Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

1. Riešenie zaburinenosti inváznymi druhmi burín Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Odbor ochrany rastlín, pracoviskoLučenec Ing. Július Štrba Fričovce, 12.marca 2013

2. Zemská flóra a fauna sa vyvíjali niekoľko miliárd rokov a jej oceány, moria, pohoria, púštea dokonca aj veľké rieky vytvorili fyzické prekážky, ktoré bránia pohybu druhov, čímvýznamne prispeli k bohatej biodiverzite na Zemi, ako aj k vývinu živočíšnych a rastlinnýchspoločenstiev, ktoré považujeme za typické pre konkrétne regióny alebo oblasti. Vplyvomčloveka však došlo k narušeniu týchto fyzických bariér, na základe ktorých sa vyvinularegionálne špecifická flóra a fauna, a druhy prichádzajú, či už náhodne alebo zámerne, namiesta stovky a tisícky kilometrov vzdialené od ich zvyčajného biotopu.

3. V mnohých prípadoch sa tieto nepôvodné druhy slabo prispôsobia novým podmienkam a dochádza k ichrýchlemu vyhynutiu. Inokedy sa im však podarí prežiť, rozmnožovať a udomácniť sa.V niektorých prípadoch sú tieto nové druhy tak úspešné, že už nie sú biologickou zvláštnosťou, ale skutočnou hrozbou a spôsobujú vážne škody nielen v rámci ekosystému, aleaj na plodinách a hospodárskych zvieratách a narúšajú miestnu ekológiu, vplývajú na ľudské zdravie a majú vážne hospodárske vplyvy.

4. Invázne druhy sú všeobecne definované ako druhy, ktorých zavedenie a/alebo rozšírenie môžeohroziť biologickú diverzitu, alebo môže mať iné nepredpokladané následky.

5. Človek je jeden z mála druhov, ktoré majú schopnosť a dôvody k tomu, aby dokázali často veľmi výrazne meniť a prebudovávať životné prostredie na svoj obraz. Tento proces mal a stále má veľa rubových stránok, ktorých následky sú často nepredvídateľné. Jedným z nich sú tzv. biologické invázie. Slovo invázia by sa možno viac hodilo do vojenskej terminológie, tá biologická sa však od tej vojenskej líši tým, že ju nik neriadi.

6. Spôsoby šírenia Pokiaľ ide o spôsoby šírenia, väčšina inváznych rastlín pôvodne unikne zo záhrad alebo akvárií, pričom invázna sladkovodná fauna sa do voľnej prírody dostane únikom z akvakultúrnych zariadení alebo úmyselným nasadením zo strany rybárov. Na druhej strane, k neúmyselnej introdukcii väčšiny inváznych druhov(ID) do morského prostredia dochádza v podobe tzv. „čiernych pasažierov“ alebo kontaminantov (napr. prostredníctvom balastnej vody). Možnosť introdukcie ID sa zvyšuje aj v dôsledku toho, že po celom svete sa prepravuje stále väčšie množstvo rastlinného a živočíšneho materiálu zo stále viac a viac miest.

7. Vplyv na ekológiu ID sa vo vzťahu k biodiverzite považujú za jednu z najväčších hrozieb. Medzi spôsoby,akým vplývajú na miestnu ekológiu, patrí: • konkurencia medzi pôvodnými organizmami, pokiaľ ide o potravu a biotop, napr. americká veverica sivá (Sciurus carolinensis) vytláča pôvodnú vevericu obyčajnú (Sciurus vulgaris) v mnohých oblastiach Európy, alebo rak signálny (Pacifastacus leniusculus) z Ameriky vytláča pôvodného európskeho raka (Astacus spp.), alebo niekoľko druhov papagájov, ktoré sa dostali do mnohých európskych miest a ktoré v súčasnosti konkurujú pôvodným vtáčím druhom, • meniace sa štruktúry ekosystému, napr. morská riasa Caulerpa taxifolia zmenila rozsiahle pobrežné oblasti Stredozemného mora na monokultúry Caulerpa, • hybridizácia s pôvodnými druhmi, napr. potápnica (Oxyura jamaicensis) a jeleň sika (Cervus nippon) môžu v dôsledku kríženia a produkcie hybridov spôsobiť vyhynutie miestnych pôvodných druhov, • priama toxicita, • vytváranie rezervoáru pre parazitov alebo prenášanie patogénov, • narúšanie procesu opeľovania v dôsledku konkurovania miestnym druhom včiel.

