Podnikanie

1. Podnikanie Doc. Ing. Juraj Borovsk�, PhD. Univerzita Komensk�ho, Fakulta managementu Katedra strat�gie a podnikania

2. Romingerov� pravidlo pre �tudentov C�m m� predmet obecnej�� n�zov, t�m menej sa na nom nauc�te C�m m� predmet �peci�lnej�� n�zov, t�m viacej v�m bude v bud�cnosti na kocku

3. 3 Predpoklady pre absolvovanie predmetu podnikanie Z�skanie minim�lne 50% maxim�lneho poctu bodov za aktivitu na semin�roch (max.30 bodov) � podmienka nutn� ale nedostacuj�ca Spracovanie a obh�jenie semin�rnej pr�ce - podnikatelsk�ho z�meru na lubovoln� t�mu (max.30 bodov) � podmienka nutn� ale nedostacuj�ca Absolvovanie sk��obn�ho pohovoru (max.40 bodov) � rozhoduj�ca podmienka Znalosti z�skan� na predn�kach s� len z�kladom. Podstatn� sa z�skaj� �t�diom odpor�canej literat�ry

4. 4 Semin�re Rie�enie pr�padov�ch �t�di�, ktor� nadv�zuj� na odpredn�an� l�tku Rie�ia teamy Na rie�enie je prv� cast semin�ra V druhej casti semin�ra je prezent�cia � max.5 min�t ka�dej skupiny Prezentuje hovorca skupiny, ktor�ho si skupina zvol� Na konci semin�ra vz�jomn� hodnotenie kvality prednesen�ho rie�enia Fin�glov� pravidlo : Z�kladom je teamov� pr�ca M��ete to aspon hodit na druh�ho

5. 5 Sk��ka Znalosti ktor� vypl�vaj� z jednotliv�ch odpredn�an�ch t�m via�ucich na : �ctovn�ctvo Financovanie a financn� anal�zy Obchodn� a pracovn� pr�vo Sk��ka sa uskutocnuje formou diskusie so sk��aj�cim, bez pr�pravy Cielom je zistit ci sa �tudent spr�vne orientuje v problematike, ktor� sa dot�ka podnikania ci vie spr�vnym sp�sobom kreat�vne improvizovat

6. 6 Odpor�can� literat�ra Papula - Papulov� : Podnikanie; Kartprint,2000 Borovsk� � Dobruck� : Pr�rucka podnikania pre mal�ch a stredn�ch podnikatelov, Eurounion, 2005 �troffek � Borovsk� : Princ�py �ctovn�ctva danovn�ctva pre mal�ch podnikatelov, Eurounion 2005 Borovsk� � Smolkov� : Pr�rucka marketingu pre mal�ch a stredn�ch podnikatelov, Eurounion, 2005

7. Z�kony aplikovanej stra�iakol�gie Ked si pred sk��kou prech�dzate vlastn� pozn�mky zist�te, �e tie najd�le�itej�ie s� celkom necitateln� C�m viacej ste sa na sk��ku ucili, t�m ste si menej ist�, co bude vlastne od v�s sk��aj�ci chciet Je pravdepodobn�, �e dostanete ot�zku, ktor� sa sklad� z obsahu predn�ky na ktorej ste neboli Z toho vypl�va: �Ka�d� ucitel si mysl�, �e nem�te nic in� na starosti, iba sa pripravovat pr�ve na jeho predmet �

8. Co je podnikanie ? Cielavedom� s�stavn� cinnost P�sobenie na trhu � uspokojovanie z�kazn�ka Boj s konkurenciou Tvorba zisku Podstupovanie rizika Defin�cia podla obchodn�ho z�konn�ka �2,ods.1 �Podnikanie je s�stavn� cinnost vykon�van� samostatne podnikatelom vo vlastnom mene a na vlastn� zodpovednost za �celom dosiahnutia zisku�

9. Defin�cia pojmu �podnikanie� Podnikanie je tvoriv� rozv�janie firmy v konkurencn�ch podmienkach trhovej ekonomiky P.Drucker Podnikanie je ludsk� cinnost, ktor� je zameran� na dosiahnutie rovnov�neho stavu v ekonomike M.Kinzner Podnikanie je ... Vlastnost cloveka, jeho umenie inovovat, motivovat, vytv�rat a vyu��vat pr�le�itosti na rozvoj v�robnej a hospod�rskej cinnosti , na zv��enie prosperity podnikatelsk�ho subjektu � M. Kupkovic Podnikanie vyjadruje aktivity, v r�mci ktor�ch jednotlivci pri zohladnovan� rizika mo�n�ch str�t sa sna�ia o dosahovanie ziskov � Shafritz-Oran

10. Te�ria podnikania Zaciatok v dobe prvej delby pr�ce Zaciatok bol vo v�menn�ch procesoch Nadv�zovanie kooperacn�ch a obchodn�ch vztahov Vznikla potreba ohodnocovania tovaru vo forme v�eobecn�ho ekvivalentu - penaz� Proces rozdelovania a prerozdelovania vznikaj�cich efektov Vznik a rozvoj podnikania bol mimo to podmienen� Existenciou rozdielneho vlastn�ctva Konkurencn�m prostred�m � sloboda volby v�meny a existencia alternat�vnych rie�en�

11. Preco podnik�me ? V�konnostn� motiv�cia vo v�zbe na kult�rny v�voj krajiny Socioekonomick� pr�ciny Potreba sebarealiz�cie Snaha po nez�vislosti Materi�lna motiv�cia

12. Je podnikanie v�dy podnikan�m ? Rozli�ujeme podnikanie de jure a de facto Podnikanie de jure je splnenie pr�vnych predpokladov pre podnikanie podnikatel de jure je fyzick� alebo pr�vnick� osoba, ktor� m� podla z�konov opr�vnenie podnikat Podnikanie de facto je skutocn� cinnost, ktor� m� atrib�ty podnikania podnikatel de facto je osoba konaj�ce vo vlastnom mene, na vlastn� zodpovednost, podstupuj�ca podnikatelsk� riziko spojen� s vlastn�ctvom svojho majetku, za �celom dosiahnutia zisku

13. Ktor� kl�cov� zmeny s�casnosti s� pre podnikanie rozhoduj�ce ? Informacn� technol�gie � pr�stup k inform�ci�m bez hran�c; obrovsk� rast informacn�ch zdrojov; technologick� mo�nosti IT Svet je ovela viac konkurencn� a konkurenti prich�dzaj� spoza hran�c tradicn�ho podnikatelsk�ho prostredia Ziskov� rozp�tie kles�; zvy�uje sa tlak na n�klady Z�kazn�ci s� menej loj�lni, ale viac prieberciv� V�etci sme s�castou glob�lnej ekonomiky; zemepisn� hranice str�caj� svoj v�znam V�robn� a technologick� konkurencn� v�hody s� coraz kr�tkodobej�ie Kritick�m bodom konkurencieschopnosti sa st�va cas �ijeme st�le vo v�c�ej neistote a nepredv�datelnom v�voji

14. Podnikanie a te�ria Ka�d� praktick� cinnost je zalo�en� na te�rii aj ked si to podnikatelia neuvedomuj� Podnikanie je zalo�en� na te�rii ekonomiky a spolocnosti Z�kladom tejto te�rie s� permanentn� zmeny Charakteristikou zdravej spolocnosti je dynamick� nerovnov�ha, ktor� je trvale vyrovn�van� zmenami - inov�ciami �spe�n� podnikatel neust�le vyhlad�va zmeny, reaguje na nich a vyu��va ich ako svoje pr�le�itosti (P.Drucker) Ka�d� podnik m� svoj teor�m (pravidl�, princ�py) zalo�en� na Konkr�tnom poslan� podniku/organiz�cie Vztahu podniku k okoliu � spolocnosti a jej �trukt�re, trhu, z�kazn�kom a technol�gi�m Kl�cov�ch kompetenci�ch, ktor� s� potrebn� k tomu aby podnik plnil svoje poslanie � krit�ri� konkurencieschopnosti

15. 15 Krit�ri� �spe�nosti podnikania Prevencia zastarania podnikov�ho teor�mu Systematick� monitorovanie a preverovanie aktu�lnosti teor�mu z hladiska konkurencn�ho p�sobenia a v�voja trhu Kladieme si ot�zku : Pustili by sme sa do toho co rob�me v dne�n�ch podmienkach ? Vcasn� diagnostika zastarania teor�mu Pripravenost na uskutocnovanie strategick�ch zmien Pozornost chovaniu ne z�kazn�kov Inov�cie produktov, ako aj chovania (riadenia, komunik�cie, vztahov) N� �spech aj fiasko, rovnako ako konkurencie, s� impulzom ku zmen�m

16. Trendy ovplyvnuj�ce podnikanie

17. 17 Impulzy podnikania Prvorad�m impulzom je : N�pad N�pad zroden� intu�ciou alebo kreativitou N�pad z vonkaj�ieho prostredia Zisten� medzera na trhu Nerealizovan� my�lienka in�ho autora

18. Impulzy podnikania Impulzom pre podnikatelsk� aktivity je Spotrebitelsk� potreba a stupen jej uspokojenia K�pna sila Podnikatel hlad� cesty ako vyu�it tieto impulzy pre dosiahnutie svojho podnikatelsk�ho ciela Predpokladom �spechu je Spr�vny odhad potreby Odl�enie sa od konkurencie lep�ou formou uspokojenia potrieb Re�pektovanie k�pnej sily ako urcuj�ceho faktoru predaja V uveden�ch predpokladoch s� skryt� v�chodiskov� schopnosti podnikatela uspiet na trhu Naplnenie t�chto v�chodiskov�ch predpokladov s� inov�cie, ktor� je podnikatel schopn� pon�knut na trhu

19. 19 D�vody podnikania - sebarealiz�cia Zmena �ivotn�ho �t�lu � nespokojnost so s�casnou existenciou a�pr�cou, ktor� mu doteraz prin�ala ob�ivu Sebarealiz�cia � snaha nieco sebe alebo okoliu dok�zat Sloboda � mo�nost robit vlastn� rozhodnutia a niest za ne zodpovednost Pr�le�itost � viera v �spech zistenej ci pon�kanej pr�le�itosti Mo�nost � je tu disponibiln� existencia vn�torn�ch a vonkaj��ch faktorov, ktor� robia podnikanie mo�n�m

20. 20 D�vody podnikania - nevyhnutnost Soci�lna nevyhnutnost ci ohrozenie doteraj�ieho zamestnania Tlak zamestn�vatela na to, aby u�neho pracoval ako �ivnostn�k a�nie ako zamestnanec z�d�vodu zjednodu�enia administrat�vy (vztah k�poistovniam) �spor v�davkov na soci�lne a�zdravotn� poistenie jednoduch�ieho regulovania zamestnanosti uskutocnovanie vybran�ch cinnost� outsourcingom Ekonomick� v�hoda p�sobenia na z�klade �ivnostensk�ho opr�vnenia � zn�enie danov�ho zata�enia a�mo�nost krytia n�kladov spojen�ch s�v�konom pr�ce ako danov� n�klad.

21. 21 Nev�hody podnikania oproti zamestnaniu 1 Pr�jmy s� nepravideln�, profit nie je zarucen�. Z�tohto d�vodu d�va prednost zamestnaniu sa a� 55% lud� na Slovensku a�30% lud� v�EU. Nestabilita, riziko ne�spechu je vysok�, a� 60% novozalo�en�ch podnikov nepre�ije na trhu 3 roky, dal�ie skrachuj� v�priebehu dal��ch 2 rokov. Tento fakt odrad� od podnikania 29% Slov�kov a�24% Eur�panov. N�rocnost na kapit�l, v�pr�pade ne�spechu m��e pr�st podnikatel o�celo�ivotn� �spory a�z�nich odvoden� istoty dal�ieho pre�itia. N�rocnost na cas podnikatela, pracovn� doba sa prakticky nikdy nekonc�, najm� na zaciatku podnikania sa podnikatel nedostane ani na dovolenku.

22. 22 Nev�hody podnikania oproti zamestnaniu 2 N�rocnost na osobn� anga�ovanost podnikatela, vytrvalost a�ochotu st�le nieco rie�it a�st�le znova zac�nat. Vysok� psychick� zata�enie, stres. Zodpovednost a�rucenie za svoje ciny, trestnopr�vna zodpovednost. Ni��ie soci�lne istoty, vy��ia zodpovednost. Urcit� soci�lna izol�cia, clovek prest�va byt kolegom a�st�va sa zamestn�vatelom a���fom. Nepriatelsky naladen� soci�lne prostredie a�negat�vne zm��lanie lud� na Slovensku, ako aj v�in�ch postkomunistick�ch krajin�ch, o�podnikateloch.

23. 23 P�t smrteln�ch podnikatelsk�ch hriechov(podla P.Druckera) Uctievanie vysok�ch ziskov�ch mar�� �pr�miov�ch� cien t�to strat�gia vytv�ra priestor pre rast konkurencie Nespr�vna cena nov�ho v�robku, vypl�vaj�ca z kalkul�cie �co trh unesie� N�kladov� tvorbe cien; spr�vnou cestou je riadenie n�kladov podla cien Obetovanie zajtraj�ej pr�le�itosti na olt�r vceraj�ka Rie�enie probl�mov a zanedb�vanie pr�le�itost� � rie�en�m probl�mov obmedzujeme s�ce v��ku str�t, ale neprin�ame nov� zisky

24. Inov�cie s� zdrojom bohatstva Pod inov�ciami nech�peme iba technick� zmeny, ale lubovoln� zmeny, ktor� prin�aj� vy��iu ��itkov� hodnotu � t.j. technick�, organizacn� aj soci�lne zmeny Impulzy k podnikov�m inov�ci�m Veda a technika Z�kazn�ci Konkurencia Vn�torn� potreba podnikatela �spe�nost inov�cie je zalo�en� na vytvoren� komplexnej podpory jej implement�cie a na starostlivom zhodnoten� jej prijatelnosti trhom

25. Parkinsonov z�kon vedeck�ho pokroku Vedeck� pokrok z�vis� nepriamo �merne na pocte vyd�van�ch vedeck�ch casopisov Youngov z�kon V�etky velk� objavy pri�li na svet omylom

26. Kontroln� ot�zky 1 Co je podnikanie ? Preco podnik�me ? Co determinuje podnikanie v s�casnosti Ak� je v�znam inov�ci� v podnikan� ? Ak� s� smrteln� podnikatelsk� hriechy ? Odpor�can� literat�ra: P.Drucker � Inovace a podnikavost, praxe a principy, Management press 1993 P.Drucker � R�zen� v dobe velk�ch zmen; Management Press 1998

27. 27 T�ma semin�ra 1 Poznajte sami seba � som pripraven� na podnikanie ? Spracovanie testu o ment�lnej pripravenosti stat sa podnikatelom Diskusia nad mo�n�mi t�mami podnikania �loha : Pripravit ideu podnikania na spracovanie podnikatelsk�ho z�meru

28. 28

29. 29 V�sledky hodnotenia 70-80 bodov Nie ste vhodn� typ na podnikanie 50-70 bodov M�te v sebe potenci�l, sk�ste sa s�stredit na tie body v ktor�ch ste ohodnotili 3 alebo 4 bodmi a zamyslite sa ako je ich mo�n� tr�ningom zlep�it 30 � 50 bodov Vrhnite sa do podnikania 20 � 30 bodov Preco u� d�vno nepodnik�te

30. Kto je podnikatelom podla na�ej legislat�vy Osoba zap�san� v obchodnom registri Osoba, ktor� podnik� na z�klade �ivnostensk�ho opr�vnenia Osoba, ktor� podnik� na z�klade in�ho ne� �ivnostensk�ho opr�vnenia podla osobitn�ch predpisov Fyzick� osoba, ktor� vykon�va polnohospod�rsku v�robu a je zap�san� na evidencie podla osobitn�ch predpisov

31. Kto je �castn�kom podnikania ? Podnikatel � vlastn�k Vn�torn� �castn�ci Mana��ri Zamestnanci Vonkaj�� �castn�ci Dod�vatelia Odberatelia Obyvatelstvo �t�t

32. Psychol�gia podnikania Poznaj a re�pektuj postoje svojho okolia a z�kazn�kov, t.j. schopnost vn�mat urcit� objekty priaznivo alebo nepriaznivo Poznaj a re�pektuj motiv�ciu z�kazn�kov Poznaj a re�pektuj chovanie relevantn�ho okolia Sna� sa o pozit�vne zmeny v motiv�cii a postojoch svojich z�kazn�kov Odli�uj sa od svojej konkurencie, ale pri re�pektovan� postojov z�kazn�kov Sna� sa o predikciu chovania trhu na zmeny a uskutocnuj ich Nestr�caj optimizmus- zapaluj okolie Pr�klady strh�vaj� � navonok aj dovn�tra Rob svojou podnikatelskou cinnostou lud� �tastn�ch

33. Spolocensk� zodpovednost podnikatela Clovek nie je osamel�m be�com ale st�le sa st�ka s okol�m Bez neho nemo�no existovat Ako sa s okol�m komunikuje, tak komunikuje okolie s clovekom Korektn� vztahy, mor�lny postoj � zrkadlo �spechu Podnikatel viac ako in� ludia je odk�zan� na vztah okolia preto Zaobch�dzajte so z�kazn�kom s �ctou, ohladuplne a cestne tak, ako si �el�te , aby sa zaobch�dzalo s vami alebo s va�ou rodinou

34. Co je etika? Etymol�gia slova etika poch�dza od gr�ckeho ethos � povahov� charakter alebo zvyk Etika je s�hrn v�eobecne platn�ch pravidiel oznacuj�cich spr�vne a nespr�vne chovanie Etika = Mor�lka Mor�lka spolocnosti je z�visl� od jej kult�rneho historick�ho v�voja � jej princ�py s� z�kladn�m pilierom Chovania jednotlivca a organiz�ci� Pr�vneho syst�mu ktor� z�kladn� princ�py kodifikuje

35. Co je podnikatelsk� etika ? Podnikatelsk� etika pozost�va z mor�lnych princ�pov a �tandardov, ktor� riadia spr�vanie dobr� a zl�, etick� a neetick� medzi podnikatelmi a vn�torn�m a vonkaj��m prostred�m Podnikatelsk� etika vymedzuje postoje podnikatela k tak�m ot�zkam ako je Spravodlivost Poctivost Spolocensk� zodpovednost ap.

