila sietí ako protiváhy globálnych firiem a finančných trhov • Vznikajú nové subjekty, ktoré pristupujú k formovaniu sietí a nezapájajú sa do boja s exitujúcimi silami • Rastúca homogenizácia vs identita • Význam a úloha štátu

Megatrendy • Interdependencia • Integrácia (regionálne a celosvetová) • Transnacionalita • Vedecko-technický pokrok • Potreba prispôsobovania sa a súčinnosti • Hrozby globálnych problémov

Interdependencia • Rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami, medzi jednotlivými trhmi, štátmi a regiónmi ako dôsledok zapájania sa krajín a firiem do medzinárodnej deľby práce (špecializácie,kooperácie výroby, služieb), intenzívnych obchodných, kapitálových, menovo-finančných a iných väzieb • Interdependencia spoluvytvára celistvosť sveta tvorí tvz.ekonomickú entitu jedného svetového hospodárstva. • Generujú sa siete vzájomných vzťahov, funkčných spojitostí a závislostí – „vzájomne závislý svet“

Integrácia • Spojenie, spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do jedného väčšieho celku (systému, organizmu) • MEI – medzinárodná ekonomická integrácia – regionálna a celosvetová(globálnu) • Regionálna MEI – EÚ, v spoločnom, ekonomickom priestore sa zintenzívňujú ekonom.vzťahy členov • Celosvetová MEI je problematická – internacionalizácia a interdependencia nestačia na globálnu MEI, prevládajú oddelené integračné celky v podobe voľného obchodu, colnej únie, vplyv dezintegračných faktorov, vnútorná diferenciácia ekonomík, štátov, regiónov • P.Drucker vidí v spojitosti s internacionalizáciou kapitálu a medz.aktivít firiem globalizáciu všetkého –vlastníctva, techniky, investícii, informácií a rozhodovacích procesov

Transnacionalita • Nejednotný výklad, prevažuje stotožnenie pojmu s činnosťami a rozvojom TNK, avšak predstavuje hlbšie procesy, príčiny a obsah • Je to nová paradigma pre svetovú ekonomiku a svetovú politiku (Transnational Relations and World Politics) • Transnacionalita sa týka vlastníctva, priestoru ekonomických aktivít, rozhodovania (na úrovni managementu i na úrovni štátu)nv globálnom meradle

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien • Podľa súčasných prognóz súčasný VTR až do roku 2015 bude revolučný: nové materiály a technológie, IKT, kybernetika a logické systémy, prechod k vedomostnej ekonomike, zmena v štruktúre ekonomiky (rozvoj terciárneho a kvartálneho sektora) • VTP komunikačne a informačne prepája trhy, urýchľuje operácie na nich, najmä finančné, zrýchľuje internacionalizáciu hospodárskeho života a vedie k prehĺbeniu interdependencie

Vplyv VTP na medzinárodný obchod • Diverzifikuje výrobu, priestor pre medzinárodnú špecializáciu a kooperáciu výroby • Rozširuje sa štruktúra tovarov, vznik „nových trhov“ inovovaných výrobkov • Zmeny v kvalite a nákladoch tovarov • Stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja, konkurenčná schopnosť • Zvyšovanie podielu duševnej práce v tovaroch • Presuny odborov výrob do LDC, a medzinárodný pohyb kvalifikovaných pracovníkov „brain drain“ • Technická modernizácia dopravných prostriedkov, skracuje vzdialenosti medzi trhmi • Zapríčiňuje medzeru, rozdiely vo výskumnej, technickej a technologickej úrovni medzi krajinami • Nositeľom veľkých a dynamických zmien vo svetovom hospodárskom prostredí

Potreba prispôsobenia a súčinnosti • Vplyvom interdependencie, internacionalizácie, integrácie, transnacionality a dynamiky zmien vplyvom VTP –pre ekonomiky, štáty ako aj firmy vyplýva nutnosť prispôsobiť sa = schopnosť transformácie • Štrukturálno-adaptačné procesy – prebiehajú neustále, hlbinne, majú cieľavedomý charakter: menia sa štruktúry výrob, odborov, investície atď. Napr. krajiny Juhovýchodnej Ázie v 90.rokoch minulého storočia po dosiahnutí tvz.“hospodárskeho zázraku“, preukázali vysokú schopnosť transformácie a prispôsobenia sa svetovému vývoju