8. Jedným z problémov ochrany prírody je aj narastajúci problém inváznych rastlín na Slovensku. Postupná globalizácia ekonomík prináša so sebou aj zvýšenie počtu nových druhov, ktoré sa na územie Slovenska, ale i okolitých štátov Európy dostávajú buď náhodne(napr. dopravou, rozvojom cestovného ruchu), ale i zámerne (najčastejšie ich pestovaním).

9. Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody. • Samostatnou kapitolou sú tzv. invázne druhy burín, t.j. rastlín, ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je problematická.

10. Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať. Invázny druh (nesprávne invazívny druh) je druh na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia ekosystémy, čo vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov. Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov. 

11. Mnoho inváznych druhov je skutočne nepríjemných, až agresívnych a je dôvod sa dôkladne zamyslieť, ako zabrániť ich ďalšiemu šíreniu. Aby sme ale neprepadali panike je dôležité zdôrazniť, že aj veľká časť organizmov, dnes považovaných za pôvodné, sú vlastne prisťahovalci, ktorí sem boli zavlečení v minulosti. S pokrokom vedy ale dnes vieme hlbšie odhadnúť vážnosť problému biologických invázií a odbor nazvaný invázna ekológia sa len v málo čom líši od odboru, ktorý sa zaoberá šírením epidémií, či migráciou obyvateľstva po svete.

12. Dnes snáď najlepším príkladom o dôsledkoch invázií spôsobených človekom poslúži Austrália. Človekom zavlečené druhy živočíchov, najmä stavovcov (napr. mačiek), zdecimovali miestnu faunu pôvodných živočíchov vtákozobcov (Monotremata) a vačkovcov (Marsupialia) ale ušetrená nezostala ani flóra, ktorá bola zdecimovaná napr. králikmi. Austrália nám môže poslúžiť ako ukážkový príklad miesta, ktoré je extrémne náchylné na biologické invázie. Nech je akokoľvek veľká, v podstate je to stále ostrov, ktorého fauna a flóra je oceánmi oddelená od pevniny. Tu vyvinuté ekotopy často zostávali neobsadené, alebo miestne druhy boli príliš slabou a nepripravenou konkurenciou. Podobnými časťami sveta rovnako ohrozenými sú dnes Madagaskar alebo Havaj.

13. Pohľad do ďalekých krajín je síce zaujímavý, našinca však viac zaujíma, čo sa deje v našom okolí. Územie strednej Európy a Slovenska zvlášť je k inváziám náchylné, aj keď situácia u nás zďaleka nie je taká dramatická ako v spomenutých najohrozenejších častiach sveta. Hlavným dôvodom náchylnosti je fakt, že Slovensko je geograficky, topograficky, klimaticky aj biologicky veľmi rozmanitá krajina. Svoj nový domov tu môže nájsť široká skupina druhov, aj keď ich šírenie nebude také jednoduché ako v už spomínanej Austrálii alebo Severnej Amerike.

14. Zároveň sa u nás nachádza množstvo prirodzených migračných koridorov, ktoré má na svedomí príroda. Ide o hustú sieť potokov, potôčkov a riek a údolí s nimi súvisiacimi. Túto sieť využívajú pre migráciu nie len vodné živočíchy (napr. americké druhy rakov), ale najmä rastliny, osídľujúce brehy tokov. Hlavnou príčinou biologických invázií však zostáva človek. Postupným osídľovaním krajiny a jej využívaním na poľnohospodárske účely zmizli hlavné prírodné prekážky šírenia najmä rastlinných druhov – lesy. Zároveň vznikol celý rad nových migračných trás – cesty, železnice. Nezanedbateľným je aj fakt, že Slovensko je priesečníkom migračných európskych trás.

15. Je dosť ťažké nájsť spoločného menovateľa pre inváziu rastlín a živočíchov. Je dosť možné, že jediné, čo majú spoločné, je to, že ako invázne rastliny (vrátane húb) tak aj invázne druhy živočíchov sú druhy, ktoré sa šíria mimo svojho pôvodného areáli a môžu spôsobovať nezanedbateľné škody. Tie škody sú spôsobované hlavne druhom, ktoré tu boli dávno pred ich príchodom. Buď ich porážajú v priamej súťaži o životný priestor (lepšie a rýchlejšie odoberajú živiny, vytvárajú kompaktná zárast a tieň), alebo ich likvidujú priamo (požerom) alebo pre pôvodné druhy prenášajú smrteľné choroby.

