1 / 72

KPS 5

KPS 5. TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov Prednášajúci: Ing. Martin Lopušniak, PhD. http://www2.svf.tuke.sk/pracoviska/kakb/. POŽIARNA TERMINOLÓGIA, CHARAKTERISTIKA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU OCHRANY PRED POŽIARMI.

gudrun
Download Presentation

KPS 5

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. KPS 5 TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov Prednášajúci: Ing. Martin Lopušniak, PhD. http://www2.svf.tuke.sk/pracoviska/kakb/

  2. POŽIARNA TERMINOLÓGIA, CHARAKTERISTIKA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ Z POHĽADU OCHRANY PRED POŽIARMI KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

  3. Požiarne podlažie Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ktoré je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou, má v podlahe otvory s celkovou plochou najviac 10% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia. V prípade že sú otvory od 10% do 20% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia musia tieto otvory byť oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 15 min.

  4. Požiarne podlažie

  5. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Požiarna výška hp (m) je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby, meraná od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia.

  6. Prvé nadzemné požiarne podlažie a požiarna výška Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby.

  7. Reakcia na oheň, Požiarna odolnosť

  8. Reakcia na oheň, Požiarna odolnosť

  9. Požiarna odolnosť • Požiarna odolnosť – schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru určitý čas bez porušenia jej funkcie (strata nosnosti, stability, porušenie celistvosti alebo prekročenie medzných teplôt). Požiarna odolnosť konštrukcie sa hodnotí kritériami (R, E, I a pod.) a časom v minútach (30, 45, 60 a pod.). • Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto kritériá a symboly: • nosnosť a stabilita – R, • celistvosť – E, • tepelná izolácia – I, • izolácia riadená radiáciou – W, • predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M, • dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie – C, • konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S.

  10. Konštrukčné prvky Konštrukčné prvky sa podľa použitých stavebných materiálov a ich požiarno-technických vlastností a ich vplyvu na intenzitu požiaru členia na: • konštrukčné prvky druhu D1, • konštrukčné prvky druhu D2, • konštrukčné prvky druhu D3. V súčasnosti sa klasifikujú konštrukčné prvky podľa pôvodnej klasifikácie stavebných materiálov. Predpokladá sa, že v budúcnosti klasifikácia konštrukčných prvkov v súčasnej podobe nebude používaná.

  11. Konštrukčné celky • Konštrukčné celky sa podľa druhu konštrukčných prvkov použitých v požiarnych deliacich konštrukciách a nosných konštrukciách, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, členia na • nehorľavé, • zmiešané, • horľavé.

  12. NAVRHOVANIE A USKUTOČŇOVANIE STAVIEB Z HĽADISKA OCHRANY PRED POŽIARMI TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov KPS 5 – požiarna bezpečnosť stavieb

  13. Základné požiadavky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb Najvýznamnejšou vyhláškou na úseku ochrany pred požiarmi vo väzbe na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb je Vyhláška MVSR SR 94/2004, ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby sa pri požiari. • zachovala nosnosť a stabilita nosnej konštrukcie stavby po určený čas, • obmedzil vznik a šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru v stavbe, • obmedzila možnosť rozšírenia požiaru z ohniska požiaru na susedné stavby, • mohli ľudia včas opustiť stavbu alebo zachrániť sa iným spôsobom, • zaistila bezpečnosť jednotiek požiarnej ochrany pri zásahu.

  14. Obsah projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavieb Aby boli splnené všetky uvedené požiadavky je nutné vypracovať projektovú dokumentáciu protipožiarnej bezpečnosti stavby. Projektová dokumentácia protipožiarnej bezpečnosti stavby musí obsahovať najmä: • členenie stavby na požiarne úseky, • určenie požiarneho rizika, • určenie požiadaviek na konštrukcie stavby, • zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat, • určenie požiadaviek na únikové cesty, • určenie odstupových vzdialeností, • určenie požiarno-bezpečnostných opatrení, • určenie zariadení na protipožiarny zásah.

  15. Postup posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb

  16. Delenie na požiarne úseky Požiarny úsek: je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarne deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

  17. Delenie na požiarne úseky Pri delení na požiarne úseky treba zohľadňovať viac požiadaviek, ktoré môžu byť aj protichodné. (napr. škody by boli menšie pri delení na menšie požiarne úseky, avšak delenie na menšie požiarne úseky je ekonomicky náročnejšie). Pri voľbe požiarnych úsekov treba zohľadniť najmä nasledovné požiadavky:

  18. Delenie na požiarne úseky • prihliadať na prevádzkové požiadavky, • snažiť sa obmedziť počty prestupov požiarne deliacimi konštrukciami, • dodržiavať maximálne rozmery požiarnych úsekov, • predvídať priame i nepriame škody, • brať do úvahy podmienky pre zásah požiarnych jednotiek, • umožniť odvod dymu a spalín z horenia z objektu, • oddeľovať priestory rôznych užívateľov, • zohľadniť požiadavky na priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek.

