Podnik podnikanie – 3. časť

1. Podnik podnikanie – 3. časť

2. Ciele podniku a životný cyklus podniku Cieľ podniku chápeme ako budúci stav, ktorý sa podnik usiluje dosiahnuť v určitom časovom úseku. Ciele podniku sú výsledkom cieľavedomého rozhodovacieho procesu,v ktoromdochádza k zladeniu záujmov jednotlivých záujmových skupín – vlastníkov, manažérov, zamestnancov, zákazníkov i štátu.

3. Podľa časového horizontudelíme ciele podniku na- dlhodobéna viac ako 3 roky,strednodobéna 1-3 roky,krátkodobédo 1 roka. Podľa organizačného stupňa riadenia, pre ktorý boli vytýčené –na cielepodniku,divízie, závodu, tímu; Podľa funkčných oblastí – ciele výskumno- vývojové, výrobné, marketingové, finančné.

4. Vrcholovými cieľminajčastejšie býva • prežitie, • rentabilita podnikania, • rastpodielu na trhu. Podnikové cielemôžeme rozdeliť na ciele : • sociálne, • ekologické, • ekonomické, • výkonové, • technické a technologické, • bezpečnostné a iné.

5. Životný cyklus podniku Životný cyklus podniku je časové ohraničenie existencie podniku od jeho vzniku až po jeho zánik. Má tieto základné fázy, ktorými môžu podniky prechádzať vo svojom vývoji: • založenie a vznik podniku • rast podniku • stabilizácia podniku • kríza podniku • zánik podniku

6. založenie a vznik podniku– v tejto fáze sa vypracovávapodnikateľský zámer, ktorý zdôvodňuje potrebu vzniku nového podniku. Je to zjednodušená stratégia podniku, podklad pre získanie úveru, dotácií, kapitálovej spoluúčasti a vytvorenie imidžu. Vypracováva sazakladateľský rozpočet– rozpočet nákladov a výnosov a rozpočet kapitálu potrebného na financovanie majetku podniku. Analýzou trhu, kapitálu a osobnosti podnikateľa sa overuje idea podnikateľa.

7. rast podniku– podnik sa presadzuje na trhu, zvyšuje obrat. Dochádza k internému, resp. externému rastu, formou horizontálnych či vertikálnych fúzií. Rastie jeho trhový podiel, stabilizujú sa resp. klesajú náklady, rastú objemy výroby a ceny sa stabilizujú. Podnik ustavične analyzuje trh, cenovú stratégiu, zvyšuje kvalitu a podporuje predaj.

8. stabilizácia podniku– podnik sa dostáva do zóny prebytku, stáva sa prosperujúcim. Snaží sa túto fázu o najviac predľžiť. Analyzuje vlastné i konkurenčné ukazovatele – podiel na trhu, hospodárnosť, produktivitu práce, zisk, ale aj kvalitu, ceny a značku.

9. Podnik môže dosiahnuť niektorú z nasledovných pozícií na trhu: • dominantnú – ak získa 40% podiel na trhu, • silnú – ak je trhový podiel menší ako 40%, ale podnik je nezávislý, • vhodnú – keď je trh rovnomerne rozdelený , • stálu – ak jeho výrobky majú špecifické prednosti, • slabú – ak nedokáže čeliť konkurencii prichádza kríza;

10. kríza podniku– je potrebné zistiť príčiny slabej pozície na trhu, vysokých nákladov,analyzovať slabé stránky. Končí sa zóna nadbytku a podnik sa dostáva na tzv. hladovú trasu. Musí analyzovať svoje ukazovatele a prijať opatrenia pre prípad postupujúcej krízy.

11. Konsolidáciaje proces, keď podniku ostáva predmet i rozsah činnosti, organizačná štruktúra. Mení samanažment, štýl riadiacej práce, metódy kontroly. Hľadajú sa úsporné opatrenia, využívajú sa poradenské služby, odhaľujú sa ohniská strát. Je to boj o prežitie za chodu podniku.

12. Sanácia– sa robí, keď je hlboká kríza. Z podniku sa zachová iba zdravé jadro, ktoré neprodukuje stratu. Strata sa hradí zo základného imania. Dôležité je obstarať likvidné aktíva z vlastných zdrojov, odkladom splácania úverov a pod., v snahe odvrátiť zánik podniku;

13. zánik podniku– môže mať podobu transformácie,kedy podnik zaniká právne a formálne, nie však materiálne. Môže sa meniť jeho právna forma, prípadne sa delí na viac podnikov. Vtedy sa musí vypracovať transformačný projekt, urobiť inventarizácia majetku, účtovná závierka overená auditorom. Podnik je vymazaný z obchodného registra, kam sa zapíšu novovzniknuté podniky, resp. jeden novovzniknutý podnik i s jeho obchodným menom, majetkom a záväzkami; alebo sa podnik zachráni spojením s iným podnikom, čo je fúzia– formálny zánik bez likvidácie.