36. 36 Co je z�kladn�m cielom podnikania ? Zisk ? Predaj ? Podiel na trhu ? �no a nie Radost Radost z�kazn�ka, �e k�pil dobr� v�robok Radost zamestnanca, �e pracuje v dobrej firme Radost vlastn�ka, �e vdaka radosti v�etk�ch dosahuje zisk

37. 37 Pravidl� etick�ho spr�vania Na �rovni podnikov : Etick� kodexy, definuj�ce predov�etk�m princ�py chovania zamestnancov Corporate governance : princ�py chovania veden� podnikov voci stakeholderom a ostatnej verejnosti Soci�lna zodpovednost podnikov : princ�py chovania podnikov ku stakeholderom a �ivotn�mu prostrediu

38. 38 Partnership verzus podnikatelsk� etika Podnikanie je spolocensk� proces, v ktorom podnikatel potrebuje svojho z�kazn�ka Z�kazn�k potrebuje podnikatela, aby uspokojoval jeho potreby Partnerstvo mus� byt budovan� na z�klade vz�jomnej d�very, ktor� znamen�, �e Z�kazn�k sa znovu obr�ti na podnikatela Z�kazn�k ver�, �e dod�vatel spln� podmienky, ktor� slubuje Rovnak� vztah m��eme identifikovat aj medzi podnikatelom a zamestnancami

39. Model samozrejm�ch povinnost�William David Ross Povinnost vernosti � dodr�at cestne zmluvu, povedat pravdu, odcinit svoje chyby Povinnost vdacnosti � zav�zuje n�s voci in�m osob�m alebo organiz�ci�m Povinnost spravodlivosti � rozdelovanie odmien podla z�sluh Povinnost dobrocinnosti � spoc�va v pochopen�, �e vykonan� dobro m��e napom�ct zv��eniu m�drosti, mravnosti alebo �tastia in�ch Povinnost seba zdokonalovania � na�e skutky by mali smerovat k zvy�ovaniu osobn�ch kval�t a m�drosti Povinnost neohrozovania � konat tak, aby neboli po�koden� ostatn�

40. Kl�cov� etick� princ�py podnikatela Spr�vaj sa k sebe i k ostatn�m s �ctou Clovek je jedinec a je nositelom pr�v a zodpovednosti �cta je pozit�vna povinnost uzn�vat auton�miu a racionalitu Spr�vaj sa k ostatn�m cestne � fair play Konaj tak, aby si rozmno�il ludsk� �tastie Uva�ovanie o d�sledkoch konania � princ�p osvietenosti Nezaujatost �nestrannost Predstavivost � schopnost v�it sa do postavenia druh�ho, ktor� sa stal obetou ludskej krivdy

41. Etick� vedenie Dajte poc�tit ludom ich jedinecn� hodnotu Dajte ludom poc�tit kompetentnost Dajte ludom pocit istoty Dajte ludom pocit splnomocnenosti, d�le�itosti a seba�cty Zhodnotte svojich lud� Z�roven v�ak Kladte velk� d�raz na proces v�beru kandid�ta Zistite si syst�m hodn�t a mor�lne povedomie kandid�tov Stavajte zamestnancov do �prednej l�nie� Starostlivo merajte operacn� v�sledky Zd�raznujte hist�riu a trad�cie podniku

42. Vybran� praktick� etick� princ�py Nedaj sa zl�kat vlastnou nen�sytnostou Dbaj o svoje dobr� meno � strata �ivota je smrtou fyzickou, strata dobr�ho mena je stratou spolocenskou Dodr�uje pravidl� fair-play � cestn� a poctiv� boj Jednou z podmienok �spechu s� dobr� vztahy s relevantn�m okol�m � podmienkou �spechu je vz�jomn� d�vera Pri vytv�ran� obchodn�ch v�zieb vych�dzaj z toho, �e efekt�vna je dlhodob� a obojstranne v�hodn� spolupr�ca Dan� slovo je viac ako z�kon

43. Preco ludia poru�uj� normy etick�ho spr�vania ? Neznalost etick�ch noriem Neetick� spr�vanie jednotlivcov zapr�cinuje situacn� tlaky Funkcne nadriaden� je slab� alebo nev�konn� Tlak na �stup etick�ch noriem vytv�raj� spolupracovn�ci alebo spolocensk� prostredie Vedenie organiz�cie ignoruje neetick� spr�vanie Snaha dosiahnut osobn� �spech V snahe zabr�nit neetick�mu spr�vaniu vyd�vaj� podniky etick� k�dexy

44. 44 Etiketa je form�lnou s�castou etiky Etiketa � pravidl� spolocensk�ho spr�vania Ako sa spr�vame navz�jom pri osobnom styku � pri kore�pondencnom, spolocenskom, telefonickom ap. Ako vystupujeme v spolocenskom styku Ako sa obliekame Etiketa je v znacnej miere poplatn� kult�rnemu v�voju pr�slu�nej spolocnosti, pri obchodn�ch rokovaniach je ju preto potrebn� ovl�dat � jej �pecifik�

45. Kontroln� ot�zky 2 Kto je podla z�kona podnikatelom ? Ak� s� atrib�ty podnikania ? Ktor� z�sady psychol�gie mus�me pri podnikan� dodr�iavat ? Ak� s� princ�py podnikatelskej etiky Podnikatelsk� etiketa Odpor�can� literat�ra : P.Drucker � R�zen� v dobe velk�ch zmen, Management Press 1998 A.S.Luknic � �tvrt� rozmer podnikania � etika;SAP 1994 D.Jecn� � Brev�r modern�ho cloveka; Svoboda 1968

46. 46 T�ma semin�ra 2 Prezent�cia ide� podnikatelsk�ch z�merov Zd�vodnenie ideje �loha :

47. V�znam s�kromn�ho podnikania pre ekonomiku �t�tu Iba podnikanie je zdrojom blahobytu �t�tu Uspokojovanie potrieb obyvatelov Tvorba zdrojov �t�tu S�kromn� podnikanie je zdrojom vy��ej efekt�vnosti � snaha po vy��ej v�konnosti, zisku a z toho plyn�ca inovat�vnost, r�chla reakcia na zmeny Ni��ia n�rocnost na zdroje verejn�ch financi� Transparentnost vztahov �t�t-podnikatel, umo�nuj�ca d�sledn� uplatnovanie pravidiel Lep�ie uspokojovanie potrieb trhu Vy��ia zodpovednost s�kromn�ho podnikatel za zveladovanie majetku

48. V�voj podnikatelsk�ho prostredia na Slovensku po r.1945 1.f�za zn�rodnenia po r.1945- vznik n�rodn�ch podnikov (velk� podniky, podniky tzv. kolaborantov) 2.f�za zn�rodnenia v r.1948 (mal� podniky a cast �ivnost�) 3.f�za zn�rodnenia do r.1953 (zostatok �ivnost� � koniec s�kromn�ho podnikania Kolektiviz�cia polnohospod�rstva � 50-te roky Koncentr�cia podnikatelsk�ch subjektov Snaha o zefekt�vnenie cinnost�, hladanie nov�ch organizacn�ch foriem (druh� cast 60-tych rokov) Normaliz�cia spolocnosti a jej odraz v podnikan� (pribl�enie ZO k podnikom, koncerny - mierna decentraliz�cia) Posilnovanie decentraliz�cie � koniec 80-tych rokov Prv� kroky k obnoveniu s�kromn�ho podnikania (87-89)-dru�stv�, �ivnosti

49. V�voj podnikania po r.1990 R. 1990 � uvolnenie mo�nost� pre podnikanie fyzick�ch os�b a dru�stiev � z�konn� �prava v Obcianskom a Hospod�rskom z�konn�ku Z�kon c.427/90 o malej privatiz�cii Z�kon c.455/90 o �ivnostenskom podnikan� Z�kon c.513/91 Obchodn� z�konn�k Z�kon c.92/92 o velkej privatiz�cii Transform�cia �t�tnych podnikov na a.s. Kup�nov� privatiz�cia Priamy predaj

50. V�voj podnikatelsk�ho prostredia po r.1990 Decentraliz�cia riadenia 1990 Liberaliz�cia pracovn�ho trhu 1990 Vznik komercn�ho bankovn�ctva 1990 Liberaliz�cia cien 1991 Liberaliz�cia zahranicn�ho obchodu 1990 Roz�irovanie zmenitelnosti meny Postupn� vytv�ranie trhov�ho pr�vneho prostredia Adapt�cia obchodn�ho pr�va na trhov� podmienky Prijatie nov�ch pr�vnych in�tit�tov- konkurzy, exek�cie Vytvorenie soci�lnej siete- zdravotn� poistenie, soci�lne poistenie atd. Nov� danov� syst�m od 1.1.1993

51. Re�tit�cie majetku � n�prava kr�vd z 50-tych rokov Mal� privatiz�cia 1992-1994 Velk� privatiz�cia 1994-s�casnost Kup�nov� privatiz�cia 1993-1994 Druh� vlna kup�novej privatiz�cie � dlhopisy 1995 - 2001 Priame predaje Verejn� s�ta�e Predaj zahranicn�m strategick�m partnerom Re�trukturaliz�cia bankovej a podnikovej sf�ry 1999-

52. Determinanty podnikania Vn�torn� determinanty subjektu podnikania Podnikatelsk� zameranie Produkt Kvalifik�cia � schopnosti podnikatela Schopnost reagovania na vonkaj�ie prostredie Schopnost riadit a organizovat Schopnost komunikovat Schopnost komplexn�ho myslenia Kapit�lov� vybavenie Person�lne vybavenie Technicko-organizacn� vybavenie Trad�cia, znacka, know-how Vonkaj�ie determinanty Trh, z�kazn�ci Konkurencia K�pna sila Podnikatelsk� prostredie

53. Podnikatelsk� prostredie Menov� politika Mno�stvo emitovan�ch penaz� �rokov� sadzby �verov� politika Kurzov� politika , konvertibilita Fi�k�lna politika Danov� politika Rozpoctov� politika D�chodkov� politika � regul�cia cien a miezd Soci�lna politika � rozsah soci�lnej pomoci, miera solidarity Zahranicno-obchodn� politika Vlastn�cke vztahy Pr�vne prostredie

54. Podnikatelsk� prostredie 2 Financn� trh Bankovn�ctvo Poistovn�ctvo Kapit�lov� trh K�pna sila Trh pracovnej sily Relevantn� konkurencia Organiz�cia pr�ce konkurencie Kapit�lov� sila Cenov� sila Sila kvality N�rodn� zvyklosti trhu

55. Kontroln� ot�zky 4 Preco m� s�kromn� podnikanie v�c�� v�znam pre �t�t, ako �t�tne podnikanie? Charakterizujte z�kladn� prvky tzv. �okovej terapie po r.1990 Ak� boli d�vody prudk�ho rastu platobnej neschopnosti v transformacnom obdob� Definujte vplyv menovej a fi�k�lnej politiky na podnikatelsk� prostredie Odpor�can� literat�ra : J. Borovsk� � Platobn� neschopnost, pr�ciny, s�vislosti a rie�enia, IPR 2001 L. Mlcoch � �vahy o cesk� ekonomick� transformaci; Vy�ehrad 2000 V. Klaus � Ekonomick� veda a ekonomick� reforma, Gennex&Top Agency 1991

56. Z�kladn� pr�vne normy upravuj�ce podnikanie �stava Slovenskej republiky �ivnostensk� z�kon Obchodn� z�konn�k Obciansky z�konn�k Danov� z�kony Z�konn�k pr�ce Z�kon o �ctovn�ctve Soci�lne z�kony a z�kon o zdravotnom poisten� Z�kon o konkurze a vyrovnan� Exekucn� z�kon

57. �stava SR Cl. 20 Ka�d� m� pr�vo vlastnit majetok. Vlastn�cke pr�vo v�etk�ch vlastn�kov m� rovnak� z�konn� obsah a ochranu. Cl. 35 Ka�d� m� pr�vo na slobodn� volbu povolania a pr�pravu nan, ako aj pr�vo podnikat a uskutocnovat in� z�robkov� cinnost Cl. 55 Hospod�rstvo SR sa zaklad� na princ�poch soci�lne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky

58. Obchodn� z�konn�k Formy podnikania Fyzick� osoby Pr�vnick� osoby � obligat�rne zap�san� do obchodn�ho registra � verejn� zoznam , do ktor�ho sa zapisuj� ustanoven� �daje o podnikatelovi Verejn� obchodn� spolocnost Podnikanie viacer�ch os�b, ktor� podnikaj� pod vlastn�m menom a rucia cel�m svojim majetkom Komanditn� spolocnost Komanditisti rucia do v��ky up�san�ho vkladu Komplement�ri � rucia cel�m svojim majetkom Spolocnost s rucen�m obmedzen�m Akciov� spolocnost Dru�stvo Z�v�zkov� pr�vo

59. Z�kladn� pojmy podla obchodn�ho z�konn�ka Podnik � s�bor hmotn�ch a nehmotn�ch zlo�iek podnikania Obchodn� majetok � s�hrn majetkov�ch hodn�t, ktor� patria podnikatelovi a sl��ia pre jeho podnikanie (akt�va) Cist� obchodn� imanie = obchodn� majetok � z�v�zky Obchodn� meno � n�zov pod ktor�m podnikatel vykon�va pr�vne �kony Z�kladn� imanie � pena�n� vyjadrenie s�hrnu pena�n�ch i nepena�n�ch vkladov spolocn�kov do spolocnosti Vklad spolocn�ka � s�hrn pena�n�ch a nepena�n�ch prostriedkov, ktor� sa spolocn�k zav�zuje vlo�it do spolocnosti

60. Obciansky z�konn�k Princ�py obcianskopr�vnych vztahov a ich ochrana Formy pr�vnick�ch os�b Zastupovanie Pr�vne �kony Vecn� pr�va Vlastn�ctvo Pr�va k cudz�m veciam Zodpovednost za �kodu a za bezd�vodn� obohatenie Z�v�zkov� pr�vo

61. �ivnostensk� z�kon Defin�cia �ivnosti �ivnost je s�stavn� cinnost prev�dzkovan� samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn� zodpovednost, za �celom dosiahnutia zisku a za podmienok stanoven�ch t�mto z�konom Podmienky pre v�kon �ivnosti podla jednotliv�ch druhov Voln� Viazan� (remeseln� a ostatn�) koncesovan� Rozsah �ivnostensk�ho opr�vnenia

62. �ivnostensk� z�konypodla Murphyho Z�kon dr. Outlawa : Nielen, �e mus�te niekolko t��dnov a� mesiacov behat po �radoch predt�m, ne� zacnete podnikat, ale aj potom, co podnikanie zah�jite, mus�te venovat �radom viacej casu ako podnikaniu samotn�mu Faintnessov dodatok : Je preto z�hadou, �e e�te existuj� volajak� �ivnostn�ci Convertov z�kon : �ivnostensk� z�kon sa men� den odo dna, tak�e si vlastne nikdy nem��ete byt nic�m ist� Dodatok reality na Slovensku : za 11 rokov sa z�kon novelizoval 36 kr�t!

