TENDECIE SLOVENSKEJ DRÁMY V 2. POLOVICI 20. STOROČIA

1. TENDECIE SLOVENSKEJ DRÁMY V 2. POLOVICI 20. STOROČIA • Divadelná tvorba bola dôležitým prostriedkom, ktorá ovplyvňovala verejnú mienku ľudí, a preto bola od roku 1948pod väčším ideologickým tlakom a dozoromako ostatné literárne druhy. Čo sa odrazilo na nižšom počte kvalitných divadelných hier a nízkym záujmom spisovateľov o tento literárny žáner. • Koncom 60-tych rokov začali v Bratislave vznikať nekonvenčné, novátorské divadlá, ktoré ovplyvnili celé generácie divákov, najmä mladých

2. AUTORSKÉ DIVADLÁ DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO • pomocou humoru a satiry sa snažili poukázať na morálne a spoločenské nedostatky, zosmiešniť uhladený pohľad na minulosť a prítomnosť • využívalinajmä malé javiskové formy: kabaret, pásmo, scénka, skeč • typické znaky: vlastné texty, improvizácia a interakcia s obecenstvom • KABARET– zábavný, humoristicko-satirický divadelný žáner, v ktorom sa strieda hovorený text s hudobnými číslami a dôraz sa kladie na spoločenskú kritiku • SKEČ - niekoľkominútový výjav so satirickým zameraním a prekvapivou pointou • GAG - improvizácia, žartovná vložka ako prostriedok situačnej komiky - je založený na neočakávanom zvrate vyplývajúcom zo situácie - Kremnické gagy – festival v improvizovanej tvorbe gagov

3. DIVADLO LASICU A SATINSKÉHO • Zakladatelia: Milan LASICA (1940) Július SATINSKÝ (1941 – 2002) • zaslúžili sa o vznik moderného slovenského kabaretu • ich hry boli obľúbené najmä u opozičnej časti publika, pretože kritizovali vtedajšiu spoločnosť • ich hry pozostávali z dialógov, scénok a pesničiek • v hrách využívali prvky absurdného divadla, humor s prekvapivou pointou, slovné hračky, nárečia • DIELA:Nikto nie je za dverami, Deň radosti– inscenácie Ktosi je za dverami– kabaretný cyklus vysielaní v televízii Nečakanie na Godota, Náš priateľ René– paródie slávnych literárnych diel

4. RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO • Vznik: 1963,v obci Radošiná (Piešťany), dnes pôsobí v Bratislave ako profesionálne divadlo • spájajú sa v ňom črty vidieckeho ochotníckeho divadlaamestského intelektuálneho kabaretu • Zakladateľ: Stanislav ŠTEPKA:- jeden z najpopulárnejších dramatikov súčasnosti - napísal viac ako 5O hier (Jááánošííík, Človečina, Slovenské tango, Sedem hlavných hriechov, Pavilón B, Konečná stanica) • hry sa vyznačujú originálnym humorom, satirou, dedinským dialektomasú obohatené o slangové slová, nárečové prvky, porekadlá, príslovia- hry majú originálnu štruktúru– v dramatickom texte sa striedajú piesne, autentické výpovede a monológy postáv- hrdinovia sú obyčajní ľudia

5. Ivan BUKOVČAN • predstaviteľ slovenskej dramatickej tvorby a hraného filmu po roku 1945 (dramatik a scenárista) • v divadelných hrách poukazoval na deformity spôsobené obdobím kultu osobnosti Po roku 1967 vznikli jeho najznámejšie divadelné hry a filmové scenáre (Medená veža, Orlie pierko, Stratená dolina.) Základným motívom týchto diel je vzťah jednotlivca a spoločnosti a otázka morálnej zodpovednosti človeka za svoje činy. Autora zaujíma najmä to, ako sa človek zachová v krízovej situácii. Dramatické hry Ivana Bukovčana nastoľujú myšlienky odhaľujúce každodenné životné problémy.

6. Peter KARVAŠ • jeden z najvýznamnejších autorov modernej slovenskej literatúry – v období normalizácie bol diskriminovaný a prenasledovaný • Debut: METEOR – tematicky sa viaže k obdobiu 2. sv. vojny - BAŠTA – povstalecká tematika - NÁVRAT DO ŽIVOTA– opisuje problematiku koncentračných táborov a tých ľudí, ktorí prežili • Kritický charakter majú hry zo 60-tych rokov, v ktorých Karvaš odsúdil obdobie kultu osobnosti a totalitné praktiky socialistického režimu. • ABSOLÚTNY ZÁKAZ – základný motív: Absolútny zákaz - absurdné úradné nariadenie – zákazdívať sa z okna - autor rozvíja podobenstvo o nemožnosti existencie v spoločnosti, ktorá celkom obmedzuje slobodu jednotlivca • táto hra bola ponímaná ako úplné popretie ideových zásad socializmu, a preto bol Karvaš násilne umlčaný; hru stiahli z programu divadiel a autor dlhé roky nemohol publikovať