16. Inváznymi druhmi sú označované aj tie, ktoré priamo alebo nepriamo poškodzujú ľudské záujmy. Môžu požierať naše záhrady (slizovec iberský), špiniť fasády domov (pavúk Dictyna civica), požierajú rybiu násadu (sumček americký) alebo sú škodnou v lesoch (psík medvedíkovitý)

17. Ako je možné, že jeden druh sa v novom prostredí uchytí a iný nie ? U rastlín, ktoré sú v tomto ohľade viac jednotné a tým pádom viac odhadnuteľné sa jedná o až alchýmicky vyváženú kombináciu vlastností, ako je vysoká produkcia a klíčivosť semien, rýchly rast, relatívne vysoký vzrast, schopnosť osídľovať širšie spektrum prostredí a vysoká schopnosť vegetatívneho rozmnožovania. K úspechu osídľovania vedie aj skutočnosť, že týmto druhom sa často „darí“ zanechať vo svojej pôvodnej domovine prirodzených nepriateľov a konkurentov.

18. Väčšina inváznych rastlín má svoj domov v Ázii alebo Severnej Amerike, odkiaľ boli do Európy dovezené ako okrasné rastliny do parkov a záhrad alebo ako krmoviny pre zvieratá. Z parkov sa postupne rozšírili do voľnej prírody, kde sa im veľmi dobre darí na úkor pôvodných druhov.

19. Charakteristické vlastnosti • vysoká konkurenčná schopnosť – dlho kvitnú, sú vitálne, odolné voči nepriaznivým podmienkam prostredia (sucho, záplavy), • sú schopné rásť na rôznych odlišných typoch stanovíšť • majú dobré rozmnožovacie schopnosti, napr. tvoria veľa semien, z ktorých veľké percento vyklíči, rýchlo sa rozmnožujú aj vegetatívne • majú málo prirodzených nepriateľov (parazitov, chorôb)

20. Postupne savytvárajú v urbanizovanom, ale i v prírodnom prostredí veľkoplošné porastynepôvodných druhov rastlín typické nízkou druhovou diverzitou a tiežcharakteristické vysokým konkurenčným potenciálom pre domáce druhy.

21. Probléminvázií nepôvodných organizmov nie je len problémom dnešných dní. Invázie začali už v ďalekej minulosti, ale ich následky zostali na riešenie súčasným generáciám. Preto je tento problém taký zložitý a vyžaduje si už vzhľadom na rozsah následkov neodkladné riešenie.

22. Dnes môžeme konštatovať, že čas, kedy bolo možné inváziám ešte úspešne predchádzať, sa už premeškal. Aby sa situácia ešte viac nezhoršila, zásadným pravidlom je: aby nepôvodné druhy mohli byť kontrolované hneď od ich prvého výskytu a v prípade ich nežiaducej invázie sa okamžite pristúpilo ku ich eliminácii v území.

23. Invázne druhy sú problémom so širokou škálou dopadov, je nevyhnutné okrem neustáleho posilňovania prevencie zabezpečovať aj radikálne manažmentové opatrenia vyplývajúce z poznatkov o týchto druhoch, ktoré sú podložené príslušnými legislatívnymi predpismi a najmä efektívnymi postupmi.

24. Súčasnosť kladie na vedu dôležité úlohy. Jednou z nich je vytipovať prípadného votrelca skôr, ako dôjde k samotnej invázii. Niektoré prvotné ohniská sú dobre známe. Tradične rizikovým miestom sú botanické záhrady, parky, arboréta, z ktorých už v minulosti došlo k únikom niektorých druhov (boľševník, pohánkovec). Dnes je potrebné monitorovať aj iné ohniská. Ako veľmi problematické sa javia tzv. energetické plodiny ako sú štavele a láskavce, ktoré môžu „ujsť“ z polí a hybridizovať sa s miestnymi druhmi. Dovoz nových druhov z dovolenkových destinácií záhradkármi – tiež predstavuje riziko.

