280 likes | 436 Views
Vegetácia v mestskom prostredí a jej vplyv na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien. RNDr. Eva Pauditšová, PhD. Ing. Tamara Reháčková, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta. Funkcie vegetácie. mikroklimatická izolačná (ochranná, bariérová)
E N D
Vegetácia v mestskom prostredí a jej vplyv na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien RNDr. Eva Pauditšová, PhD. Ing. Tamara Reháčková, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta
Funkcie vegetácie • mikroklimatická • izolačná (ochranná, bariérová) • architektonicko-estetická • sociálna (spoločenská) • renaturizačná (sprírodňovacia) • melioračná • asanačná (ozdravovacia) • psychologická • a i.
Údaje a fakty z výskumovmikroklimatickej funkcievegetácie v sídlach
sledovanie teploty vzduchuv sídelnom prostredí je datované od r. 1883 • fakty o rozdielnychbilanciách teplarôznych krajinných pokrývok je možné nájsť už v literatúre zo začiatku 20. storočia • autori Peppler (1929), Schmidt (1932), Grunow (1932) a ďalší zaznamenávali teplotu ovzdušia v rôznych častiach urbánneho prostredia, zistené teplotné rozdielyv urbánnom prostredí (Viedeň, Berlín) dosahovali 5 až 7°C • Lapin a kol. (1987) zistili výrazné amplitúdy v klimatických charakteristikách medzi stredom mesta Bratislava a jeho okolím (letisko, Záhorská Bystrica); teplotné rozdiely dosahujú v priemere 2,5-3,0 ºC a boli dosiahnuté medzi 13-19 hod. • podobné zistenia uvádza z Prahy Suchara (1977); pri meraní teplôt rôznych povrchov (napr. asfalt alebo stromová zeleň) zistil absolútne teplotné rozdiely až 25 ºC.
Quitt (1973) uvádza, že teplotné rozdiely medzi husto zastavanými časťami mesta (Brno) a voľnou krajinou dosahovali až 9,3 %; merania z Nemecka preukázali rozdiely viac ako 10 ºC • plocha zelene široká 50-100 m môže znížiť teplotu okolitého prostredia až o 3,5 ºC • aj stromy s riedkou korunou zachytia 60-80 % slnečného žiarenia, stromami s hustým zápojom korún preniká len 2-3 % slnečného žiarenia • podstatný je vplyv drevín na vyžarovanie tepla z budov a spevnených povrchov, ktoré pohlcujú počas dňa omnoho viac tepelnej energie než rastliny, napr. asfalt pohlcuje 75-90 % slnečného žiarenia • v súvislej zástavbe je množstvo tepla dopadajúceho na plochu tela niekoľkonásobne vyššie, ako uprostred parkovej zelene – vo vnútornom meste 3,8 a v parku 0,4 J/min/cm2 • asfaltová plocha sa môže počas letného dňa rozohriať až na 65ºC, povrch listov drevín dosahuje len 25-30 ºC.
ak výpar z vodnej hladiny predstavuje 100 %, tak z rovnakej plochy: • piesku bez vegetácie je výpar 26 % • piesku zarasteného trávou 62 % • porastu rôznorodých rastlín viac než 87 % • v absolútnej hodnote je v horúcom lete denný výpar z vegetáciou neporastenej plochy cca 0,47 mm a z udržiavaného trávnika 2,15 mm • merania (v ČSSR) potvrdili, že v parkoch je počas dňa o 5-10 % vyššia vlhkosť v porovnaní s husto zastavaným územím, večer sa rozdiely zvyšujú až na 20 % • dospelá breza za vegetačné obdobie odparí asi 7 000 l vody, buk asi 9 000 l
