130 likes | 459 Views
HYGIENA VODY. VODA AKO SÚČASŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. povrchové a podzemné vody 23 %. sladká voda 2,8 %. večný sneh a ľad 77 %. Voda 71 % povrchu Zeme. slaná voda v oceánoch 97,2 %. Zrážková voda
E N D
VODA AKO SÚČASŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA povrchové a podzemné vody 23 % sladká voda 2,8 % večný sneh a ľad 77 % Voda 71 % povrchu Zeme slaná voda v oceánoch 97,2 %
Zrážková voda • v 3 formách; para (vlhkosť ovzdušia), kvapky a kryštáliky (oblaky), atmosférické • zrážky stála súčasť atmosféry; najčistejší druh vody v prírode (znečisťuje sa iba • prechodom cez ovzdušie) • má vysokú kyslosť (negatívny vplyv na vegetáciu) • na zásobovanie obyvateľstva sa používa iba výnimočne pri nedostatku iných • zdrojov • Podzemná voda • voda nachádzajúca sa pod zemou • vysoká biologická hodnota; prakticky sterilná, len malé množstvo baktérií; podľa • obsahu plynov a mineralizácie – normálna a minerálna • najvhodnejší zdroj pitnej vody • Povrchová voda • prirodzene nachádzajúca sa na zemskom povrchu; vzniká zo zrážok, z výronov • podzemnej vody alebo roztápaním sa ľadovcov • stojaté (prirodzené: moria, oceány, jazerá; umelé: rybníky, nádrže) • tečúce (prirodzené: potoky, rieky; umelé: kanály, prieplavy) • - veľké množstvo organických látok a mikroorganizmov • po úprave a dezinfekcii sa používa na pitné účely (nedostatok podzemných • zdrojov) • - samočistiaca schopnosť – v závislosti od obsahu rozpusteného kyslíka ROZDELENIE VÔD V PRÍRODE
Voda – najrozšírenejšia látka na Zemi. V organizme zabezpečuje všetky životné deje a reakcie potrebné na prežitie; slúži na transport živín a kyslíka, podieľa sa na odstraňovaní odpadových látok, funguje ako rozpúšťadlo (minerálne látky), udržiava telesnú teplotu. Tvorí 46 – 75 % telesnej hmotnosti človeka. • V živom organizme je voda rozložená v troch priestoroch: • Intracelulárny (bunkový priestor): 40-50 % (28-35 l) • Intravaskulárny (cievny systém): 6-8 % (4-5 l) • Intersticiálny (medzibunkový priestor): 15-26 % (10-15 l) • Vstrebávanie vody v organizme – v tenkom a hrubom čreve; princíp osmózy • Výdaj vody organizmom – močom, dýchaním, potením, stolicou • Výdaj a príjem vody v organizme = obrat vody (cca 2,4 l) • Nedostatočný príjem vody • sťažená tepelná regulácia • porucha trávenia a vstrebávania živín v čreve • spomalenie vylučovania produktov látkovej premeny • zahusťovanie krvi, intoxikácia VÝZNAM VODY PRE ČLOVEKA
PITNÁ VODA • Pitná voda : • voda v pôvodnom stave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné • domáce účely, používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, • konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu • zdravotne bezchybná, ktorá ani pri trvalom používaní nevyvolá ochorenie ani • poruchy zdravia • jej organoleptickévlastnosti nebránia jej požívaniu a používaniu • Teplota: optimálna 8-12 °C (studená voda poškodzuje gastrointenstinálnytrak) • Farba: bezfarebná tekutina (oxid železitý sfarbuje vodu do hneda) • Zákal: číra bez zákalu (zákal spôsobujú organické aj anorganické látky, planktón, íl, baktérie.... • Pach: bez zápachu • Chuť: je ovplyvnená obsahom železa, horčíka, medi, chloridov... • Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou: • Individuálne (miestne) – studne, pramene... • Kolektívne (centrálne) – spoločný vodovodný systém
