Deti o svojich právach Z výskumných údajov

1. Deti o svojich právachZ výskumných údajov Peter Guráň (SNSĽP), Jarmila Filadelfiová (EsFem) Konferencia Slovenského výboru pre UNICEF, Bratislava, 20.10.2009

2. Štruktúra prezentácie • Úvodné informácie o výskume • Povedomie o právach dieťaťa • Zdroje informácií o právach dieťaťa • Znalosť práv dieťaťa • Názor na dodržiavanie práv dieťaťa na Slovensku • Návrhy na zlepšenie • Príklady uplatňovania práv detí na školách • Deti a telesné tresty • Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi • Názor na dôsledky a dopady telesných trestov • Reálna skúsenosť detí s násilným správaním • Deti a ich problémy • Povedomie detí o Dohovore • Podnety do diskusie

3. Úvodné informácie o výskume • Zadávateľ výskumu: Slovenský výbor pre UNICEF • Podnety pre výskum: 20. výročie Dohovoru o právach dieťaťa a kampaň RE za úplný zákaz fyzických trestov detí • Obsahové zameranie: poznatky, názory a skúsenosti detí s dodržiavaním práv a postoje k telesným trestom • Terénny zber dát: agentúra FOCUS • Dátum zberu dát: 24.3.-1.4.2009 • Metóda zberu dát: štandardizované face-to-face rozhovory (dotazník s 28 + 5 otázkami) • Výskumná vzorka: deti z posledných 3 tried ZŠ (7.-9. trieda) • Veľkosť súboru: 407 detí vo veku 13-15 rokov • Zloženie súboru: 50 % chlapcov a 50 % dievčat 87 % žilo s obidvomi rodičmi a 13 % inak 1 tretina navštevovala etickú výchovu a 2 tretiny náboženskú výchovu 93 % štátna škola a 7 % iná rôzne vzdelanie rodičov i rôzne regióny

4. Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

5. Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

6. Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

7. Zdroje informácií o právach dieťaťa

8. Zdroje informácií o právach dieťaťa

9. Hodnotenie vyučovania detských práv

10. Znalosť konkrétnych práv dieťaťa Na otázku „Vedel/-a by si vymenovať aspoň 3 práva detí?“: • 90 % detí uviedlo aspoň 1 právo viac ako ½ uviedla 3 práva • reflektovali takmer všetky články Dohovoru • väčšinou uvádzali voľné formulácie (nie citácie z dokumentu) Čoho sa odpovede dotýkali: • Právo na vzdelanie /právo chodiť do školy, mať možnosť učiť sa, študovať, právo na vedomosti.../ • Právo na ochranu pred násilím či týraním a zanedbávaním /zákaz fyzických trestov, bitia, týrania, šikanovania.../ • Právo na rodičovskú starostlivosť /právo na rodinnú starostlivosť a lásku, výchovu v rodine, na domov, obidvoch rodičov, právo vyrastať s rodičmi, vyrastať doma v láske.../ • Právo na vlastný názor a možnosť vyjadriť sa /hovorili o slobode názoru, slobode prejavu, právo vyjadriť názor, aby názory detí boli vypočuté.../ • Ostatné práva: právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, právo na súkromie, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na oddych a voľný čas a iné