  19. Delenie na požiarne úseky Alt. 1 Alt. 2

  20. Požiarny úsek Stavba sa člení na požiarne úseky (vhodnosť rozdelenia sa posudzuje výpočtom), ak: • plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku, • počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku, • je v nej priestor, ktorý je určený ako priestor, ktorý musí tvoriť samostatný požiarny úsek

  21. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • chránené únikové cesty, • evakuačné a požiarne výťahy, • výťahové šachty, káblové šachty a kanály, • inštalačné šachty a kanály,

  22. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: chránené únikové cesty, CHÚC A CHÚC A

  23. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • inštalačné šachty a kanály, • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

  24. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • výťahové šachty, káblové šachty a kanály, • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

  25. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky

  26. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, • strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, • strojovne vzduchotechniky, • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

  27. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • kotolne s výkonom viac ako 100 kW, • rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.

  28. Najväčší dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku Požiarny úsek môže mať najviac: dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m, tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m, štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m, päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.

  29. Najvyšší dovolený počet nadzemných podlaží Jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť: • podzemné podlažie, • sklad horľavých kvapalín, • sklad s plochou väčšou ako 100 m2, v ktorom je náhodné požiarne zaťaženie viac ako 60 kg/m2.

  30. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky • Okrem týchto priestorov, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky vo všetkých stavbách existujú ešte priestory vo vybraných typoch stavieb: • budovy pre zdravotnú starostlivosť, • garáže, • budovy na bývanie, • zhromažďovacie priestory, • ktoré vzhľadom na prevádzkový režim týchto budov musia tvoriť taktiež samostatné požiarne úseky.

  31. Zhromažďovacie priestory V budovách sa často vyskytujú priestory v ktorých sa koncentruje väčšie množstvo ľudí, tzv. zhromažďovacie priestory. Vnútorný zhromažďovací priestor musí tvoriť samostatný požiarny úsek. Vnútorný zhromažďovací priestor je priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu najmenej 0,4 m2 a najviac 4 m2.

  32. Zhromažďovacie priestory

  33. Budovy na bývanie a ubytovanie • Budovy určené na bývanie a ubytovanie osôb sa delia podľa počtu obytných buniek na stavby skupiny A a stavby skupiny B. • Obytná bunka je byt alebo izba či skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

  34. Budovy na bývanie a ubytovanie • V stavbách skupiny A musia tvoriť samostatný požiarny úsek všetky vstavané alebo pristavané miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu, ktoré nie sú súčasťou obytnej bunky. • Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu (kancelária, ordinácia, obchod) s plochou najviac 40 m2. • Stavba skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek.

  35. Budovy na bývanie a ubytovanie • V stavbách skupiny B musia tvoriť samostatný požiarny úsek • každá obytná bunka, • domové vybavenie, t.j. kotolňa so skladom paliva, • Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek skôr uvedené, musia aj v stavbe skupiny „B“ tvoriť samostatný požiarny úsek. • chránené únikové cesty, evakuačné a požiarne výťahy, výťahové šachty, káblové šachty a kanály, inštalačné šachty a kanály, šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, strojovne vzduchotechniky, kotolne s výkonom viac ako 100 kW, rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.

  36. Budovy na bývanie a ubytovanie Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu s plochou najviac 40 m2. Obytná bunka je byt alebo izba či skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb.

  37. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky • Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek, musí tvoriť: • a) chránenú únikovú cestu alebo • b) samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika. • Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m, musí tvoriť: • a) chránenú únikovú cestu, • b) samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu alebo nechránenú únikovú cestu a v ktorom je: • 1. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 3,5 kg/m2 alebo • 2. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

  38. Budovy na bývanie a ubytovanie

  39. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby • V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • priestor garáže. Súčasťou priestoru garáže môžu byť priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je najviac 10% celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je menšia ako 100m2, • priestory, súvisiace s prevádzkou garáže, ak ich plocha S > 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je väčšia ako 100 m2, • priestory, ktoré nesúvisia s prevádzkou garáže, • priestory čerpacích staníc kvapalných palív,

  40. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: priestor garáže.

