BOZP II

1. BOZP II Vybrané kapitoly z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

2. SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI (BOZP) Pojmy a definície • Nebezpečenstvo– zdroj alebo situácia, ktorá môže spôsobiť škodu vo forme zranenia, ochorenia, poškodenia majetku, poškodenia pracovného prostredia alebo ich kombinácie. • Riziko – vzťah medzi pravdepodobnosťou vzniku a  následkami určitej nebezpečnej udalosti. • Hodnotenie rizika – celkový proces hodnotenia veľkosti rizika a rozhodovanie o tom, či je riziko znesiteľné alebo nie. • Nehoda– neželaná udalosť spôsobujúca smrť, ochorenie, zranenie, vznik škody alebo inú stratu. • Bezpečnosť– vylúčenie neprijateľného rizika vzniku škody. • Zaisťovanie BOZP – merateľné výsledky systému manažérstva BOZP, ktoré súvisia s riadením zdravotných a bezpečnostných rizík v organizácii na základe jej politiky a cieľov v oblasti BOZP.

3. SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI (BOZP) Je to mechanizmus umožňujúci systémovú a riadenú realizáciu povinností zamestnávateľa v oblasti BOZP a trvalé zlepšovanie pracovných podmienok. Obsahuje: • Systém výchovy a vzdelávania k BOZP, • systém údržby a opráv, • systém kontroly BOZP, • systém informovanosti o BOZP a komunikácia v tejto oblasti, • metódy posudzovania rizík. Zavedenie systému riadenia BOZP ako súčasti riadenia podniku vytvára podmienky na bezpečnú prácu za aktívnej účasti zamestnancov.

4. SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI (BOZP) Systém riadenia BOZP v podnikoch SR je vo svojich prvkoch a postupoch plne kompatibilný so systémom „Occupational Health and Safety Systemst“ (OHSAS 18 001: 1999), ktorý vychádza zo základného britského systému riadenia BOZP „British Standard for Occupational Health and Safety Management Systems“ (BS 8000: 1996).

5. SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI (BOZP) Schéma riadenia BOZP podľa odporúčaní citovanej Smernice na národnej a podnikovej úrovni

6. 2 ELEKTRICKÁ BEZPEČNOSŤ STROJOV Požiadavky na elektrickú bezpečnosťstrojov vyplývajú zo Smernice 98/37/ECEurópskeho parlamentu (Machinery Directive - MD) a jej novely Smernice 2006/42/EC. Smernica 98/37/EC v časti o elektrickej bezpečnosti uvádza len dve požiadavky: • Na elektrické napájanie rieši STNEN 60204-1 (33 2200): 2007 • Na vznik a elimináciu účinkov statickej elektriny rieši STN 33 2030:1988

7. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ. Požiadavky uvádzanej normy sa prednostne dotýkajú prevencie pred: • Nebezpečím úrazu elektrickým prúdom, • možnosťou poškodenia strojov, • možnosťou vzniku škôd počas používania strojov.

8. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Všeobecné požiadavky vyplývajúce z nebezpečia vznikajúceho pri používaní elektrických zariadení: • Nebezpečie vyplývajúce z povahy elektrických zariadení má byť uvažované vo všeobecných súvislostiach. • Je potrebné vziať do úvahy aj nebezpečie vyplývajúce z povahy prostredia.

9. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Požiadavky na napájacie vodiče, pripojenie ochranného vodiča a odpájanie zdroja: • Odporúča sa, ak je to možné, aby elektrické zariadenie súvisiacich strojov bolo pripojené k jedinému zdroju. • Na odpojenie (oddelenie) elektrického zariadenia stroja od napájacieho zdroja, ak sa to vyžaduje, má byť použité samostatné zariadenie, alebo kombinácia zariadení. • Pri väčších strojných komplexoch, keď viac strojov pracuje koordinovane spolu, môže vzniknúť požiadavka na viac miest napájania. • V takom prípade ochranné prístroje na odpojenie napájania, musia pri svojej činnosti spolupracovať.

10. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Návrh elektrických vodičov a káblovs ohľadom na najvyššiu prípustnú teplotu: • Prúdová zaťažiteľnosť vodičov je závislá od ich dovolenej teploty. • Vo všeobecnosti sa majú použiť vodiče s medenými jadrami, ale dovolené sú aj hliníkové vodiče. • Vodiče a káble sa musia zvoliť tak, aby vyhovovali prevádzkovým podmienkam, vonkajším vplyvom a mechanickému namáhaniu (podrobnosti v kapitole „4.2 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU“). • Dôležitá je skutočnosť že ohybné káble sú určené na zvýšené mechanické namáhanie.

11. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Opatrenia proti úrazu elektrickým prúdom: • Ochrana proti úrazu elektrinou je zvlášť dôležitá, a preto jej venujeme prvoradú pozornosť. Ochrana proti úrazu elektrinou je zaistenápodľa požiadaviek STN 33 2000-4-41: 2007 a pridružených bezpečnostných noriem základnou ochranou (ochrana pred priamym dotykom) a zvýšenou ochranou (ochrana pred nepriamym dotykom). Ochranu zariadenia – napr. proti nadprúdom: • Realizuje sa v praxi napr. proti preťaženiu motora, proti prehriatiu a podobne (podrobnosti sú uvedené v kapitole „4.3 OCHRANA PROTI NADPRÚDOM“. • Ochrana zariadenia pozostáva z ochrany proti poškodeniu vzniknutému v zariadení samotnom prípadne pôsobením iných (vonkajších vplyvov).

12. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Ekvipotenciálne pospájanie: • spĺňa požiadavky na ochranné pospájanie a pracovné prepojenie (podrobnosti v kapitole „5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE „ - výber z ustanovení STN 33 2000-5-54:2007). Opatrenia na ochranu pred neočakávaným štartom: • Vo výbave stroja musia byť vypínacie zariadenia na zabránenie neočakávaného spustenia.Slúži na odstavenie častí elektrického zariadenia pre prípad práce na živých častiach, napríklad tam, kde počas údržby môže uvedenie stroja alebo jeho častí do činnosti vyvolať ohrozenie. Spôsoby návrhu a požiadavky spojené s elektrickými riadiacimi obvodmi: • požiadavky zahŕňajúce ovládanie stroja napr. štart, stop, núdzové zastavenie alebo núdzové vypnutie a pod. • Ak sú k dispozícii funkcie „núdzové zastavenie“ a „núdzové odpojenie“, majú byť jasne stanovené podmienky ich použitia.

13. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Ochrana zariadenia proti vniknutiu pevných cudzích telies a kvapalín: • Stupne ochrany krytom (IP kód) sú stanovené v norme STN EN 60529 (33 0330): 1993. Voľba vhodnej ochrany krytom je závislá od prostredia. Stupne ochrany krytom (IP kód) sú stanovené v norme STN EN 60529 (33 0330): 1993. Požiadavky na potrebné vizuálne užívateľské rozhrania a kontrolné prvky nainštalované na stroji: • Druhy a spôsob realizácie užívateľských rozhraní vrátane tlačidiel, dostupnosť a umiestnenie elektrických kontrolných zariadení. • Pri farebnom kódovaní ovládačov podľa požiadaviek STN EN 60446 (33 0170): 2004 je dôležité, že červená farba nesmie byť použitá pre ovládače ŠTART/ZAP, zelená farba nesmie byť použitá pre ovládače STOP/VYP.

14. STN EN 60204-1 (33 2200): 2007 BEZPEČNOSŤ STROJOVÝCH ZARIADENÍ Technická dokumentácia: • Technická dokumentácia má poskytovať komplexné informácie potrebné na inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadenia. • Informácie musia byť v dohodnutom jazyku. Skúšanie a overovanie: • Zodpovedajúce skúšky na určitý typ stroja budú uvedené v príslušnej predmetovej norme (ak existuje). • Norma EN 60204-1 rozlišuje skúšky na povinné (overovanie podmienok pre ochranu samočinným odpojením napájania)a na tie, ktoré môžu byť vykonané(overovanie izolačných systémov súvisiacich s bezpečnosťou strojných zariadení).

15. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY • Koncovým článkom elektrizačnej distribučnej sústavy (EDS) a v určitých prípadoch jej najmenším článkom sú elektrické prípojky. • V technickej praxi je dôraz kladený najmä na stavbu,prevádzku, údržbu a opravy elektrických prípojok.

16. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY ZÁKLADNÉ POJMY • Prenosová sústava (PS)– súbor vzájomne prepojených elektrických vedení a elektroenergetických zariadení, potrebných na prenos elektriny • Distribučná sústava (DS) – súbor vzájomne prepojených elektrických vedení a elektroenergetických zariadení, potrebných na distribúciu elektriny spotrebiteľom • Prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PDS) – právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny • Odberné elektrické zariadenie (OEZ)– je zariadenie, slúžiace na odber elektriny

17. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Norma STN 33 3320: 2002 Elektrické prípojky platí pre ich navrhovanie, zriaďovanie a rekonštrukcie. Druhy a rozdelenie elektrických prípojok Elektrické prípojky podľa spôsobu zhotovenia sa rozdeľujú na : • prípojky zhotovené vzdušným vedením (obr. 3.1) • prípojky zhotovené káblovým vedením uloženým v zemi (obr. 3.2) • prípojky zhotovené kombináciou oboch spôsobov ( časť prípojky vzdušným vedením a časť prípojky káblovým vedením (obr. 3.3) Elektrické prípojky podľa napätia sa rozdeľujú na : • nn prípojky do 1 kV • vn prípojky nad 1 kV do 45 kV a  • vvn prípojky nad 45 kV

18. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Elektrická prípojka sa začína: • odbočením elektrického vedenia od DS od vzdušného alebo káblového vedenia (verejného rozvodu) smerom k odberateľovi. Prípojka nn (do 1000 v AC) končí: • prípojkovou skriňou, ktorou je : a) hlavná domová poistková skrinka, ak je prípojka zhotovená vzdušným vedením (holými vodičmi alebo závesným káblom), b) hlavná domovákáblová skriňa, ak je prípojka zhotovená káblovým vedením (odbočenie môže byť realizované slučkovaním, T-spojkou alebo priamym pripojením na distribučnú sieť).

19. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Prípojka zhotovené vzdušným vedením

20. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Prípojka zhotovená káblovým vedením uloženým v zemi

21. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Odbočenie slučkovaním Odbočenie T- spojkou Minimálne prierezy káblov pri prípojke vyhotovenej slučkovaním sú 4 x 16 mm2 Al alebo 4 x 10 mm2 Cu pri vyhotovení T-spojkou sú 4 x 16 mm2 Al alebo 4 x 6 mm2 Cu. Minimálne prierezy káblov pri prípojke vyhotovenej slučkovaním sú 4 x 16 mm2 Al alebo 4 x 10 mm2 Cu, pri vyhotovení T-spojkou sú 4 x 16 mm2 Al alebo 4 x 6 mm2 Cu.

22. Združený pilier (číselné údaje sú v mm) 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Prípojková skriňa je súčasťou prípojky. Umiestňuje sa spravidla na nehnuteľnosti odberateľa na ľahko prístupnom mieste (napr. v oplotení), často ako tzv. združený pilier, obsahujúci elektromerný rozvádzač spolu s poistkovou skriňou. Prípojka slúži na pripojenie jednej nehnuteľnosti, v odôvodnených prípadoch je možné so súhlasom PDS pripojiť jednou prípojkou viacero nehnuteľností Najmenšia výška stredu okienka elektromera je 0,7 m nad definitívne upraveným terénom alebo pred skriňou.

