Seminár o výuce logiky na vysokých školách Olomouc, 23.-25.9.2010

1. Seminár o výuce logikyna vysokých školáchOlomouc, 23.-25.9.2010 Logika pre právnikov Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava frantisek.gaher@rec.uniba.sk

2. Is the life of the law logic?

3. Oliver Wendell Holmes Jr.: • “"The life of the law has not been logic, but experience.” • Životom práva nemá byť logika, ale skúsenosť. • Všeobecné propozície nerozhodujú konkrétne prípady. Rozhodnutie závisí od úsudku alebo intuície,ktoré sú oveľa jemnejšie, než ako ich môže vyjadriť nejaká vyššia premisa.

4. Akú logiku poznali vtedy na právnických školách? • Modifikovaný kategorický sylogizmus? • Kedy sa začala šíriť v právnych kruhoch výroková logika a kedy predikátová? • Nie skôr, ako po prvej svetovej vojne. Takže kritika voči fragmentu logiky. • Historická a kultúrna podmienenosť noriem a regulatívov (poddanstvo, otroctvo, homosexualita, a pod.) – nie je problémom logiky

5. Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law Students: How to Think Like a Lawyer • Na právnických fakultách sa už dlhšie neučí logika. • To je tragické, keďže základné princípy logiky pokračujú vo vystužovaní práva a vedú myslenie sudcov.

6. vysvetľuje jadro princípov logiky a toho, ako ich aplikovať v učebniach na právnických fakultách, • začína prehľadom základov deduktívneho sylogizmu a potom sa venuje induktívnej generalizácii a použitiu a odmietnutiu analógie.

7. Autori sú presvedčení, že študenti, ktorí ovládnu základy logiky uvedené v tejto štúdii, budú lepšími právnikmi a budú sa cítiť oveľa komfortnejšie, keď sami budú predkladať prezentované argumenty sudcom a porotám.

8. Pedagogický pohľad: • Cieľ: 1.: Presvedčivo demonštrovať užitočnosť logiky pre právnu teóriu a právnu prax. • Cieľ: 2.: Vytvoriť takú „príručku“ pre študentov práva, že si ju otvoria a prečítajú aj po rokoch v prípade, že narazia na problém, o ktorom sú v nejakej, aj veľmi malej miere presvedčení, že jeho riešenie je v kompetencii logiky či logickej sémantiky (metodológie). Aby sa nespoliehali len na intuíciu a rutinnú prax a cítili potrebu prehlbovania či aspoň obnovovania svojho logického a logicko-sémantického poznania.

9. Komentár: • Cieľ 1. je veľmi ťažko dosiahnuteľný; • Cieľ 2. je skoro romanticko-idealistický, ale stojí za to. • Otázka1.: Ako učiť, aby boli dosiahnuté ciele? • Otázka2.: Čo učiť, aby boli dosiahnuté ciele? • Otázka3.: Kto má učiť, aby boli dosiahnuté ciele?

10. Upútavka: • poskytujeme kompaktný súbor nástrojov („tool box“) na komplexné riešenie základných typologických problémov, • poslucháč by mal vedieť samostatne identifikovať v konkrétnom prípade typ problému (problémov) a vedieť aplikovať súbor nástrojov na riešenie konkrétneho problému, ktorý je typovo známy (ideálne – ak aj na typovo nový problém).

11. Obmedzenia: • čas (1 semester 1/1) a pripravenosť a schopnosť členov auditória (učiteľ ako manažér obmedzených zdrojov – času a kvality študentov). • Kvalitná príprava si vyžaduje viac času – aspoň dva až tri semestre. • Ako získať takýto priestor v konkurečnom boji o študentohodiny?

12. Úskalie: • Právnik s dostatočným právnym vzdelaním a so zdravou intuíciou a dostatočnou skúsenosťou (právna prax, rutina) nemusí nájsť žiadne prípady, ktorých riešenie by vyžadovalo aplikáciu „čistej“ logiky, a tým ani nemusí cítiť potrebu systematického vzdelávania sa v logike (všeobecný stav), • len nepatrný počet právnikov sa zaujíma o logiku.

13. Výhodná situácia (logika pre teóriu práva): • Na prvý pohľad vhodné predpolie: pojmy Vyplýva (propozičné spojky, deduktívne usudzovanie), Obsah zmluvy (teória významu výrazu), Definície pojmov v právnych normách. • Komentár: • V textoch právnych noriem i v právnej teórii je dostatok ostrovov, nazvaných priamo výrazmi z logickej nomenklatúry, takže dostatok miesta na úspešné „vylodenie“; • intuícia a prax túto potrebu však zatláča.

