1 / 43

Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole

7. Preventívne metódy. Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole. Preventívne metódy ( Bakošová , 2008).

halil
Download Presentation

Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. 7. Preventívne metódy Sociálny pedagóg ako faktor preventívnych stratégii v škole

  2. Preventívne metódy (Bakošová, 2008) • Sú špecifické pri každom sociálnopatologickom jave. Opisujú ich rôzni teoretici (M. Kolář, H. Provazníková, M. Eliottová) a odborníci preventívnych programov v boji proti drogám. Spoločným menovateľom mnohých teórií je to, že prevenciu delia na primárnu, sekundárnu a terciárnu. • Primárna prevencia • Sekundárna prevencia • Terciárna prevencia

  3. Preventívna činnosť sociálneho pedagóga • Prevencia je v najširšom slova zmysle predchádzanie vzniku chorôb a z toho vyplývajúcich poškodení. • Kedy chorobu vnímame ako opozitum k pojmu zdravie v najširšom slova zmysle (teda bio-psycho-socio-spirituálnom).

  4. Legislatívna legitimita školského sociálneho pedagóga v SR • Zákona“ z 22 mája 2008 o výchove a vzdelávaní • Zákon č. 317 z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch • Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.

  5. Celkový počet školských sociálnych pedagógov = 9 Najčastejšími dôvodmi pre poskytnutie šance vyskúšať služby sociálneho pedagóga: • dostatok financií • „osvietení“ manažér školy • eskalujúce problémy školy

  6. Preventívna kompetencia v  činnosti sociálneho pedagóga • Bakošová • Határ • teoretické konštituovanie preventívnej kompetencie predbehlo jej praktické uplatnenie

  7. Preventívna činnosť sociálneho pedagóga v praxi • Prevencia • V krajinách, kde je ŠSPG integrálnou súčasťou školy – profesionalizácia preventív. komp. • U nás (inštitualizácia sociálnej pedagogiky) • vymedzovanie kompetencii vo vzťahu k ostatným odborníkom , • nahradenie funkcii, ktoré dočasne zastávali poslanie sociálneho pedagóga na škole • vytváranie, koordinovanie, poskytovanie, integrovanie preventívnych služieb do bežnej organizácie školy.

  8. Počiatky poskyt. prevent. služieb ŠSPG z procesuálneho hľadiska • pri tvorbe a využívaní preventívnych postupov: absentuje metodická podpora • pri koordinovaní preventívnych aktivít: vytváranie prvej siete pomoci • pri poskytovaní preventívnych služieb:  nepochopenie významu zaraďovania skupinových preventívnych aktivít najmä zo strany učiteľov (narúšanie procesu výučby) • pri integrovaní poskytovaných služieb: žiaden preventívny model školy

  9. Stratégie prevencie v školskom systéme • Zodpovednosť za model prevencie Š – riaditeľ • Trojstupňový model prevencie • Primárna prevencia: pre každého člena školy, základné metódy - vysvetľovanie, objasňovanie, demonštrácia, hranie rolí, modelové hry, formy – preventívne programy s peer princípom, prostriedok - lektor. • Sekundárny stupeň: v školskom prostredí značne obmedzené, metódy - pozorovanie, anamnestický rozhovor, mediácia, kazuistika, sociometrické merania, počiatočná sociálno-pedagogická diagnostika, často ústiaca do intervencie, vyžaduje úzku spoluprácu s učiteľmi, rodičmi, ostatnými odborných zamestnancov školy a špeciálnymi odborníkmi • Terciárny stupeň: pomoc v integrácii všetkých aktérov sociálno-patologického javu najmä obetiam, ale nemenej dôležitá je i resocializácia páchateľov, či svedkov vystavených patologickým situáciám, metóda – reedukácia, formy – skupinové formy prepojené s individuálnym poradenstvom.