63. V�voj poctu �ivnostn�kov v SR

64. �trukt�ra podnikatelov v SR

65. 65 Stav podnikatelsk�ho prostredia v SR Pozit�vne tendencie posledn�ch obdob� Zn�enie danov�ho zata�enie Zjednodu�enie danov�ch z�konov (zn�enie odpoc�tateln�ch a pripoc�tateln�ch polo�iek; zr�chlenie odpisov) Relat�vne r�chla doba pre zaciatok podnikania Zlep�enie politiky pr�ce (novela Z�konn�ka pr�ce) Podpora vytv�rania nov�ch pracovn�ch miest v regi�noch s vysokou mierou nezamestnanosti Negat�vne javy St�le vysok� odvodov� zata�enie podnikatelskej sf�ry N�zka vymo�itelnost pr�va Ne�mern� administrat�vna n�rocnost podnikania Nedostatok podporn�ch financn�ch zdrojov a neochota b�nk na podporu mal�ho a stredn�ho podnikania

66. Co predch�dza podnikaniu Povinn� registr�cia podnikatela Registr�cia na �ivnostenskom �rade pre FO aj PO U pr�vnick�ch os�b vyhotovenie spolocenskej zmluvy, alebo stanov a ich n�sledn� registr�cia na obchodnom registri Registr�cia na Danovom �rade Registr�cia zamestnancov v Soci�lnej poistovni, Zdravotn�ch poistovniach a �radoch pr�ce Otvorenie podnikatelsk� bankov�ho �ctu Podla charakteru podnikania s�hlas dal��ch org�nov Spracovanie podnikatelsk�ho z�meru Zabezpecenie financn�ch prostriedkov Technick� a person�lne zabezpecenie

67. 67 Pocet proced�r potrebn�ch na zacatie podnikania

68. 68 Trvanie zalo�enia spolocnosti

69. 69 Doing business 2007(hodnotenie Svetovou bankou) Hodnotenia 175 kraj�n Poradie Slovenska Vstup do podnikania 63 Vybavovanie licenci� a povolen� 47 Zamestn�vanie 72 Registrovanie majetku 5 Pr�stup k financn�m zdrojom 13 Ochrana investorov 118 Platenie odvodov a dan� 113 Obchodovanie cez hranice 88 Vym�hatelnost kontraktov 59 V�stup z podnikania 31 Celkov� poraqdie 36

70. Z�kony o pobyte na �radochKarl Wagner : Murphyho z�kony a �radn�ci Homelessov z�kon : Ak p�jdete na �rad preoblecen� za bezdomovca, nevzbud�te s�cit, ale odpor Onassisov z�kon : Ak p�jdete na �rad prezlecen� za milion�ra, vzbud�te z�vist Envyov� domnienka : Z�vist na �rade je to ist� co odpor Usefulov z�kon � Ak p�jdete na �rad oblecen� norm�lne, nikdo si v�s nev�imne Snakov z�kon � Najvhodnej�ou variantou vstupu na �rad je plazit sa s pon�en�m v�razom na tv�ri po bruchu a na chrbte niest velk� bal�cky s velk�mi d�rkami Bribeov z�kon � Velk�m d�rkom pre �radn�kov sa hovor� mal� pozornost Sopov� vysvetlivka - Mal�m darcekom pre �radn�kov sa hovor� drzost Cheekyov� upresnenie � Velk� drzost Z�kon doc. Payolu � Ak�mkolvek darcekom pre �radn�kov o ktor�ch sa dozvie tretia osoba, sa hovor� korupcia

71. Administrat�vno � pr�vne zabezpecenie podnikania Ohlasuj�ce a povoluj�ce oper�cie Ohlasovacia povinnost voci D� Ohlasovacia povinnost voci N�P, SP, ZP Ohlasovacia povinnost voci miestnym org�nom Pr�vne zabezpecenie Poistenie podnikania Dobre formulovan� zmluvy Povinn� zabezpecenie �ctovnej evidencie U FO jednoduch� �ctovn�ctvo U PO podvojn� �ctovn�ctvo Povinnost predkladania �tatistick�ch hl�sen� �� Registr�cia autorsk�ch pr�v, ochrana vlastn�ctva

72. Rozdiely v cinnostiach vykon�van�ch podla stavu podnikania Zac�naj�ce podnikanie Rozpracovanie podnikatelsk�ho z�meru �tok na trhov� poz�ciu Administrat�vno-organizacn� budovanie Vytv�ranie mena � image, goodwill Existuj�ce podnikanie Udr�anie trhu, pr�padne expanzia Budovanie a zdokonalovanie syst�mov riadenia, kvality ap. Riadenie procesov inov�ci�, uskutocnovanie zmien Udr�anie podnikatelsk�ho ducha

73. 73 Z�konn�k pr�ce Upravuje pracovnopr�vne vztahy v s�vislosti so zamestn�van�m fyzick�ch os�b Pr�va a povinnosti zamestnancov Pr�va a povinnosti zamestn�vatelov Z�kladn� �trukt�ra ZP V�eobecn� ustanovenia Pracovn� pomer Pracovn� cas a cas odpocinku Mzda, priemern� z�robok, n�hrada mzdy a n�hrada v�davkov Prek�ky v pr�ci Ochrana pr�ce Podnikov� soci�lna politika N�hrada �kody Dohody o pr�cach vykon�van�ch mimo pracovn�ho pomeru Kolekt�vne pracovnopr�vne vztahy

74. Kontroln� ot�zky 5 Ktor� z�kladn� pr�vne normy upravuj� podnikanie na Slovensku ? Ak�m sp�sobom ? Ak� formy podnikania povoluj� z�kony ? Definujte ich z�kladn� atrib�ty Pop�te detailne procedur�lny postup pri zakladan� podnikania FO a PO Pop�te princ�py, ktor� je potrebn� zachov�vat pri uzatv�ran� pracovnopr�vneho pomeru Literat�ra : Pr�slu�n� z�kony A.Cestnej�� � Poradce a podnikatel J.Papula - Podnikanie

75. Slovensk� danov� s�stava Priame dane Dan z pr�jmu fyzick�ch a pr�vnick�ch os�b Miestne dane Nepriame dane Dan z pridanej hodnoty Spotrebn� dane

76. Dan z pr�jmov fyzick�ch os�b Danov� z�klad U z�visl�ch os�b je to s�cet pr�jmov m�nus platby do fondov a nezdaniteln�ch polo�iek U os�b podnikaj�cich je to rozdiel medzi pr�jmami a v�davkami m�nus platby do fondov a dal�ie v�davky zo z�kona, Uplatnuj� sa rovnak� nezdaniteln� polo�ky ako FO so z�vislou cinnostou Odpocet odpisov majetku potrebn�ho na podnikanie Pr�jmy z kapit�lov�ho majetku Pr�jmy z pren�jmu Sadzba dane z pr�jmu Jednotn� pre fyzick� aj pr�vnick� osoby 19%

77. Dan z pr�jmov fyzick�ch os�b Zn�enie z�kladu dane 19,2 n�sobok �ivotn�ho minima na danovn�ka 19,2 n�sobok �ivotn�ho minima na man�elku ak nem� vlastn� pr�jem ... Platby do fondov Danov� bonus 4.800 Sk / dieta

78. Dan z pr�jmu pr�vnick�ch os�b Danov� z�klad Rozdiel medzi v�nosmi a n�kladmi upraven� o odpoc�tateln� a pripoc�tateln� polo�ky Danov� v�davky definuje �19, negat�vnym sp�sobom � 21 a 23 Odpisy s� definovan� v ��26-28 Hmotn� veci s cenou vy��ou ako 30.000 S Nehmotn� veci s cenou vy��ou ako 50.000 Sk Odpocet danovej straty definuje �30 Pocas najviac piatich za bezprostredne po sebe nasleduj�cich zdanovac�ch obdob� Sadzba dane 19%

79. Odpisy hmotn�ho investicn�ho majetku

80. 80 Dan z pridanej hodnoty Jednotn� vo v��ke 19%

81. 81 Spotrebn� dane Spotrebn� dan z v�na Spotrebn� dan z piva Spotrebn� dan z tabaku a tabakov�ch v�robkov Spotrebn� dan z liehu Spotrebn� dan z miner�lnych olejov

82. 82 Ostatn� dane Dan z nehnutelnost� � pr�jemcom s� obce a mest�, ktor� aj stanovuj� sadzbu dane Dan z pozemkov Dan zo stavieb Dan z bytov a z nebytov�ch priestorov v bytovom dome Dan z motorov�ch vozidiel � pr�jemcom s� V�C, ktor� aj stanovuj� sadzbu dan�

83. 83 Ostatn� dane Miestne dane Dan za pou��vanie verejn�ho priestranstva Dan za ubytovanie Dan za psa Dan za z�bavn� a hracie pr�stroje Dan za predajn� automaty Dan za vjazd a zotrvanie motorov�ho vozidla v historickej casti mesta Dan za jadrov� zariadenia

84. 84 Danov� pr�jmy �t�tneho rozpoctu

85. 85 Danov� pr�jmy �t�tneho rozpoctu

86. Proces pribli�ovania sa stavu danovej s�stavy v E� DPH - zos�ladovanie z�kladu dane, najm� z�hladiska definovanie toho, co m�, a�co nem� podliehat dani z�pridanej hodnoty. Druh�m princ�pom je zjednocovanie sadzieb dane z�pridanej hodnoty s�cielom ich zjednotenie do jednej z�kladnej sadzby, ktor� sa orientacne ud�va na �rovni 15% - 19%. Prip��ta sa v�ak aj jedna zn�en� sadzba v�minim�lnej hodnote 5% na tovary schv�len� pr�slu�nou smernicou E�. Zv��en� sadzby nad �roven z�kladnej sadzby sa neprip��taj�. D�le�itou zlo�kou harmoniz�cie je v�mena inform�ci� o�poskytnut�ch zdaniteln�ch plneniach

87. Proces pribli�ovania sa stavu danovej s�stavy v E� Spotrebn� dane � prv�m princ�pom je zjednotenie predmetu dane � miner�lne oleje, tabak, lieh, v�no a�pivo, pricom v�nimkou m��u tvorit iba tie predmety, ktor� nie s� prek�kou voln�ho obchodu alebo nevy�aduj� hranicn� kontrolu. Druh�m princ�pom s� pravidl� zdanovania � v�robky podliehaj� zdaneniu v�okamihu ich v�roby alebo dovozu, dan je v�ak splatn� a� po uvolnen� pre konecn� spotrebu. Tret�m princ�pom s� sadzby dane, ktor� s� urcen� pre E� ako minim�lne.

88. Proces pribli�ovania sa stavu danovej s�stavy v E� Dane z�pr�jmu pr�vnick�ch os�b � cielom je vytvorenie rovnak�ch podmienok pre spolocnosti funguj�ce v�r�mci �nie a�zamedzit naru�ovanie pravidiel rovnosti v�hospod�rskej s�ta�i. K z�kladn�m princ�pom harmoniz�cie tejto dane patr� zjednotenie z�kladu dane (najm� odpisov� politika a�rozsah odpoc�tateln�ch polo�iek), odstr�nenie dvojit�ho zdanenia a uplatnenie �peci�lneho �tatusu eur�pskej spolocnosti ) . Nepredpoklad� sa v�ak zjednocovanie sadzby t�chto dan�. Ostatn� priame dane � zatial nie s� predmetom harmoniz�cie

90. 90 Koncepcia danovej reformy Dan z pr�jmu Rovn� dan pre v�etky danov� subjekty Pre FO odpoc�tateln� polo�ka na danovn�ka 80.832 Sk Dan z majetku Na hodnotovom princ�pe � alt. Iba pozemkov Upustenie dane z osobn�ch motorov�ch vozidiel DPH Iba jedna sadzba � 19% Dan z prevodu a prechodu nehnutelnost� Sadzba rovn� 3% Dan z darovania a z dedicstva - zru�en�

91. Desatoro danov�ch prik�zan� pre podnikatelov Ing. E.Bur�k � danov� poradca Dane a smrt s� rovnak�, ked pr�du mus� �st Vztah medzi daniarom a danovn�kom nikdy neprerastie do vr�cnej l�sky Ak plat� �t�tu dane, v�dy ho nekompromisne kontroluj , co si dostal za ne Obcianskou povinnostou je platit minim�lne dane, �t�t inak nie je don�ten� kvalitne spravovat spolocnost Pam�taj, �e jedna prehrat� bitka s danov�m �radom e�te neznamen� prehrat� vojnu S danov�m kontrol�rom rokuj v�dy slu�ne, ale nikdy sa neboj nes�hlasit ak c�ti� neobjektivitu V danov�ch z�koch nikdy nehladaj korektn� ekonomick� logiku a spravodlivost, lebo nacisto pr�de� o nervy

92. Desatoro danov�ch prik�zan� pre podnikatelov Ing. E.Bur�k � danov� poradca V danovom styku v�dy diskutuj, lebo len tak pom��e� k skvalitneniu danov�ho pr�va Nikdy nepredlo� na kontrolu dan� svoju �ctovn� evidenciu v stopercentnom poriadku Ak na daniach nevie� usporit, nechv�l sa s t�m, lebo si ubl�i�. Nechv�l sa v�ak ani danov�mi �spechmi

93. Z�kony financn�ho �raduKarl Wagner : Murphyho z�kony a �radn�ci Poachov z�kon : Financn� �rad je jedn�m z m�la miest, kde sa leg�lne kradne Pilferov� spresnenie : Neokr�daj� v�s vak �radn�ci, ako �t�t Mutualov� vysvetlivka : �t�t to s� v�ak �radn�ci Levyov� varovanie : Ako n�hodou neviete, ak� s� u n�s vysok� dane, tak to rad�ej ani nechcite vediet Wretchov z�kon : Financn� �rad prostredn�ctvom tu zamestnan�ch �radn�kov dohliada na to, aby ste si za svoje poctivo zaroben� peniaze mohli dopriat co najmenej Exploitov dodatok : Za va�e poctivo zaroben� peniaze so toti� bud� u��vat �radn�ci Nourishov� odhalenie : Hoci sa to nezd�, �radn�ci s� platen� z va�ich dan� Veneratov dodatok : Realita je v�ak tak�, �e si na �rade pripad�te ako niekdo, kdo je �iven� �radn�kmi a nie je zato vdacn�

94. Kontroln� ot�zky 6 Definujte danov� z�klady pre dan z pr�jmu fyzick�ch a pr�vnick�ch os�b Ak� postup budete volit pri rozhodovan� o tom, ci platit pau��lnu dan, alebo �tandardn� dan z pr�jmu FO Pop�te �trukt�ru slovenskej danovej s�stavy a princ�py jednotliv�ch dan� Po�te princ�py danovej reformy Odpor�can� literat�ra : Danov� z�kony

95. Podnikatelsk� z�mer Podnikatelsk� pl�n je komunikacn� dokument Pod�va jasn�, pochopiteln� opis pr�le�itosti Zabezpecuje presvedciv� argumenty, ktor� robia pr�le�itost vierohodnou Pr�le�itost pre podnikatela syst�movo si utriedit podmienky pre podnikanie, postupy a predpokladan� efekty Podkladov� materi�l pre investora, banku na z�klade ktor�ho sa rozhoduj� o financovan� alebo kapit�lovom vstupe Monitorovac� materi�l pre sledovanie �spe�nosti podniku Knaggov deriv�t Murphyho z�kona C�m je pl�n zlo�itej�� a grandi�znej��, t�m v�c�iu m� �ancu, �e skrachuje

96. 96 Co stoj� na zaciatku podnikatelsk�ho z�meru ? N�pad V com budem podnikat ? Ak� m�m pre to sp�sobilosti ? Ak� s� predpoklady, �e m�j n�pad bude zauj�mav� pre z�kazn�kov ? M�m pre realiz�ciu n�padu potrebn� znalosti a zdroje ?