PITNÁ VODAVodárenská úprava pitnej vody • Mechanické čistenie (cedenie) • separácia hrubých častíc na sitách • Sedimentácia • odstránenie hrubých častíc pôsobením gravitácie (nedochádza k odstráneniu mikroorganizmov) • Filtrácia • zachytenie častíc pieskovými alebo kremičitanovými filtrami • pomalá alebo rýchla • dochádza k zníženiu množstva rias, baktérií, vírusov a toxických látok až o 90 % • Čírenie • odstraňovanie jemných častíc spôsobujúcich zákal vody • dochádza k zhlukovaniu častíc (koagulácii) do väčších celkov; vzniknuté koagulantysa z vody odstránia sedimentáciou alebo filtráciou; koagulačné činidlá – soli hliníka a železa • dochádza k eliminácii 90 % baktérií a vírusov • Filtrácia cez aktívne uhlie • odstránenie zápachu a pachutí v pitnej vode • Zušľachťovanie pitnej vody (zrážanie) • - odstránenie prebytočného Cl, Fe, Mn, Ca, Mg
PITNÁ VODADezinfekcia pitnej vody • Dezinfekcia pitnej vody • technologický proces pri ktorom sa zneškodňujú mikroorganizmy ohrozujúce ľudské zdravie • A.) Chemická dezinfekcia (oxidačné činidlá) • Chlór a zlúčeniny chlóru • voľný chlór narúša celistvosť bakteriálnej bunkovej membrány, poškodzuje bakteriálne nukleové kyseliny a enzýmy; poškodzuje nukleové kyseliny a proteínový obal vírusov... • pri reakcii chlóru s organickými látkami môžu vznikať organické zlúčeniny Cl, ktoré majú karcinogénne vlastnosti; nedostatočná účinnosť na niektoré vírusy • Ozón • rozkladom ozónu vzniká atómový kyslík – pôsobí na patogénne mikroorganizmy rýchlejšie ako Cl, je účinnejší na vírusy • zlepšuje senzorické vlastnosti vody; nevytvára toxické produkty • nemá reziduálny účinok (nezachová sa počas transportu vody; musí sa vytvárať priamo na mieste elektrickými výbojmi) • Kovy a ich soli • soli striebra a medi – schopnosť usmrcovať patogénne mikroorganizmy • B.) Fyzikálna dezinfekcia • ÚV žiarenie – elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 100 – 400 nm (germicídny účinok – 200- 320 nm) • poškodenie nukleových kyselín a enzýmov mikroorganizmov • pôsobia iba do hĺbky 20 – 30 cm; nemajú reziduálny účinok; nákladná forma dezinfekcie
PITNÁ VODAKontrola kvality pitnej vody • Z. č. 355/2007 Zb. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia • Z. č. 364/2004 Zb. z. o vodách • Prvoradý význam majú mikrobiologické ukazovatele kvality pitnej vody! • neprítomnosť patogénnych mikroorganizmov!!! • sledujú sa 2 skupiny mikroorganizmov: indikátory všeobecného znečistenia a indikátory fekálneho znečistenia • 1.) Indikátory všeobecného znečistenia – ich prítomnosť poukazuje na organické znečistenie vodného zdroja alebo nedostatočne vykonanú dezinfekciu; stovky druhov baktérií... • Mezofilné baktérie – MO s optimálnou teplotou rastu 37 °C • norma pripúšťa max. 20 zárodkov/1 ml vody (kolektívne zásobovanie) alebo max 100 zárodkov/1ml vody (individuálne zásobovanie) • Psychrofilné baktérie – MO s optimálnou teplotou rastu 20 °C • norma pripúšťa max. 200 zárodkov/1 ml vody (kolektívne zásobovanie) alebo max. 500 zárodkov/1ml vody (individuálne zásobovanie)
2.) Indikátory fekálneho znečistenia – ich prítomnosť signalizuje možnosť výskytu patogénnych alebo podmienene patogénnych MO Koliformnébaktérie – E. coli, Citrobacter, Enterobacter, Klebsiella – bežne sa vyskytujúce vo fekáliách človeka a truse teplokrvných živočíchov; množia sa pri teplote 35 °C – 37 °C Escherichiacoli EnteropatogénneE. coli(EPEC) – adherujú na epitel tenkého čreva; narúšajú transport kvapalín a elektrolytov; vysoká mortalita u kojencov... EnterotoxigénneE. coli(ETEC) – produkujú termolabilné aj termostabilné toxíny, ktoré ovplyvňujú transport vody a elektrolytov v čreve; cestovateľské hnačky, časté v rozvojových krajinách... Enteroinvazívne E. coli (EIEC) – invázia do buniek epitelu hrubého čreva, kde sa pomnožia a vyvolávajú zápal Verotoxigénne E. coli (VTEC) = Enterohemoragické E. coli (EHEC) – produkujú verotoxíny; vyvolávajú hemoragickúkolitídu (zápal hrubého čreva; krvavá hnačka) Termotolerantnékoliformné baktérie – schopné tvoriť kolónie pri teplote 44 °C Fekálne streptokoky – indikátorom čerstvého fekálneho znečistenia; sú podstatne rezistentné voči dezinfekčným prostriedkom; Streptococcusfaecalis, Streptococcusfaecium, Streptococcumavium často sú zodpovedné za vznik hromadných epidémií