14. Úplný zánik – formálny i materiálny môže nastať • uplynutím doby, na ktorú bol založený, • splnením cieľa, • dobrovoľným rozhodnutím, • súdnym rozhodnutím, • preventívnym rozhodnutím – likvidáciou, • núteným rozhodnutím. Niektoré z týchto procesov u nás upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní.

15. Podnik vo svojom životnom cykle nemusí prejsť všetkými týmito fázami, ako to ukazuje graf, ale po fáze krízy, môže znova naštartovať rast …

16. Graf ZCP 1

17. Zcp2

18. Zcp3

19. Okolie podniku podnik existuje v určitej priestorovej a časovej realite niektorými prvkami predovšetkým priestoru je veľmi úzko spojený a tieto prvky upravujú, ohraničujú, ale aj vytvárajú jeho činnosť - súhrn prvkov prostredia s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe sa nazýva okolím podniku - okolie môže mať charakter všeobecného, ale aj špecifického okolia

20. Všeobecné okolie podniku vychádza z faktorov, ktoré pôsobia na všetky typy podnikov, všetkých odvetví národného hospodárstva - tieto faktory môžeme rozdeliť do štyroch sektorov: 1. makroekonomický sektor- v rámci neho sa sleduje vývoj celého národného hospodárstva prostredníctvom makroekonomických ukazovateľov HDP, ČDP, HNP, ČNP, ale aj ukazovateľov zamestnanosti, produktivity práce... 2. technologický sektor- predstavuje vplyv rýchlo sa rozvíjajúcich technológií a ich životného cyklu na technológie používané v podnikoch. Vo vzťahu k nemu musia podniky sledovať priebeh životného cyklu vlastných technológií aby postupne bolo možné zavádzať nové technológie a predišlo sa tým vzniku krízy

21. 3. politicko-právny sektor- zahŕňa skúmanie politických vplyvov na vývoj trhu ako aj navšetky opatrenia dané hospodárskou politikou štátu 4. sociálno-kultúrny sektor- faktory daného prostredia práve z oblasti tohto sektora súveľmi ťažko kvantifikovateľné a preto je nutné podchytiť všetky významné demografickéznaky prevládajúce hodnotové zmeny a vzory ktoré pôsobia na vedomie spoločnosti - pôsobenie uvedených sektorov na podnik sa prejavuje prostredníctvom prvkov všeobecného okolia podniku, týmito prvkami sú:

22. štát • pôsobí na podniky svojou zahraničnou politikou • z hľadiska vnútornej politiky štát právnymi normami upravuje podnikanie (OZ, zákon o živ. podnikaní, zák. o dani z príjmu...) • dôležitou zložkou vnútornej politiky štátu je jeho hospodárska politika zložená z nasledujúcich zložiek: • ·fiškálna politika, ktorá upravuje výšku daní, odvodov, ciel, usmerňuje toky verejných financií, výšku dotácií a subvencií; • monetárna politikareguluje množstvo peňazí v obehu, čím zabraňuje inflácii reguluje • devízovú politiku, určuje výšku poskytovania úverov a stanovuje úverové podmienky a riadi vývoj meny

23. Štát - makroprostredie · štruktúrna politikaorientuje všetky výrobné zdroje do tých odvetví národného hospodárstva, ktoré sú z celospoločenského hľadiska efektívne orientované nafinancovanie domácich surovín, alebo rozvoj služieb pre ktoré máme podmienky · politika zamestnanosti a sociálna politika– je cieľom je sledovanie vývoja zamestnanosti, vytváranie možností nových pracovných miest, určovanie výšky podpôr v nezamestnanosti ako aj výšky sociálnych dávok · vedecko – technická politika– vzhľadom na celosvetové trendy vývoja vo vlastných podnikových centrách alebo v štátnych výskumných ústavoch · politika životného prostredia, ktorej cieľom je vytvorenie trvalo udržateľného životného prostredia pre budúce generácie a odstránenie škodlivých vplyvov niektorých druhov podnikov na životné prostredie