11. Názor na dodržiavanie práv dieťaťa v SR

12. Názor na garanciu práv dieťaťa v zákonoch

13. Návrhy na zlepšenie situácie Na otázku „Čo by sa podľa Tvojho názoru malo v dodržiavaní práv detí na Slovensku zlepšiť?“: • väčšina detí návrh na zlepšenie uviedla • takmer ½ skúmaných detí sformulovala viac ako jeden návrh Čoho sa odpovede dotýkali: • Oblasť násilia, telesných trestov a šikanovania /“aby deti neboli týrané“, „aby nebolo násilie na deťoch“, „ochrániť lepšie deti pred násilnými rodičmi“, „telesné tresty nedovoliť“, „ochrana dieťaťa pred bitkami“, „menej utláčania v škole, šikanovania“, „zabrániť šikanovaniu na školách“, „aby boli chránené pred násilím v škole, doma, vonku“, „aby dospelí viac verili deťom, ak hlásia podozrivé prípady“, „viac kamerových systémov na školách“.../ • Oblasť rešpektovania názorov detí a účasť na rozhodovaní /“aby nás dospelí ľudia počúvali“, „počúvať názory detí a rešpektovať ich - samozrejme, ak sú rozumné“, „viac rešpektovať deti a ich názory“, „ viac vypočuť aj deti, aj deti môžu mať dobré názory na určité veci“, „mali by sa deti viac vyjadrovať k veciam, čo sa ich týkajú“, „väčšie právo pri vypovedaní na súde“, “aby mali slobodnejšiu voľbu pri rozhodovaní v otázkach, ktoré súvisia s jeho životom“, „aby sa viacej pozeralo na to, čo vlastne deti chcú“, „spoločne riešiť veci s dospelými“ .../

14. Návrhy na zlepšenie situácie Čoho sa odpovede dotýkali: • Oblasť šancí pre znevýhodnené skupiny detí/“aby aj o rómske deti sa starali rodičia, aby sa im viacej venovali a chodili do školy“, „postavenie detí Rómov - lebo sú takí istí ako my a doteraz sa im dáva pociťovať, že sú menejcenní“, „dať rómskym deťom viac možností vzdelávania“, „aby mohli všetky deti chodiť do školy, aj postihnuté“, „lepšia starostlivosť o postihnuté deti“, „deti v detských domovoch nemajú právo na rodinu - mali by sa zlepšiť adopcie“, „zabezpečiť právo žiť v rodinách, nie v domovoch“, „aby všetky deti mali otca a mamu“.../ • Oblasť chudoby a sociálnej podpory/“aby chudoba nebola“, „aby neboli také výrazné rozdiely medzi deťmi chudobnejších rodín a tých bohatých“, „dostupnosť potrebných pomôcok pre všetkých bez rozdielov“, „ každé dieťa by malo byť najedené, oblečené“, „zabezpečenie vyššej životnej úrovne rodín“, „prispieť rodinám počas vzdelávania detí“, “lepšie platy pre rodičov, aby bolo na stravu, školu, dopravu, internát, vzdelanie“, „cestovné zdarma pre žiakov“, „vyššie rodinné prídavky“.../ • Oblasť vzdelávania a školstva/“asi zlepšiť školstvo“, „povinná školská dochádzka, nech je na úrovni“, „zabezpečiť, aby deti mali viac možností na študovanie“, „ aby sa mohli všetci učiť“, „zlepšiť stav škôl, vybavenosť a vynoviť ich, niektoré sú staré a nič v nich nemajú“, „aby deti chodili riadne do školy“, “nejako kontrolovať v škole“, „možno niečo v škole, napr. ako sa k nám správajú učitelia“, „prístup učiteľa k žiakom, spravodlivosť v rozhodovaní - objektívnosť“.../

15. Návrhy na zlepšenie situácie Čoho sa odpovede dotýkali: • Oblasť rodičovskej starostlivosti a prístupu /“aby rodičia mali viac času na svoje deti“, „rodičia by si mali nájsť čas pre svoje deti, a hlavne by nikdy nemali dať deti do detského domova“, „aby sa o deti niektorí rodičia starali lepšie“, „zlepšiť vzťah medzi dieťaťom a rodičom“, „menej trápiť deti - aby ich rodičia mali radi“, „aby boli obidvaja rodičia zamestnaní, aby sa kvôli tomu nehádali“.../ • Oblasť informovanosti o právach dieťaťa /“informovať deti, mládež vhodnou formou o ich právach“, „o ničom neviem, tak aby som o právach vedel, mal o nich informácie“, „aby sme vôbec vedeli, aké sú tu zákony“, “viac o tom vysvetľovať - hovoriť v médiách“, „všetko - hlavne informovanosť - v škole by sme sa tejto téme mali viac venovať, nie len jednu hodinu za rok“.../ • Oblasť trávenia voľného času a hier/“aby mali zabezpečené právo na hranie a športovanie“, „aby mali právo na svoj voľný čas“, „viac aktivít pre deti, nejaké krúžky“, „ aby šport nebol taký drahý, aby mali všetci nárok a dosť peňazí na športovanie“, „viac priestorov pre deti - ihriská, plavárne“, „ustanovizne pre trávenie voľného času aj v malých osadách“, “viac kultúry, priestory na šport, ihriská - proste športoviská“.../ • Ostatné oblasti – bezpečnosť detí, dodržiavanie zákonov dospelými, dorovnanie statusu detských práv s právami dospelých, rovnosť šancí, kontrola.../“bezpečnosť detí zlepšiť“, „bezpečnosť a starostlivosť pri doprave do školy pre všetkých“, „istota detí na ulici, v meste i na dedine“, „izolovať ľudí, ktorí pijú, drogujú, hrešia a zle robia druhému“, „ochrana proti negatívnym vplyvom spoločnosti - nemravnosť, zlé vystupovanie politikov, verejných činiteľov“ „dodržiavanie zákona zo strany dospelých“, „starší by nám mali byť príkladom vo svojom konaní“, „deti nie sú mini osoby s mini právami, práva detí by mali byť rovnocenné s právami dospelákov“, „vyrovnať rozdiely medzi regiónmi“, „mali by na to viac dozerať“, „viac poukazovať na zlé prípady“.../

