CENOVÁ ŠTATISTIKA

1. CENOVÁ ŠTATISTIKA

2. Ceny patria v trhovom mechanizme k najdôležitejším ekonomickým kategóriám. V obchodnej činnosti sú stále na vrchole záujmu tak zo strany obchodníkov, ako aj zo strany zákazníkov. Cenová štatistika sleduje vývoj cien a cenovej hladiny celého radu špeciálnych a špecializovaných cenových okruhov (napr. ceny a cenový vývoj vstupov do poľnohospodárstva, ceny poľnohospodárskych výrobcov, lesníctva, ceny priemyslových výrobcov, stavebných prác, vnútroštátnej nákladnej dopravy, ceny dovozu a vývozu, ceny svetových cien surovín a potravín, ceny trhových služieb (nehnuteľností, prenájmu strojov a prístrojov bez obsluhy, spracovania dát apod. v produkčnej sfére, spotrebiteľské ceny a pod.) Cenová štatistika monitoruje vývoj cien tovarov a služieb v národnom hospodárstve. Sledujú sa spotrebiteľské ceny, ako aj ceny producentov tovarov a služieb. Cieľom zisťovania spotrebiteľských cien je výpočet priemernej miery zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelomspotreby v prevažnejväčšine domácností v Slovenskejrepublike. Indexy sú zostavované za všetky domácnosti (spolu), zamestnancov, dôchodcov, domácnosti s nízkymipríjmami, zamestnancov s 1 dieťaťom, zamestnancov s 2 deťmi, zamestnancov s 3 deťmi a roľníkov.Cieľom zisťovania cien producentov tovarov a služieb je výpočet priemernej miery zmeny cien tovarov a služieb súboru vybraných významných reprezentantov stálej kvality vyrábaných výrobcami v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve, lesníctve a v sektore služieb určených pre domáci trh a na export (pri cenách priemyselných výrobcov).

3. Ceny:Spotrebiteľské ceny (inflácia) Ceny produkčných štatistík Spotrebiteľské ceny (inflácia) Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb vyjadruje priemernú mieru zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelom spotreby v prevažnej väčšine domácností v Slovenskej republike. ŠÚ SR počíta Index spotrebiteľských cien pre všetky domácnosti, ktorý charakterizuje cenový vývoj v celospoločenskom priemere, a zároveň Indexy spotrebiteľských cien (životných nákladov) pre vybrané typy sociálnych skupín domácností - zamestnancov, dôchodcov, pre zamestnanecké rodiny s 1, 2 a 3 deťmi a za skupinu nízkopríjmových domácností. Výber reprezentantov v indexoch spotrebiteľských cien pre všetky domácnosti, ako aj pre jednotlivé sociálne skupiny domácností je rovnaký, odlišujú sa iba ich váhy.Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zisťujú na celom území SR vo vybranej sieti predajní a prevádzok služieb, kde obyvatelia obvykle nakupujú. Ceny sú zisťované počas prvých 20 dní sledovaného mesiaca. Za cenové reprezentanty boli vybrané výrobky a služby, ktoré sa významne podieľajú na výdavkoch obyvateľstva a svojím rozsahom reprezentujú celú sféru spotreby. V súlade s metodikou Eurostatu sa univerzálny spotrebný kôš člení na 12 odborov podľa klasifikácie COICOP.

4. Ceny produkčných štatistík Účelom štatistických zisťovaní cien produkčných štatistík je zabezpečiť spracovanie predajných cien výrobcov. Index cien výrobcov vyjadruje mieru cenových zmien súboru vybraných významných výrobkov stálej kvality vyrábaných výrobcami určených pre domáci trh, pri indexe cien priemyselných výrobcov taktiež na export a v úhrne. Indexy cien produkčných štatistík slúžia najmä na sledovanie vývoja cien, k analytickým účelom a k deflovaniu tržieb vybraných skupín priemyselnej produkcie a údajov národných účtov.Zisťovania prebiehajú pomocou štatistických formulárov, ktoré sú zasielané na vybrané spravodajské jednotky. Formuláre vyplňujú vybrané za vybraných reprezentantov. Zisťujú sa realizačné ceny produkcie dodávanej do tuzemska na tzv. primárnom trhu medzi výrobcom a prvým odberateľom. Cena je sledovaná bez dane z pridanej hodnoty a bez spotrebnej dane.