24. mikroprostredie dodávatelia - predstavujú zdroje vstupov do transformačného procesu podniku - rozhodujúci je ich počet a kvality - čím viac sa zvyšuje kvalita vstupov, tým viac kvalitnejšie sú výstupy podniku - dodávatelia musia spĺňať podmienku včasnosti, kvality, ceny, prísunu na stanovené miesto a ostatných obchodných podmienok odberatelia • predstavujú ich tak domácnosti z hľadiska konečnej spotreby, ako aj iné subjekty trhu z pozície výrobnej spotreby • determinujúcou podmienkou podniku je ich platby schopnosť v stanovenom čase

25. finančné inštitúcie Banky – vedú účty podnikov, majú možnosť poskytovať úvery Poisťovne – bežné poistene škôd, krádeží majetku, osôb, rizika pri určitých druhoch podnikania, poistenie zahranično-obchodných operácií Leasingové spoločnosti – majú možnosť poskytovať prenájom výrobných zariadení a technológií buď formou bežného, alebo finančného leasingu konkurencia - ohraničujú potenciál zisku a celkovej prosperity podniku - na podnik majú negatívny ale aj pozitívny vplyv - negatívny vplyv vyplýva z určenia hornej hranice ceny výrobkov daného výrobku - pozitívny vplyv sa prejavuje v nutnosti zvyšovať kvalitu technológií aj výrobkov podniku

26. obce a mestá • zabezpečujú produkciu verejných statkov a pozície tzv. malej infraštruktúry (miestnej) a • sú zároveň predstaviteľmi mocenských štruktúr na území určitého regiónu • môžu podporovať, ale aj brzdiť určité ekonomické aktivity, napríklad z ekologických dôvodov, zamestnanosti… • v podnikoch tiež môžu vidieť zdroj príjmov do vlastných rozpočtov verejnosť • vytvára image podniku, ktorý si podnik u nej buduje predovšetkým riešením otázok zamestnanosti ochrany a tvorby životného prostredia, napĺňania sociálnych cieľov v oblasti regiónu a podobne

27. Väzby podniku Vertikálne - majú v značnej miere charakter mocenských vzťahov pretože v nich prevažujú vzťahy štátu, obcí a miest - štát, obce a mestá predstavujú zo svojej pozície vo vzťahu k podniku ekonomické centrum, ktoré reguluje ekonomickú stabilitu a vytvára legislatívne podmienky pre rozvoj podnikania Horizontálne - predstavujú väzby podniku k ostatným podnikateľským subjektom, predovšetkým odberateľov a dodávateľov - môžu mať charakter obchodných vzťahov, ktoré vznikajú na základe rôznych druhov zmlúv (kúpna zmluva, leasingová zmluva…) - ostatné prvky vytvárajú pre podnik tzv. partnerské a konkurenčné väzby v závislosti od ich postavenia k podniku - všetky tito väzby majú charakter obchodných, finančných, ale aj informačných väzieb podniku - zo všeobecného okolia podniku vychádza špecifické okolie podniku zahŕňajúce faktory, ktoré vplývajú na konkrétny podnik v konkrétnom čase a v oblasti jeho pôsobenia - pod oblasťou môžeme rozumieť odvetvie národného hospodárstva ale aj určité územie, kde sú zhromaždené výrobné faktory, spotrebitelia, respektíve dodávatelia - každý podnik vzhľadom na svoj charakter má isté špecifické okolie - na okolie do značnej miery vplývajú vývojové tendencie sv. okolia podniku

28. Kritériá členenia podnikov Podniky môžeme členiť podľa nasledovných hľadísk: • charakter konečného výsledku • sektorov ekonomiky • typ výroby • veľkosť podniku • vlastníctva

29. 1. charakter konečného výsledku a) výrobné podniky - podniky prvovýroby- poľnohospodárske, lesné, ťažobné, energetické, - podniky druhovýroby - vyrábajúce investičný a spotrebný tovar, b) podniky služieb– obchodné, banky, dopravné, poisťovne a iné.

30. 2. sektorov ekonomiky • primárny sektor - poľnohospodárske, lesnícke, ťažobné, energetické; • sekundárny sektor - remeselné, priemyselné, stavebné; • terciálny sektor - dopravné, spojov, bytového hospodárstva, v peňažníctve, cestovného ruchu, vedecké, výskumné kultúrne, zdravotnícke, v školstve;

31. 3. typ výroby– hromadná, sériová, kusová; špecializácia– predmetová, technologická; koncentrácia – horizontálna, vertikálna, diverzifikovaná; význam výrobného faktora– materiálovo, pracovne, kapitálovo náročné;