25. Na Slovensku potrebný legislatívny rámec vytvára zákon MŽP SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), ktorý umožňuje zabezpečovanie ochrany prirodzeného druhového zloženia ekosytémov. V zmysle § 7, ods. 1 tohto zákona je možné sledovať výskyt a spôsob šírenia nepôvodných druhov a odstraňovať ich v prípade, že sa samovoľne šíria a vytláčajú z prirodzených biotopov domáce druhy a tým znižujú biologickú diverzitu.

26. Užívateľ, nájomca alebo vlastník je povinný každý nový výskyt hlásiť najbližšiemuorgánu štátnej správy životného prostredia alebo územne príslušnej odbornejorganizácii ochrany prírody, prípadne miestne príslušnému fytoinšpektorovi ÚKSÚP.

27. Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 7 ods. 3) uvádza, že vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobom uvedeným vo vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení vyhlášky MŽP č. 173/2011 Z. z., a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov. § 7

28. Základným ustanovením o inváznych rastlinách uvedeným v § 7 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny je, že uvedené druhy siedmich inváznych rastlín je zakázané: • dovážať, • držať, • pestovať, • rozmnožovať, • obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami, alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.

29. Druh je považovaný za invázny ak: • bol do lokality, územia alebo regiónu, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou,  • bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie, • v nových podmienkach sa správa ako škodca a ohrozuje tým existenciu miestnych druhov, a • existuje predpoklad, že svojou prítomnosťou spôsobí ekonomické straty, bude mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva.

30. Rýchly nástup nepôvodných druhov a postupné získanie ich dominantného postavenia v rastlinnom spoločenstve umožňuje disturbancia, čiže narušovanie povrchu pôdy.Môže byť prirodzeného (erózia, záplavy, oheň a pod.) alebo sekundárneho charakteru.V súčasnej krajine výrazne prevládajú disturbancie sekundárne – antropogénne, ku ktorým napríklad patria úpravy tokov narušujúce pôvodné brehové porasty,používanie ťažkej mechanizácie pri výstavbe ciest, vytváraní cestných rigolov, priekop a pod.. Rovnako významným činiteľom je aj stres, čiže nadmerná záťaž vznikajúcanapr. pri obmedzenom prísune živín, nedostatku vody, svetla, tepla a pod..

31. Zoznam inváznych druhov rastlín Druhy, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, upravujú ustanovenia Vyhlášky MŽP SR č. 24 z roku 2003 v znení Vyhlášky MŽP SR č.173 z roku 2011 v prílohe č. 2 (ďalej len „vyhlášky MŽP SR“), kde je publikovaný aktuálne platný Zoznam inváznych druhov rastlín a tiež spôsoby ich odstraňovania.

32. * Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.

33. Medzi ďalšie nebezpečné invázne druhy rastlín na Slovensku možno zaradiť aj: Vedecké meno Slovenské meno Ailanthus altissima (Mill.) Swingle pajaseň žliazkatý Aster lanceolatus Willd. astra kopijovitolistá Aster novi-belgii L. astra novobelgická Echinocystis lobata (F. Michx.) Torr. et A.Gray ježatec laločnatý Impatiens parviflora DC. netýkavka malokvetá Negundo aceroides Moench javorovec jaseňolistý Rudbeckia laciniata L. rudbekia strapatá Robinia pseudoacacia L. agát biely Stenactis annua agg. hviezdnik ročný Prunus serotina Ehrh. čremcha neskorá

36. Hoci medzi invázne druhy sa radí rôzny počet taxónov, do prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky č. 172/2011 bolo zaradených len sedem druhov, na ktoré sa vzťahujú už ustanovenia § 7 zákona o ochrane prírody. Na ostatné druhy sa síce v súčasnosti nevzťahujú žiadne legislatívne obmedzenia, ale pretože majú podobné vlastnosti a schopnosti ako skupina inváznych rastlín z vyhlášky, treba im venovať rovnakú pozornosť pri ich odstraňovaní, potláčaní a kontrole výskytu, (v ich prípade však to je povinnosťou vlastníkov podľa zákona č.220/2004Z.z. o ochrane pôdy).