Metodický postup • meranie teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu – realizované na 6 lokalitách, ktoré boli situované v maximálnej vzájomnej vzdialenosti do 20 m; realizované pozorovania nezahŕňali sledovanie ďalších meteorologických ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú klímu prostredia (napr. smer a rýchlosť prúdenia vzduchu, množstvo zrážok a pod.) • merací prístroj – teplomer a vlhkomer GFTH200 HYGRO-Thermometer Greisinger electronic, ktorý meria vlhkosť v rozsahu 0 % až 100 % a teplotu od -20°C až +70°C s presnosťou 0,1 %, resp. 0,1°C • merania boli vykonané: • v júli 2006, v dňoch, ktoré sú z meteorologického hľadiska označované akotropické dni, t. z, že maximálna teplota (Tmax) v daný deň presiahla 30˚C • medzi 12.00 a 14.00 hod. • teplotaavlhkosťovzdušia boli merané na úrovni terénu a vo výške 1,5 m • každé meranie bolo vykonané trikrát a výsledné hodnoty boli získané spriemerovaním jednotlivých hodnôt
Lokalizácia záujmového územia v rámci mestskej časti Bratislavy – Karlova Ves
Charakteristika lokalít • solitérny strom– druh: topoľ sivý (Populus x canescens), výška 20 m, šírka koruny 12-14 m, v podraste sa nachádza kosený trávnik, strom je lokalizovaný na sadovnícky upravenej ploche • trávnik– súčasť sadovnícky upravenej plochy, pravidelne kosený 3-4 krát/rok, bez dodatočnej zálievky, v druhovom zložení prevládajú druhy: mätonoh trváci (Lolium perene), kostrava červená (Festuca rubra), lipnica lúčna (Poa pratensis), ďatelina plazivá (Trifolim repens). • skupina listnatých stromov– skupina 15 stromov druhu jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), výška 5 m, šírka koruny do 4 m, koruny jednotlivých stromov sa navzájom dotýkajú, v podraste sa nachádza kosený trávnik • skupina ihličnatých stromov– skupina 32 stromov druhu borovica čierna (Pinus nigra), výška 5 m, šírka koruny do 4 m, koruny jednotlivých stromov sa navzájom dotýkajú, bez podrastu • asfaltový povrch– líniový – cestná komunikácia, šírka 6 m • asfaltový povrch– plošný – parkovisko s rozlohou 995 m2.
Priebeh teplôt vzduchu zaznamenaných 25.7.2006 vo všetkých pozorovacích bodoch na úrovni terénu a vo výške 1,5 m Vysvetlivky: 1 – solitérny strom; 2 – trávnik; 3 – skupina listnatých stromov; 4 – skupina ihličnatých stromov; 5 – asfaltová cesta; 6 – parkovisko
Priebeh relatívnej vlhkosti vzduchu zaznamenaných 25.7.2006 vo všetkých pozorovacích bodoch na úrovni terénu a vo výške 1,5 m Vysvetlivky: 1 – solitérny strom; 2 – trávnik; 3 – skupina listnatých stromov; 4 – skupina ihličnatých stromov; 5 – asfaltová cesta; 6 – parkovisko
krátkodobý výskum preukázal, že vegetačná pokrývka s rôznou štruktúrou mávýrazný mikroklimatický efekt • rozdiely v nameraných hodnotách teplôt vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu dokazujú, že využitie rôznych vegetačných formácií na zlepšenie mikroklímy v urbánnom prostredí je opodstatnené; stromy, kry, trávnik – zlé vodiče tepla, pretože listy, koruny, či celá sústava zelene majú veľa vzduchových medzipriestorov, ktoré majú vysokú akumulačnú schopnosť • medzi meraniami vybraných ukazovateľov boli zistenévýrazné rozdiely, napr.maximálny teplotný rozdiel bol až 14,6 °Cmedzi teplotou vzduchu na trávniku a pod solitérnym stromom (pri meraní na úrovni terénu) • ochladzovací efekt vegetácie sa prejavil na všetkých plochách s drevinami
boli zistenévysoké hodnoty teploty vzduchu na trávniku, ktoré boli v niekoľkých prípadoch vyššie ako teploty vzduchu namerané na asfaltových plochách (cesta a parkovisko) • relatívna vlhkosť vzduchubolanajvyššiapod solitérnym stromom, čo je v súlade s tvrdením, že staršie a mohutnejšie dreviny vytvárajú stabilnejšiu mikroklímu • albedo – rozdiel medzi pohlteným a vydaným teplom majú rastliny veľmi vysoké, pretože vydávajú do okolia menej energie v porovnaní s kompaktnými plochami • tepelnú bilanciu ovplyvňuje aj stupeň priehľadnosti zelene, ktorá je daná hustotou koruny, veľkosťou listov a orientáciou listov voči slnečnému žiareniu