97. Na ktor� ot�zky by mal podnikatelsk� pl�n odpovedat Ak� ��itok bude mat realiz�cia podnikatelsk�ho pl�nu pre z�kazn�ka ? Ak� ��itok bude mat ten ktor�ho podnikatelsk�m pl�nom oslovujete (banka, investor, partner, s�m sebe) Ak� rizik� m��u ohrozit realiz�ciu podnikatelsk�ho pl�nu a ako im budete predch�dzat

98. 98 Dbajme na �pecifik� podnikatelsk�ho z�meru Pred spracovan�m odpovedzme na dve kl�cov� ot�zky : Kto je adres�tom podnikatelsk�ho pl�nu Ak� ocak�vame reakcie adres�ta � co od neho chceme ? Adres�t : Investor do Va�ej novej idei, alebo existuj�ceho podnikania Investor, ktor� chce v� podnik k�pit Z�ujemca o joint-venture Obchodn� partner Don�tor Financn� in�tit�cia � banka Ak ide o investora s�stredujeme sa na excelentn� n�vratnost pri minim�lnom riziku Ak chcete z�skat peniaze na rast podniku mus�te sa s�stredit na zv�raznenie kvality mana�mentu a na preuk�zateln� pr�le�itosti Nezamlcujte rizik�, hovorte o ich riaden�

99. Obsah podnikatelsk�ho pl�nu Zhrnutie projektu (obsah sa prisp�sobuje adres�tovi) Strucn� popis produktov a trhov Kl�cov� osobnosti podniku Princ�py podnikatelsk�ho z�meru Po�iadavka na adres�ta (objem invest�ci�, ponuka predaja akci� ai.) Identifik�cia firmy N�zov firmy, adresa, ICO, DIC, rok zalo�enia, pr�vna forma Vybavenost kmenov�m iman�m Kto s� vlastn�ci firmy a management, ich schopnosti a praktick� sk�senosti (v pr�lohe ich profesijn� �ivotopisy) Charakteristika stavu firmy (pocet zamestnancov, obrat, zisk, ap.- v�ber inform�ci� by mal byt relevantn� �celu podnikatelsk�ho pl�nu)

100. Obsah podnikatelsk�ho pl�nu 2 Popis predmetu podnikania, v�robkov a slu�ieb Postavenie voci konkurencii, prednosti Ocenenia produktov, firmy Trh a konkurencia Defin�cia s�casn�ho trhu, postavenie na trhu Z�mer p�sobenia na trhu Marketing Ako s� definovan� z�kazn�ci Ak� formy chcete pou�it na ich z�skanie Akou formou budete pred�vat Ak� formy distrib�cie budete pou��vat Ako uvediete svoje produkty na nov�ch trhoch

101. Obsah podnikatelsk�ho pl�nu 3 V�robn� proces Charakteristika pou��van�ch technol�gi� Okruh dod�vatelov a sp�sob pr�ce s nimi Dopady produkcie na �ivotn� prostredie Vplyv realiz�cie podnikatelsk�ho pl�nu na �ivotn� prostredie Technicko � organizacn� pl�n Postupn� kroky pre uskutocnenie podnikatelsk�ho pl�nu, vr. Casov�ho pl�nu N�klady potrebn� na uskutocnenie jednotliv�ch et�p Investicn� Jednorazov� prev�dzkov� Zodpovednost za realiz�ciu jednotliv�ch et�p Zakladatelsk� rozpocet

102. Obsah podnikatelsk�ho pl�nu 4 Zakladatelsk� rozpocet pre nov� firmu Potrebn� obstar�vacie prev�dzkov� v�davky Zriadovacie poplatky Potrebn� prev�dzkov� vybavenie (telef�n, kanc.potreby ap.) N�klady na sprev�dzkovanie prev�dzkov�ch priestorov Potrebn� invest�cie do HIM a NHIM Uv�dzacie marketingov� n�klady Potrebn� prev�dzkov� prostriedky na pl�novan� produkciu do prv�ho inkasa Predpokladan� pohlad�vky do dosiahnutia nulov�ho bodu Financn� krytie jednotliv�ch druhov n�kladov Pl�n tr�ieb a n�kladov

103. 103 Obsah podnikatelsk�ho pl�nu 5 Financn� pl�n v rozsahu Pl�n predaja V�kazov zisku a str�t, S�vahy V�kazu CF Rozdelenia zisku Financnej anal�zy v pr�pade hist�rie podniku retrospekt�vne �daje za posledn�ch 3-5 rokov Financn� pl�n mus� byt prehladn�, konzistentn� a presvedciv� Nesmie sa zab�dat na pr�nosy vlastn�kom, t.j. rast hodnoty firmy

104. 104 Princ�py pl�novania Rozpoctovanie Pl�novanie n�kladov a v�nosov podla pl�novac�ch jednotiek Organizacn�ch Produkcn�ch (v�robky) Procesn�ch Clenenie n�kladov alternat�vne Priame a nepriame (re�ijn�) n�klady Fixn� a variabiln� N�klady ovplyvnuj�ce v��ku v�davkov a neovplyvnuj�ce v��ku v�davkov N�klady na z�klade zml�v N�klady na z�klade rozhodnutia podnikatela

105. 105 Princ�py pl�novania Bilancovanie � zos�laduje potreby a zdroje Bilancovanie akt�v a pas�v Bilancovanie st�lych akt�v a dlhodob�ch pas�v Bilancovanie pracovn�ho kapit�lu a prev�dzkov�ch akt�v Kalkulovanie � pl�novanie n�kladov na kalkulacn� jednicu V�robok Aktivitu Organizacn� jednotku Matematick� modelovanie Verb�lne pl�novanie pomocou scen�rov

106. 106 Financn� pl�novanie Stanovenie v�chodiskov�ch financn�ch krit�ri�, najm� Rentability Likvidity Primeranej zadl�enosti V�chodiskom je pl�n predaja � pl�n tr�ieb Stanovenie priamych n�kladov na v�robu alebo obstaranie tovaru Rozdiel je pr�spevok na krytie fixn�ch n�kladov a zisku Spracovanie rozpoctu re�ijn�ch n�kladov Pos�denie dostatocnosti vytv�ran�ho zisku

107. 107 Financn� pl�novanie Stanovenie potrieb zdrojov na uskutocnenie podnikatelsk�ho pl�nu Potrebn� z�soby Rozpracovan� v�roba dan� priebe�nou dobou v�roby a organizovan�m v�robn�ho procesu Materi�lov� (v�robn�) z�soby Z�soby hotov�ch v�robkov Predpokladan� doba splatnosti pohlad�vok Porovnanie prev�dzkov�ch akt�v (z�sob a pohlad�vok) s disponibiln�mi zdrojmi (cist� pracovn� kapit�l, z�v�zky z obchodn�ho styku, �very) Rie�enie nes�ladu medzi potrebami a zdrojmi

108. 108 S�vaha � bilancia � balance sheet Prierezov� prehlad o stave majetku firmy a jeho kryt� V�chodiskov� s�vaha � pociatocn� Koncov� s�vaha � z�verecn� Rozdiel medzi pociatocnou a koncovou vyjadruje pohyb majetku

109. 109 S�vaha pre potreby financn�ho pl�nu S�vaha poskytuje inform�cie o stavu majetku a jeho krytia ku konkr�tnemu d�tumu Vo financnom pl�ne m� poskytn�t inform�cie o dynamike v�voja bilnancn�ch polo�iek U firiem s hist�riou sa uv�dzaj� retro �daje za 2-3 roky U nov�ch firiem sa zac�na pociatocnou s�vahou vyjadruj�cou stav majetku v okamihu zalo�enia spolocnosti Predikcia sa uv�dza na dobu n�vratnosti pl�novan�ch invest�ci�, najmenej v�ak na 3 roky

110. 110 V�kaz ziskov a str�t Prehlad o hospod�ren� firmy zahrnuj�ci s�hrn n�kladov, v�nosov a hospod�rskeho v�sledku V�nosy s� clenen� : Tr�by za tovar Tr�by za vlastn� v�robky a slu�by Zmena stavu vn�tropodnikov�ch z�sob vlastnej v�roby Tr�by z predaja HIM a materi�lu N�klady s� clenen� podla ich jednotliv�ch druhov : Materi�lov� n�klady Slu�by Osobn� n�klady Odpisy

111. 111 V�kaz ziskov a str�t vo financnom pl�ne Poskytuje inform�cie o tvorbe zisku v dynamike Spracov�va sa tak, �e v�chodiskom je retrospekt�va tvorby zisku � v podnikatelskom z�mere minim�lne 2-3 roky Predikcia na obdobie v ktorom by mali byt splaten� predpokladan� invest�cie, minim�lne v�ak na 3 roky Form�lne sa spracov�va tak, aby �daje v casovom horizonte boli lahko hodnotiteln� � casov� osa horizont�lna, stlpce obsahuj� okrem �dajov za roky, aj indexy

112. 112 V�kaz ziskov a str�t Prev�dzkov� hospod�rsky v�sledok Financn� n�klady a v�nosy Mimoriadne n�klady a v�nosy Hospod�rsky v�sledok

113. 113 V�kaz o Cash � flow � nepriamou met�dou Pociatocn� stav financn�ho majetku +/- Cash-Flow I � be�n� pena�n� toky = Zisk po zdanen� + Odpisy = pr�jmy � v�davky +/- Cash-Flow II � zmeny v obe�nom majetku a kr�tkodob�ch z�v�zkoch = +/- Zmena kr�tkodob�ch z�v�zkov +/- zmena z�sob +/- zmena objemu pohlad�vok viazat na s�vahu +/- Cash-Flow III � zmeny z dlhodob�ch akt�v a pas�v = +/- zmena fixn�ch akt�v +/- zmena dlhodob�ch �verov +/- zmena ostatn�ch vkladov a v�plat +/- Cash-Flow IV � zmeny z financn�ch aktiv�t +/- zmena kr�tkodob�ch �verov + emisia �cast�n - v�plata dividend Konecn� stav financn�ho majetku � mus� viazat na s�vahu

114. 114 �ctovn� retazec

115. 115 Vztahy v�nosov a n�kladov k bilancii V�nosy Pr�rastok akt�v zv��enie financn�ho majetku zv��enie pohlad�vok N�klady �bytok akt�v Odpisy sa transformuj� do opr�vok � zn�enie FA Spotreba zo z�sob � zn�enie OA �hrada slu�ieb alebo miezd � zn�enie fin.majetku Zv��enie pas�v Neuhradenie spotrebovan�ch n�kladov � zv��enie z�v�zkov Hospod�rsky v�sledok Zv��enie pas�v Nerozdelen� zisk Z�v�zok voci �t�tu (neuhraden� dane z pr�jmu)

116. 116 Vztah z�kladn�ch �ctovn�ch v�kazov

117. 117 Mana��rske �ctovn�ctvo Odli�uje sa od financn�ho �ctovn�ctva t�m, �e za nositela n�kladov nepova�uje organizacn� jednotku, ale proces a v�robok Prvotn� krit�rium roz�ctovania nie je n�kladov� druh, ale nositel � zdroj vzniku n�kladu Modern� kalkulacn� syst�my preto pod kalkul�ciou met�dou �pln�ch vlastn�ch n�kladov nepova�uj� �VN zoskupen� podla n�kladov�ch druhov, ale procesov V�roba V�voj Marketing, atd.

118. 118 Ako vyu��vaj� mana��ri �ctovn� v�kazy Z�kladn� inform�cia o efekt�vnosti hospod�renia � zisk Casov� rad �dajov o majetku zo s�vahy d�va obraz o hospod�ren� s majetkom � doplnuje sa financnou anal�zou V�kaz CF Obraz o disponibilnosti financn�ch zdrojov ako aj prehlad o ich pou�it� v danom obdob� Obraz o financnej hospod�rskej politike Obraz o �trukt�re financn�ch zdrojov z�skan�ch podnikom v danom obdob� V�etky �daje s� v�chodiskom pre financn� pl�novanie Samotn� v�kazy potrebuj� byt doplnen� prepoctov�mi �dajmi financnej anal�zy

119. Form�t podnikatelsk�ho pl�nu Form�t mus� byt lahko citateln� � jednoduch� texty, pr�ta�liv� nadpisy, margin�lie na cit�ty, vhodn� grafika Nem� sa pou��vat mal� p�smo Rozsah podnikatelsk�ho pl�nu by nemal prekrocit 30 str�n vr�tane pr�loh Treba sa vyh�bat skratk�m a pokial ich pou�ijeme je treba pri prvom pou�it� podat vysvetlenie Pri vyu�it� anal�gi� dbat na ich jasnost Odborn� terminol�gia m��e byt pre autora samozrejmostou, ale citatel z in�ho odboru potrebuje vysvetlenie

121. 121 Prezent�cia podnikatelsk�ho z�meru P�somn� prezent�cia Prehladne nap�san�, pou�it� typ a velkost p�sma, ktor� je dobre citateln� Pou�it decentn� papier vr�tane tituln�ho listu a v�zby Vhodn� je aj c�slovanie str�n a jednotliv�ch kapitol Koncipovanie dokumentu tak, aby bol lahko citateln� Ak sa m��u pou�it diagramy alebo obr�zky je to pre citatela o�iven�m Kontrolujte prieklepy, gramatick� chyby, numerick� chyby Volte starostlivo odkazy na referencie, ktor� s� overiteln� Ak pou��vate extern� inform�cie, treba uviest ich zdroje Ak sa pou�ij� skratky, potom ich treba pri prvom pou�it� vysvetlit Odborn� terminol�gia mus� byt zrozumiteln�

122. 122 Prezent�cia podnikatelsk�ho z�meru Osobn� prezent�cia D�le�it� je decentn�, a sebaist� vystupovanie prezent�tora Prezent�cia sa nec�ta, ale suver�nne a presvedcivo prezentuje Prezent�cia by mala byt dokumentovan� potrebn�mi a vhodn�mi priesvitkami, alebo premietan�m d�t z dataprojektoru Pokial nie je k dispoz�cii vizu�lna technika je potrebn� pripravit podstatn� grafick� a tabel�rne podklady� tak, aby posluch�ci ich mali pred sebou Na ot�zky je potrebn� reagovat jasne, rozv�ne a vecne Nie je vhodn� vyh�bat sa n�rocn�m a ta�k�m ot�zkam, najm� t�kaj�cim sa riz�k a vierohodnosti z�meru

123. 123 Realiz�cia podnikatelsk�ho z�meruZalo�enie podnikatelsk�ho subjektu Uzavretie spolocenskej zmluvy (u a.s. stanov) a je overenie not�rskym �radom Splatenie z�kladn�ho imania (pred podan�m n�vrh min. 30%, minim�lne v�ak 100 tis.Sk u SRO). Zostatok do 5 rokov Potvrdenie t�ch spoluzakladatelov, ktor� s� zakladatelmi alebo spolocn�kmi inej spolocnosti o splnen� z�v�zkov voci verejn�m financi�m Registr�cia �ivnosti na �ivnostenskom �rade Registr�cia pr�vnick�ho subjektu v obchodnom registri Registr�cia na danovom �rade Otvorenie podnikatelsk�ho �ctu Prihl�senie zamestnancov na OUP, Soc.poistovni a zdravotn�ch poistovniach

124. 124 Realiz�cia podnikatelsk�ho z�meruAdministrat�vno � pr�vne zabezpecenie podnikania Zmluvy Objedn�vky Fakt�ry � danov� doklady pr�vne relevantn� dokument�cia o obchodn�ch aktivit�ch Zabezpecenia �ctovn�ctva Fyzick� osoby v jednoduchom �ctovn�ctve Pr�vnick� osoby v podvojnom �ctovn�ctve

125. Cel� �ivot je o riaden� riz�k, nie o ich eliminovan� � W.Wriston, b�v CEO Citicorp Riziko mo�no ignorovat Casovo obmedzen� rie�enie, obvykle �sti do katastr�fy Riziko mo�no eliminovat N�klady s� vysok�, obvykle pohltia cel� zisk Riziko mo�no riadit Uvedomel� vypoc�tanie riz�k Identifik�cia rizika � kde sa m��e riziko vyskytn�t �trukturovanie rizika � ak� rizik� m��u vznikn�t Vypoc�tanie rizika � pravdepodobnostn� met�dy Kontrola rizika a jeho limitovanie

126. S ak�mi rizikami mus� podnikatel poc�tat �pekulat�vne rizik� � investovanie do pr�le�itost� Cist� riziko � po�iar, velk� s�dny proces, �iveln� pohromy ap. Riziko dopytu Riziko vstupov Financn� rizik� �verov� Menov� Riziko likvidity Platobn� Majetkov� riziko

127. S ak�mi rizikami mus� podnikatel poc�tat Rizik� vypl�vaj�ce z financnej situ�cie dl�n�ka Dolo�en� platobn� neschopnost Konkurz, vyrovnanie Platobn� nev�la Operacn� riziko Pr�vne riziko Spojen� so s�dnym rie�en�m sporov Spojen� s nedodr�iavan�m z�konov a predpisov Politick� riziko Vojna, obcianske nepokoje Administrat�vne z�sahy �t�tu Nedostatok meny, nestabilita meny - hyperinfl�cia Export do verejn�ho sektoru niektor�ch �t�tov Environment�lne riziko

128. Podnikanie, pri ktorom vych�dzame iba zo z�vislosti na cudz�ch zdrojoch je prv�m rizikov�m faktorom vzniku platobnej neschopnosti Platobn� discipl�na nie je plne predikovateln� Cena cudz�ch penaz� je vysok� � je pr�nosn� iba vtedy, ak n� zisk t�to cenu prekracuje V�kyvy ako na strane dod�vatelov ako aj odberatelov s� vysok� Podnikatelsk� prostredie sa r�chlo men� a znev�hodnuje cudzie zdroj Cudzie zdroje s� najv�c��m rizikom v turbulentnom podnikatelskom prostred�

129. Platobn� neschopnost � mora podnikatelov Pr�ciny : Vn�torn� Nere�pektovanie zlat�ho bilancn�ho pravidla Nere�pektovanie �celn� investovania a vynakladania n�kladov Precenenie podnikatelsk�ch mo�nost� Podcenenie zlo�itosti obchodn�ch cinnost� Nedostatky v procesoch riadenia pohlad�vok Vonkaj�ie N�zka vymo�itelnost pr�va Znehodnocovanie meny Obchodn� kr�za odberatelov, dl�n�kov

130. 130 S c�m mus� slovensk� podnikatel poc�tat v s�vislosti s pohlad�vkami Danov� z�kony postihuj� veritela a nie dl�n�ka Pr�vny syst�m nadr�a tie� dl�n�kovi a nie veritelovi Ne�cinnost uplatnovania Trestn�ho z�kona pri po�kodzovan� pr�v veritela N�zka vymo�itelnost pr�va Vym�hanie pohlad�vky veritelom je drah� z�le�itost a dlhodob� Mimos�dne vyrovnanie je nerovnocenn� a pre veritela nev�hodn�

131. 131 Hromadn� platobn� neschopnost je kritick� miesto hospod�rskeho rastu Ka�d� dl�� ka�d�mu Nedodr�iavanie z�v�zkov sa nepocituje ako etick� probl�m Brzdia sa financn� toky a ch�baj� re�lne peniaze Rastie zata�enost financn�mi n�kladmi V d�sledku poruchy financn�ch tokov viaznu toky materi�lne Rastie mno�stvo s�dnych sporov � s�dy s� zahlten�, kles� autorita pr�va Narast� riziko hospod�rskych kolapsov

132. 132 Ako sa na vysokom objeme pohlad�vok podiela slovensk� pr�vny syst�m ? Vymo�itelnost pr�va veritela je n�zka S�dy s� preta�en� a m�lo v�konn� Dokazovanie po�kodenia pr�v veritela je obtia�ne Danov� z�kony postihuj� veritela a nie dl�n�ka Odpis pohlad�vok Nejednotn� v�klad predpisov o pohlad�vkach Pojem pohlad�vky nie je v na�ej legislat�ve jednoznacne upraven� Nie je dodr�iavan� rovnost medzi dl�n�kmi ani veritelmi

133. 133 Ako sa na vzniku pohlad�vky podiela podnikatelsk� sf�ra Nespr�vny odhad podnikatelsk�ch mo�nost� v z�vislosti na kapit�le Podcenenie zlo�itosti obchodn�ch cinnost� Nedostatocn� pozornost prevencii vzniku Nedostatky v procesoch riadenia pohlad�vok

134. Ako predch�dzat platobnej neschopnosti Pozornost prevencii Analyzovat ak� s� kapit�lov� mo�nosti podnikatela Pr�pravn� f�za prevent�vnych opatren� v oblasti obchodu Marketingov� rozboru trhu Zvyklosti platobn�ch podmienok Sp�sob a met�dy pr�ce konkurencie s platobn�mi podmienkami Met�dy pou��van� pri vym�han� pohlad�vok a ich efekt�vnost Pr�vne prostredie trhu Discipl�na, atd. Pr�prava obchodn�ch pr�padov Anal�za obchodn�ch partnerov Zaistovanie vzniku pohlad�vok v zmluv�ch Spr�vne procesn� postupy v podniku

135. 135 D�kladn� pr�prava zmluvy � naj�cinnej�ia prevencia K�pnou zmluvou sa pred�vaj�ci zav�zuje kupuj�cemu dodat hnuteln� vec a previest na neho vlastn�cke pr�va Kupuj�ci sa zav�zuje zaplatit k�pnu cenu K�pna zmluva mus� obsahovat tak� ustanovenia, ktor� jednoznacne definuj� z�v�zky pred�vaj�ceho aj kupuj�ceho Ustanovenia by mali byt natolko prec�zne, aby umo�nili pr�padn� vym�hanie nesplnen�ch povinnost� bez podstatn�ch komplik�ci�

136. Prevencia vzniku zl�ch pohlad�vok konkr�tnych obchodn�ch pr�padov Kvalita uzatv�ran�ch obchodn�ch zml�v Obchodn� z�konn�k Obciansky z�konn�k Medzin�rodn� �tandardy � Incoterms Medzin�rodn� obchodn� a financn� pr�vo Presn� definovanie platobn�ch podmienok Ich re�lne stanovenie podla financn�ch mo�nost� firmy Kurzov� zaistenie Inflacn� dolo�ka Spr�vna volba zaistovac�ch n�strojov Prec�zna pozornost v�etk�m form�lnym n�le�itostiam obchodn�ch pr�padov (zmluvy, dodacie dokumenty ,fakt�ry ap.)

137. 137 Anal�za obchodn�ch partnerov Kapit�lov� sila spolocnosti Hospod�rske v�sledky, bilancia Kancel�rske a bankov� inform�cie Inform�cie o hospod�rskej situ�cii z najr�znej��ch zdrojov Inform�cie o chovan� obchodn�ho partnera vo vztahoch k na�ej firme (platobn� discipl�na, objemy obchodu ap.)

138. 138 K�pna zmluva Presn� identifik�cia zmluvn�ch str�n Definovanie predmetu zmluvy Stanovenie ceny plnenia zmluvy � cena by mala byt jednoznacne definovan� cenovou aj dodacou paritou Obchodn� podmienky Term�n , sp�sob a miesto dodania Balenie Sp�sob a term�n platby Sankcie za poru�enie obchodn�ch podmienok atd. Technick� podmienky

139. 139 K�pna zmluva Sp�sob rie�enia sporov Spolocn� ustanovenia � �cinnost a platnost zmluvy, sp�sob jej vypovedania, pr�padn� sankcie, Podpisy zodpovedn�ch z�stupcov zmluvn�ch str�n

140. Ak� n�stroje pre zaistenie platieb Platba vopred Hladk� platba Zmenka Aval zmenky Platobn� bankov� z�ruka Neodvolateln� akredit�v Z�lo�n� pr�vo Faktoring Not�rska z�pisnica o uznan� z�v�zku

141. 141 Uspokojenie pohlad�vky Ak je inkaso, je v�etko v poriadku, ale Probl�my vznikn� pri ne�plnej platbe a Ak nie je inkaso v stanovenom term�ne, je nutn� realizovat presne stanoven� postupy Preverit telefonicky alebo osobne pred term�nom splatnosti d�vody neuhradenia a term�n n�hradn�ho plnenia Vykonat osobn� n�v�tevu a zosilnit mor�lny n�tlak, dohodn�t platobn� kalend�r, pr�padne podp�sat not�rske z�pisnicu Skompletovat dokument�ciu pohlad�vky na vym�hanie Prist�pit k vyu�itiu zaistovac�ch n�strojov, ak s�

142. 142 Uspokojenie pohlad�vky Zodpovednost za uskutocnenie pohlad�vky by mala byt v�dy na obchodn�kovi � obchod je ukoncen� a� jeho zaplaten�m Treba hladat v�etky mo�nosti mimos�dneho uspokojenia. Cesta prostredn�ctvom s�du je tou najzlo�itej�ou, najdrah�ou a najdlh�ou cestou vym�hania

143. Kontroln� ot�zky 7 Ak�m m� v�znam podnikatelsk� z�mer pre podnikatela Ak� m� byt �trukt�ra podnikatelsk�ho z�meru? Princ�py tvorby a prezent�cie podnikatelsk�ho z�meru Co je to risk management ? Ako pracovat s rizikami? Co je platobn� neschopnost ? Ak� s� cesty jej predch�dzaniu? Ak� z�sady dodr�iavame pri uzatv�ran� zml�v ? Odpor�can� literat�ra: Cestnej�� : Poradce a podnikatel; Fotr J : Podnikatelsk� pl�n a investicn� rozhodov�n�; J.Vejdelek : Jak zalo�it anebo prevz�t podnik J.Borovsk� � Platobn� neschopnost � vznik, s�vislosti, rie�enia Obchodn� z�konn�k

144. Mo�nosti z�skavania financn�ch zdrojov Vlastn� prostriedky Ide�lne a z�roven aspon z casti Velmi zriedkav� Bez ich existencie sa prakticky ned� z�skat extern� zdroj �ver Nevyhnutnost garanci� Venture kapit�l Tich� spolocn�k Kapit�lov� trh � vyp�sanie emisie akci� (iba a.s.) Strategick� partner Joint venture Leasing

145. Krit�ri� rozhodovania o cudz�ch financn�ch zdrojoch Prim�rnym krit�riom je efekt�vnost z�skan�ch financn�ch zdrojov meran� schopnostou vytvorit zdroje na vr�tenie cudz�ch zdrojov Cena z�skan�ch zdrojov hodnoten� v�ak aj s prihliadnut�m na danov� v�hody

146. Po�iadavky pri z�skavan� cudz�ch zdrojov Ten kto d�va/vklad� peniaze do podnikania, chce mat jednak garancie, �e o ne nepr�de a c�m je vy��ie riziko chce mat vy��� v�nos Sk�senosti, referencie, meno , zn�mosti Schopnost preuk�zat �ivotaschopnost z�meru Ochota vzdat sa vlastnej nez�vislosti Vlastn�k financn�ch prostriedkov chce mat nad ich pou�it�m kontrolu C�m vy��ia miera rizika, t�m vy��ia miera kontroly

147. 147 Bankov� �very Prvorad� s� garancie Nehnuteln�m majetkom Hnuteln�m majetkom Zmenkami C�ziou pohlad�vok Rucen�m tretou stranou Deponovan�m financn�m rucen�m D�veryhodnostou podnikatela Dokladovanie investicn�ho z�meru Referencia doteraj�ieho podnikania dolo�en� Rocn�mi �ctovn�mi v�kazmi Referenciou platobn�ho styku prostredn�ctvom danej banky Referenciou cerpania a spl�cania doteraj��ch �verov

148. 148 Nie ka�d� podnikanie je pre banky v kurze(Trend 9.septembra 2004) Cast rizika mus� zn�at podnikatel s�m (po�iadavka b�nk je minim�lne 30%) Najv�c�ou slabinou je nedostatocne rozpracovan� podnikatelsk� pl�n Nere�lnost podnikatelsk�ho z�meru � prestrelenie v�nosov a podhodnotenie n�kladov Podnikatelom ch�ba dlhodob� pl�novanie Nere�pektovanie riz�k Odborn� sp�sobilost a kvalifik�cia podnikatela Referencie z vlastn�ho podnikania Nie ka�d� odvetvie je pre banku zauj�mav�

149. 149 Bankov� �very �verov� zmluva Jednorazov� poplatky �rokov� sadzby Lehota splatnosti a sp�sob spl�cania �veru

150. �iadost o �ver N�zov �veru, obsah projektu a identifikacn� �daje o firme �iadatela Charakteristika podniku a druh pou��van�ho �ctovn�ctva Charakteristika projektu, jeho alok�cia V�davky na realiz�ciu projektu a jeho financovanie Zaistenie �veru hnuteln�m a nehnuteln�m majetkom, pr�padne in�m sp�sobom Z�pis do knihy nehnutelnost� Z�pis do z�ruk hnuteln�m majetkom veden� not�rskou komorou Rucenie tretej osoby C�zia pohlad�vok

151. �iadost o �ver Dal�ia podnikatelsk� cinnost podnikatela a majetkov� podiely na nej Prehl�senie �iadatela o pravdivosti nedolo�en�ch �dajov Tabulky o ekonomike podniku a projektu podla individu�lnych podmienok banky

152. Pr�lohy �iadosti o �ver V�pis z obchodn�ho registra, �ivnostensk� list, v�pis z registra trestov V�pis listu vlastn�ctva, s�dne znaleck� posudky, in� �very, k�pne, darovacie zmluvy ap. Danov� priznanie, resp. �ctovn� uz�vierka za posledn� 2 roky Zmluvy o bud�cich zmluv�ch, objedn�vky, resp. pr�sluby objedn�vok , p�somn� z�v�zn� pr�slub dot�cie z in�ch zdrojov

153. Rizikov� � venture kapit�l P�vodn� v�znam pojmu znamenal dlhodob� invest�cie do rizikov�ch podnikov, ktor� nie s� obchodovan� na kapit�lovom trhu V s�casnosti : Forma investovanie do z�kladn�ho kapit�lu s cielom ovplyvnit rast hodnoty firmy a n�sledne predaj svojho podielu s vysok�m v�nosom Kl�cov�mi nie s� z�ruky firmy, ale pr�ta�liv� a realizovateln� podnikatelsk� z�mer a mana�ment firmy Typy venture kapit�lu Pred�tartovn� financovanie � seed capital �tartovn� financovanie � start-up capital

154. Rizikov� � venture kapit�l Riadenie rizika spolocnost� VK �cast v riaden� spolocnost� v strategick�ch a citliv�ch oblastiach Poskytovanie a preberanie �verov a garanci� Predaj majetku N�kup financn�ch invest�ci� rozhoduj�cich FA Diverzifik�cia portf�lia Rozlo�enie aktiv�t VK do viacer�ch firiem Ak jeden z piatich dosiahne mimoriadny zisk, vykryje pr�padn� straty z ostatn�ch aktiv�t

155. Rizikov� � venture kapit�l Early stage development capital Rozvojov� financovanie � expansion capital Z�chrann� financovanie � rescue capital N�hradn� financovanie � debt replacement capital Financovanie akviz�cie � acquisition capital Transaction capital � MBO,MBI, LBO, BIMBO

157. Ocak�van� v�nosy Seed capital a� 100% Start-up 35 � 50% Early stage development cap. 30% Expansion capital 25% Transaction capital 20-25%

158. Faktory, ktor� zohladnuj� spolocnosti rizikov�ho /venture) kapit�lu Ved�ce schopnosti hlavn� podnikatela Ved�ce a riadiace schopnosti mana��rskeho teamu Uznan� odvetvov� kvalifik�cia mana��rskeho team Predch�dzaj�ce aktivity hlavn�ho podnikatela Predch�dzaj�ce aktivity mana��rskeho teamu Udr�an� podiel na trhu Schopnosti teamu v oblasti marketingu a predaja Schopnosti teamu v organizacnej a administrat�vnej oblasti Schopnosti vyta�it peniaze z realizovanej invest�cie Miera znalosti a ch�pania trhu Predpokladan� miera n�vratnosti invest�cie Cas potrebn� na dosiahnutie ronov�neho bodu

159. Faktory, ktor� zohladnuj� spolocnosti rizikov�ho /venture) kapit�lu 13. Schopnosti teamu vo financnej a �ctovnej oblasti 14. Schopnosti vytvorit prek�ky zabranuj�ce ostatn�m dostat sa na trh 15. Fungovanie podniku v podmienkach financn�ch obmedzen� 16. Schopnosti teamu v oblasti prev�dzky 17. Jedinecnost produktu Miera rastu a pr�ta�livost trhu Miera u� etablovan�ho trhu Cas potrebn� na splatenie invest�ci� Schopnost ovplyvnit povahu podnikania V�znam nejasn�ch predpokladov, z ktor�ch sa vych�dza v podnikan� V ktorej etape rozvoja podniku je potrebn� realizovat invest�cie Jednoduchost alebo n�rocnost vstupu na trh

160. Faktory, ktor� zohladnuj� spolocnosti rizikov�ho /venture) kapit�lu Sila dod�vatelov a distrib�torov Lokalita podniku Ako dan� podnik a produkt zapad� do investicn�ho portf�lia investora Progn�zovan� velkost trhu Citlivost voci hospod�rskym cyklom Schopnost vytvorit alianciu Pocet a povaha spoluinvestorov Sez�nnost trhu v�robkov Velkost a mo�nosti neskor��ch k�l financovania Lokalita podniku voci fondu Makroekonomick� prostredie

161. 161 Podporn� programy pre SME NADSME Grantov� sch�my podpory podnikatelov Podpora n�kupu inovat�vnych technol�gi� Podpora cestovn�ho ruchu Rozvoj priemyslu Podpora mal�ch inovat�vnych podnikatelov Podpora rozvoja nov�ch a existuj�cich podnikov a slu�ieb (�truktur�lne fondy Poradensk� a vzdel�vacie programy pre podnikatelov �verov� a p��ickov� programy Mikrop��ickov� program Pdprogram z�rodkov�ho kapit�lu Podporn� �verov� program

162. 162 Podporn� programy pre SME Slovensk� z�rucn� a rozvojov� banka Z�rucn� programy Pr�spevkov� programy Podpora cestovn�ho ruchu (docasne zastaven�) Podpora rozvoja spracovania a vyu��vania drevnej suroviny (docasne zastaven�) Podpora zac�naj�cich mal�ch podnikatelov �TART skoncil v roku 2004 Grantov� sch�ma podpory konkurencieschopnosti docasne zastaven�) Rozvoj kombinovanej dopravy �verov� programy Rozvoj MSP (max. 250 tis.EUR)