Hrozba globálnych problémov • Problém bohatstva a biedy • Samotný medzinárodný obchod, jeho rozvoj a rovnováha • Pád menového systému, alebo jeho narušenie by mohlo znamenať svetovú hospodársku krízu • Terorizmus • Ekologické problémy

Dôsledky globalizácie • Silne rastú ekonomické príležitosti, ale aj riziká podnikania – rastie neistota a ťažko je predvídať • Narastá intenzita a priestorové rozšírenie konkurencie • Urýchľuje sa konfigurácia hospodárskych aktivít, ktoré prekračujú národné hranice a využívajú komparatívne výhody jednotlivých krajín • Silný nárast aktivít TNK, ktorých obrat prekračuje HDP mnohých krajín • Aj SMP sa zapájajú do MEI cez rôzna formy kooperácie a realizujú tak výhody vyplývajúce zo špecializácie a flexibility

Príklad Castrol • Expanzia do Vietnamu – 90.roky americké embargo, vojna v Kambodži • Malayzia, Čína, Indonezia • Predchádzajúce vzťahy a skúsenosti • 100% vlastníctvo zahraničnej firmy

História firmy Nokia • 1865 – založenie drevospracujúceho podniku • 1898 – založenie fínskeho gumárenskeho podniku • 1967 – spojenie 3 podnikov do Nokia Corporation • 1979 – Nokia Mobile Phones Co. • 1991 – prvý globálny systém (GSM)

THE IMMEDIATE GLOBAL OUTLOOK World GDP Share 2003, of Total United States 20.4 EU 19.8 Japan 7.7 Other developed Economies 4.0 Other Asia 26.5 Other emerging Economies 8.0 Latin America 8.8 Ex USSR Block 4.8

Nové skutočnosti • India – najväčší svetový hráč v oblasti softwaru • Čína – dynamicky sa rozvíjajúca, investuje v Čechách, Taliansku • Rusko má prebytok finančných zdrojov • Arabskí šejkovia investujú do automobilového priemyslu • Japonsko vedie v inováciách, makroekonomické problémy • Vysoká výkonnosť ekonomiky USA

Teórie internacionalizácie • Teórie medzinárodného obchodu teórie komparatívnych nákladových výhod, teória rozdielov v produktivite, teória proporcie nákladov Rozdiely v prírodných a technologických faktoroch má vplyv na prácu a kapitál v jednotlivých krajinách • Teória priamych zahraničných investícií Teória kapitálu, teória priamych zahraničných výhod PZI sú určované faktormi: štátna podpora investícií, veľkosť trhu, rast trhu, obchodné prekážky, diferenciácia mzdových nákladov, politické riziko

Historický vývoj teórii MO • Merkantilizmus (15.-18.storoč.)- aktívna platobná a obchodná bilancia, protekcionistický charakter (Thomas Mun) • Teória samoregulácie obchodnej bilancie (David Hume) – pôsobenie voľných ekonomických činiteľov ako peňazí, cien, exportno-importných tokov • Klasická teória MO ( A.Smith)- zdrojom bohatstva je práca a nie obchod, nevyhnutnosť konkurencie vo vnútri ekonomiky aj v MO, teória absolútnych nákladov, zásady „slobody obchodu“ (free trade).

Klasické teórie MO • Ricardova teória komparatívnych nákladov – blahobyt = produkcia tovaru s nižšími nákladmi ( klasická teória MO) • Krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov, pri ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady a tovar bude dovážať lacnejší než by ho vyrábala • Portugalsko – pšenica, víno vs.Anglicko - oceľ

Neoklasické teórie MO • Heckscher- Ohlinova teória • Existujú rôzne náklady na výrobu rôznych tovarov v rôznych krajinách 1. Rozličné krajiny - rozličné množstvá výrobných faktorov - rôzne ceny VF v jednotlivých krajinách 2. Rôzne tovary – rôzna náročnosť na VF (pôda, práca a kapitál) 3. MO má tendenciu vyrovnávať ceny VF medzi obchodujúcimi krajinami