14. Dilema: (ako učiť, resp. kto a čo má učiť): • Logik verzus právnik • Úskalie 1.: Fundovaní logici nemusia dostatočne rozumieť právnej problematike. • Úskalie 2.:Fundovaní právnici môžu byť viac či menej len insitnými logikmi.

15. Taktika 1.: • Keďže predmetom skúmania a vzdelávania nemá byť právo, ale logika, tak nádejnejšia cesta: • logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike.

16. Taktika 2.: • Právnik, ktorý je orientovaný v logike. • Príklad 1.: • Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed., National Institute for Trial Advocacy, 1997

17. Prednosti: • Vynikajúci prehľad v kazuistike (common law), neobyčajne bohatá odborná skúsenosť, presná identifikácia veľkého množstva logických chýb v právnej praxi. Nedostatky: • výklad logiky Ponúka iba fragmentárny (zlomok komplexného súboru nástrojov). • Aplikácia iba fragmentu logiky a jej princípov (propozičná logika a elementy teórie pojmov na nanajvýš poloformálnej úrovni, čomu zodpovedá aj identifikácia chýb).

18. Drobnosti:Dojem znalosti histórie logiky (výskyt chýb). Zhrnutie: • rozhodne oslovuje a osloví právnikov, • logická problematika nie je skreslená, skôr vykreslená iba v jej „detskej“ či „dorasteneckej“ podobe, • nevyužíva dostatočne potenciál logiky.

19. Príklad 2.: Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika. 1988. Prednosti: • záber na takmer všetky relevantné oblasti logiky - VL, PL, logika tried, logika vzťahov, sémantika, aletické l., deontické l., logická teória otázok, pravdepodobnostná logika, logika hmlistých množín; • metodologické prvky: teória právnej argumentácie – výklad právnych textov, normatívno-regulačný proces.

20. Nedostatky: • konfúzia logiky a epistemológie: • dialektická logika ako prepracovanie heglovskej teórie do praxeologickej (marxistickej) epistemológie a metodológie verzus formálna logika (principiálna „nadradenosť“ dialektickej logiky nad formálnou logikou); • v oblasti logiky – nie systémový výklad logiky,

21. Nedostatky: • daň za istú insitnosť: zvláštne chyby: spojka „vždy, ak -, tak“ (s. 85), „vždy, vtedy a len vtedy, ak“ (s. 115), „vždy, ak“ (s. 117); • „Ak je teda p negované párnym počtom negácií, rovná sa p, to znamená, je pravdivé“ (s. 118); • „hypoteticko-kategorický úsudok“ (modus ponens) (s. 122); • prepojenie logickej teórie a práva či právneho myslenia len prostredníctvom príkladov, ktoré sú často príliš školské;

22. - len náznak kazuistiky, - plytká sémantická analýza. Zhrnutie: • mohla osloviť iba tých právnikov, ktorí sa o logiku zaujímali (pre väčšinu právnikov nebola príťažlivá); • široký záber logickej problematiky s malým či minimálnym dopadom na riešenie právnych problémov – rozsiahla teoretická príprava (často školometská) bez väčšieho efektu pre právnu prax.

23. Taktika1.: Logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej problematike. Úskalie: • Názor: Právne usudzovanie, vyplývanie a pod. nie sú pojmy (deduktívnej, monotonickej) logiky, ale nejakej špeciálnej „právnej“ logiky, presvedčivého, ale vyvrátiteľného usudzovania (defeasible reasoning), právneho zdôvôdňovania (reason based logic) a pod.

24. Dilema 2. (Kto má učiť?): • Deduktívny logik (Dedlog) verzus „právny“ (nie deduktívny) logik (Nonmonlog) • Dilema 3. (Čo má učiť?): • Deduktívna logika verzus „právna“ logika, epistemológia, ...

25. Taktika 1.A:Príklad 1. Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law(fortcoming): • Matematický (formálny) charakter hlavného prúdu rozvoja logiky viedlo odborníkov v oblasti práva (k tendencii) k záverom, že logika nie je vhodná pre prakticky orientované právo. Napriek tomu sa autori snažia ukázať väčšiu upotrebiteľnosť logiky, ako sa doteraz očakávalo.

26. Autori sú formálni logici a sú presvedčení, že: • štruktúra zákonov ako dosvedčuje každodenná prax je prístupná ich logicky precíznej artikulácii (formulácii). • Logika je podľa nich disciplína, ktorá opisuje, ako sa logický agent skutočne správa a keďže skutočný agent sa často správa veľmi praktickými spôsobmi, je to niečo, čo logika musí vedieť zachytiť.