5. Od roku 2005 ŠÚ SR začal počítať index spotrebiteľských cien (ISC) ako reťazový index Laspeyresovho typu s ročnou obmenou váh. ISC pokrýva približne 90 % všetkých domácností v Slovenskej republike. Od januára 2013, po revízii indexu spotrebiteľských cien, sa vývoj spotrebiteľských cien sleduje na spotrebnom koši, ktorý zahŕňa 713 reprezentantov vybraných druhov tovarov a služieb a cca 90 000 vzoriek z 13 400 maloobchodných predajní. Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov, vrátane dane z pridanej hodnoty sa zisťujú počas prvých 20 dní referenčného mesiaca. Index spotrebiteľských cien pokrýva všetky hlavné výdavkové kategórie tovarov a služieb, definované podľa ESNÚ 95. Tieto zahŕňajú: potraviny a nealkoholické nápoje; alkoholické nápoje a tabak; odevy a obuv; bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá; nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domu; zdravie; dopravu; poštu a telekomunikácie; rekreáciu a kultúru; vzdelávanie; hotely, kaviarne a reštaurácie; rozličné tovary a služby. Váhy sú vypočítané zo zisťovania rodinných účtov za rok 2011 a upravené podľa výsledkov národných účtov za rok 2011 a rôznych administratívnych zdrojov. Váhy z roku 2011 sú cenovo aktualizované.Sezónne očistený index spotrebiteľských cien potravín je publikovaný do 30 dní po skončení referenčného mesiaca, v mesačnej publikácii "Indexy spotrebiteľských cien v Slovenskej republike".Časové rady za roky 1990-2001 boli prepočítané v členení na 12 odborov a štyridsaťštyri skupín klasifikácie COICOP a sú k dispozícii.

6. Spotrebiteľské ceny I. Analytický rámec, koncept, definície a klasifikácieDefinícia: Priemerná miera zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelom spotreby v prevažnej väčšine domácností v Slovenskej republike.Koncepty a definície indexu spotrebiteľských cien v Slovenskej republike sú založené na nariadeniach Rady a Komisie týkajúcich sa HICP metodológie.Všeobecne metodologický základ pre CPI je v súlade s európskym systémom národných účtov, s nariadeniami Rady a Komisie (ktoré sú pre nás povinné) a tiež s manuálom CPI: Teória a prax 2004 (CPI manuál 2004). II. Rozsah údajov Pokrytie obyvateľstva: Z populačného hľadiska index pokrýva okolo 90% domácností. Zahŕňa 5 nasledovných skupín populácie:- zamestnanci     - manuálne pracujúci zamestnanci mimo poľnohospodárstva     - nemanuálne pracujúci zamestnanci- osoby samostatne činné- roľníci- dôchodcovia

8. III. Zhromažďovanie evidencieObdobie sledovania cien: Ceny sú zisťované mesačne, počas prvých 20 dní sledovaného mesiaca. Od novembra 2009 sú ceny palív (benzín a nafta) zisťované týždenne.  Druhy cien: Ceny, ktoré sú skutočne platené obyvateľstvom, t.j. vrátane daní a prípadných zliav. Dotácie a zľavy nie sú samostatne sledované.IV. Charakteristika základných údajovZdroje váh: Váhy sú vypočítané z údajov štatistiky rodinných účtov za rok 2008, upravené podľa výsledkov národných účtov za rok 2008 a rôznych administratívnych zdrojov. Obdobie pre váhy súčasného indexu: Kalendárny rok 2008. Frekvencia upresnenia váh: Každý rok. Výber položky: Účelový; najvýznamnejším kritériom na výber reprezentantov bol podiel výdavkov za ne na celkových výdavkoch domácností. Vybrané boli predovšetkým také reprezentanty v rámci kategórií COICOP-u, u ktorých je podiel výdavkov väčší ako 1 promile z celkových výdavkov pokrytých všetkými týmito kategóriami; kôš položiek je revidovaný z dôvodu upresňovania váh. Počet reprezentantov (položiek) spotrebného koša je 720. Výber tovarov/druhov je tiež účelový; zisťovatelia cien, v spolupráci so zástupcami predajní vyberajú tovary/druhy podľa údajov o položke s výrazným podielom na trhu.