Prínos H – O teórie • Každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru, ktorý je náročný na ten výrobný faktor, ktorým krajina oplýva a teda cena ktorého je relatívne nízka • Rozdelenie VF na prácu a kapitál, v dôsledku rozdielnych prírodných zdrojov a technologických faktorov

Priame zahraničné investície PZI PZI sú investície, ktoré sú založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (zahraničný investor alebo materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny. PZI sa prelínajú s problematikou TNK PZI =kmeňový kapitál + ostatný kapitál +reinvestovaný zisk

Priame PZI -vlastníctvo 10% a viac akcií podniku alebo hlasovacích práv podstatný stupeň vplyvu investora na riadení podnikmi Investormi sú subjekty usilujúce sa dosiahnuť fin.kapitál vo forme zisku Dlhodobý záujem na riadení firmy Investormi sú prevažne výrobné firmy a firmy poskytujúce služby Portfoliové Investori sa zaujímajú najmä o fin.výnos z investície Investor hľadá najvyšší výnos alebo sa usiluje eliminovať riziko investície Kratší časový horizont Investormi sú najmä finančné inštitúcie, inštitucionálni investori alebo jednotlivci Nízka transparentnosť transakcií investorov Ľahký únik kapitálu Porovnanie priamych a portfóliových PZI

Formy PZI • Horizontálne: investície v dcérskych spoločnostiach, ktoré plnia rovnaké funkcie ako materská spoločnosť (automobilové spoločnosti) • Vertikálne: materská a dcérske spoločnosti sa špecializujú na určitý stupeň výrob.procesu • Konglomerátne: smerujú do odvetví nesúvisiacich s hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti

Teórie priamych zahraničných investícií • Monopolistická teória podľa Hymera • PZI umožňujú dosiahnuť väčšiu istotu pre kapitál nasadený v zahraničí a tak možnosť „vyšachovať“ v zahraničí konkurenciu • Výhody PZI vyplývajú: z konkurenčnej výhody špecifickej pre podnik, úspory nákladov v dôsledku koncentrácie výroby, zo znižovania rizika diverzifikáciou investičného portfólia, z odstraňovania obchodných prekážok v hostiteľskej krajine

Teórie PZI • Spojené s TNK – transfer vedy, konkurenčná výhoda (Johnson) • Teece: multinacionálne podniky pri transfere vedy obchádzajú hranice krajín a využívajú doteraz nevyužité výrobné kapacity Behavioristické teórie: Aharoni-návrhy vlád, obchodu a podnikateľov, strach zo straty trhu, motív nasledovania, silná konkurencia zo zahraničia na domácom trhu Dunning: hlavné motívy PZI – hľadanie zdrojov, hľadanie trhov, efektívnosť (racionalizácia výroby, úspory z výroby), hľadanie strategických výhod (rozšíriť regionálnu stratégiu, organizačné schopnosti)

Umiestnenie podniku v zahraničí • Štátna podpora PZI • Faktory vzťahujúce sa na trh • Mzdová diferenciácia • Daňový systém • Politické riziká (podľa Jahrreib)

Priame zahraničné investície • PZI zvyčajne zahŕňajú vlastníctvo, časti alebo celého podniku v zahraničí • Cieľom PZI je aktívna participácia a kontrola zahraničných aktivít firmy, kým cieľom investícií do portfólia je zvýšenie hodnoty držaných cenných papierov. • Kedykoľvek je držaných 10 % a viac akcií v zahraničnej organizácii (USA Ministerstvo obchodu)

Väzby PZI súvisiace s rozšírením benefitov a rozvojom domáceho podnikania sú značne rozšírené hlavne v spätnej väzbe na domácu produkciu. Spätná väzba je smerovanie podnikania medzi miestnymi a zahraničnými podnikmi v spolupráci s hosťujúcou krajinou, kde zahraničné firmy nakupujú tovary, zahrňujúc ich jednotlivé časti, komponenty, suroviny a služby na báze pravidelnosti od jednej alebo viacerých miestnych spoločností.