27. Systém „novej“ logiky – dve časti: • Prvá časť je pojmový model logiky cieľových pojmov. • Druhá časť je formálnym modelom, ktorého výsledky z pojmového sveta sú posunuté k ďalšej systematizácii a kde je možné zjednodušenie. • Aby formálny model nebol za hranicami dosahu a záujmu čitateľov, nie je v knihe rozvíjaný. • V knihe budú len podstatné prepojenia k logickej štruktúre trestného práva ( jeho zákonov). • Presné formálne rozpracovanie je vyhradené pre inú publikáciu.

28. Proposed Table of Contents1.A logic of the law2. A logic of practical reasoning3. The logical structural of legal interrogation4. A logic of proof5. A logic of evidence6. A logic of probability7. A logic of relevance8. A logic of precedent and presumption9. A logic of plausibility10. A logic of abduction11. The logical structure of legal argument

29. Zhrnutie: • Návrh sa nedá konkrétnejšie hodnotiť (dostupný len zámer), ale zhoda s mojím návrhom v tom, že : • Logika (v nejakej podobe) je aplikovateľná na problematiku práva; • Aby nebol ohrozený celkový úspech podujatia, je vhodná zdržanlivosť v používaní formálnych systémov.

30. Taktika1. B: nie deduktívny logik (Nonmonlog) • Príklad 1. B: • Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005. Prednosti: • zdanlivá alebo skutočná blízkosť k myšlienkovým postupom v právnej praxi (zdôvodňovaniu, argumentovaniu, zisťovaniu, vypočúvaniu a pod.) – javová zhoda štruktúr logických a právnych myšlienkových postupov.

31. CONTENTS • 1: LAW AND DEFEASIBILITY • 2: LAW AND COHERENCE • 3: REASON-BASED LOGIC • 4: COMPARING ALTERNATIVES • 5: RULE CONSISTENCY • 6: WHAT IS A NORM? • 7: LEGAL STATICS AND LEGAL DYNAMICS • 8: DIALECTICS IN ARTIFICIAL INTELLIGENCE AND LAW • 9: LEGAL REASONING AND LEGAL INTEGRATION

32. Nedostatky alebo diskutabilné časti: • snaha riešiť veľa problémov naraz (logické, epistemologické i metodologické aspekty; filozofia práva); • slabá rozpracovanosť symbolického systému (reason-based logic as monotonic (even deductive)(to však len ako heslo, žiadne rozpracovanie) or nonmonotonic logic (RBL); • dialektická a dialogická logika);

33. Nedostatky alebo diskutabilné časti: • často školské či naivné príklady; • príklady z právnej praxe s dôrazom na kazuistiku demonštrujú len veľmi elementárne neformalizované princípy (porovnávanie alternatív – tzv. Qualitative comparative reasoning); • mnohé logicko-sémantické problémy nie sú riešené či vôbec nie sú spozorované.

34. Pedagogický pohľad: • žiadny kompaktný „tool box“ – súbor nástrojov; • niekoľko rozlične budovaných logík; • Nanajvýš súbor inšpirácií, podnetov, filozofických ideí, hesiel, pritom návrhy riešení veľmi ohraničených problémov.

35. Taktika 1. A. (pre právnu prax): • Rozhodujúca upútavka: demonštrovať zlyhávanie intuície a rutiny. Úskalie: • Presvedčivé príklady s vysvetlením riešenia až vo vybudovanom systéme. • Takže na začiatku len príklady problémov (napr. sylepsa).

36. Príklad 2. A: deduktívny logik • Logika pre právnikov • 1. Logická štruktúra jednoduchých viet a základná teória pojmov • pojem verzus predstava, • funkcionálna povaha pojmov (operácia aplikácie), extenzionálna teória významu výrazu, princíp nahraditeľnosti, • skladanie významov výrazov - modifikátory, • viacznačnosť, neostrosť, nepresnosť právnych výrazov, • teória definícií I., • chybné definície.

37. Logika pre právnikov • 2. Logická štruktúra súvetí • propozičné funkcie (výrokové spojky) a princíp skladobnosti, • problém koncíznosti textu a jav sylepsy, • spôsob vyjadrenia všeobecnosti – kvantifikátory, anafora a vzťažné dvojice.

