130 likes | 277 Views
Základy teórie chýb. a vyrovnávacieho počtu. Chyba. Skutočná chyba je rozdiel medzi odmeranou a skutočnou hodnotou Skutočná hodnota Ak sa definujú postačujúce hranice: stála vzdialenosť dvoch stabilizovaných bodov v geologicky stálom prostredí dĺžka kovovej tyče za stálej teploty
E N D
Základy teórie chýb a vyrovnávacieho počtu
Chyba • Skutočná chyba je rozdiel medzi odmeranou a skutočnou hodnotou • Skutočná hodnota • Ak sa definujú postačujúce hranice: • stála vzdialenosť dvoch stabilizovaných bodov v geologicky stálom prostredí • dĺžka kovovej tyče za stálej teploty • nadmorská výška v tektonicky nemennom území, ...
Oprava a vyrovnaná hodnota • Vyrovnaná hodnota je štatistickým odhadom skutočnej hodnoty
Omyl • Nie je spôsobený objektívnymi podmienkami • Nesprávnymi činnosťami merača • nepozornosť, zlá manipulácia s prístrojom a pod. • nesprávne čítanie na stupnici, zacielenie na iný bod, neurovnaná libela, náraz o statív, ... • Nezaoberá sa s nimi teória vyrovnávacieho počtu
Hrubá chyba • Nastáva pri rýchlom meraní, za nepriaznivých okolností • Bránime sa jej kontrolnými meraniami • Vylučujú sa z meraní testom odľahlých hodnôt
Náhodné chyby • Pri rovnakom meraní jednej veličiny, rovnakých podmienkach a metóde nadobúdajú rôzne veľkosti • chyba v cielení • chyba odhadu dielika • chyba čítania • chyba urovnania libely • chyba preváženia olovnice • a pod.
Zákonitosti náhodných chýb • Pri veľkom počte majú charakter náhodnej veličiny • Gauss: • pravdepodobnosť vzniku kladnej a zápornej chyby určitej veľkosti je rovnaká • malé chyby sú pravdepodobnejšie • nad určitú hranicu sú to chyby hrubé
Systematické chyby (c) • Pri rovnakých podmienkach ovplyvňujú v rovnakom zmysle odmerané hodnoty • Ich pôvod je v niektorom faktore (poveternostné podmienky, merač, prístroj, ...) • Pôsobenie systematických chýb sa študuje v korelačnom počte
Konštantné systematické chyby Pri každom meraní sa uplatňujú rovnakým znamienkom a rovnakou veľkosťou • chyba nominálnej dĺžky pásma • kolimačná chyba • indexová chyba • adičná konštanta • excentricita cieľa
Premenlivé systematické chyby Menia sa s premenlivými podmienkami a oscilujú okolo nenulovej hodnoty • refrakčná chyba v priebehu dňa a noci • chyba z náklonu nivelačnej laty - chyba z vybočenia stupnice • chyba z registrácie času
Progresívne systematické chyby Plynule menia svoju hodnotu v priebehu merania • chyba v dĺžke pásma zo vzrastajúcou teplotou • chyba z ohybu ďalekohľadu zo vzrastajúcim zenitovým uhlom
Skutočná (celková) chyba - náhodná zložka skutočnej chyby c - systematická zložka Pri meraní vzniká ako súhrn elementárnych chýb Pre každú metódu merania danej veličiny predom existuje fiktívny základný súbor s konečným počtom meraní alebo chýb Ich histogram je blízky binomickému rozdeleniu a graf sa stotožňuje s Gaussovou krivkou
Presnosť merania Pri porovnaní dvoch metód merania označujeme za presnejšie to, ktoré má väčšiu koncentráciu okolo skutočnej hodnoty Presnosť je stupeň koncentrácie okolo skutočnej hodnoty Najvhodnejšou mierou koncentrácie náhodnej veličiny je smerodajná odchýlka (stredná kvadratická odchýlka)