Pedagogická diagnostika a akčný výskum

1. Pedagogická diagnostika a akčný výskum

2. Obsah: • Pedagogická diagnostika – pojem • Akčný výskum • Prirodzená diagnostika • Presnosť sociálnej percepcie • Význam pedagogickej diagnostiky • Proces diagnostikovania • Metodologické pravidlá diagnostikovania • Základné prístupy k diagnostikovaniu • Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa • Metódy pedagogickej diagnostiky

3. Základné kompetencie učiteľa Vašutová, 2001 • Odborovo predmetové • Didaktické a psychologické • Všeobecne pedagogické • Sociálne, psychosociálne a komunikatívne • Managerské a normatívne • Profesijne a osobnostne kultivujúce • Diagnostické a intervenčné

4. 1. Pedagogická diagnostika – pojem • diagnostika – hlbšie poznávanie,...zistenie stavu, posúdenie úrovne, hodnotenie (termín pôvodne používaný v lekárskych vedách - náuka o rozpoznávaní chorôb  psychológia, pedagogika, technické vedy...)  v pedagogike chápaná ako: • Proces (diagnostikovanie) zisťovania a hodnotenia stavu rozvoja žiaka vzhľadom na stanovené normy (požiadavky učiteľa, uč. osnôv..) • Špeciálna vedná disciplína pedagogiky – zaoberá sa otázkami diagnostikovania vo výchovno–vzdelávacom prostredí = teória diagnostikovania – vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania, vzťah k iným pedagogickým disciplínám

5. 2. Akčný výskum(action research) • ..„učiteľmi realizovaná systematická reflexia profesijných situácií s cieľom ich ďalšieho rozvinutia“ (Elliott, 1981) • „..taký druh výskumu, cieľom ktorého je zlepšovať určitú časť vzdelávacej praxe“ (Průcha, Walterová, 2003) • pomáha učiteľovi lepšie poznávať problémy svojej vlastnej práce a riešiť ich - rozdiel medzi klasickým a akčným výskumom (Maňák, Švec, 2004) 

8. Rozdiel medzi diagnostikovaním a pedagogickým výskumom Podobnosť: do značnej miery totožné metódy Rozdiely: Cieľ pedagogického výskumu: zisťovanie nových poznatkov, ich zovšeobecňovanie – práca s anonymnou vzorkou osôb  platnosť pre čo najširšiu populáciu  hľadanie zákonitostí, konštatovanie výsledkov Cieľ diagnostikovania: zisťovanie poznatkov o konkrétnom jednotlivcovi alebo skupine, porovnávanie zistených údajov s normami  získanie podkladov pre podporné, terapeutické a profylaktické opatrenia

9. Fázy akčného výskumu (Elliott, 1981): Reflexia akcie Akcia Praktickáteória Nápady pre akciu

10. 3. „Prirodzená“ diagnostika Vychádza zo sociálnej interakcie (= sociálna percepcia + soc. komunikácia + soc. správanie) Sociálna percepcia( tiež sociálna kognícia) • sociálna percepcia druhých je zložitý proces ovplyvnený mnohými faktormi •  laická diagnostika, môže byť hlboká, tvorivá, ale aj neobjektívna a skresľujúca, ovplyvnená chybami sociálnej percepcie

11. Schéma percepčných dejov (podľa Řezáč, 1998):

12. „Prirodzená“ diagnostika • vychádzame predovšetkým z vonkajších znakov, z ktorých usudzujeme na znaky vnútorné (vlastnosti) Vonkajšie znaky: • Oblečenie a celková úprava • Prejavy nonverbálnej komunikácie (mimika, pohľad, gestá, postoj, dotýkanie, vzdialenosť...chôdza, držanie a pohyb tela) • Vonkajšie prejavy správania

13. Presnosť sociálnej percepcie Faktory presnosti na strane posudzovateľa: • Aktuálny fyzický a psychický stav posudzovateľa (únava, vyčerpanie, nálada) • Miera schopnosti intuície a empatie (vplyv skúsenosti, schopnosť nestranného vnímania...) • Interpersonálna príťažlivosť

14. Presnosť sociálnej percepcie  Faktory, ktoré posiľňujú interpersonálnu príťažlivosť: • Telesná príťažlivosť • Vzájomná náklonnosť • Podobnosť a komplementarita • Dôvernosť a blízkosť • Vnímaná omylnosť