  10. Vízie pre školského stratéga prevencie Prevenčné spektrum (Mrazeková, Haggerty (1994,) – anglo-americký model • Univerzálna prevencia: pre všetkých členov školy (ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti prevencii sociálno-patologických javov, tvorbu informačných tabúľ k problematike) • Selektívna prevencia: zamerať preventívne postupy na subpopulácie v školskom prostredí (vytvárať skupiny žiakov s podobnými potrebami a postupovať špecificky na základe najnovších princípov efektívnej selektívne prevencie) • Indikovaná prevencia: určité znaky, či symptómy výskytu sociálno-patologických javov. Títo žiaci vyžadujú špeciálny individuálny sociálno-pedagogický plán prevencie.

  11. Prijatie profesie sociálneho pedagóga v škole • Posledný monitoring o uplatnení sociálneho pedagóga Hlavné východiská činnosti sociálneho pedagóga: • sociálny pedagóg by mal pôsobiť ako integračný prvok rodiny a školy, • sociálny pedagóg nie je „hasič“ problémov, ktoré na škole vznikli, jeho hlavným poslaním je škodám predchádzať

  12. Preventívna činnosť výchovných problémov v činnosti sociálneho pedagóga v školskom prostredí Ukážka MPGČ - PM

  13. Výchovné situácie v prostredí školy • Dualita výučbového procesu (výchova a vzdelávanie) • Špecifická výchovná situácia: školská problémová situácia, náročná výchovná situácia, neštandardná výchovná situácia. • Výchovný poradca – pedagogický zamestnanec špecialista • nedostatočné finančné ohodnotenie • malý časový priestor (legislatívna stopka) • slabá kontrolovateľnosť a redukovanie funkcie VP • vyhýbanie sa špecializovanej činnosti (VP v anonymite) • nezvládanie špecializovanej činnosti - syndróm „horúceho zemiaka“

  14. Výchovné problémy a ich výskyt na školách • časovéhohľadiska: epizodické ↔ chronické • Z hľadiskaorganizácie výchovnej situácie: v procese formálnej edukácie rušivé ↔ nerušivé, mimo výučby: v škole ↔ mimo nej. • Z hľadiska závažnosti problémovej výchovnej: zvládnuť z pozície pedagogického zamestnanca školy (predmetového učiteľa, triedneho učiteľa, výchovného poradcu) a na tie, ktoré vyžadujú pomoc odborného zamestnanca (v škole – sociálny pedagóg v škole, mimo nej – metodik výchovy v CPPPaP a pod.).

  15. Odborný zamestnanec školy • Nedostatočné využívanie takýchto pracovníkov. Výhody: • Dostupnosť: klienti využívajú jeho služby osobne a okamžite, • Primárne p.: pôsobí predvznikom výchovného problému, • Intervencia: okamžite zasahuje v neštandardnej výchovnej situácie, • Sekundárnu p.: eliminácia výchovného problému v škole, • Koordinuje aspolupracujes ostanými odborníkmi v škole a mimo nej, • Terciárnu p.: v procese reedukáciea resocializácie po poskytnutí predchádzajúcich služieb priamo v školskom prostredí, kde problém nastal.

  16. Sociálny pedagóg ako faktor prevencie v škole • podieľa sa na vytváraní komplexného modelu prevencie školy, • koordinuje preventívne aktivity školy, prepájať všetky cieľové skupiny v prevencii, • disponuje dostatočným časovým a funkčným priestorom zaoberať sa preventívnou klímou v škole, • disponuje adekvátnou odbornou prípravou a príležitosťami v kontinuálnom vzdelávaní, • koordinuje a sprístupňuje požadovanú dostupnú pomoc (zosieťovanie), • integruje preventívne snahy na škole = efektívny prostriedok v riešení výchovných problémov vyskytujúcich sa v bežnej škole.