Prečo sa PZI vyskytujú? • PZI sú spôsobom obídenia budúcich obchodných bariér (firmy sa stále obávajú protekcionizmu) • Posun k demokratickým politickým inštitúciám a ekonomike voľného trhu pozdvihuje PZI. (Liberalizácia PZI regulácií, aby sa uľahčil vstup pre zahraničné firmy) • Vplyv globalizácie

Prínosy PZI – prostredníctvom väzieb • Získané nadnárodnými spoločnosťami • Redukcia nákladov v hosťujúcich krajinách s produktívnou pracovnou silou • Prístup k hmotným a nehmotným miestnym aktívam a inovačným zdrojom • Schopnosť koncentrácie na vlastné kľúčové kompetencie • Získané prostredníctvom miestnych dodávateľov • Nové kontrakty, zvýšenie produkcie a zamestnanosti • Výmena informácií, know-how a skúseností – zvýšenie produktivity práce • Nasledovanie medzinárodných štandardov, konkurencieschopnosti – príležitosti exportu • Prínosy pre ekonomiku ako celok • Rozvoj konkurenčného súkromného sektora • Podchytenie súčasných zahraničných investorov • Zvýšenie atraktívnosti pre zvýšenie PZI • Podporovanie globálnej ekonómie

Teória PZI (Czinkota, Ronkainen, Moffett, 2000) Čo motivuje firmy aby šli ďalej ako je len exportovanie a licencie? • Firmy ako hľadači (čo hľadajú?) • Firmy ako využívatelia nedokonalostí trhu (akých nedokonalosti?) • Firmy ako „internalizátori“

Dôvody pre PZI(Rugman & Hodgetts) • Zvýšenie výnosov a predajov • Vstup na rapídne rastúce trhy • Redukcia nákladov • Opora v ekonomických zoskupeniach • Ochrana podielu na zahraničných trhoch • Získanie technologického a manažérskeho know-how

Argumenty proti PZI • Môžu mať za následok prebytok domácej produkcie • Zahraničné firmy získajú nespravodlivú výhodu (priame a nepriame subvencie) • Tendencia využívať zahraničných čiastkových dodávateľov na úkor domácich firiem • Potenciálna strata ekonomickej kontroly • Tzv. prázdne podniky, ktoré vykonávajú relatívne nízku úroveň špecializovaných aktivít

Diamantova teória PZI (Porter) • Celosvetovo činné podniky pochádzajú z jedného odvetvia a z jednej krajiny • Rozličné okolie ovplyvňuje stratégiu podniku aj jeho internacionalizáciu • Medzinárodná konkurenčná schopnosť krajiny resp. odvetvia závisí od 4 základných a 2 vedľajších prvkov – „Diamanty“

Základné diamanty • Podmienky faktorov t.j. množstva a kvalita faktorov, najmä prírodných zdrojov, vzdelanie, kvalifikácia pracovníkov a výška miezd • Podmienky v dopyte krajín, najmä veľkosť trhu, úroveň požiadaviek zákazníka na výrobky a služby • Príbuzné a podporné odvetvia • Podnikové stratégie, štruktúra konkurencie Vedľajšie prvky: úloha náhody a úloha štátu

Strata diamantov • Zhoršenie podmienok faktorov • Domáce požiadavky nie sú v zhode s domácim dopytom • Domáci kupujúci majú vysoké nároky • Technologické zmeny vedú k dôležitým nevýhodám pri špecifických faktoroch alebo chýbajú podporné odvetvia • Ciele obmedzujú úroveň investícií, podniky strácajú flexibilitu • Domáca konkurencia ochabuje

Koncept globalizácie (Porter) • Vymedzil 2 typy odvetví: globálne odvetvia a odvetvia špecifické pre krajiny • Globálne odvetvie – konkurenčná pozícia podniku v jednej krajine je ovplyvnená jeho postavením v iných krajinách: internacionalizačná stratégia • Podniky odvetví špecifických pre krajinu sa môžu rozhodnúť či budú medzinárodne činné, alebo len na domácom trhu

Medzinárodný manažment a podnikanie