32. 4. veľkosť podniku– môžeme ju posudzovať podľa kvantitatívnych ( počet zamestnancov) alebo podľa kvalitatívnych kritérií ( obrat / 1 zamestnanca – používa sa v EÚ) • podľa počtu zamestnancov: a) mikro – 0– 9 zamestnancov b) malé – 10 – 49 zamestnancov c) stredné – 50 – 249 zamestnancov d) veľké – 250 a viac zamestnancov

33. 5. vlastníctva • súkromné • zmiešané • verejné (štátne) podniky- tieto podniky pôsobili, - aj v oblastiach: • zásobovanie zdrojmi – elektrina, plyn, voda; • zabezpečovanie komunikácie - telekomunikácie, pošta, doprava; • oblasť spravodajstva a informácií - televízne a rozhlasové vysielanie; • oblasť peňažníctva a poisťovníctva – banky a poisťovne; • verejnoprávne inštitúcie v oblasti - kultúry – divadlá, múzeá; • vzdelania - školy; • starostlivosti o zdravie – nemocnice, polikliniky;

34. Podpora podnikateľského prostredia Ciele EÚ a ich plnenie • zlepšovanie a zjednodušovanie podnikateľského prostredia (znižovanie administratívnych a finančných nárokov pri zakladaní nových podnikov, zjednodušenie procesu zmeny vlastníctva podnikov, podporné nástroje) • podmienky pre rozvoj elektronického obchodu • zlepšenie systému posudzovania dosahov legislatívy na podnikateľské prostredie • zvýšenie podielu investícií cez rizikový kapitál (vrátane využitia zdrojov EIB/EIF) • znižovanie objemu štátnej pomoci a jej presmerovanie na horizontálne ciele.

35. Podmienky na podnikanie sa v SR v poslednom období vo všeobecnosti zlepšili, podnikli sa kroky na zlepšenie a zjednodušenie podnikateľského prostredia • zníženie administratívnych nárokov pri zakladaní nových podnikov, • novela zákonníka práce, • zjednodušenie daňového systému vďaka realizovanej daňovej reforme, • novela zákona o investičných stimuloch, • návrh zákona o elektronickom obchode. V oblasti podpory vzniku a rozvoja malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú hybnú silu ekonomiky existujú na Slovensku verejné fondy rizikového kapitálu SR, najmä Slovenský poprivatizačný fond.

36. Jedným z dodatočných cieľov, ktoré Slovenská republika musí v tejto oblasti sledovať, je regionálny aspekt podpory podnikateľského prostredia. Súčasný stav sa vyznačuje neproporčnosťou rozvinutosti podnikateľského prostredia medzi jednotlivými regiónmi – pokiaľ Bratislavský kraj poskytuje dostatok možností na podnikanie, Košický a Prešovský kraj ďaleko zaostávajú. K zníženiu regionálnych disparít poslúži Národný rozvojový plán, prostredníctvom ktorého sa k tomuto účelu využijú i prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ.

37. Ciele, ktorých dosiahnutie bude pre Slovenskú republiku problematické: • zlepšenie podielu investícií cez rizikový kapitál (vrátane využitia zdrojov EIB/EIF • zosúladenie jednotlivých politík majúcich vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu zvýšiť výkonnosť výskumného potenciálu prostredníctvom zvýšenia celkových výdavkov na výskum do roku 2010 na 3% HDP tak, aby 1/3 bola krytá z verejných zdrojov a 2/3 zo súkromných zdrojov.

38. Krátkodobé ciele • vypracovať stratégiu a opatrenia na podporu a zvýšenie motivácie podnikateľov investovať do výskumu a vývoja, • priebežne zabezpečovať informovanosť a podporiť zapojenie podnikateľských subjektov do Rámcových programov EÚ pre výskum a vývoj a do iniciatívy Európsky výskumný priestor, • pri koncipovaní využitia štrukturálnych fondov na ďalšie programovacie obdobie 2007 – 2013 vytvoriť čo najširšie možnosti na podporu výskumu a vývoja v súkromnom sektore,

39. stimulovať investície do nehmotných aktív a ľudského kapitálu, • podporiť vytváranie inovačných združení a sietí, • zosúladiť podmienky pre domácich i zahraničných investorov na investovanie všeobecne, ako i rizikového kapitálu, • preskúmať možnosti zlepšenia vzájomnej koordinácie a previazanosti inovačných aktivít v rámci subjektov pôsobiacich v tejto oblasti v SR.