9. V. Postupy zostavovania Výpočet najnižších úrovní indexov: Pomer jednoduchého aritmetického priemeru v bežnom a základnom období.Agregácia: Základné indexy sú agregované na niekoľko úrovní použijúc Laspeyresov vzorec. Zosúladenie výdavkov a základného obdobia: Váhy referenčného obdobia: kalendárny rok 2006. Prepojenie preváženého indexu na historický index: K dispozícii sú historické časové rady na úroveň 12 odborov a 44 skupín klasifikácie COICOP. Referenčné obdobie: December 2000 (index=100).Bázické obdobie pre váhy: Kalendárny rok 2008. VI. Ostatné hľadiská Zaobchádzanie s chýbajúcimi pozorovaniami: Softvér umožňuje dopočítať chýbajúce ceny. Dopočet chýbajúcej ceny je robený na úrovni 38 oblastí podľa priemerného cenového nárastu sledovaných cien pre určitú položku.Výber náhradných položiek: Posúdi sa kvalita, úžitkové vlastnosti a aj cenová úroveň. Úpravy pri kvalitatívnych rozdieloch: Pri plánovaných zámenách sa používa metóda prekrytia cien a prepojenia. Pri plánovaných zámenách zmena reprezentanta zvyčajne súvisí so zmenou špecifikácie - napr. zisťovatelia cien naznačia, že rozsah parametrov niektorých reprezentantov by mal byť upravený. Táto situácia je riešená paralelným zisťovaním pre tohoto reprezentanta (podľa "starej" a "novej" špecifikácie), ale pri výpočte indexu sú brané do úvahy iba ceny podľa "starej" špecifikácie.

11. Posledná aktualizácia: 11. marca 2011

14. Jadrová a čistá inflácia. Od januára 2000 je publikácia „Indexy spotrebiteľských cien v SR“ rozšírená o vývoj jadrovej a čistej inflácie. Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami. Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav (napr. zmien DPH, spotrebných daní, dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje. Jadrová inflácia bude kvantifikovaná dvoma spôsobmi:- ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej miere inflácie, očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.- ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša. Celkovú infláciu teda rozkladáme na jadrovú infláciu (vplyv položiek s trhovými cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (eliminácia daňových úprav). Príspevok jadrovej inflácie vyjadruje, o koľko percent by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom administratívnych zásahov. To znamená, že pokiaľ nedochádza k žiadnym zmenám administratívnych cien, je príspevok jadrovej inflácie zhodný s celkovou infláciou. Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii ďalej rozkladáme na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín. Dôvodom na oddelenie podielu potravín z čistej inflácie bol fakt, že ceny potravín v minulosti podliehali značnej sezónnosti ako aj netrhovým opatreniam vlády (napr. zmeny garantovaných cien pre prvovýrobcov, dotácií, dovozných ciel, kvót).

15. Zoznam položiek, o ktoré sa upravuje spotrebný kôš pre výpočet jadrovej a čistej inflácie A.   Položky vylúčené z výpočtu čistej a jadrovej inflácie 1. Položky s maximálnymi cenami a) stanovené Úradom pre reguláciu železničnej dopravy SR- osobná železničná dopravab) stanovené ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) - vodné a stočné- elektrina- zemný plyn pre domácnosti- tepelná energia pre domácnostic) stanovené Poštovým úradom SR- poštové službyd) stanovené Telekomunikačným úradom SR - telefónne a telegrafické službye) stanovené regionálnou samosprávou (VÚC) a miestnou samosprávou (obce)- osobná autobusová doprava- mestská hromadná doprava- služby spojené s bývaním (čistenie a kontrola komína, odvoz komunálneho odpadu atď.)- služby sociálnej starostlivosti

16. f) stanovené Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR- čisté nájomné v nájomných bytochg) stanovené Ministerstvom zdravotníctva SR- vybrané položky liekov a výkonov v zdravotníctveh) stanovené Ministerstvom školstva SR- školské a predškolské stravovanie 2. Poplatky - koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu- poplatky za predškolské a školské vzdelanie- poplatky za overenie podpisu v listinách, vydanie pasu, výpis z registra trestov a inépoplatky za právne úkony- poplatok za psa B.  Položky, u ktorých sú eliminované cenové dopady vyplývajúce z titulu úprav, ktoré však nie sú vylúčené zo spotrebného koša - DPH- spotrebné dane