163. 163 Podporn� programy pre SME Region�lne a poradensk� informacn� centr� �verov� programy na podporu MSP s podporou E� (sprostredkovanie SZRB) Mikrop��ickov� program (do 1 mil.Sk) � spolupr�ca s NARMSP MH SR Program podpory medzin�rodnej kooper�cie (v�stavy) Podpora �spor energie a vyu�itia obnoviteln�ch energetick�ch zdrojov (vykon�vatel je Slovensk� energetick� agent�ra)

164. Kontroln� ot�zky 8 Ak� existuj� mo�nosti financovanie podnikania a ak� s� ich v�hody alebo nev�hody ? Co je rizikov� kapit�l a ak� sleduje krit�ri� ? Ak� s� princ�py bankov�ch �verov; jednotliv� druhy �verov; sp�sob ich zaistovania a po�iadavky na podnikatelov Odpor�can� literat�ra : A.Cestnej�� � Poradce a podnikatel I.Dvor�k � P.Proch�zka � Rizikov� rozvojov� kapit�l, Managemetn press 1998 V.Polidar � Management �verov�ch obchod� bank; HN 1991 Borovsk� � Dobruck� : Pr�rucka podnikania mal�ho a stredn�ho podnikatela

165. Podstata kalkul�ci� Otvoren� informacn� syst�m, ktor� zahrna stanovenie alebo zistenie n�kladov, zisku a ceny, vztahuj�ce sa na urcen� jednotku v�konu Kalkulovanie je cinnost umo�nuj�ca zistit pl�novan� alebo skutocn� n�klady na kalkulacn� jednicu Kalkul�cia je v�sledkom kalkulovania, ktor� vyjadruje v��ku n�kladov podla r�mcovo urcenej �trukt�ry � kalkulacn�ho vzorca

166. Kalkul�cie � ich v�znam Kalkul�cia je z�kladn� n�stroj pre riadenie n�kladov Kalkul�cia je rozvrh potreby n�kladov vo vztahu ku kalkulacnej jednici, t.j. Na v�robok, na proces, na organizacn� jednotku Kalkul�cie, pokial ich pou��vame na efekt�vne riadenie n�kladov by mali maxim�lne vyjadrovat ich priamy vztah k pr�slu�nej jednici � co najviac sa vyh�bat hromadeniu n�kladov do oblasti nepriamych n�kladov (r�i�) Vypovedacia schopnost kalkul�cie je dan� schopnostou �ctovn�ctva rozvrhovat n�klady adresne k ich zdroju vzniku � ABC met�da

167. Vymedzenie funkci� a obsahu kalkul�ci� Predbe�n� kalkul�cia Ak� n�klady s� pl�novan� na v�robok (z�kazku) Ak� podiel mus� v�robok priemerne prispiet ku krytiu fixn�ch n�kladov a zisku Ak� je be�n� kalkulacn� v�pocet cien v danom odvetv� a danom trhu Ak� pr�spevok na �hradu prin�a v�robok absol�tne vo vztahu k v�chodiskovej velicine v�konu Ak� �spora casu, resp. Materi�lu by bola potrebn�, aby sa u v�robku, ktor� nepokr�va �pln� n�klady a zisk, dosiahlo ich pln� krytie Pl�nov� kalkul�cia Vych�dza z normov�ch �dajov pl�nov�ch n�kladov Operat�vna kalkul�cia Zistenie kr�tkodob�ho vplyvu na pl�novan� hospod�rsky v�sledok ako d�sledok p�sobenia operat�vnych zmien a odch�lok V�sledn� kalkul�cia Ak� n�klady boli spotrebovan� na v�robok (z�kazku) Ak vznikla odch�lka voci pl�novej kalkul�cii, jej d�vody Vztiahnutie zodpovednosti za vzniknut� odchylku

168. Riadenie podla odch�lok Anal�za odch�lok je z�kladn�m n�strojom pre pl�novit� riadenie Pomocou tejto anal�zy jednak overujeme kvalitu pl�nu a neust�le ho zdokonalujeme, jednak sk�mame pr�ciny odch�lenia sa skutocnosti od pl�nu s cielom realizovania optim�lnej sp�tnej v�zby pre riadenie Anal�za odch�lok mus� byt aktu�lna a spr�vna

169. Riadenie podla odch�lok Chyby v pl�novan� Nespr�vne v�chodiskov� �daje Nespr�vny odhad v�voj Kvantitat�vne odch�lky Odch�lka v spotrebe materi�lu alebo pr�ce Odch�lka v predaji Cenov� odch�lky

170. Kalkul�cia podla �pln�ch vlastn�ch n�kladov Priame v�robn� n�klady Priame materi�lov� n�klady Priame osobn� n�klady Ostatn� priame n�klady Technologick� v�robn� r�ia V�eobecn� v�robn� r�ia N�klady na v�skum a v�voj Z�sobovacia r�ia Priame marketingov� n�klady Marketingov� r�ia Spr�vna r�ia

171. Rozvrhovanie nepriamych n�kladov Nepriame n�klady je potrebn� co najobjekt�vnej�ie vztiahnut k t�m druhom priamych n�kladov ktor�m v rozhoduj�cej miere sl��ia � rozvrhov� z�kladna Napr�klad : Priama technologick� r�ia m��e byt rozvrhovan� na priame osobn� n�klady alebo na priame n�klady celkom V�eobecn� v�robn� r�ia m� vztah prev�ne na priame osobn� n�klady Z�sobovacie r�ia by mala byt rozvrhovan� na priame materi�lne n�klady Spr�vna r�ia m��e byt rozvrhovan� na celkov� v�robn� n�klady Marketingov� r�ia m��e byt rozvrhovan� na celkov� v�robn� n�klady

172. Kalkulacn� met�da ne�pln�ch n�kladov(pomocou pr�spevku na �hradu) Presne kalkulujeme priame n�kladu Rozdiel medzi priamymi n�kladmi a cenou je pr�spevok na krytie fixn�ch n�kladov a zisku Pr�spevok na �hradu je v�chodiskom pre pl�novanie r�mca cerpania re�ijn�ch n�kladov

173. 173 Inform�cie potrebn� na udr�anie konkurencieschopnosti a poz�cie firmy. AKTIVITY - Ktor� aktivity na�ej organiz�cie neprid�vaj� produktu hodnotu? Ak� s� n�klady vyvolan� t�mito aktivitami? PRODUKTY - Ak� s� skutocn� n�klady na dan� produkt alebo aktivitu? Ak� cenu m� mat produkt? Ktor� produkty n�m skutocne prin�aj� zisk? KLIENTI - Ktor� klienti s� pre n�s ziskov� a preco? Ktor� distribucn� kan�ly m�me pou��vat? PROCESY - Kde a ako mo�no v�na�ej organiz�cii zn�it n�klady? Ak� ukazovatele m�me pou�it na meranie v�konnosti jednotliv�ch procesov? V r�mci t�chto oblast� dok�e met�da ABC poskytovat detailn� inform�cie o presn�ch n�kladoch cinnost� a procesov, n�klady na z�skanie a udr�anie z�kazn�kov a distribucn�ch ciest a vyhodnotenie ich ziskovost z identifik�ciou stratov�ch pricom s� k dispozici� podrobn� inform�cie o pr�cin�ch stratovosti. . V oblasti aktiv�t a procesov ABC systematicky identifikuje identifikuje neefekt�vne cinnosti a procesy pricom tie� identifikuje a vyc�sli pr�ciny neefekt�vnosti cinnost� a procesov: Zamestnanci N�zka motiv�cia a neplnenie cielov Nespr�vna organiz�cia cinnost� Nevyu��vanie synergick�ch efektov Nedostatocn� znalosti a n�zka flexibilita zamestnancov Proced�ry, technol�gie Vykon�vanie cinnost� bez pridanej hodnoty Nedostatocn� pl�novanie v�roby a �dr�by Plytvanie energiou, zdrojmi a casom Nedostatocn� automatiz�cia Nedostatocn� rozvoj technol�gi�, proced�r a know-how ... mnoh� in� Nevyu�it� kapacita Nedostatok z�kaziek Nespr�vne pl�novanie Neprodukt�vna v�roba Nedostatok surov�n Nefunkcnost linky Nepl�novan� �dr�ba Pl�novan� �dr�ba Zmena sortimentu N�zka kvalita Vysok� kvalita Vysok� objem odpadu Drah� vstupy Vysok� priame n�klady Vysok� n�klady na styk s dod�vatelmi Neefekt�vne procesy v�robn� a podporn� Skreslen� kalkul�cia Re�ijn� n�klady Rozpracovan� v�roba Z�skanie z�kazn�ka N�kladn� komunik�cia, propag�cia Drah� slu�obn� cesty Vysok� vstupn� poplatky Udr�anie z�kazn�ka a �peci�lne v�hody Mal� objemy z�kaziek �pecifick� po�iadavky na prepravu �pecifick� po�iadavky na kvalitu a cas dod�vky � potreba dr�at dodatocn� z�soby Zmeny v objedn�vkach Cast� reklam�cie a servisn� z�sahy Nev�hodn� bonusy a skont� Platobn� discipl�na Vysok� pohlad�vky Distrib�cia Neefekt�vne distribucn� kan�ly Komplikovan� a zdlhav� objedn�vanie Vela sprostredkovatelov Optimaliz�cia cinnost� a procesov Optimaliz�cia �trukt�ry produktov a dod�vatelov Optimaliz�cia �trukt�ry z�kazn�kov a distribucn�ch kan�lov V r�mci t�chto oblast� dok�e met�da ABC poskytovat detailn� inform�cie o presn�ch n�kladoch cinnost� a procesov, n�klady na z�skanie a udr�anie z�kazn�kov a distribucn�ch ciest a vyhodnotenie ich ziskovost z identifik�ciou stratov�ch pricom s� k dispozici� podrobn� inform�cie o pr�cin�ch stratovosti. . V oblasti aktiv�t a procesov ABC systematicky identifikuje identifikuje neefekt�vne cinnosti a procesy pricom tie� identifikuje a vyc�sli pr�ciny neefekt�vnosti cinnost� a procesov: Zamestnanci N�zka motiv�cia a neplnenie cielov Nespr�vna organiz�cia cinnost� Nevyu��vanie synergick�ch efektov Nedostatocn� znalosti a n�zka flexibilita zamestnancov Proced�ry, technol�gie Vykon�vanie cinnost� bez pridanej hodnoty Nedostatocn� pl�novanie v�roby a �dr�by Plytvanie energiou, zdrojmi a casom Nedostatocn� automatiz�cia Nedostatocn� rozvoj technol�gi�, proced�r a know-how ... mnoh� in� Nevyu�it� kapacita Nedostatok z�kaziek Nespr�vne pl�novanie Neprodukt�vna v�roba Nedostatok surov�n Nefunkcnost linky Nepl�novan� �dr�ba Pl�novan� �dr�ba Zmena sortimentu N�zka kvalita Vysok� kvalita Vysok� objem odpadu Drah� vstupy Vysok� priame n�klady Vysok� n�klady na styk s dod�vatelmi Neefekt�vne procesy v�robn� a podporn� Skreslen� kalkul�cia Re�ijn� n�klady Rozpracovan� v�roba Z�skanie z�kazn�ka N�kladn� komunik�cia, propag�cia Drah� slu�obn� cesty Vysok� vstupn� poplatky Udr�anie z�kazn�ka a �peci�lne v�hody Mal� objemy z�kaziek �pecifick� po�iadavky na prepravu �pecifick� po�iadavky na kvalitu a cas dod�vky � potreba dr�at dodatocn� z�soby Zmeny v objedn�vkach Cast� reklam�cie a servisn� z�sahy Nev�hodn� bonusy a skont� Platobn� discipl�na Vysok� pohlad�vky Distrib�cia Neefekt�vne distribucn� kan�ly Komplikovan� a zdlhav� objedn�vanie Vela sprostredkovatelov Optimaliz�cia cinnost� a procesov Optimaliz�cia �trukt�ry produktov a dod�vatelov Optimaliz�cia �trukt�ry z�kazn�kov a distribucn�ch kan�lov

174. 174 Mus� sa zmenit pohlad na firmu z klasick�ho... Spolocnost je z pohladu n�kladov castokr�t ch�pan� ako ak�si cierna kocka do ktorej vstupuj� r�zne zdroje- pracovn� sila, investicn� majetok, technol�gie alebo inform�cie, ktor� s� vo vn�tri organiz�cie premienan� na v�stupy podla zamerania spolocnosti- produkty alebo slu�by pred�vanie z�kazn�kom cez r�zne distribucn� cesty. Preco cierna kocka - Tento pr�stup vznik� z d�vodu nepresn�ch inform�ci� inform�ci� o tokoch n�kladov vo vn�tri organiz�cie- pou��van� syst�m (v�c�inou analytick� �ctovn�ctvo) neposkytuje podrobn� inform�cie o mieste spotreby n�kladov. Z tohto d�vodu je problematika delenia n�kladov je pre �cely zjednodu�ovania realizovan� na sp�sob �V�etko v�etk�m rovn�m dielom� Spolocnost je z pohladu n�kladov castokr�t ch�pan� ako ak�si cierna kocka do ktorej vstupuj� r�zne zdroje- pracovn� sila, investicn� majetok, technol�gie alebo inform�cie, ktor� s� vo vn�tri organiz�cie premienan� na v�stupy podla zamerania spolocnosti- produkty alebo slu�by pred�vanie z�kazn�kom cez r�zne distribucn� cesty. Preco cierna kocka - Tento pr�stup vznik� z d�vodu nepresn�ch inform�ci� inform�ci� o tokoch n�kladov vo vn�tri organiz�cie- pou��van� syst�m (v�c�inou analytick� �ctovn�ctvo) neposkytuje podrobn� inform�cie o mieste spotreby n�kladov. Z tohto d�vodu je problematika delenia n�kladov je pre �cely zjednodu�ovania realizovan� na sp�sob �V�etko v�etk�m rovn�m dielom�

175. 175 ...podla princ�pu �v�etko v�etk�m rovn�m dielom�... Pri takomto pohlade sa ignoruje fakt �e v organiz�ci� existuje mno�stvo r�znych prev�dzok s r�znou prev�dzkovou n�rocnostou a vyr�baj� sa produkty alebo poskytuj� sl��by vyu�ivaj�ce viacer� podnikov� zdroje v rozlicnej miere. Podnikov� zdroje s� priradovan� na jednotliv� prev�dzky na z�klade jednoduch�ho kl�ca (vac�inou rovnomern� rozdelenie) co znemo�nuje anal�zu efekt�vnosti prev�dzky jednotliv�ch stred�sk a zkresluje �daje potrebn� pre odmenovanie a operat�vne a strateg�ck� rozhodnutia. Toto casto vy�stuje do demotiv�cie zamestnancov a ich nez�ujem na zlep�ovan� a zefekt�vnovan� Ked�e nie je mo�n� vyc�slit presn� n�klady na jednotliv� prev�dzky a produkty je zn�en� mo�nost ich anal�zy a identifikovania pr�cin vnziku n�kladov- co je z�kladn� predpoklad pre ich zni�ovanie. Pri takomto pohlade sa ignoruje fakt �e v organiz�ci� existuje mno�stvo r�znych prev�dzok s r�znou prev�dzkovou n�rocnostou a vyr�baj� sa produkty alebo poskytuj� sl��by vyu�ivaj�ce viacer� podnikov� zdroje v rozlicnej miere. Podnikov� zdroje s� priradovan� na jednotliv� prev�dzky na z�klade jednoduch�ho kl�ca (vac�inou rovnomern� rozdelenie) co znemo�nuje anal�zu efekt�vnosti prev�dzky jednotliv�ch stred�sk a zkresluje �daje potrebn� pre odmenovanie a operat�vne a strateg�ck� rozhodnutia. Toto casto vy�stuje do demotiv�cie zamestnancov a ich nez�ujem na zlep�ovan� a zefekt�vnovan� Ked�e nie je mo�n� vyc�slit presn� n�klady na jednotliv� prev�dzky a produkty je zn�en� mo�nost ich anal�zy a identifikovania pr�cin vnziku n�kladov- co je z�kladn� predpoklad pre ich zni�ovanie.