40. Strednodobé ciele • prijať opatrenia na zlepšenie štruktúry slovenského priemyslu vzhľadom na zníženie dovoznej a energetickej náročnosti, • zabezpečiť efektívnu previazanosť základného výskumu na aplikovaný výskum v priemysle, • zaviesť v širšom meradle výchovu k podnikaniu a tréningu pracovných síl, • zlepšiť prístup k financiám pre MSP v počiatočnom štádiu existencie a pre expandujúce a „high-tech“ firmy, • zlepšiť prístup MSP k výsledkom výskumu a inováciám, • vypracovať inovačnú politiku Slovenskej republiky a stratégiu vymedzujúcu ďalší postup v tejto oblasti.

41. Dlhodobé ciele do roku 2010: Na základe výsledkov hodnotenia programov a úloh výskumu a vývoja v priemyselnom výskume a vývoji sa vypracovalo „Koncepčné zameranie technickej politiky priemyselného výskumu a vývoja do roku 2010“, ktoré bude podkladom pre „Koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2010“, ktorého spracovateľom bude Ministerstvo školstva SR. Pri uvedenom postupe budú využité podklady spracované na základe štátneho programu „Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015“, spracovaná podľa metodologických princípov Technology Foresight, aj za účasti pracovísk výskumu a vývoja vo vecnej orientácii Ministerstva hospodárstva SR.

42. Ďalšie reformné úsilie Slovenska sa bude sústreďovať na rozvoj konkurenčného prostredia na trhu tovarov, služieb a na finančnom trhu a na rozvoj podnikateľských aktivít úzko prepojených s inovačnými procesmi a vedecko-technickým pokrokom. •  Na trhu tovarov a služieb sú kľúčové reformné zámery sústredené na zvyšovanie produktivity predovšetkým prostredníctvom vytvorenia vhodnej investičnej klímy, liberalizácie trhu, podpory podnikania a efektívnej regulácie a posilnenie postavenia malých a stredných podnikov a podpora sektorov s vyšším podielom pridanej práce.

45. Vývojové tendencie obr. 2 1800 1900 1919 1955 1970 1995 2000 1980 MATICE V • DÍVÍZIE • výrobková • územná • zmiešaná organi-začné vrenie Mintzberg Kanterová SBU GE V AMÉBA H organ. štrukt. • líniová • funkcionálna • štábna • kombinovaná vývoj od hierarchie k organizačnej štruktúre typu kvet

46. Pre hierarchickú organizáciu je typické, že sú v nej čo najpresnejšie vymedzené právomoc a zodpovednosť, čo sa premieta do organizačných noriem - ako sú organizačný poriadok, pravidlá vnútropodnikového riadenia. Na začiatku vývoja bol vlastník V, ktorý sám firmu riadil a tiež pracoval. Klasikovia (Taylor, Fayol, Weber) hľadali analógiu vo vojenskej organizácii.

47. Postupne vznikalihierarchické organizačné štruktúryH, ktoré sú viac menej obvyklé aj v dnešnej dobe: líniová, štábna, kombinovaná a funkcionálna štruktúra. Reakciou na neprehľadné a zložité vzťahy vo vnútri veľkých podnikov bol vznikdivizionálnej organizácie, ako ju realizoval A.P. Sloan. Princíp je v decentralizácii právomocí na relatívne samostatnédivízie. Týmto zásahom sa podstatne zjednodušila veľmi zložitá hierarchická štruktúra. Postupne vznikajúdivízie výrobkové, územné, zmiešané...

48. Tieto opatrenia čiastočne sploštili organizačnú štruktúru, ale podstata organizačnej pyramídy zostala a zložitosť riadenia, hlavne vo veľkých nadnárodných podnikoch ďalej narastala.

49. Ďalším zásahom, ktorý reagoval na nedostatky rigidnej hierarchickej štruktúry bolovytvorenie organizácie s tzv. pružnými prvkami. V nej zostáva základný vzťah nadriadenosti a podriadenosti zabezpečujúci v potrebnom rozsahu jednotu príkazov. Súčasne sa však vytvárajú aj také dočasné a neskôr i trvalé vzťahy, ktoré zoskupujú pracovníkov a kolektívy k plneniu úloh, pre ktoré nebola základná štruktúra vopred utvorená.

50. Na riešenie určitých úloh a to od od začiatku až po jej ukončeniesa vo vnútri hierarchie vytvárajú tímyvhodných pracovníkov z rôznych útvarov a rôznej špecializácie bez ohľadu na ich líniové alebo štábne zaradenie. Vytvorením týchto tímov vznikajú v organizácii nové vzťahy nielen komunikačné, ale aj autoritatívne, ktoré sú odlišné od vzťahov štábnych i líniových. Tieto štruktúry sú označované rôzne, ale najviac sa pre ne ujal názov maticová štruktúra alebo maticová organizácia.