  17. Možnosti SPG v primárnej prevencii vých. problémov • Informovanie - školská nástenka, internetový portál školy s vlastnou sekciou, tvorba a distribúcia letákov približujúcimi popis činnosti, ktoré poskytuje, • primárne preventívne programy „šité na mieru“, • peer dobrovoľníci a ich participácia v peer programoch, • ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, • Vzdelávanie pre rodičov Príklad dobrej praxe: - záujmový útvar : peer klub – špecifická prevencia

  18. Možnosti SPG v sekundárnej prevenciiprobl. správ. • informovanie o možnostiach SPG v prípade výskytu problémového správania (schránka dôvery), • poskytovanie intervenčných zásahov, • realizácia selektívnej prevencie pre rizikových žiakov, • tvorba a realizácia preventívnych postupov pri práci s celými žiackymi kolektívmi (napr. preventívny program so žiakmi triedy, v ktorej sa odohráva šikanovanie), • konzultačná a poradenská činnosť, • koordinácia a participácia na pracovných skupinách, • spolupráca s ostatnými odborníkmi mimo školy pri riešení VP, • Diagnostikovanie a tvorba odporúčaní pre ostatné zariadenia Príklad z praxe: Vytváranie špeciálnych skupín žiakov na základe spoločných znakov (napr. agresor, znížená známka zo správania – selektívna prevencia,

  19. Možnosti SPG v  terciárnej prevencii problém. správania • napomáhať v resocializácii aktéra problémového správania (napr. opätovne sa úspešne začleniť do žiackeho kolektívu po situácii šikanovania, návratu z liečby a pod.), • poskytovať odborné konzultácie a poradenstvo pre pedagogických zamestnancov školy a rodičom žiakov s VP • informovať o efektívnych a neefektívnych postupoch na pracovných stretnutiach so zamestnancami školy a na pravidelných stretnutiach s rodičmi a triednymi učiteľmi, • tvoriť metodiky, prípadne efektívne algoritmy v poskytovaní účinnej odbornej pomoci v oblasti prevencie výchovných problémov pre potreby školy ako aj pre rozvoj metód sociálno-pedagogickej činnosti v praxi Príklad dobrej praxe: - Odborná pomoc v resocializácii agresorov (katamnéza)

  20. Preventívna činnosť sociálno-patologických javov s využitím peer fenoménu Ukážka MPGČ - PM

  21. Využitie fenoménu peer v prevencii sociálno-patologických javov v činnosti  nízkoprahových zariadení záujmového charakteru Kristína Liberčanová, PDF TU

  22. Základné pojmy PEER KLUB PEER PROGRAM PEER PEER AKTIVISTA PEER DOBROVOĽNÍK

  23. Etymológia peer • Peer–Involvement(EinbeziehungGleichatriger): peer - angažovanie, zapojenie • Peer-Mediation (VermittlungdurchGleichartrige): peer – mediácia, sprostredkovanie • Peer-Counceling(BeratungdurchGleichartrige): peer – poradenstvo, konzultácie • Peer-Education (Gliechartrigenerziehungund –bildung): peer výchova a vzdelávanie • Peer-Projekte(KurzeinsätzeGleichartriger) projekty, programy • Peer aktivista: participácia v peer programoch • Peer dobrovoľník: ovplyvňovanie v neformálnom prostredí • „Elternpeer“ , Peer užívateľ

  24. peer fenomén v praxi • Využite poznatkov pedagogiky voľného času v problematike preventívnych programov a peer dobrovoľníctve • Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadení (Gibalová, Prevozňáková, Matula) • Peer klub a jeho cieľ (zámer) – OF (typ) A) Záujmový útvar (pôsobenie vo voľnom čase detí a mládeže – ŠKD, CVČ, ŠI, NZZCH) B) Výkonovo zameraný klub (participácia v peer programe – CPPPaP, ZŠ, SŠ = peer aktivista) C) Peer klub dobrovoľníkov (dobrovoľnícka preventívna činnosť – OZ, NZ)