17. Výpočet jadrovej a čistej inflácie • Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami, uvedené v bode A. Zoznam týchto položiek bude aktualizovaný ročne, vždy v januári príslušného roka podľa Cenových vestníkov regulačných úradov SR a vyhlásení v Z.z. SR. Zoznam vylúčených položiek bude platný počas celého roka bez ohľadu na prípadné cenové liberalizácie, ktoré by nastali v priebehu roka. • Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav, t.j. položky uvedené v bode B, zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje. Eliminácia cenových zmien sa uskutoční v príslušnom časovom období, kedy daňové úpravy vstúpia do platnosti. Zoznam položiek, u ktorých sa bude cenová zmena eliminovať, bude aktualizovaný priebežne podľa zákonov NR SR vyhlásených v Z.z. SR. • Položky, ktoré zostávajú v spotrebnom koši pre výpočet jadrovej a čistej inflácie, majú priradené rovnaké váhy ako v úplnom spotrebnom k

22. Harmonizované indexy spotrebiteľských cien(Harmonised Indices of Consumer Prices - ďalej HICPs) sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci Európskej únie. Na tento účel bolo v roku 1995 prijaté nariadenie Rady (ES) (Council Regulation (EC) No 2494/95), týkajúce sa zavedenia výpočtu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien na úrovni členských štátov Európskej únie počnúc rokom 1997. Vzhľadom na to, že metodika zostavovania harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien stále prechádza vývojom, bolo do súčasnosti prijatých viacero ďalších nariadení na úrovni Rady (ES), resp. Komisie (ES). Posledným z nariadení k výpočtu HICPs, prijatých do roku 2010, je Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1114/2010 z 1. decembra 2010, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o minimálne kritériá pre kvalitu váh harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HICP), ktorým sa ruší nariadenie Komisie k výpočtu HICP váh z roku 1997 (č. 2454/97). Ustanovenia tohto nariadenia nadobudnú účinnosť vo všetkých členských štátoch najneskôr s indexom zostaveným za január 2012.

23. Zmluva o EÚ stanovila časový harmonogram dosiahnutia štádia III európskej menovej únie (EMU -European Monetary Union) najneskôr od 1. januára 1999. Pre vstupujúce krajiny bolo jedným z kritérií približovania mať ročnú priemernú mieru inflácie, ktorá nepresiahne 1,5 percentuálneho bodu priemeru miery inflácie troch členských štátov EÚ s najnižšou priemernou ročnou mierou inflácie. Podľa protokolu kritérií približovania - inflácia má byť meraná indexom spotrebiteľských cien na porovnateľnej báze, berúc do úvahy rozdiely v národných definíciách. Takéto merania inflácie členských štátov EÚ majú poskytovať Harmonizované indexy spotrebiteľských cien. Harmonizovaný index je jedným z ukazovateľov pre hodnotenie cenovej stability štátu. HICP s tých členských krajín, ktoré sú súčasťou hospodárskej únie, tvoria základ pre mesačný výpočet Indexu spotrebiteľských cien menovej únie (MUICP). HICPs sú základom aj pre výpočet Európskeho indexu spotrebiteľských cien (EICP) a Indexu spotrebiteľských cien európskej ekonomickej oblasti (EEAICP). MUICP (Index spotrebiteľských cien menovej únie) sa do konca roku 2000 počítal ako vážený priemer HICPs 11 štátov euro-oblasti. Počnúc januárom 2001 sa počet krajín euro-oblasti rozšíril na 12 (pribudlo Grécko). V januári 2007 bola euro-oblasť rozšírená o Slovinsko. Euro-oblasť v súčasnosti zahŕňa 13 z 27 členských štátov EÚ, ktoré sú v EMU. Ide o Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Grécko a Slovinsko. Index je počítaný ako ročný reťazový index umožňujúci meniť váhu štátu každý rok.