15. Presnosť sociálnej percepcie Chyby v sociálnej percepcii • Haló efekt (efekt primarity) • Súkromné teórie osobnosti (implicitné teórie osobnosti)* • Stereotypy • Projekcia • Prenos • Efekt želania, priania

16. Presnosť sociálnej percepcie Chyby v sociálnej percepcii (pokrač.) • Chyba kontrastu • Chyby hodnotenia (chyba centrálnej tendencie, prísnosti, miernosti) • Efekt intencionality (zámernosti) • Atribučná chyba • Efekt pozície • Pygmalion efekt (sebanaplňujúce sa očakávanie)

17. Presnosť sociálnej percepcie Faktory presnosti na strane posudzovaného: • Autentickosť kontra účelovosť prejavov (správania) • Množstvo informácií Joachim Luff a Harry Ingham – Okienko JOHARI • Existujú informácie, ktoré o sebe viem, a ktoré o sebe neviem b) Iní ľudia o mne vedia, a ktoré o mne nevedia

18. Okienko JOHARI Informácie, ktoré iní o mne: Informácie, ktoré ja o sebe:

19. Pokiaľ u človeka dominuje: • Zóna verejná človek o sebe poskytuje a prijíma informácie  dostatočné sebapoznanie, otvorenosť, dôveryhodné vzťahy, predpovedateľné správanie – v sociálnej interakcii najvýhodnejšia situácia • Zóna skrytá malá otvorenosť voči druhým – tá je pre daného jedinca zdrojom bezpečia, ale je vnímaný ako nedôveryhodný človek, človek s maskou, ktorý skrýva zlé umysly • Slepá zóna nepovažuje za dôležité alebo sa obáva dozvedieť sa o sebe niečo od druhých, správa sa spôsobom, ktorý on považuje za vhodný bez ohľadu na druhých – sociálna slepota  často vnímaný ako autoritatívny, arogantný, ktorý skôr hovorí o sebe a nepočúva druhých • Neznáma zóna veľký dištanc medzi jedincom a druhými, malá otvorenosť, nepýta sa druhých  vnímaný ako neosobný, chladný, utiahnutý, nespolupracujúci

20. 4. Význam pedagogickej diagnostiky • Dosiahnutie reálneho a vedomého individuálneho prístupu k žiakom • Plánovanie ďalšie postupu učenia žiakov • Potvrdenie pokrokov v učení žiakov • Korekcia postupov v učení žiakov a postupov v práci učiteľa • Umožňuje zvýšenú motiváciu potvrdením úspechu a zvyšovaním stupňa náročnosti ďalších učebných krokov • Umožňuje ovplyvňovanie prostredia žiakov • Umožňuje diferenciáciu žiakov

21. Príčiny stavu Stav (diagnóza) Pedagogické opatrenia Spätné ovplyvnenie • Základné úlohy pedagogickej diagnostiky: • rozpoznanie, zistenie skutočného stavu rozvoja žiaka • odhaľovanie príčin tohto stavu • určenie meniteľnosti tohto stavu  návrh vhodných pedagogických opatrení • poskytuje podklady pre alternatívne prognostické tvrdenia

22. 5. Proces diagnostikovania *) problém komunikácie diagnózy (komu?, ako?)

23. 6. Metodologické pravidlá diagnostikovania (Dittrich, 1993) • Etiologické hľadisko • Komplexné hľadisko • Spolupráca viacerých diagnostikov • Hľadisko longitudinálneho diagnostikovania • Hľadisko individuálneho prístupu

24. 7. Základné prístupy k diagnostikovaniu • Implicitné diagnostikovanie • Explicitné diagnostikovanie

25. Základné prístupy k diagnostikovaniu • Edumetrický prístup ( psychometrický) 2) Kazuistický prístup(klinický)

26. 8. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa: • Prejavy špecifických vývinových porúch učenia a správania • Zaraďovanie detí do špeciálnych tried • Školská výkonnosť, úspešnosť, resp. neúspešnosť (hodnotenie a klasifikácia žiakov, štýly učenia, diagnostika sebahodnotenia žiakov, pre diferenciáciu žiakov na vyučovaní, mimoriadne nadaných detí) • Diagnostika tvorivosti žiakov • Poruchy správania u starších žiakov

27. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci učiteľa (pokrač.): • Sociálne vzťahy a klíma v triede • Vstup do školy (školská zrelosť, adaptácia žiakov na nový typ školy...) • Diagnostika rodinných vplyvov • Profesionálna orientácia (študijná orientácia podľa záujmov a výkonnosti v škole) • Autodiagnostika učiteľa (úspešnosť vlastného pôsobenia, poňatie úspešného žiaka, vzbudzovanie motivácie žiakov, analýza vlastnej vyučovacej hodiny)

28. 8. Metódy pedagogickej diagnostiky (podľa Dvořáková, 2002) • Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka • Diagnostické metódy zamerané na skupinu žiakov, triedu, školu • Autodiagnostické metódy

29. Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka • Ústne skúšky: • orientačné • klasifikačné • Písomné skúšky: • dlhodobejšie práce (písomné spracovanie pozorovania sledovaného javu, vedenie čitateľských záznamov, spracovanie projektu...) • úlohy spojené s analýzou obsahu písomnej práce (diktáty, slohové práce, písomné práce z matematiky a cudzích jazykov..)

30. Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka • Analýza úloh a výkonov žiakov: • rozbor celkovej žiakovej činnosti, rozbor žiakova procesu učenia • rozbor výkonov žiaka v jednotlivých predmetoch • rozbor jazykových prejavov žiaka • rozbor pracovnej činnosti žiaka (technických prác, technického myslenia, riešenia technických úloh) • Analýza výsledkov činnosti (výrobkov, výkresov): • rozbor diela tvorivého charakteru • rozbor produktov pracovnej činnosti žiakov • rozbor žiakova zovňajšku (odievanie, zdobenie sa)

31. Diagnostické metódy zamerané na jedného žiaka • Metóda rozhovoru (voľného či štruktúrovaného) • Dotazník (napr. zameraný na zisťovanie záujmov, postojov, hodnôt, perspektív...) • Didaktické testy: • štandardizované testy • testy zostavené učiteľom • Systematické a dlhodobé pozorovanie žiaka (aj v hraničných situáciách) • Retrospektívne a anamnestické metódy (životopis, dáta o žiakovi, portfólio, vývinová anamnéza žiaka..) • Štúdium pedagogickej dokumentácie

32. Diagnostické metódy zamerané na skupinu žiakov, triedu, školu • Systematické pozorovanie života triedy, skupiny, vrátanie pozorovania medzných situácií • Rozbor priebehu a výsledkov činnosti triedy ako skupiny • Metódy zisťovania vzťahov v triede (sociometrické metódy) a sociálnej klímy

33. Diagnostické metódy zamerané na posudzovanie výchovno–vzdelávacej práce učiteľov, školy, rodičov • Hospitácie na vyučovaní • Rozhovory s učiteľmi, riaditeľom, rodičmi, rozhovor s žiakom • Rozbor slohových prác

34. Autodiagnostické metódy • Posudzovanie výsledkov vlastného pedagogického pôsobenia (prístup, voľba vyučovacích metód, schopnosť motivovať, rozvoj kognitívnych potrieb,...) • Reflexia úrovne komunikácie s žiakmi • Rozbor výsledkov (a dôsledkov) vlastnéhohodnotenia a posudzovania ( ako klasifikujem, aké sú postoje žiakov k môjmu predmetu, je môj predmet ľahký alebo obtiažny,...)

35. Literatúra • BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN–80–223–1536 2 • GAVORA, P. 1999. Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca,1999, ISBN 80 – 7094 –335-1 • HINTNAUS, L.1993. Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice: JU. • HRABAL, V. st., HRABAL, V. ml.: Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, 2002, ISBN 80 – 246 – 0319 - 5 • HRABAL, V., PAVELKOVÁ, I. 2010. Jaký jsem učitel. Praha: Portál, 239 s. ISBN 978-80-7367-755-8 • CHRÁSKA, M. 1888. Metody pedagogické diagnostiky. Olomouc, Univerzita Palackého, 1888. • KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, ISBN 80-7178-253-X • MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (ed.)2004. Cesty pedagogického výskumu. Brno: Paido, 78 s., ISBN 80-7315-078-6 • ORAVCOVÁ, J.2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, ISBN 80-8083-128-9 • ŘEZÁČ, J. 1998. Sociální psychologie. Brno: Paido, ISBN 80-85931-48-6 • VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.2011. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada,, 456 s. ISBN 978-80-247-3357-9