  25. Zakladanie peer klubov Najčastejšie prekážky: • pracovníci nemajú požadované vzdelanie (v MMZ sa vyžaduje absolvovanie sociálno-psychologického výcviku), • vedúci peer skupín nemajú potrebné zručnosti z oblasti vedenia peer aktivít (fenomén peer, zakladanie, vedenie skupín). • lektorom skupín chýbajú požadované vedomosti a aktuálne preventívne postupy v problematike, ktorou sa skupina zaoberá (napr. absentuje ďalšie vzdelávanie v problematike šikanovania). Výber typu peer klubu: Monotematický (len na prevenciu vzniku závislostí) alebo univerzálny

  26. A) Záujmový peer klub - prevencia násilia(ukážka činnosti v školskom internáte ZÚ „peerko“) Stanovenie základných pravidiel skupiny a dohoda o type peer klubu (zoradenie tém, ktoré preferujú) Efektívna komunikácia (komunikačný kanál, prostredie, šum). Konštruktívne riešenie konfliktov (útek, útok, kompromis, konsenzus) Násilie, zdroje, prejavy, následky, mýty o násilí. Prevencia násilie doma (CAN syndróm, násilie na partneroch, súrodenecká rivalita). Prevencia násilia v škole (šikanovanie medzi spolužiakmi, učiteľ žiaka, žiak učiteľa). Prevencia násilie okolo nás (vandalizmus, extrémizmus, rasizmus). Prevencia vzniku predsudkov. Sieť pomoci, cesta k svojpomoci. Záverečné stretnutie (výzva k neformálnemu pôsobeniu vo svojom okolí).

  27. LOVELAND: Pravidlá, sankcie, záujmová činnosť, neformálnosť lektorov

  28. Metodika riadenia záujmového útvaru Medzi tradičné pravidlá peer skupín zaraďujeme: • VZÁJOMNÉ REŠPEKTOVANIE SA • STOP • Pravidlo SMETI • Pravidlo PRESTÁVOK • Pravidlo OSOBNÝCH POTRIEB • Pravidlo VLASTNÉHO NÁZORU •  SANKCIE (ako náhrada, kompenzácia, nie trest!) – ako logický dôsledok pri nedodržaní Priebeh stretnutia • Úvodná časť (zahrievacia, diagnostická): „Čo týždeň dal?“ • Prezentácia poznatkov alebo samostatnej činnosti vykonávanej členom ZÚ mimo stretnutia (prekoncepty) • Hlavná časť stretnutia (tréningová) • Relaxačná činnosť (fixačná) • Záverečná časť (celostná)

  29. B) Výkonovo zameraný peer klub (peer aktivisti: participácia v peer programoch) Výskumy TOBLEROVEJ (1986) potvrdili, že najúčinnejšie programy v rámci všeobecnej prevencie boli peer programy Východiská Vekové vymedzenie Všeobecné ciele Organizačné formy Metódy práce Prostriedky Priebeh prípravy:

  30. Kurikulum prípravy peer aktivistov (CPPPAP) • Propagácia - počas realizácie preventívnych programov lektormi. • Výber - dobrovoľnosť, rovnosť šancí. • Systematická priebežná edukácia v ZÚ „Peerku“, • Systematické vzdelávanie (mimo klubu: e-learning - prostredníctvom internetu, emailov, chatu). • Absolvovanie pobytového sústredenia (eduakčno-zážitkovou formou, metodické zameranie – ako viesť peer program, zahrňuje skúšky alebo formy „iniciácií“ ako podmienku pre získanie certifikátu - povolenia participovať na peer programe). • Participácia na peer programe (peer lerning, mediácia) a pôsobenie v rovesníckom prostredí (peer tútoring, poradenstvo). • „Supervízne“ stretnutia (počas trvania peer programov).