16. Príklady uplatňovania práv detí na školách Na otázku „Vieš uviesť nejakú dobrú zmenu v uplatňovaní práv detí v tvojej škole za posledné 3 roky?“: • „dobrú zmenu“ vedelo uviesť len 14,7 % skúmaných detí • (nevedelo uviesť 78,1 % a neodpovedalo 7,1 % z nich) Čoho sa „dobrá zmena“ týkala: • Vylúčenia telesných trestov a násilia /“boli zakázané fyzické tresty“, „deti sa nesmú trestať bitkou“, „učitelia nemôžu biť žiakov“, „nie sú telesné tresty v škole“, „trestanie bitkou nie je“, „zábrana šikanovania“, „ochrana proti šikanovaniu“.../ • Vytvorenia možností vyjadriť svoj názor /“môžem vyjadriť svoj názor“, „vyjadrujeme sa a sú vypočuté naše názory“, „ak sa nám niečo nepáči, môžeme povedať triednej učiteľke“, „žiak môže v triede sedieť s kýmkoľvek chce, pokiaľ nevyrušuje“.../ • Posilnenia informovanosti o právach dieťaťa /“viac besied“, „viac príkladov zo života“, „iný učiteľ, ktorý nám o právach povedal viac“, „plagáty o právach detí“,.../ • Posilnenia rovnosti prístupu a príležitostí /“škola vyšla v ústrety postihnutému žiakovi“, „v našej triede neponížia slabých žiakov“, snažia sa, aby deti boli rovnocenné“.../ • Zlepšenia vzťahu učitelia – žiaci /“lepšia komunikácia s učiteľmi“, „učitelia sú prístupnejší“.../ • Vytvorenia školského parlamentu /“máme školský parlament“, „je školský parlament“.../ • ....

17. Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi

18. Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi

19. Názor detí na dôsledky a dopady telesných trestov

20. Reálna skúsenosť detí s násilným správanímOtázka: „Stretávaš sa ty osobne s násilným správaním voči deťom na nasledujúcich miestach?“ (v %)

21. Reálna skúsenosť detí s násilným správaním Prehľad iných prostredí s prejavmi násilia voči deťom: • Pri športe: • na ihrisku, na tréningu, pri futbale, športové podujatie, športoviská... • Na verejných priestranstvách: • na ulici vonku, na ulici, všade okolo, v autobuse, v dedine, u susedov... • Z počutia: • od počutia spolužiakov, počujem od kamarátov, počujem od spolužiaka, že doma ich bijú za zlé známky, z rozprávania ľudí... • V iných médiách: • v časopisoch, v knihách, v PC hrách