23. 3 ELEKTRICKÉ PRÍPOJKY Opatrenia na zaistenie bezpečnosti prípojok • Prípojková skriňa musí byť označená bezpečnostnou značkou: • Dimenzovanie a istenie prípojok sa vykonáva podľa príslušných ustanovení STN na • prúdovú zaťažiteľnosť a skratovú odolnosť vodičov a káblov • Pred uvedením do prevádzky novovybudovanej alebo zrekonštruovanej • elektrickej prípojky sa • musí vykonať odborná prehliadka a odborná skúška (revízia)

24. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Základné pojmy a definície: • Menovitý prúd – normálny prevádzkový prúd, • Prúdové preťaženie – dlhodobé, relatívne pomalé zvýšenie menovitého prúdu, • Skratový prúd– rýchle mnohonásobné zvýšenie menovitého prúdu, • Istenie – technické opatrenie, ktoré musí v prípade nadprúdu zaistiť, aby neboli prekročené najvyššie dovolené teploty jadier pracovných vodičov a káblov za dobu, než istiaci prvok vypne preťaženie, resp. skrat • Selektivita istenia– taký spôsob vyhotovenia istenia, keď je zamedzené nežiaducemu pôsobeniu istiacich prvkov tým, že sa nominálne hodnoty istiacich prvkov smerom k istenému zdroju zvyšujú.

25. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Pri návrhu silnoprúdových rozvodov sa musia splniť požiadavky na: • Dostatočnú mechanická pevnosť vedenia, • zaistenie správnej funkcie ochrany pred úrazom elektrickým prúdom, • dovolenú prúdovú zaťažiteľnosť, • dodržanie predpísaného úbytku napätia, • hospodárny prierez vodičov vedenia, • odolnosť voči dynamickým a tepelným účinkom skratových prúdov, • dovolené oteplenie jadier vodičov počas prevádzky.

26. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Dimenzovanie s ohľadom na mechanickú pevnosť vedenia • Správne dimenzované vodiče a káble musia odolávať mechanickému namáhaniu pri bežnom použití a tiež aj prípadným účinkom skratových prúdov. • To má význam predovšetkým pri vonkajších vedeniach, kde je potrebné rešpektovať aj vplyvy okolia (počasie, prostredie a pod.). • Pri vodičoch pre pevné vnútorné uloženie ide predovšetkým o pevnosť v ohybe či strihu. Niektoré hodnoty požadovaného Smin pre vybrané druhy vodičov sú v tab. 4.1.

27. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Dimenzovanie s ohľadom na zaistenie správnej funkcie ochrany pred úrazom elektrickým prúdom • Vodiče a káble je treba dimenzovať tak, aby v slučke medzi fázovým a ochranným vodičom vznikol prúd, ktorý pri prechode istiacim prvkom spôsobí odpojenie poruchového obvodu skôr, ako dôjde k poškodeniu zdravia človeka

28. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Dimenzovanie s ohľadom na dovolený úbytok napätia • Pri dimenzovaní podľa dovoleného úbytku napätia predpokladáme, že: zaťaženie nesmie spôsobiť pokles napätia na svorkách spotrebičov pod stanovené medze. • Ak nie je dovolený úbytok napätia predpísaný, platí zásada, že: v mieste spotrebiča nemá byť pokles napätia vyšší než 5 % menovitého napätia siete a pokiaľ ide o pevné inštalácie v objektoch budov, má byť úbytok do 4 % menovitého napätia inštalácie.

29. Dimenzovanie s ohľadom na účinky skratových prúdov Účinky skratových prúdov sú dvojakého druhu: • Tepelné účinky: následkom veľkého nadprúdu sa vodič rýchlejšie a viac otepľuje, pričom jeho teplota môže prekročiť dovolené hodnoty. • Kontrola oteplenia vodičov pri skrate sa robí podľa vzorca: t = k . (S / I ) (°C) • Dynamické účinky: veľký nadprúd spôsobí elektromechanické namáhanie, ktoré môže presiahnuť pevnostné medze vodičov a spôsobiť ich vytrhnutie z uloženia. • Kontrola mechanického namáhania na dynamické účinky skratových prúdov sa robí pri vonkajších vedeniach transformovní a prípojníc rozvádzačov.

30. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Dimenzovanie s ohľadom na dovolenú prevádzkovú teplotu jadier vodičov • Vodič sa prechodom prúdu v dôsledku Jouleových strát otepľuje a preto jeho teplota ako aj teplota izolačného obalu prevyšuje teplotu okolia. • Vzniknuté teplo sa povrchom vodiča odovzdáva do jeho okolia (do izolačných vrstiev). • Pre dimenzovanie platí zásada, že pri poruchových stavoch ako sú skrat alebo oteplenie z preťaženia nesmie teplota jadra prekročiť hodnotu dovolenej teploty , uvedenú v tabuľke 4.2.

31. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU

32. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Dimenzovanie s ohľadom na dovolenú prúdovú zaťažiteľnosť Pri dimenzovaní podľa prúdovej zaťažiteľnosti pracujeme s nasledovnými dvomi veličinami: Menovitá prúdová zaťažiteľnosť (menovitý prúd) In je najväčší dovolený prúd pre daný typ a prierez vodiča alebo kábla pri základnom spôsobe uloženia pri ktorom teplota jadra neprekročí dovolenú hodnotu z tabuľky 4.2. Dovolená prúdová zaťažiteľnosť (dovolený prúd) Idov je maximálna hodnota striedavého alebo jednosmerného prúdu pre daný typ a prierez vodiča alebo kábla, ktorým je dovolené trvale zaťažovať jadro vodiča alebo kábla pri danom spôsobe uloženia. Hodnoty menovitej prúdovej zaťažiteľnosti In udávajú výrobcovia v tabelárnej forme v katalógových listoch a platia pre základné podmienky ich uloženia, hodnoty dovolenej prúdovej zaťažiteľnosti Idov závisia od spôsobu uloženia vodičov a káblov.

33. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU OCHRANA PROTI NADPRÚDOM - Istiace prvky zabezpečujú: • Ochranu proti preťaženiu, • ochranu proti skratu, • ochranu súčasne proti preťaženiu a skratu. Istiace prvky umožňujú: • Odpojovať preťažujúcu časť (poistky, ističe), • signalizovať preťaženie (nadprúdové relé), • obmedzovať prúd (prúdové regulátory). Prioritou v istení je istenie vedenia a až následne istenie spotrebiča.

34. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Druhy istiacich prvkov • Poistky sú istiace prvky s úmyselným zoslabením miesta vedeniaslúžiace k tomu, aby sa jeho pretavením za určitý čas prerušil obvod, v ktorom tečie poruchový prúd. Obr. Druhy poistiek: • Táto zmena je nevratná, poistky je potrebné vymeniť za nové. Poistky sa používajú najmä na istenie vedenia, lebo sú schopné rýchlo vypnúť skratové prúdy.

35. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Poistky sú charakterizované: • Typom, • menovitým napätím, • menovitým prúdom, • vypínacou charakteristikou. Podľa vyhotovenia sa poistky rozdeľujú do štyroch skupín: • Rúrkové (len pre malé prúdy do 10 A), • závitové (E 14, E 27, E 33, G 1 ¼, G 2), • nožové (PH 00, PH 0, PH 1, PH 2, PH 3, PHN), • valcové (C 10 x 38, C 8,5 x 31, C 14 x 51). Obr. Vypínacie charakteristiky tavných poistiek

36. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Podľa vypínacej charakteristiky sa poistky rozdeľujú na: Pomalé – (označené symbolom slimáka) vhodné na istenie len proti skratu. Reagujú na nadprúdy tak, že ich prenášajú dlhší čas ako rýchle poistky, na skratové prúdy ale reagujú rovnako rýchlo. Rýchle – vhodné k isteniu proti skratu i preťaženiu. Rad menovitých prúdov tavných vložiek poistiek:2, 4, 6, 10, 16, 20, 25, 32*, 35, 40, 50, 63, 80, 100, 125, 160, 200, 225, 250, 315, 350, 400, 500, 630, 800, 1000, 1250 A *pri závitových poistkách je hodnota 32 A nahrádzaná hodnotou 35 A. Rad menovitých prúdov tavných vložiek poistiek:2, 4, 6, 10, 16, 20, 25, 32*, 35, 40, 50, 63, 80, 100, 125, 160, 200, 225, 250, 315, 350, 400, 500, 630, 800, 1000, 1250 A *pri závitových poistkách je hodnota 32 A nahrádzaná hodnotou 35 A.

37. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Ističe – istiace prvky, reagujúce na zvýšený prúd odpojením. Oproti poistkám majú tú výhodu, že môžu opakovať svoju funkciu Sú vyhotovené spravidla s dvoma spúšťami: • elektromagnetická, pôsobí pri skratoch, • tepelná spúšť, pôsobí pri preťaženiach.

38. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Podľa vyhotovenia a vypínacích charakteristík (obr) sa ističe rozdeľujú na: • Ističe vedeniaktoré istia predovšetkým vedenie a až potom aj spotrebiče na tieto vedenia pripojené. • Motorové ističe, ktoré istia predovšetkým motory a podobné spotrebiče. Vyhotovenia ističov Vypínacie charakteristiky ističov: vedenia motorov

39. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Realizácia opatrení na ochranu proti nadprúdom: • Istiace prvky chrániace pred preťažením a skratom alebo len pred skratom musia byť umiestnené vo všetkých fázových vodičoch. Potom sú schopné reagovať pri vzniknutom nadprúde medzi ľubovoľnými vodičmi. • Istiace prvky chrániace pred preťažením musia byť umiestnené najmä: -Na začiatku vedenia v smere od zdroja, - pri zmene prierezu vedenia (kde sa prierez zmenšuje), - pri zmene druhu a spôsobu uloženia vedení. Pozn.: STN 33 2000-4-473: 1995 Opatrenia na ochranu pred nadprúdom uvádza aj čiastočné zmiernenie požiadaviek na umiestnenia ističov Pozn.: STN 33 2000-4-473: 1995 Opatrenia na ochranu pred nadprúdom uvádza aj čiastočné zmiernenie požiadaviekna umiestnenia ističov

40. 4 DIMENZOVANIE VODIČOV A KÁBLOV SILNOPRÚDOVÉHO ROZVODU A  ICH OCHRANA PROTI PREŤAŽENIU A SKRATU Hlavné zásady pre voľbu istiacich prvkov: Poistky, ističe alebo istiace nadprúdové relé sa majú voliť alebo nastaviť tak, aby boli splnené tieto zásady: • Jadro isteného vodiča alebo kábla pri nadprúdoch spôsobených preťažením alebo skratom nemá prekročiť najvyššiu dovolenú teplotu, • v prostrediach, kde je stanovená najvyššia dovolená teplota povrchu, povrch isteného vedenia pri nadprúdoch spôsobených praťažením alebo ak je stanovené v STN aj skratovými prúdmi, nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú teplotu povrchu, • pri normálnej prevádzke nesmie nastať nežiadúce pôsobenie istiacich prvkov, • istiace prvky majú odpojiť pri svojom pôsobení, pokiaľ je to možné, len postihnutú časť vedenia,

41. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Uzemnenieje úmyselne vytvorené vodivé spojenie predmetov a zariadení so zemou tak, aby určené miesto spotrebiča, zariadenia alebo siete bolo udržiavané na potenciáli zeme. Uzemnenieje úmyselne vytvorené vodivé spojenie predmetov a zariadení so zemou tak, aby určené miesto spotrebiča, zariadenia alebo siete bolo udržiavané na potenciáli zeme. • Uzemnenie sa zriaďuje: • na ochranu pred úrazom elektrinou, • pre ochranu pred bleskom a prepätím alebo • pre správnu činnosť elektrických zariadení (ďalej EZ). • Základné požiadavky na uzemnenia a ochranné vodiče v elektrických • inštaláciách nn sú v norme: • STN 33 2000-5-54: 2007 Uzemňovacie sústavy, ochranné vodiče • a vodiče na ochranné pospájanie.

42. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Podľa účelu sa uzemnenia delia na: Ochranné uzemnenia,ktoré sa zriaďujú na zaistenie bezpečnosti elektrických zariadení, najmä na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom, ohrozením statickou elektrinou alebo ako ochrana pred účinkami blesku, funkčné uzemnenia,ktoré sa zriaďujú na zaistenie správnej činnosti elektrických zariadení, napríklad prepäťových ochrán alebo majú zabezpečiť spoľahlivú funkciu elektrickej inštalácie, kombinované uzemnenie, ktoré má zaistiť správnu funkciu a bezpečnosť elektrického zariadenia, pričom sa dôraz kladie najmä na jeho bezpečnostnú funkciu.

43. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Uzemnenie môže byť zhotovené ako: • Priameak medzi uzemnenou časťou prúdového obvodu a zemou nie je zaradený žiaden odpor, • nepriame,kedy je medzi uzemňovanú časť obvodu a a uzemňovač zaradený odporový (vo všeobecnosti impedančný) prvok, • uzemnenie bleskozvodovna zvedenie prúdu blesku do zeme. Uzemnenia všetkých druhov sa majú zriaďovať a využívať tak, aby pri predpokladaných elektrických a mechanických namáhaniach zostala zachovaná ich kvalita a schopnosť vykonávať požadovanú funkciu.

44. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE UZEMŇOVACIE SÚSTAVY Uzemnenie sa skladá z: • Uzemňovacieho vodiča, pripojeného na vodivú časť EZ, ktorá sa má uzemniť,   • uzemňovača, ku ktorému je uzemňovací vodič svojím druhým koncom pripojený. Viacero navzájom spojených uzemňovačov a uzemňovacích vodičov spoločne tvorí uzemňovaciu sústavu. Viacero navzájom spojených uzemňovačov a uzemňovacích vodičov spoločne tvorí uzemňovaciu sústavu.

45. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE UZEMŇOVAČE Uzemňovač je vodivé teleso uložené priamo do zeme tak, aby sa vytvorilo vodivé spojenie so zemou, prípadne je uložené do betónu, ktorý má dostatočné spojenie so zemou. Môže byť: • Náhodný, vytvorený vodivým predmetom trvalo uloženým v zemi alebo v betóne a bol vybudovaný na iný účel ako na uzemnenie, • zhotovený zámerne na uzemnenie. Ukladá sa do vrstvy dobre vodivej pôdy tak, aby bol s ňou v dobrom styku.

46. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Je možné používať tieto druhy uzemňovačov: • Tyčové alebo rúrkové, • pásové alebo drôtové, • doskové, • zabudované v základoch, • kovovú armatúru betónu uloženého v zemi.

47. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Voľba druhu uzemňovačov • Druh uzemňovača sa volí podľa miestnych podmienok. • Pri uzemňovaní elektrických zariadení budov sa zriaďuje najmä základový uzemňovač. • Ak sú horné vrstvy pôdy vodivejšie ako spodné odporúča sa zriadiť podpovrchový uzemňovač z pásov alebo drôtov. • Tam kde je to naopak, uprednostníme tyčové hĺbkové uzemňovače. • V miestach s obmedzeným prístupom a s dobre vodivými spodnými vrstvami pôdy použijeme hĺbkové uzemňovače. • Pre hlavné uzemňovače bleskozvodov a bleskoistiek sa z impedančných dôvodov odporúča používať tyčové uzemňovače.

48. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Voľba parametrov a usporiadania uzemňovačov a spojovacích prvkov sa robí s ohľadom na: • Požadovaný odpor uzemnenia (zemný prechodový odpor), • prípustné napätie na uzemňovacej sústave, • prípustné dotykové a krokové napätie, • požadovanú prúdovú zaťažiteľnosť, • mechanickú a koróznu odolnosť.

49. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Odpor uzemnenia je rozhodujúcim parametrom z hľadiska posúdenia vlastností uzemnenia. Je definovaný ako odpor medzi uzemňovačom a fiktívnou elektródou, umiestnenou od neho v nekonečnej vzdialenosti. Odpor uzemnenia RE závisí najmä od tvaru a rozmerov uzemňovača a od rezistivity pôdy v jeho okolí.

50. 5 UZEMŇOVACIE SÚSTAVY, OCHRANNÉ VODIČE A VODIČE NA OCHRANNÉ POSPÁJANIE Prípustné napätie na uzemňovacej sústave Je to vlastne dovolené napätie na neživých vodivých častiach elektrického zariadenia, vodivo spojených s uzemňovacou sústavou. Prípustné krokové a medzné dotykové napätie Krokové a dotykové napätie je definované ako časť napätia na uzemňovacej sústave (napríklad voči zemi), ktorú preklenie osoba (pracovník) buď krokom alebo pri dotyku s elektrickým zariadením spojeným s uzemňovacou sústavou.