120 likes | 370 Views
Belo Kapolka MESIAC NAD PROSTREDNÝM HROTOM Poviedka: PRE TEBA SA POSTAVÍM PROTI SVETU. Belo Kapolka 1935 – 1994 pracoval ako vedúci chatár vo Vysokých Tatrách na Rysoch, Solisku, Zbojníckej a Téryho chate
E N D
Belo Kapolka MESIAC NAD PROSTREDNÝM HROTOM Poviedka: PRE TEBA SA POSTAVÍM PROTI SVETU
Belo Kapolka • 1935 – 1994 • pracoval ako vedúci chatár vo Vysokých Tatrách na Rysoch, Solisku, Zbojníckej a Téryho chate • námety pre svoju literárnu tvorbu čerpal z vysokohorského prostredia svojrázneho života ľudí – nosičov, chatárov, drevorubačov, návštevníkov tatranských hôr • zomrel tragicky na Hrebienku v r. 1994 • vo Vysokých Tatrách bol turistický chodník na Téryho chatu neoficiálne pomenovaný „Kapolkov chodník“
Tvorba: zbierky poviedok : Kanadské smreky Strecha Mesiac nad Prostredným hrotom zbierky próz: Chodníky bez značiek novela: Sivá hmla
Poviedka je z prostredia tatranskej prírody, kde hlavný hrdina prežil s otcom – chatárom veľa zaujímavých chvíľ. Hlavnými hrdinami sú chlapec – rozprávač, jeho otec, Jana, Peter a pes Bak.
Otec s Janou pripravili pre chlapca darček. Bol to pes, ktorému dal meno Bak. Bolo to plaché šteňa, ktoré behalo za turistami. Najradšej chodili s Bakom na prechádzky až na Zbojnícky hrb. Zbojnícka chata
Najradšej však behal k turistom. Raz ráno začuli Baka čudne kňučať. Zbadali, že je zranený, jedno oko mal vyvalené a druhé prižmúrené. Schoval sa pod posteľ a tam nariekal. Pred chatou sedela rodinka. Otec podišiel k nim, aby zistil, čo sa stalo. Oni mu povedali, že Bak chcel uhryznúť ich syna. No otec sa bránil tým, že je to len šteňa, ktoré nemôže ublížiť. Museli s ním ísť do nemocnice. Zotavil sa a vrátil sa späť domov. Bak sa zmenil. Už nedôveroval cudzím ľuďom.
Keď napadol sneh, začalo sa lyžovať a otec urobil pred chatou vlek. Bak im „pomáhal“. Raz sa stalo, že zachránil istú ženu, Poľku. Na druhý deň prišli do chaty desiati horolezci. Bolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo, preto otec aj s Bakom šli hľadať nezvestných. Jeden z nich bol v šoku. Ten, ktorý ho našiel nebol Bak, preto sa dohodli, že ho to naučia.
Začali ho cvičiť. Zahrabávali do snehu najskôr mäso, potom rôzne predmety a neskôr aj chlapca. Bak ich našiel. Do chaty prišli traja chlapi, ktorí mali so sebou kanadské sane. Jeden z nich povedal, že Bak je pes, ktorý nestojí za veľa. Večer sa dozvedeli, čo sa stalo. Bak sa večer vrátil a mal na hlave spuchnuté miesto, odreninu podliatu krvou. Od horolezcov sa dozvedeli, že tí traja, čo boli v chate, ho zapriahli do saní. Neskoro večer sa jeden z nich vrátil a Bak sa postavil proti nemu. Chlap sa zľakol.
Prišla jar. Na chatu prišli niekoľkí chlapci a skamarátili sa s Bakom. Keď odišli, večer sa cez vysielačku dozvedeli, že Bak pohrýzol akéhosi chlapca, preto ho vzali do karantény a museli ho dať zaočkovať. Neskôr chceli z neho urobiť strážneho psa v istom podniku v Poprade. Ešte predtým ho však chlapec vzal domov k mame, no v paneláku na schodoch vyľakal dvoch chlapcov. Otec vzal Baka z mesta preč.
Chlapcovi rodičia sa rozišli. Keď sa po čase vybrali pozrieť psa, ležal v klietke, no keď ich zbadal, začal od radosti zavýjať a štekať. Pri odchode počuli, ako zavýja od žiaľu. Po čase sa dozvedeli smutnú správu. Bak zdochol. Prestal jesť, nemal dosť síl.
Autor vychádzal z vlastných zážitkov. Pre jeho syna bolo obrovskou radosťou a veľkým zážitkom tráviť čas spolu s otcom – chatárom. Príbeh otca a syna a ich verného priateľa psa. Téryho chata