  31. Pobytové sústredenie peer klubu žiakov ZŠ

  32. Pobytové sústredenie členov peer klubu z CPPPaP

  33. Participácia v peer programoch

  34. C) Peer klub dobrovoľníkov (dobrovoľnícka preventívna činnosť – OZ, NZ) • Lektori: 1 interný lektor – sociálny pedagóg, 5 externí lektori • Dobrovoľníci: študenti študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (študenti ovládajú základné poznatky a špecifiká v práci s deťmi a mládežou v ich voľnom čase a v oblasti prevencie) • Odborný výcvik: 25 hodín systematického neformálneho vzdelávania formou prednášok a workshopov, 25 výcvikových hodín zážitkového pobytového sústredenia. Bálintove pracovné skupiny počas realizácie primárnej prevencie v teréne v školských a výchovno-vzdelávacích zariadeniach.

  35. PRIEBEŽNÉ NEFORMÁLNE VZDELÁVANIE V PEER KLUBE (25 hodín)

  36. 25 výcvikových hodín zážitkového pobytového sústredenia

  37. Ponuka služieb OZ: Free web: www.nezavislaci.wbl.sk Pre žiakov 1. a 2. stupňa ZŠ, a SŠ • jednorazové (1-2 hodinové stretnutia) najčastejšie na hodinách Občianskej výchovy, etickej výchovy, a pod., • jednodňové stretnutie (4–6 hodín) počas voľných dní – medzinárodné/svetové významné dni: dni zdravia apod., • pravidelné stretnutia (1–2 hodinové/týždeň) pravidelné stretnutia na vyučovaní, ktoré sú z hľadiska výskumov efektivity najviac úspešné), • pravidelné stretnutia v školskom klube detí (1,5 hodinové stretnutia/1–2 týždne) vždy s tými istými dobrovoľníkmi. Podmienky poskytovania služieb

  38. Ponuka služieb – realizácia preventívnych aktivít v teréne (ŠKD, ZŠ, SŠ)

  39. Dopady projektu z hľadiska dobrovoľníkov: • Neformálne vzdelávanie absolvovalo 18 vysokoškolských dobrovoľníkov prostredníctvom založenia peer NEZA klubu. • 14 dobrovoľníkov realizovalo preventívnu činnosť v terénne. Spolu zrealizovali za obdobie ¼ školského roka apríl – jún): • 8 vyučovacích hodín preventívnych aktivít typu B na hodinách etickej výchovy v ZŠ. • 20 hodín preventívnej činnosti typu D v školskom klube detí. • 15 jednorazových preventívnych aktivít typu A na stredných školách. • 16 vyučovacích hodín preventívnych aktivít typu C na hodinách etickej výchovy v SŠ. • Dobrovoľníci zároveň realizovali tútorskú prax v úlohe -vedúci praxovej skupiny pre študentov 1. roč. magisterského stupňa študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo

  40. Použité pramene • GÁBRIŠOVÁ, M. – GÁBRIŠ, Ľ.: O niektorých motívoch vstupu rovesníkov do programu, dôležitosť voľby postupu vo výbere vo vzťahu k cieľu. In Prevencia. roč. I, č. 3, 2002. s. 81 - 84. • GREGOROVÁ – BROZMANOVÁ, A.: Tvorba a manažment projektov v sociálnej práci. Banská Bystrica : UMB, 2006, ISBN 80-8083-256-0. • JANÍKOVÁ, K.: Peer dobrovoľníctvo. Socializácia dieťaťa ako prevencia pred sociálno-patologickými javmi. In: Problematika sociálno-patologických javov v školskom prostredí – stav, prevencia, riešenie. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej 16.11.2007 v Ružomberku. Ružomberok: PdF a ÚSV, 2008. s 634 – 662. ISBN 978-80-8081-246-8. • KRATOCHVÍLOVÁ, E. : Pedagogika voľného času. Bratislava: UK Bratislava, 2004. 307 s. ISBN 80-223-1930-9 • MATULA. Š. – ČANIGOVÁ, A.: Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadeniach. Príloha. VÚDPaP, Bratislava 2000, 6 s. • NÖRBER, M.: Peer Education. BildungundErziehung von GleichartrigendurchGleichartrige. VerlagsgruppeBeltz, Berlín: 2003. 381 s. ISBN 3-407-55891-0. • Rovesnícke programy v práci CVPP. Zborník príspevkov z celoslovenskej konferencie Horský hotel Poľana pri Zvolene 10. – 12. 9. 2002. Bratislava: CVPP pri VÚDPaP, 2002. 113 s.