38. Logika pre právnikov • 3. Vyplývanie • výskyty výrazov v právnych, ktoré explicitne hovoria o vyplývaní, • logické usudzovanie a vyplývanie (I) – na úrovni propozičnej logiky – nie celé systémy (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi), • príklady chybného usudzovania z právnej praxe – typologicky usporiadané, • logické usudzovanie a vyplývanie (II) – na úrovni predikátovej logiky – nie celý systém (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či praxi), • príklady chybného usudzovania z právnej praxi – typologicky usporiadané.

39. Logika pre právnikov • 4. Teória otázok a odpovedí • druhy otázok, • presupozícia otázky, • druhy odpovedí, • chybné otázky a chybné odpovede.

40. Logika pre právnikov • 5. Zdôvodňovanie a vysvetľovanie v práve I. • deduktívne logické zdôvodňovanie, • analógia – vhodné a nevhodné použitie, • presvedčivé, ale vyvrátiteľné (nie deduktívne) zdôvodňovanie a usudzovanie (I.) (nemonotónne), • abdukcia (I.) – hľadanie najlepšieho vysvetlenia.

41. Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II) • 1. Príkazy, zákazy, povinnosti a možné stavy vecí • inštrument možných svetov a intenzionálna teória významu, • supozícia de dicto a de re výrazov v práve (rozlíšenie medzi úradom a jeho obsadzovateľom), • deontická logika ako aplikácia logiky preferovaných možných stavov a preferovaných trajektórií zmien možných stavov (základné pravidlá usudzovania (III) a nesprávne úsudky).

42. Logická sémantika pre právnikov(Logika pre právnikov II) • 2. Hyperintenzionálne kontexty • Pojmové a propozičné postoje, • doxastické a epistemické postoje, • kontrafaktuálie, • štruktúrovanosť významov výrazov a princíp ekvivalencie, • pravidlá vyplývania a usudzovania (IV) a nesprávne úsudky.

43. Metodológia pre právnikov. 1. Tvorba právnych noriemz pohľadu logiky a metodológie vied • inštrument racionálneho zákonodarcu - princípy konzistentnosti, konkluzívnosti, jednoznačnosti, úplnosti, koncíznosti, • systém zákonov z hľadiska logických podmienok konzistentnosti (slovník, definície, syntaktické pravidlá, sémantické pravidlá, vyplývanie),

44. Metodológia pre právnikov. 2. Interpretácia právnych textov • pojem výkladu – „interpretácie” textu, • typy pravidiel (smerníc) výkladu: sémantické, historické, praxeologické; • sémantické pravidlá výkladu - racionálny zákonodarca (argumentum a rubrica); • funkcionálne pravidlá výkladu - vôľa zákonodarcu, cieľ zákona (výklad na základe analógie, resp. nepodobnosti zákona (a simili,… a contrario), princíp obmedzenia výnimiek (exceptiones non sunt extendae)) • usudzovanie v práve na základe analógie zákona a vôle zákonodarcu (argumentum a fortiori - argumentum a maiori ad minus;… a minori ad maius).

45. Metodológia pre právnikov. 3. Vysvetlenie (explanácia) a zdôvodnenie v práve II. • - príčiny udalostí, podmienky, motívy konania a činov.

46. Metodológia pre právnikov. 4. Argumentácia a diskusia v právnej praxi • mimologické typy argumentácií, • typy diskusií: teoretická, praktická, dogmatická; • námietky voči argumentácii: vecné, procesné, formálne; • typy eristickej argumentácie a príklady z praxe: argumentum ad hominem, argumentum ad personam, argumentum ad populum, argumentum ad vanitatem, argumentum ad misericordiam, argumentum ad ignorantiam, argumentum ad verecundiam.

47. Literatúra- výber: • Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed., National Institute for Trial Advocacy, 1997. • Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law Students: How to Think Like a Lawyer. • Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law (fortcoming) • Gahér, František: Logika pre každého. - 3. dopl. vyd. - Bratislava : Iris, 2003. - 431 s. • Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005. • Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava, 1989. • Steward, Shapiro, Vagueness in Context, Oxford 2006 • Toulmin. Stephen E. : The Uses of Argument, Updated edition, Cambridge, Cambridge University Press (first published 1958) • Walton Douglas: Agumentation Methods for Artificial Intelligence in Law. - Heidelberg, Germany, Springer (2005) • Ziembinski, Zygmunt: Metodologiczne zagadnienia prawoznawstwa, Warszawa, PWN, 1974.

48. Ďakujem za pozornosť Doc. PhDr. František Gahér, CSc., Katedra logiky a metodológie vied Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava frantisek.gaher@rec.uniba.sk