  41. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby • Súčasťou priestoru garáže môžu byť priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je najviac 10% celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je menšia ako 100m2,

  42. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby • priestory, súvisiace s prevádzkou garáže, ak ich plocha S > 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je väčšia ako 100 m2, • priestory, ktoré nesúvisia s prevádzkou garáže,

  43. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby • V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • priestory na ošetrenie, údržbu alebo opravy motorových vozidiel, a to najmä • sklad olejov a mazadiel, • sklad náterových hmôt, • sklad pneumatík a sklad čalúnnickej dielne s plochou viac ako 10 m2, • sklad náhradných dielov s plochou viac ako 50 m2 alebo s výškou viac ako 5 m, • sklad tlakových fliaš na horľavé plyny.

  44. Budovy na bývanie a ubytovanie Súčasťou samostatných požiarnych úsekov vo všetkých druhoch stavieb môžu byť priestory, v ktorých požiarne zaťaženie tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh. CHÚC 2 CHÚC 1

  45. PROJEKT POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVBY TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov

  46. Obsah projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavieb • Všeobecné údaje o stavbe. • Určenie požiarneho rizika. • Určenie požiadaviek na konštrukcie stavby. • Evakuácia osôb. • Určenie odstupových vzdialeností. • Určenie požiarno-bezpečnostných opatrení. • Záver.

  47. PROJEKT PBS – Všeobecné údaje o stavbe • Popis posudzovanej budovy • Popis stavebných konštrukcií z pohľadu ochrany pred požiarom • Konštrukčný celok • Požiarna výška • Členenie stavby na požiarne úseky

  48. PROJEKT PBS – Rodinný dom Popis posudzovanej budovy Jedná sa o novostavbu rodinného domu v katastrálnom území Hôrka. Stavba bude dvojpodlažná (prízemie + obytné podkrovie), s jednoduchým pôdorysom v základných rozmeroch 10*7 m. Konštrukčný systém je tvorený murovanými konštrukciami a monolitickými železobetónovými stropmi. Rodinný dom pozostáva z jednej obytnej bunky a slúži na bývanie 1 rodiny. V stavbe sa nachádzajú iba priestory na bývanie. V projekte sa nepredpokladá prevádzkovanie iných činností. Rodinný dom je navrhovaný ako samostatne stojaci s prístupom z hlavnej miestnej komunikácie. Budova bude napojená na miestne inžinierske siete (vodovod, plynovod, elektrika, kanalizácia). Popis stavebných konštrukcií z pohľadu ochrany pred požiarom Budovu tvoria nosné murované steny z keramických tvárnic POROTHERM hrúbky 380 mm, 250 mm a 200 mm (REI 180/D1, udávané výrobcom). Vnútorné deliace steny sú navrhnuté z keramických tvárnic POROTHERM hrúbky 150 mm a 115 mm (REI 120/D1, udávané výrobcom). Na povrchovú úpravu stien sú navrhnuté štandardné vnútorné omietky. Z vonkajšej strany je navrhovaný kontaktný zatepľovací systém na báze polystyrénu. Stropné konštrukcie sú monolitické železobetónové stropné dosky (REI 120/D1). Schodisko je navrhnuté ako drevené. Strešná konštrukcia je navrhnutá ako tradičný drevený krov. Jednotlivé vrstvy strešného plášťa sú navrhované nasledovne: krytina – poplastovaný plech; tepelná izolácia – minerálne dosky; opláštenie z interiérovej strany – sadrokartónové dosky. Na povrchovú vrstvu podlahy sú použité keramické dlažby, laminátové podlahy, drevené podlahy v závislosti od účelu miestnosti. Vetranie budovy je prirodzené okennými konštrukciami. Konštrukčný celok Na základe stanovených konštrukčných prvkov, nosných a požiarnych deliacich konštrukcií má navrhovaná budova konštrukčný celok zmiešaný. Požiarna výška Požiarna výška predmetnej budovy bola stanovená na 3,0 m.

  49. PROJEKT PBS – Rodinný dom • Členenie stavby na požiarne úseky Na základe dispozičného, stavebného riešenia a podľa § 94 vyhlášky MVSR 94/2004, (časť 2.1.1) je stavba zaradená do skupiny „A“ stavieb na bývanie a ubytovanie a tvorí dva požiarne úseky s označením: • N1.01/N1-N2 - priestor bytu na 1.NP a 2.NP • N1.02 – priestor garáže

  50. PROJEKT PBS – Rodinný dom

More Related