PITNÁ VODADusitany a dusičnany v pitnej vode • dusitany(NO2-) –vznikajú rozkladom dusíkatých organických látok; vo vode sú veľmi nestále; ich prítomnosť v podzemných a povrchových vodách je dôkazom čerstvého znečistenia • - spôsobujú methemoglobinémiu– hemoglobín sa premieňa na methemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík; 10-20 % MtHb (ľahká cyanóza, končeky prstov a okolie úst sfarbené namodro, mierna tachykardia), nad 20 % MtHb (cyanóza celého tela, tachykardia, kŕče, hnačky, poškodenie myokardu); nad 50 % MtHb (letálne) • nebezpečenstvo hlavne pre kojencov (Hbkojencov je náchylnejší na transformáciu na MtHb) • v GIT sa môžu transformovať na karcinogénne dusitany • zdrojom NO2- je okrem vody aj zelenina hnojená dusíkatými hnojivami... • norma pripúšťa max. 0,1 mg NO2- /liter pitnej vody • dusičnany (NO3-) – konečný produkt rozkladu organických dusíkatých látok • málo škodlivé pre človeka; v GIT sa môžu redukovať bakteriálnou činnosťou na dusitany! • norma pripúšťa max. 50 mg NO3- /liter pitnej vody (odporúčaná hodnota je max. 15 mg/liter)
NEGATÍVNE ÚČINKY VODY NA VEREJNÉ ZDRAVIE • Možnosť poškodenia zdravia látkami prítomnými vo vode • Toxické látky • kyanidy, arzén, kadmium, ortuť (z priemyslu a poľnohospodárstva) • Fluór a jeho soli • vysoký obsah fluoridov vo vode – fluoróza – poruchy tvorby zubnej skloviny a kostí, znížená činnosť štítnej žľazy, negatívne účinky na nervový systém a obličky.... • Mikrobiologická kontaminácia pitnej vody • až 80 % všetkých ochorení na svete súvisí s kontamináciou vody... (WHO) • Vírusové ochorenia (vo vode prežívajú len odolné typy vírusov) • hepatitída A (pikornavírusy), detská obrna (enterovírusy), • zápaly dýchacích ciest a spojiviek (adenovírusy) • Bakteriálne ochorenia • patogénne MO – Salmonella spp., Shigella spp., Escherichia coli, Vibrio cholerae, • Yersinia enterocolitica, Campylobacter jejuni, Leptospira spp., Mycobacterium tuberculosis, Legionella pneumophila... • podmienene patogénne MO (vyvolávajú ochorenia u oslabeného organizmu, detí, starých ľudí); Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella spp., Serratia spp., Staphylococcus spp. • Parazitárne ochorenia • Entamoeba (meňavky), Giardia intestinalis, Cryptosporidium parvum, škrkavky...
ZNEČISŤOVANIE VÔD A ICH OCHRANA • Zdroje znečistenia vôd • 1.) Zdroje bodového znečistenia – odpadové vody z domácností nepripojených na kanalizáciu • 2.) Zdroje plošného znečistenia – poľnohospodárstvo, skládky odpadov, kontaminovaná závlahové a zrážkové vody... • 3.) Havarijné znečistenie – nedodržanie pracovnej disciplíny a technologických postupov, nevyhovujúci stav zariadení... • Územná ochrana vôd: 3 druhy • 1.) všeobecná ochrana (vyplývajúca zo zákona o vodách) • 2.) širšia (regionálna) ochrana • 10 chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO) – ochrana povrchových a podzemných vôd • 3.) užšia (špeciálna) ochrana • ochrana povrchových a podzemných vôd využívaných na pitné účely • pásma hygienickej ochrany 1. až 3. stupňa (PHO) • vyznačenie tabuľami; zákaz vypúšťania odpadových a splaškových vôd, zákaz kúpania, rybolovu, zákaz výstavby priemyselných závodov, zákaz chovu hospodárskych zvierat... • pásma hygienickej ochrany platia aj v oblasti vodárenských nádrží a ich prítokov