176. 176 ...na vn�manie spolocnosti ako komplexu cinnost� a procesov. Namiesto toho je potrebn� prijat modern� pohlad, ktor� ch�pe organiz�ciu ako komplex procesov v r�mci ktor�ch prebiehaj� aktivity a cinnosti. Tento pohlad je logick� pr�ve z toho d�vodu �e s� to aktivity, ktror� s� zodpovedn� za vznik nepriamych n�kladov a preto je potrebn� sa na ne orientovat pri anal�ze intern�ho prostredia spolocnosti. Aktivity s� vykon�van� na konkr�tnych prev�dzkach konkr�tnymi zamestnancami alebo zariadeniami a preto je mo�n� ich adresn� a presn� alokovat a vyhodnocovat, co vytv�ra priestor pre presn� stanovenie krit�ri� na odmenovanie, podporuje s�ta�ivost a napom�ha vytv�rat tvoriv� prostredie so zameran�m na zlep�ovacie n�vrhy vych�dzaj�ce z vn�tra organiz�cie. V�etky aktivity v spolocnosti s� vykon�vane s urcit�m cielom ktor� s�vis� s cielom fungovania spolocnosti. Niektor� aktivity a procesy s� vykon�van� na podporu in�ch vo vn�tri organiz�cie (podporn�- kontrola, v�roba energie...), in� smeruj� ku konkr�tnemu v�sledku- v�stupu- ktor�m m��e byt vyroben� produkt alebo poskytnut� slu�ba pricom dok�eme presne urcit, ktor� aktivity sa podielaj� na tvorbe konkr�tneho v�sledku. Namiesto toho je potrebn� prijat modern� pohlad, ktor� ch�pe organiz�ciu ako komplex procesov v r�mci ktor�ch prebiehaj� aktivity a cinnosti. Tento pohlad je logick� pr�ve z toho d�vodu �e s� to aktivity, ktror� s� zodpovedn� za vznik nepriamych n�kladov a preto je potrebn� sa na ne orientovat pri anal�ze intern�ho prostredia spolocnosti. Aktivity s� vykon�van� na konkr�tnych prev�dzkach konkr�tnymi zamestnancami alebo zariadeniami a preto je mo�n� ich adresn� a presn� alokovat a vyhodnocovat, co vytv�ra priestor pre presn� stanovenie krit�ri� na odmenovanie, podporuje s�ta�ivost a napom�ha vytv�rat tvoriv� prostredie so zameran�m na zlep�ovacie n�vrhy vych�dzaj�ce z vn�tra organiz�cie. V�etky aktivity v spolocnosti s� vykon�vane s urcit�m cielom ktor� s�vis� s cielom fungovania spolocnosti. Niektor� aktivity a procesy s� vykon�van� na podporu in�ch vo vn�tri organiz�cie (podporn�- kontrola, v�roba energie...), in� smeruj� ku konkr�tnemu v�sledku- v�stupu- ktor�m m��e byt vyroben� produkt alebo poskytnut� slu�ba pricom dok�eme presne urcit, ktor� aktivity sa podielaj� na tvorbe konkr�tneho v�sledku.

177. 177 Met�da ABC je mana��rsky pohlad na n�klady, ktor� zistuje a hodnot� skutocn� pr�ciny ich vzniku a identifikuje vn�torn� rezervy v oblasti n�kladov a v�konnosti. Met�da ABC umo�nuje presn� meranie n�kladov, efekt�vnosti a pridanej hodnoty AKTIV�T A PROCESOV a n�kladov a ziskovosti PRODUKTOV Z�KAZN�KOV DOD�VATELOV DISTRIBUCNYCH KAN�LOV Snahou ABC je prevod v�etk�ch n�kladov do podoby priamych n�kladov Co je Activity-Based Costing Co je to vlastne ABC- zjednodu�ene by sa dalo povedat �e met�da ABC je mana��rsky pohlad na n�klady, ktor� zistuje a hodnot� skutocn� pr�ciny ich vzniku a je zameran� na identifik�ciu vn�torn�ch rezerv v oblasti n�kladov a v�konnosti Co je to vlastne ABC- zjednodu�ene by sa dalo povedat �e met�da ABC je mana��rsky pohlad na n�klady, ktor� zistuje a hodnot� skutocn� pr�ciny ich vzniku a je zameran� na identifik�ciu vn�torn�ch rezerv v oblasti n�kladov a v�konnosti

178. 178 Podstata met�dy ABC Podstatu ABC m��eme najlep�ie pochopit na z�klade porovnania s klasickou kalkul�ciou n�kladov�ch objektov (produkty, z�kazn�ci, prev�dzky- v�etko to na vytvorenie, chod alebo udr�anie coho sa vynakladaj� n�klady). Pri tejto sa priame zdroje (n�klady) priraduj� priamo pricom s� zvy�ovan� o nepriame ktor� sa alokuj� vo forme v�robnej, z�sobovacej, spr�vnej alebo inej r�ie (skupiny n�kladov, ktor� zahrnaj� r�zne �cty podla �ctovn�ch predpisov) na z�klade rovnomern�ho rozdelenia (napr�klad objemu predaja...) co v konecnom d�sledku sp�sobuje nespravodliv� zata�ovanie n�kladov�ch objektov (produktov) n�kladmi ktor� neboli vynalo�en� na ich vytvorenie. Pri produktoch je tak v�pocet n�kladov a n�sledn� tvorba cien postaven� na chybnom z�klade a neodzrkadluje skutocne vynalo�en� n�klady. Ocenovanie produktov tak m��e poskytovat nepresn� (casto priamo zav�dzaj�ce) inform�cie pre rozhodovanie co podporuje vznik probl�mov ktor� nar��aj� konkurencn� poz�ciu spolocnosti. Pri ABC anal�ze medzi zdroje a n�kladov� objekty vstupuj� aktivity na ktor� s� presne rozpoc�tan� n�klady potrebn� na ich vykon�vanie. Ked�e dok�eme presne urcit ktor� aktivity s� vynalo�en� na ktor� n�kladov� objekty, presnou alok�ciou n�kladov aktiv�t na n�kladov� objekty z�skame re�lny pohlad na n�kladovost produktov, z�kazn�kov, distribucn�ch ciest alebo stred�sk. . So zameran�m na aktivity dok�eme urcit pre ak� produkty alebo z�kazn�kov s� vykon�van� co vytv�ra z�kladnu pre presn� alokovanie n�kladov.Podstatu ABC m��eme najlep�ie pochopit na z�klade porovnania s klasickou kalkul�ciou n�kladov�ch objektov (produkty, z�kazn�ci, prev�dzky- v�etko to na vytvorenie, chod alebo udr�anie coho sa vynakladaj� n�klady). Pri tejto sa priame zdroje (n�klady) priraduj� priamo pricom s� zvy�ovan� o nepriame ktor� sa alokuj� vo forme v�robnej, z�sobovacej, spr�vnej alebo inej r�ie (skupiny n�kladov, ktor� zahrnaj� r�zne �cty podla �ctovn�ch predpisov) na z�klade rovnomern�ho rozdelenia (napr�klad objemu predaja...) co v konecnom d�sledku sp�sobuje nespravodliv� zata�ovanie n�kladov�ch objektov (produktov) n�kladmi ktor� neboli vynalo�en� na ich vytvorenie. Pri produktoch je tak v�pocet n�kladov a n�sledn� tvorba cien postaven� na chybnom z�klade a neodzrkadluje skutocne vynalo�en� n�klady. Ocenovanie produktov tak m��e poskytovat nepresn� (casto priamo zav�dzaj�ce) inform�cie pre rozhodovanie co podporuje vznik probl�mov ktor� nar��aj� konkurencn� poz�ciu spolocnosti. Pri ABC anal�ze medzi zdroje a n�kladov� objekty vstupuj� aktivity na ktor� s� presne rozpoc�tan� n�klady potrebn� na ich vykon�vanie. Ked�e dok�eme presne urcit ktor� aktivity s� vynalo�en� na ktor� n�kladov� objekty, presnou alok�ciou n�kladov aktiv�t na n�kladov� objekty z�skame re�lny pohlad na n�kladovost produktov, z�kazn�kov, distribucn�ch ciest alebo stred�sk. . So zameran�m na aktivity dok�eme urcit pre ak� produkty alebo z�kazn�kov s� vykon�van� co vytv�ra z�kladnu pre presn� alokovanie n�kladov.

179. 179 Poz�cia modelu ABC v IS podniku Model ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve Extern� subjekty- danov� �rad, veritelia, auditori... Riadiac� pracovn�ci v�. �rovn� ABC model poskytuje po�iadavky na inform�cie o n�kladoch, efekt�vnosti a ziskovosti potrebn� pre riadiacich pracovn�kov na rozhodovanie, pricom vych�dza z vn�torn�ch procesov spolocnosti a nadvazuje na financn� �daje zachyten� v �ctovn�ctve. Pon�ka in� pohlad naModel ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve Extern� subjekty- danov� �rad, veritelia, auditori... Riadiac� pracovn�ci v�. �rovn� ABC model poskytuje po�iadavky na inform�cie o n�kladoch, efekt�vnosti a ziskovosti potrebn� pre riadiacich pracovn�kov na rozhodovanie, pricom vych�dza z vn�torn�ch procesov spolocnosti a nadvazuje na financn� �daje zachyten� v �ctovn�ctve. Pon�ka in� pohlad na

180. 180 Postup zav�dzania metody ABC 2 pohlady na ABC Model ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve2 pohlady na ABC Model ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve

181. 181 2 pohlady na ABC Model ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve2 pohlady na ABC Model ABC pracuje so skutocn�mi n�kladmi-nadstavba na financn� �ctovn�ctvo Poskytuje podrobn� inform�cie potrebn� pre riadenie (pre mana�erske �ctovn�ctvo) Zohladnuje skutocnosti kt. nie su podchyten� vo fin. �ctovn�ctve

182. 182

183. 183

184. 184

185. 185

186. 186

187. Met�da zlomov�ho bodu (BEP)

188. Kontroln� ot�zky 9 Co je kalkulacn� syst�m a comu sl��i ? Pop�te z�kladn� druhy kalkul�ci� Pop�te met�du BEP Odpor�can� literat�ra : J.Vysu�il � Z�klady mana�mentu, HZ 1996 J.Papula-E.Papulov� � Podnikanie, Kartprint 2000

189. 189 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? Povinnost �ctovat podla z�konom stanoven�ch �ctovn�ch osnov � tzv. druhov� clenenie Povinnost zostavovat riadnu �ctovn� z�vierku, mimoriadnu �ctovn� z�vierku a pokial to ustanovuje osobitn� predpis aj priebe�n� �ctovn� z�vierka m� poskytovat vern� a pravdiv� obraz o skutocnostiach, ktor� s� predmetom �ctovn�ctva a o financnej situ�cii �ctovnej jednotky Skutocnosti s� dokumentovan� �ctovn�mi dokladmi Povinnost uskutocnovat riadne alebo mimoriadne invent�ry Maxim�lne raz za dva roky u HIM, u ostatn�ho obe�n�ho majetku raz rocne k term�nu �ctovnej z�vierky Pena�n� prostriedky ka�d� �tvrtrok Povinnost auditu (pri splnen� obratu nad 40 mil.Sk;majetku nad 20 mil.Sk priem.pocet zamestnancov nad 20 a u a.s. obligat�rne)

190. 190 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? Obsah �ctovn�ch dokladov Oznacenie �ctovn�ho dokladu Obsahu �ctovn�ho pr�padu a oznacenie jeho �castn�kov Pena�n� sumu D�tum vyhotovenia dokladu D�tum uskutocnenia �ctovn�ho pr�padu Podpisov� z�znam osoby zodpovednej za �ctovn� pr�pad Oznacenie �ctov �ctovn� doklad je povinn� organiz�cia vyhotovit bez zbytocn�ho odkladu po zisten� �ctovnej skutocnosti Rozsah �ctovnej z�vierky Pre organiz�cie �ctuj�ce v podvojnom �ctovn�ctve S�vaha V�kaz ziskov a str�t V�kaz pena�n�ch tokov � tzv. cash-flow

191. 191 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? �ctovn� jednotka , ktor� m� povinnost auditu, je povinn� vyhotovovat v�rocn� spr�vu ktor� obsahuje �ctovn� z�vierku V�rok aud�tora V�voj cinnosti a financnej situ�cie Predpokladan� bud�ci v�voj �ctovnej jednotky V�davky na VaV Obstar�vanie vlastn�ch akci�, obchodn�ch podielov ako aj patriacich ovl�daj�cej osobe N�vrh na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty Inform�cia o tom, ci m� �ctovn� jednotka v zahranic� organizacn� jednotku �ctovn� jednotka zap�san� do obchodn�ho registra m� povinnost zverejnovat svoju �ctovn� z�vierku a v�rocn� spr�vu ulo�en�m do zbierky list�n obchodn�ho registra do 30 dn� po jej schv�len�

192. 192 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? Sp�soby ocenovania Obstar�vacou cenou � HIM, z�soby, financn� invest�cie, nadobudnut� pohlad�vky, NHIM, z�v�zky pri ich prevzat� Vlastn�mi n�kladmi � HIM a NHIM ako aj z�soby vytvoren� vlastnou cinnostou Menovitou hodnotou � pena�n� prostriedky, pohlad�vky a z�v�zky pri ich vzniku Reprodukcnou obstar�vacou cenou � majetok nadobudnut� bezodplatne ap. Cenn� papiere trhovou cenou alebo kvalifikovan�m odhadom

193. 193 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? Princ�py inventariz�cie Inventariz�cia sa vykon�va k term�nu �ctovnej z�vierky HIM nie za obdobie dlh�ie ako 2 roky Pena�n� prostriedky �tvrtrocne Fyzick� s�pis sa porovn� s �ctovn�m stavom

194. 194 Co je zo z�kona o �ctovn�ctve pre v�etk�ch mana��rov d�le�it� ? Archiv�cia �ctovn�ch p�somnost� �ctovn� doklady 5 rokov �ctovn� z�vierka a v�rocn� spr�va 10 rokov Mzdov� listy 10 rokov � vypl�va z inej normy �daje potrebn� pre d�chodkov� zabezpecenie a nemocensk� poistenie 20 rokov � vypl�va z inej normy

195. �ctovn� doklady - n�le�itosti Oznacenie �ctovn�ho dokladu Opis obsahu �ctovn�ho pr�padu a jeho �castn�kov �daj o mno�stve a cene D�tum vyhotovenia dokladu D�tum uskutocnenia �ctovn�ho pr�padu Podpis osoby zodpovednej za �ctovn� pr�pad a za jeho za�ctovanie � podpisy mo�no nahradit in�m preukazn�m sp�sobom

196. �ctovn� z�vierka S�vaha (bilancia) V�kaz ziskov a str�t Pr�loha �daje o sp�sobe ocenovania Postupoch odpisovania Dal�ie inform�cie o stave majetku a z�v�zkov, financnej situ�cii a hospod�rskeho v�sledku Z�vierka os�b �ctuj�cich v jednoduchom �ctovn�ctve zpstavuj� v�kaz o majetku a z�v�zkoch, o pr�jmoch a v�davkoch

197. �ctovn� z�vierka Ak je v��ka cist�ho obratu vy��ia ako 40 mil.Sk, pocet zamestnancov vy��� ako 20,alebo cist� obchodn� imanie je v�c�ie ako 20 mil.Sk mus� byt z�vierka overen� aud�torom. Povinnost sa navy�e vztahuje na v�etky a.s. Ak m� obchodn� spolocnost majetkov� �cast v inej spolocnosti v�c�iu ako 20%, zostavuje konsolidovan� �ctovn� z�vierku

198. 198 Schv�lenie �ctovnej z�vierky �ctovn� z�vierku schvaluje valn� zhroma�denie spolocnosti Spolu so schv�len�m �ctovnej z�vierky sa schvaluje rozdelenie zisku Dot�cia z�konn�ho rezervn�ho fondu V�plata dividend, tanti�m alebo podielov na zisku Dot�cia kapit�lov�ho fondu a in�ch nepovinn�ch fondov Nerozdelen� zisk

199. 199 Rozdelenie zisku Zisk po zdanen� z be�n�ho obdobia + nerozdelen� zisk z minul�ch obdob� - odpocet 1/5 straty, pokial vznikol n�rok na jeho uskutocnenie - dot�cia z�konn�ho rezervn�ho fondu - dot�cia ostatn�ch fondov - v�plata dividend, tanti�m a podielov na zisku �= nerozdelen� zisk -

200. Kontroln� ot�zky 10 Ak� je z�kladn� �trukt�ra �ctovn�ch v�kazov, co je ich obsahom a ak� s� medzi nimi vztahy ? Co je controling a c�m sa zaober� ? Ak� pozn�te kalkul�cie a na co s� dobr� Vysvetlite pou�itie met�dy BEP Odpor�can� literat�ra : J.Vysu�il � Z�klady managementu; HZ 1996 A.Cestnej�� � Poradce a podnikatel J.Papula-E.Papulov� � Podnikanie; Kartprint 2000 O.Mikov�,K.Vlachynsk�,P.Markovic � Coby mal podnikatel vediet o financi�ch � Financn� poradca podnikatela 1-2/98

201. 201 Tvorba cien Anal�za konkurencn�ch cien Tvorba cenovou prir�kou (n�kladov� tvorba) K priamym n�kladom sa prid�va �tandardn� prir�ka na krytie fixn�ch n�kladov zisku Tvorba cien pomocou cielovej n�vratnosti Met�da zlomov�ho bodu (BEP) Tvorba cien pomocou vn�manej hodnoty Tvorba cien pomocou be�n�ch cien Vych�dza sa z konkurencn�ch cien Tvorba ceny na princ�pe target costing (cielov�ch n�kladov) Tvorba cien pomocou cenovej ponuky