37. Vlastnosti inváznych druhov rastlín • vysoká konkurenčná schopnosť • schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia • schopnosť rásť na odlišných typoch stanovíšť oproti ich pôvodným • dobré reprodukčné vlastnosti • účinné mechanizmy rozširovania • absencia alebo obmedzený výskyt prirodzených nepriateľov (predátori, choroby, škodcovia)

38. Spôsoby rozširovania inváznych druhov rastlín • antropochórne(priamym alebo nepriamym pričinením človeka) • zoochórne ( prostredníctvom živočíchov) • anemochórne ( pomocou vetra) • nautochorické ( pričinením tečúcej vody) • autochorické ( bez pričinenia stanovišťa)

39. Dôsledky šírenia a riziká spôsobené inváznymi druhmi rastlín • Environmentálne - Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev • Zdravotné - Za zdravotné riziká a dôsledky označujeme u týchto rastlín tie, ktoré zapríčiňujú rôzne ochorenia človeka. Z tohto hľadiska je najnebezpečnejšou nepôvodnou rastlinou našej flóry boľševník obrovský, ktorý spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny). • Ekonomické - poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov, bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky.

40. Kontrola pomocou prírody Dôležitou úlohou pre inváznu biológiu je pátranie po tom, ako novú inváziu zastaviť alebo aspoň spomaliť. Práve biokontrola, inak zavádzanie prirodzených nepriateľov je veľkou výzvou pre výskum. Ale aj tu sú dôkladné poznatky ekológov najdôležitejšie. Môže sa stať, že kontrolný organizmus prejde na iný druh potravy a nový problém je na svete. Známy je prípad ropuchy obrovskej (Bufo marinus), ktorá bola introdukovaná v Austrálii preto, aby kontrolovala populáciu chrobáka Dermolepida albohirtum, škodcu poľnohospodárskych plodín. Dnes má Austrália problém zbaviť sa veľkých a jedovatých ropúch a náklady na ich likvidáciu dosahujú astronomické čiastky.

42. Spôsoby odstraňovania inváznych druhov Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch odstraňovania inváznych druhov rastlín rozhodujú najmä: • spôsoby ich rozmnožovania, • početnosť na lokalite, • charakter a situovanie stanovišťa, • ohrozenosť a veľkosť lokality, • fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti druhu.

43. 1. Mechanický spôsob odstraňovania Uplatňuje sa najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu na lokalite alebo pri výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach.

44. 1.1. Vykopávanie Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A,B a C. V prípade druhov zo skupiny B a C je výkop potrebné realizovať v období pred ich kvitnutím. V prípade druhu boľševník obrovský je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, pričom výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm. V prípade druhov pohánkovec a slnečnica hľuznatá je potrebné výkop realizovať tak, aby v zemi neostali zvyšky koreňov, z ktorých je rastlina schopná regenerovať.

45. 1.2. Vytrhávanie Tento spôsob je vhodný na odstraňovanie semenáčikov rastlín a mladých rastlín na lokalitách s výskytom druhov zo skupiny B a C.

46. 1.3. Pastva Tento spôsob je vhodný na lokalitách s výskytom druhov B a C. Pastvou hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz sa odstraňuje vegetatívna fáza vývoja rastlín a mechanicky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov k ich úplnému odstráneniu nedochádza. Pastva sa neodporúča vo fáze tvorby semien druhu boľševník obrovský, pretože pasúce sa zvieratá roznášajú semená na svojich telách alebo trusom, a tým prispievajú k jeho ďalšiemu rozširovaniu na lokalite.

47. 1.4. Orba Tento spôsob je vhodný na poľnohospodársky využívaných stanovištiach pre druhy zo skupiny B a C. Porast je potrebné poorať pred kvitnutím! Po orbe je nevyhnutné plochu osiať konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný. V prípade druhu ambrózia palinolistá sa odporúča osiatie plochy lucernou alebo mätonohom trvácim.

48. 1.5. Kosenie a mulčovanie Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C. Porast je potrebné pokosiť a pomulčovať pred kvitnutím. Vhodné je opakované kosenie a mulčovanie v priebehu sezóny.

49. 1.6. Sekanie Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky. Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu. Sekanie je potrebné vykonávať v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, keď môže byť rastlina po takom zásahu odstránená celá.

50. 1.7. Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský. Realizuje sa na kvitnúcich jedincoch a po odkvitnutí približne v štádiu tvorby zelených semien. Potrebné je dbať, aby semená pri manipulácii s nimi nevypadávali. Súkvetie a súplodie je potrebné po odstránení spáliť. Zrezaním alebo odstrihnutím súkvetia a súplodia jeden až dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny. Pretože rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie a následne aj súplodie, je taký zásah potrebné niekoľkokrát za rok zopakovať.