Historické súvislosti vzniku knižníc

1. Historické súvislosti vzniku knižníc Jarmila Majerová Slovenská národná knižnica

2. Nosič Cesta papiera: • Vynašli Číňania asi pred 2 000 rokmi • Dovtedy: hlinené tabuľky, kameň, koža, kôra stromov, hodváb, papyrusové zvitky (Alexandria) • Krehkosť papyrusu spôsobila vznik nového materiálu: pergamen – skladanie cez stred, šitie = prvopočiatok knihy ako ju poznáme dnes • Papier vyšiel z Číny cca 700 n.l., do Európy ho priniesli Arabi cca 1 000 n.l.

4. Prvá knižnica • India – asi pred 8000 rokmi (Sharma) – piktografia aj umenie písať skôr ako Egypťania (pečate, hospodárske písomnosti) • Mezopotámia– sumerská spoločnosť – „hory“ tabuliek – Nippur (sumerská knižnica 2500 pr. n. l., • Ninive– knižnica asýrskeho kráľa Aššurbanipala (668-630) – 25 000 tabuliek (knižnica bola systematicky budovaná, kopistická dielňa, prvý exlibris – vlastnícka značka) – v BritishMuseum • Alexandria - Alexandrijská knižnica – Ptolemaios I. 322-285), 2 najvýznamnejšie knižnice helenistického obdobia Brucheion (väčšia) – zničená požiarom 47 pr. n. l. – 700 000 papyrusových zvitkov, Serapeion (menšia) – zničená kresťanmi 391 (43 000 papyrusových zvitkov • Kallimachos z Kyrény – tretí riaditeľ AK, tvorca katalógu Pinakes – zárodok bibliografie, triedenie diel

7. Písmo • Nerozlučná súčasť histórie knižníc • Zaznamenávanie myšlienok a ucelených textov počas tisícročí • Formy písma: • Obrázky ľudí, zvierat a predmetov = piktogramy • Egypt – 3 000 pr. n. l. – hieroglyfy - reprezentovali celé slová a zvuky • Snahy o zjednodušovanie písma – aj latinka (spred 4 000 rokov)

9. SKRIPTÓRIÁ • Spravidla v kláštoroch • Boli sebestačné – koža zvierat na pergamen, na väzbu kníh, husie perá na písanie, atrament • Deľba práce: • Librarii – pisári • Antiquarii – kopisti rukopisov • Iluminátori – ilustrácie • Najstaršia Biblia – Sinajský poloostrov – 300 (BL)

11. Kódex – predchodca „súčasnej“ knihy • Vznikol v stredoveku • Pergamen sa rozrezal na menšie kusy – listy • Šitie listov na chrbáte • Väzba do drevených dosiek • Výhody: trvácnosť, rýchlejšie vyhľadanie informácií formou listovania očíslovaných strán

13. Prvá mobilná knižnica • Perzia – veľkovezír Abdul Kassem Izmael – 10. storočie • Vozil si knižnicu so sebou • Na prevoz používal viac ako 500 tiav, ktoré nosili tisícky jeho kníh • Ťavy kráčali za sebou tak, aby sa knihy dali vyhľadať podľa abecedy

15. Zlatý vek • Johannes Gutenberg – 1450 – nemecký zlatník (Mainz) • Nápad od vinárov – lis, atrament z Belgicka (farba na porcelán) • Považuje sa za vynálezcu kníhtlače • Ale – kníhtlač vynašli Číňania niekoľko storočí pred Gutenbergom – drevené dosky s vyrezanými písmenami, atrament, lisovaním na papier vytvárali kópie • Ale Gutenberg je skutočným vynálezcom kníhtlače (kovové odliatky písmen = trvácnosť, variabilita textov)

17. Rozmach knižníc • Začal v období reformácie – 15. storočie • Prudký vývoj vzdelávania – univerzity • Vznik univerzitných knižníc • Bodleian Library, Oxford – 1602 – od 1610 „povinné výtlačky“ pre BodLib – považuje sa základ národných knižníc

19. Moderné knižnice mimo Európy • Latinská Amerika – španielski dobyvatelia a misionári zakladali knižnice v Mexiku, Guatemale a Peru už okolo roku 1500, Mexiko bolo jedinou krajinou, kde sa tlačili knihy • Boston – 1854 – Bostonská verejná knižnica – čitáreň novín, detské oddelenie, poskytovanie knižničných služieb – dnes 2 mil. používateľov a 26 pobočiek • Zamestnávanie prvých žien - knihovníčok

21. Organizovanie zbierok • Podľa významnosti diel • Islamské knižnice – Korán, dejiny, matematika, mediciína • Katolícke kláštory – Biblia, diela cirkevných hodnostárov, štúdie o Biblii, životopisy svätých, sekulárna (nenáboženská) literatúra • Podľa témy • DDC – väčšina knižníc • LCC – univerzitné knižnice • MDT – vedecké a technické knižnice • Čína – podľa princípov marxistickej filozofie

22. Súčasnosť • Knižničná legislatíva • Úlohy knižníc v spoločnosti • Mení sa profesia knihovníkov a správanie používateľov • Moderné IKT a ich vplyv na činnosť knižníc • Dve základné tendencie • Záchrana kultúrneho dedičstva – knižničné zdroje zachovať v pôvodnej forme • Sprístupňovanie úplných textov – legitímna požiadavka verejnosti (digitalizácia)