  41. Použité pramene • Použité pramene • BAKOŠOVÁ, Zlatica. : 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. FF UK Bratislava : STIMUL, 2005. 203 s. ISBN 80-89236-00-6. • BELARDI, N.: Beratung. EinesozialpädagogischeEinfűhrung. 3. Auflage. WeinheimundBasel: BeltzVerlag, 1996. 216 s. ISBN 3-107-55823-6. • HATÁR, C.: Sociálny pedagóg v systéme sociálno-edukačného poradenstva, prevencie a profylaxie. Nitra : PF UKF, 2010. 108 s. ISBN 978-80-8094-664-7 • MATULA, Š.: Koncepcia prevencie sociálno-patologických javov u detí a mládeže v pôsobnosti rezortu MŠ SR na obdobie rokov 2007 – 2010 (záverečný pracovný dokument). Návrh. 45 s. Dostupné na: http://www.cpppap.sk/data/Koncepcia%20prevencie.pdf. • NOVÁKOVÁ, D.: Prednášky, besedy a interaktivní programy ve školách. s. 304 In: KALINA, K.: Drogy a drogové závislosti 2. Mezioborovýpřístup. Úrad vlády ČR, 2003. 343 s. ISBN 80-86734-05-6. • Základná škola Dlhé Hony 1, Trenčín. Sociálny pedagóg. Dostupné na: http://zsdhonytn.edupage.org/text10/ • Zákona č. 317 z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch • Zákonom 245/2008 Z. z. z 22 mája 2008 o výchove a vzdelávaní • ZŠ na Ul. G. Bethlena v Nových Zámkoch. Vitajte na našich stránkach. Dostupné online: http://www.zsbethlena.sk/view.php?cisloclanku=2010010029&nazevclanku=skolsky-socialny-pedagog.

  42. Cvičenia A Koordinátor prevencie S-P javov na školách Úlohy koordinátora prevencie (úlohy, poslanie) – net In Pedagogicko-organizačné pokyny 2007/2008,Prieskum činnosti koordinátora prevencie na jednej ZŠ a SŠ. B Peer záujmový útvar GÁBRIŠOVÁ, M. – GÁBRIŠ, Ľ.: O niektorých motívoch vstupu rovesníkov do programu, dôležitosť voľby postupu vo výbere vo vzťahu k cieľu. In Prevencia. roč. I, č. 3, 2002. s. 81 - 84. MATULA, Š.: Definitívne znenie minimálnych metodických zásad uplatňovania rovesníckych programov. In Prevencia, roč. II, č.1, 2003.s 54 – 58. MATULA. Š. – ČANIGOVÁ, A.: Návrh minimálnych zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadeniach. Príloha. Bratislava: VÚDPaP, 2000. 6 s. C Preventívne metódy A: video ukážky peer programov (preventívne metódy s jednotlivcom, začleňovanie jednotlivca do rovesníckych skupín) B: Metodika vedenia peer záujmového útvaru – metodický sprievodca peer dobrovoľníka

  43. Ďakujem za pozornosť Kontaktné údaje: Mgr. Kristína Liberčanová, PhD. Katedra pedagogických štúdii, PDF TU, Priemyselná 4, 918 43 Trnava kristina.libercanova@gmail.com http://pdfweb.truni.sk/fak/katedry/kpdgps/personal/libercanova.htm www.nezavislaci.wbl.sk www.spv.wbl.sk

More Related