202. 202 Tvorba cien Psychologick� vplyvy ceny Zv�raznovanie n�zkej ceny Princ�p nep�rneho koncov�ho c�sla (299 a nie 300) Akciov� ceny - pr�le�itost Cena ako odraz kvality Referencn� cena � porovn�vanie Tvorba ceny na geografickom princ�pe Zohladnovat dopravn� n�klady na vzdialenej�ie trhy ? Alebo �st cestou solid�rnosti ? Propagacn� tvorba cien Zn�enie cien s cielom pril�kania z�kazn�kov do urcit�ho bodu Tvorba cien pr�le�itostn�ch

203. 203 Tvorba cien Psychologick� zlava Uvedie sa v�robok na trh s extr�mne vysokou cenou a n�sledne sa cena zn�i Diskriminacn� cena Rozdielne ceny pre r�zne segmenty z�kazn�kov Ceny podla image � rovnak� produkt do r�znych obalov Ceny podla miesta Tvorba cien podla doplnkov Z�kladn� produkt s n�zkou cenou, doplnky s vysokou Cena viazan�ch produktov Z�kladn� produkt (tlaciaren) s n�zkou cenou, obnovovan� s�cast s vysokou cenou (cartridge)

204. 204 Tvorba cien Cena bal�kov - s�borov Cenov� �pravy Zvy�ovanie cien - argument�cia Jednorazov� �pravy Postupn� zvy�ovanie Nahradzovanie lacnej��mi materi�lmi Zmen�enie v�robku Odli�n� balenie Zni�ovanie cien

205. Cenov� politika Cenov� parity Uv�dzacie ceny �trukt�ra ceny Stavba ceny Odvodzovanie od cien konkurencie Odvodzovanie od podobnosti v�robku N�kladov� stavba Obligat�rne s�casti ceny V�robn� cena � ex-works Cena na dealera, distributora � mar�a, rabat, prov�zia Cena na z�kazn�ka � DPH, zlava

206. Cenov� politika Ne� pon�kneme kupuj�cemu cenu, mali by sme uskutocnit niekolko prepoctov � kalkul�ci� (v ktor�ch m.i. mus�me zohladnit aj cenotvorn� faktory makroprostredia a mikroprostredia)

207. Cenov� politika C�m zlo�itej�ia distribucn� cesta, t�m sa podiel v�robnej ceny zni�uje, najm� pri cen�ch pre zahranicn�ch odberatelov je treba pri stavbe ceny kalkulovat s : Zahranicnou cenou v obchodnej parite Zahranicn� �roky Prepravn�, skladn�, poistn� Prov�zia N�klady na prevzat� rizik� Vn�torn� �rok Obchodn� prir�ky a zr�ky (obchodn� rozp�tie alebo mar�u) Garancn� pau��l Zlavy Clo N�klady so zaobstaran�m dokladov, povolen�, certifik�tov

208. Cenov� politika Musia byt zohladnovan� mo�n� zmeny v predpisoch vyd�van�ch pr�slu�n�mi org�nmi (dovozn� prir�ka,DPH,spotrebn� dane, v�eobecn� syst�m preferenci� a preferencn� cl�) Treba ovl�dat co mo�no kalkulovat ako n�klad a co len zo zisku (pen�le, �kody, sponzorstvo) Treba zohladnit ak� rizik� n�s v s�vislosti s realiz�ciou obchodn�ho pr�padu cakaj� � riziko nezaplatenia, poistenie exportu, n�klady coln�ho konania, poplatky za akredit�v ap. Zahranicn� firmy s� mimoriadne kreat�vne v �ctovan� mimoriadnych v�loh, poplatky za zdr�n� kontajnerov za predl�enie a zmenu akredit�vnych podmienok, za zisten� nedostatky

209. Cenov� politika � cenov� parityIncoterms 2000 EXW � Ex Works (named place) � zo z�vodu (stanoven� mesto) FAS � Free Alongside Ship (named port of shipment) � vyplaten� k boku lodi (stanoven� pr�stav nakl�dky) FOB � Free on Board � vyplaten� na palubu lode (stanoven� pr�stav) CFR � Cost and Freihgt � n�klady a dopravn� platen� do stanoven�ho miesta urcenia CIF � Cost,Insurance anf Freight � n�klady,dopravn� platen� do miesta dodania CPT � dopravn� platen� do stanoven�ho miesta urcenia CIP � dopravn� a poistn� platen� do stanoven�ho miesta urcenia DAF � dodan� na hranice (urcen� miesto)

210. Kontroln� ot�zky 11 Na z�klade coho stanovuje podnikatel cenu a co mus� pri jej kon�trukcii zohladnovat ? Co s� Incoterms ? Co je parita ceny ? Odpor�can� literat�ra: Incoterms 2000 � SOPK Z�sady a postup tvorby cien � Management Press 1997

211. 211 Met�dy a techniky tvorby financn�ho pl�nu Met�da anal�zy nulov�ho bodu (BEP) Hladanie optima predaja vo v�zbe potreby krytia fixn�ch n�kladov a zisku Vych�dza sa z kalkul�cie ne�pln�ch n�kladov Podielov� met�da Vych�dza z kon�tantn�ho podielu fixn�ch n�kladov na tr�b�ch Z objemu takto vypoc�tan�ch fixn�ch n�kladov sa stanovuje rozpocet fixn�ch n�kladov, ako aj objem obe�n�ch akt�v Regresn� met�da Met�da vych�dzaj�ca zo �tatistick�ho v�voja klesaj�ceho podielu fixn�ch n�kladov a akt�v na objeme tr�ieb Matematick� modely (simulacn�, optimalizacn�)

212. 212 Pevn� zlo�ky (v�chodisk�) financn�ho pl�nu Bilancia � s�vaha Vlastn� imanie Fixn� akt�va (na �rovni predch�dzaj�ceho roku, bez investicn�ch akci�) Dlhodob� cudzie pas�va (�very a ostatn� dlhodob� z�v�zky), vr�tane pl�novan�ch rocn�ch spl�tok Splatn� pohlad�vky a z�v�zky z minul�ho obdobia Pl�n n�kladov Odpisy (pokial neuskutocn�me kapit�lov� transakcie typu lease-back, alebo predaj HIM a NHIM) Pl�n cash-flow Odpisy Spl�tky �verov

213. 213 �trukt�ra financn�ho pl�nu Pl�n predaja Pl�n tvorby zisku � v tom rozpocet n�kladov U novozakladan�ch firiem pociatocn� n�klady Pl�n v�voja bilancie O novozakladan�ch firiem zakladacia s�vaha Pl�n cash-flow Rozdelenie zisku Financn� anal�za

214. 214 Hladanie optim�lneho financn�ho pl�nu Cesty sa odli�uj� podla situ�cie podniku Stabiln� rast�ci podnik Stabiln� stagnuj�ci podnik Podnik s docasn�mi financn�mi, alebo obchodn�mi probl�mami Nestabiln� podnik Insolventn� podnik Prv� dva druhy podniku hladaj� rie�enia v maximaliz�cii zisku � z pohladu dlhodobo udr�ateln�ho rastu Podnik s docasn�mi probl�mami hlad� prim�rne cesty vo vyrovnanom cash-flow, pri existencii kladn�ho hospod�rskeho v�sledku Posledn� dva typy podniku hladaj� cesty v stabiliz�cii pozit�vneho cash-flow

215. 215 Rozpoctovanie � s�cast financn�ho pl�novania Rozpocet je konkretiz�ciou financn�ho pl�nu na jednotliv� procesy a cinnosti Rozpocet definuje konkr�tne n�kladov� a v�nosov� ciele ved�ce k dosiahnutiu s�hrnn�ho financn�ho ciela Rozpocet je n�stroj riadenia n�kladov, v�nosov a pena�n�ch tokov Rozpocet Zlep�uje komunik�ciu Stanovuje priority Ujasnuje zodpovednost Motivuje mana�ment D�va mo�nost vcasn�ho varovania pri ekonomick�ch poruch�ch Mus� byt priebe�ne kontrolovan� a riaden� Zobrazuje skutocnost, ciele a ocak�vania

216. 216 Z�kladn� faktory pri anal�ze v�sledkov C�m lep�ie svoje podnikanie pochop�me, t�m lep�ie a preukazatelnej�ie bud� v�sledky anal�zy Nevyhnutn� je s�stavnost a porovnatelnost v�etk�ch �dajov D�le�it� s� trendy Neoceniteln� je porovnanie s konkurenciou

217. 217 Krit�ri� hodnotenie v�konnosti podniku

218. 218 N�stroje merania v�konnosti Potrebn� podmienky pre dosahovanie v�konnosti a zisku Konkr�tne predajn� aktivity Znacn� objem obchodn�ch aktiv�t s okolit�m svetom Primeran� priame n�klady Kontrolovateln� a riaditeln� re�ijn� n�klady Nez�vislost v rozhodovacej pr�vomoci Nevytv�ranie umel�ch ziskov�ch stred�sk Ako meriame v�konnost Zisk EVA Rentabilita Tvorba pena�n�ch prostriedkov (cash-flow) Rast objemu, aktivity Jeden ukazovatel, alebo kombin�cia

219. 219 Financn� anal�za Financn� anal�za je n�stroj k rozhodovaciemu procesu o bud�com v�voji podniku Podnety k operat�vnym z�krokom Podklady pre financn� pl�novanie Podklady k hodnoteniu financnej situ�cie podniku Poskytuje prehlad o financnej situ�cii podniku Vonkaj��m stakeholderom (zainteresovan�m) d�va pohlad ako sa podnik jav� navonok � banky, investori, dod�vatelia, odberatelia Vn�torn�m stakeholderom (vlastn�kom, mana��rom, zamestnancom) d�va pohlad ako sa premietlo ich �silie z r�znych oblast� cinnost� do hospod�rskych v�sledkov

220. 220 Financn� anal�za Pom�ha urcit, ktor� cinitele a s akou intenzitou sa na formovan� financnej situ�cie podielali Pramenom s� u� zmienen� �ctovn� v�kazy � s�vaha, v�kaz ziskov a str�t, v�kaz o pena�n�ch tokoch � cash-flow Financn� anal�zu je mo�n� robit ex- ante a ex-post Z�kladom financnej anal�zy je v�pocet pomerov�ch ukazovatelov a ich anal�za z hladiska nasledovn�ch krit�ri�: Hodnotenie podla krit�ri� prijat�ch mana�mentom v pl�ne Hodnotenie podla krit�ri� investora, vlastn�ka alebo banky

221. 221 Financn� anal�za Hodnotenie podla v�eobecne uzn�van�ch krit�ri� v krajine podnikania Hodnotenie podla priemern�ch krit�ri� dosahovan�ch v odvetv�, alebo v konkurencn�ch podnikoch Hodnotenie podla casov�ho v�voja Hodnotenie podla pl�novan�ch hodn�t

222. 222 Postup financnej anal�zy V�pocet financn�ch pomerov�ch ukazovatelov Porovnanie vypoc�tan�ch ukazovatelov s vybran�mi hodnotami (vid predch�dzaj�ci obr�zok) Anal�za vz�jomn�ch vztahov medzi pomerov�mi ukazovatelmi Anal�za s�vislost� s in�mi procesmi v podniku � najm� v�robn�ch a obchodn�ch procesov Spracovanie n�vrhu opatren� premietnut�ch do financn�ho pl�nu

223. 223 Postup financnej anal�zy

224. Krit�ria hodnotenia ekonomickej efekt�vnosti N�vratnost vlo�en�ch zdrojov vynalo�en�ch na realiz�ciu projektu Rentabilita kapit�lu Doba n�vratnosti Cist� s�casn� hodnota (net present value) � zalo�en� na diskontovan� Posilnenie trhovej poz�cie Zv��enie podielu na trhu

225. Ukazovatele rentability Rentabilita vlastn�ho kapit�lu cist� zisk : kmenov�mu imaniu (alebo vlastn�mu imaniu) Rentabilita celkov�ho kapit�lu cist� zisk : celkov�mu vlo�en�mu kapit�lu (celkov�m pas�vam) EBIT : celkov�mu vlo�en�mu kapit�lu EBITDA : celkov�mu vlo�en�mu kapit�lu EBIT = zisk pred zdanen�m a �rokmi EBITDA = zisk pred zdanen�m a �rokmi bez odpisov

226. Doba n�vratnosti Doba potrebn� pre �hradu celkov�ch investicn�ch n�kladov Poc�tame nielen s �hradou istiny, ale aj s �hradou �rokov, alebo inak vyjadrenou cenou kapit�lu Alternat�vou je v�ak aj hodnotenie prostej n�vratnosti kapit�lu Doba n�vratnosti so zohladnen�m casovej hodnoty penaz� Neistota bud�cich pr�jmov Infl�cia Oportunitn� n�klady (n�klady alternat�vnej pr�le�itosti)

227. Financn� anal�za � podklad pre financn� rozhodovanie Financn� situ�cia je synt�zou v�sledkov, ktor� podnik dosiahol v jednotliv�ch procesoch �lohou FA je identifikovat cinitele, ktor� sa na s�casnej situ�cii podielaj� Financn� anal�za ex post a ex ante FA ex post vych�dza z �ctovn�ch podkladov FA ex ante vych�dza z financn�ho pl�nu

228. Postup financnej anal�zy V�pocet pomerov�ch ukazovatelov Porovnanie s pomerov�mi ukazovatelmi odvetvia alebo konkurencn�ch podnikov Sk�manie v�voja podnikov�ch ukazovatelov v case Sk�manie vz�jomn�ch vztahov N�vrh opatren�

229. Pomerov� financn� ukazovatele Ukazovatele likvidity Ukazovatele aktivity Ukazovatele zadl�enosti Ukazovatele rentability Ukazovatele trhovej hodnoty

230. Ukazovatele likvidity Okam�it� likvidita Najlikvidnej�ie akt�va : okam�it� splatn� z�v�zky Be�n� likvidita Pohlad�vky=fin.majetok : kr�tkodob� z�v�zky Celkov� likvidita OA : kr�tkodob� z�v�zky

231. Ukazovatele aktivity Doba obratu z�sob Z�soby : materi�lov� n�klady/365 Doba obratu pohlad�vok Pohlad�vky : tr�by/365 Obrat fixn�ch akt�v Tr�by : FA (v OC) Obrat celkov�ch akt�v Tr�by : Akt�va

232. Ukazovatele zadl�enosti Zadl�enost Celkov� dlh : akt�va celkom Stupen samofinancovania Cudzie pas�va : vlastn� imanie Krytie �rokov (zisk pred zdanen�m + �roky) : �roky Pomer prev�dzkov�ch pr�jmov a �rokov Cash flow : dlhy

233. Ukazovatele rentability ROA (Cist� zisk + �roky) : akt�va ROE cist� zisk : vlastn� imanie ROI Cist� zisk : kmenov� imanie Rentabilita tr�ieb Cist� zisk : tr�by

234. Ukazovatel trhovej hodnoty Vztah kurzu a zisku � cist� zisk na akciu Kurz akcie � trhov� cena akcie k jej nomin�lu Dividendov� v�nos � dividenda na akciu

235. EVA EVA je zalo�en� na tzv. ekonomickom zisku, ten re�pektuje v�etky n�klady na vynalo�en� kapit�l, t.zn. cudz� aj vlastn� EVA = PHV.(1 � S) � n.K prev�dzkov� hosp.v�sl. K je investovan� kapit�l s je sadzba dane z pr�jmov v�en� priem.n�kl.kapit�lu

236. Hladanie optim�lneho financn�ho pl�nu Cesty sa odli�uj� podla situ�cie podniku Stabiln� rast�ci podnik Stabiln� stagnuj�ci podnik Podnik s docasn�mi financn�mi, alebo obchodn�mi probl�mami Nestabiln� podnik Insolventn� podnik Prv� dva druhy podniku hladaj� rie�enia v maximaliz�cii zisku � z pohladu dlhodobo udr�ateln�ho rastu Podnik s docasn�mi probl�mami hlad� prim�rne cesty vo vyrovnanom cash-flow, pri existencii kladn�ho hospod�rskeho v�sledku Posledn� dva typy podniku hladaj� cesty v stabiliz�cii pozit�vneho cash-flow

237. Krit�ri� hodnotenie v�konnosti podniku

238. Kontroln� ot�zky 12 Ak� sa pou��vaj� met�dy hodnotenia projektov, podnikov ? Pop�te princ�py financnej anal�zy Odpor�can� literat�ra : F.Freiberg � Financn� controling, Elita 1996 K.Vlachynsk� - Financn� mana�ment, Elita 1993