22. Deti a ich problémy Otázka: „Máš momentálne problémy v niektorej z nasledujúcich oblastí?“ (v %)

23. Všeobecná vedomosť o Dohovore

24. Všeobecná vedomosť o Dohovore

25. Podnety do diskusie Jednou zo základných podmienok úspešného napĺňania Dohovoru o právach dieťaťa je dostatok informácií o Dohovore a jednotlivých právach z neho vyplývajúcich. Článok 42 zaväzuje krajiny široko informovať o zásadách a ustanoveniach Dohovoru medzi dospelými, ako aj medzi deťmi. • Z výskumu vyplýva, že deti posledných troch ročníkov ZŠ na Slovensku disponujú istým objemom poznatkov a vedia k tejto téme zaujať vlastné stanovisko. • Zároveň ale pomerne veľký podiel detí nie je spokojných s rozsahom a množstvom ponúkaných informácií. • S vekom detí narastá úroveň poznatkov a zvyšuje sa i vyhranenosť a kritičnosť hodnotiacich postojov k tejto téme. • Signalizovaný nárast informovanosti - najmä v posledných 2 rokoch povinnej školskej dochádzky - poukazuje na neskorý začiatok s výučbou a na nesystematičnosť výučby v priebehu celého vzdelávacieho procesu. • Rozdiely v poznatkovej úrovni detí poukazujú na dôležitosť náležitej odbornej prípravy pedagógov a pedagogičiek pre tieto témy, ako aj dôležitosť špecializácie pre túto oblasť výučby.

26. Podnety do diskusie • Ukázalo sa, že viac ako polovica 13 – 15-ročných detí o Dohovore nikdy nepočula alebo si nie je istá. • Na druhej strane výskum potvrdil fakt, že väčšina detí pozná a vie vymenovať viaceré detské práva a mnohé z nich vedia posúdiť aktuálny stav spoločenskej garancie ich dodržiavania. • Z analýzy vyplynula silná pozitívna korelácia medzi rastúcou úrovňou vedomostí detí a rastúcou vzdelanostnou úrovňou rodičov. • Poukazuje na priamy vplyv rodiny a rodinného zázemia na vedomosti a formovanie názorov detí na ľudské práva. • Ale aj na nepriamy vplyv rodiny – napr. cez (ne)rovnosť šancí pri výbere školy, záujmového krúžku a podobne. • Na základe týchto skutočností možno diskutovať o potrebezvýšenej pozornosti pri výchove a osvete venovanej deťom žijúcim prevažne v menších obciach, ktoré sú inej ako slovenskej národnosti a žijú v rodinách s nízkou vzdelanostnou úrovňou rodičov.

27. Podnety do diskusie RE vedie aktuálne kampaň za nulovú toleranciu k fyzickým trestom detí. Slovensko má niektoré veci legislatívne upravené, tolerancia dospelej populácie k použitiu fyzických trestov vo výchove rodičov je ale stále vysoká – u bežnej verejnosti i politikov. Prežívajú silné stereotypné predstavy o „správnej“ výchove detí a starých „výchovných prostriedkoch“. • Z detí SR vo veku 13 – 15 rokov absolútna väčšina zásadne odmieta použitie akýchkoľvek telesných trestov - na rozdiel od dospelých je u detí nulová tolerancia k fyzickým trestom takmer skutočnosťou. • Odmietanie telesných trestov koreluje najmä so vzdelaním rodičov a veľkosťou bydliska (u detí rodičov s nižším stupňom vzdelania, z menších obcí, inej ako slovenskej národnosti je akceptácia trestov vyššia), prejavil sa i súvis so skúsenosťou s násilím vo svojom okolí. • Osobné skúsenosti s násilím sa u detí viažu najmä na prostredie školy, kamarátskych skupín a miesta pre voľno-časové aktivity mladých. Potvrdila sa bohatá skúsenosť detí s násilím vo virtuálnej realite. • Zistený stav nastoľuje potrebu pokračovať v tlaku za nulovú toleranciu fyzických trestov, hľadať účinnejšie spôsoby garancie bezpečnosti detí a ochrany pred násilnými prejavmi vo verejnom i domácom prostredí, ako aj pred negatívnym vplyvom prezentácie násilia v MK prostriedkoch a médiách.

28. Konferencia Slovenského výboru pre UNICEF, Bratislava, 20.10.2009 Ďakujeme za pozornosť