24. EICP (Európsky index spotrebiteľských cien) je ročný reťazový index umožňujúci meniť váhy štátov každý rok. Do roku 1998 bol počítaný ako vážený priemer HICPs 15 členských štátov EÚ. Počnúc rokom 1999 je EICP počítaný ako ročný reťazový index za euro-oblasť a Dánsko, Grécko, Švédsko, Veľkú Britániu, pričom od roku 2001 je už Grécko súčasťou euro-oblasti. Od januára 2007 vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ je základom pre výpočet EICP 27 harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien členských štátov EÚ. EEAICP (Index spotrebiteľských cien európskej ekonomickej oblasti) naviac zahrňuje harmonizované indexy Islandu a Nórska, ktoré nie sú členmi EÚ. Harmonizované indexy spotrebiteľskýchcien

26. Ceny produkčnýchštatistík Účelom štatistických zisťovaní cien produkčných štatistík je zabezpečiť spracovanie predajných cien výrobcov. Index cien výrobcov vyjadruje mieru cenových zmien súboru vybraných významných výrobkov stálej kvality vyrábaných výrobcami určených pre domáci trh, pri indexe cien priemyselných výrobcov taktiež na export a v úhrne. Indexy cien produkčných štatistík slúžia najmä na sledovanie vývoja cien, k analytickým účelom a k deflovaniu tržieb vybraných skupín priemyselnej produkcie a údajov národných účtov. Zisťovania prebiehajú pomocou štatistických formulárov, ktoré sú zasielané na vybrané spravodajské jednotky. Zisťujú sa realizačné ceny produkcie dodávanej do tuzemska na tzv. primárnom trhu medzi výrobcom a prvým odberateľom. Cena je sledovaná bez dane z pridanej hodnoty a bez spotrebnej dane.

27. Index cien priemyselných výrobcov (ICPV) V priebehu roka 2011 sa uskutočnila komplexná revízia indexov CPV, v rámci ktorej bol revidovaný váhový systém, výber cenových reprezentantov a spravodajských jednotiek (respondentov) v tuzemsku. Z dôvodu zabezpečenia harmonizácie s európskou štatistikou sa analógiou modelu cenových indexov na domácom trhu vytvoril model cenových indexov priemyselných produktov realizovaných v exporte. Váhy samostatných modelov boli stanovené na základe tržieb v priemysle za produkciu do tuzemska resp. tržieb za produkciu na export v r. 2010. Súčasne od roku 2012 dochádza k zmene cenového základného obdobia na december 2010 (predtým december 2005).Zo vstupných údajov publikovanej časovej rady indexov cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko a časovej rady cenových indexov exportu je vytvorená váhová schéma pre výpočet súhrnných indexov cien priemyselných výrobcov.V súlade s harmonizáciou európskej štatistiky sa v zmysle nariadenia Komisie (ES) č.586/2001 publikujú ICPV aj podľa zatriedenia skupín OKEČ do hlavných priemyselných zoskupení (MIG) t.j. podľa sektorov konečného použitia produkcie zvlášť za tuzemsko a zvlášť pre export.

28. Indexy cien priemyselných výrobcov sa počítajú na základe cien vykazovaných v štatistických výkazoch Ceny VC 1 - 12. Tento výkaz vyplňujú vybrané priemyselné podniky (cca 850 organizácií) za vybraných reprezentantov (cca 3800 výrobkov v tuzemsku resp. ďalších 3200 výrobkov za export). Zisťujú sa realizačné ceny produkcie dodávanej do tuzemska na tzv. primárnom trhu medzi výrobcom a prvým odberateľom resp. vývozná cena dohodnutá medzi výrobcom a zahraničným odberateľom prepočítané platným kurzom NBS na Sk. Vykázaná cena je jednoduchým aritmetickým priemerom cien vo všetkých dôležitých obchodných prípadoch, ktoré sa vyskytli okolo stredu mesiaca. Cena na výkazoch je uvedená bez dane z pridanej hodnoty a zvlášť údaj spotrebnej dane. V rámci zosúlaďovania s legislatívou EÚ (CR č.1165/1998) sa ako základný indikátor publikuje index cien výrobcov v priemysle v triedení podľa Klasifikácie produkcie bez všetkých daní.Váhy indexu cien priemyselných výrobcov boli stanovené na základe štruktúry tržieb v priemysle SR v roku 2010 a z "Jednorazového zisťovania k výberu reprezentantov sledovania vývoja cien priemyselných výrobcov" za výrobky zatriedené podľa Klasifikácie produkcie do oddielov 10 až 41. Do indexu nie je zahrnutá ťažba a úprava uránových a toriových rúd, vydavateľská činnosť, výroba jadrových palív, výroba zbraní a munície, výroba lietadiel a kozmických lodí, práce výrobnej povahy a opravárenstva.Index cien priemyselných výrobcov je počítaný z jednoduchých indexov cien jednotlivých reprezentantov vážených relatívnym podielom príslušného reprezentanta na celkových tržbách priemyslu za rok 2010 (stála štruktúra) podľa Laspeyresovho vzorca:

29. p1 - cena v sledovanom obdobíp0 - cena v základnom období (december 2010 = 100)p0q0 - hodnotový ukazovateľ (tržby z roku 2010) Publikácia obsahuje cenové indexy za oddiely a sekcie KP, ktoré sú kumulované do subkategórií a kategórií KP a priemyslu spolu. Priemyslom spolu sa označuje kumulácia kategórií C, D a E. Klasifikácia produkcie je vypracovaná na báze európskeho štandardu CPA (Classification of Products by Activity) záväzného pre členské štáty EÚ.

30. Index cien stavebných prác V roku 2006 bol vypracovaný nový štatistický model pre výpočet indexov cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve. Revidovaná indexová schéma obsahuje cca 1928 reprezentantov - vybraných stavebných prác. Ceny vybraných reprezentantov sa zisťujú vrátane všetkého materiálu, kompletných nákladov na realizáciu stavby (objektu) a zisku. Ceny sú bez DPH. Pre zisťovanie cien reprezentantov v podnikoch s prevládajúcou stavebnou výrobou bol spracovaný výkaz Ceny Stav 10-04. Tento výkaz vyplňuje v štvrťročnej periodicite cca 250 respondentov na území SR. Do spravodajskej siete boli zaradené subjekty vybrané podľa druhu a objemu stavebnej produkcie a územného hľadiska, bez ohľadu na ich právnu formu. Vykazovanie cien sa riadi metodikou uvedenou vo vysvetlivkách vo výkaze.

31. Index cien poľnohospodárskych výrobkov • V roku 2008 uskutočnil Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe • rozhodnutia Eurostatu revíziu cenových indexov poľnohospodárskych výrobkov, • ktorá spočívala v : • - zmene bázického obdobia (predtým rok 2000, od roku 2009 rok 2005= 100), • - zmene váhového systému (predtým na základe mesačného priemeru tržieb za • roky 1996 - 2000, súčasne na základe mesačného priemeru tržieb za roky 2004 - • 2006), • - zúžení počtu reprezentantov z 93 na 87 reprezentantov vylúčením niektorých, • pre Slovenskú republiku málo významných výrobkov, • aktualizácii a rozšírení počtu respondentov na cca 500. • V rámci revízie bola do novej váhovej schémy zapracovaná nová klasifikácia hovädzieho dobytka a ošípaných zohľadňujúca nové akostné triedy týchto druhov hospodárskych zvierat - triedy S, E, U, R, O. • Súčasne bolo do zisťovania zaradené surové kravské mlieko akostná trieda Q a surové ovčie mlieko, ako nový doteraz nesledovaný produkt. Pri zaradení nových výrobkov a nových akostných tried sa vychádzalo z požiadaviek Eurostatu, ktorý žiada poskytovanie absolútnych cien a to sa dá zabezpečiť len pri kvalitatívne porovnateľných výrobkoch.

32. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa zisťujú mesačne štátnym štatistickým výkazom Ceny NC Poľ 1 - 12 vo vybranom súbore poľnohospodárskych výrobcov bez ohľadu na formu vlastníctva (organizácie družstevné, štátne i súkromníci).Pre zisťovanie cien boli vybrané hlavné poľnohospodárske výrobky v určených akostných triedach. Vo výkaze sú zahrnuté rastlinné výrobky vrátane ovocia a zeleniny a živočíšne výrobky.Ceny sa zisťujú ako nevážené aritmetické priemery zo všetkých dôležitejších obchodných prípadov, ktoré sa vyskytnú okolo stredu mesiaca (u zeleniny a ovocia k 1., 10. a 20. kalendárnemu dňu v mesiaci). Ceny sa uvádzajú bez dane z pridanej hodnoty. Okrem toho sa výkazom zisťuje množstvo a hodnota predaja vybraných reprezentantov za všetky akosti úhrnom (bez neštandardov a nutných porážok) za celý predchádzajúci mesiac. Uvedené dáta sú podkladom pre výpočet priemerných hodnôt.Priemerné ceny sledovaných poľnohospodárskych výrobkov sa vypočítavajú ako aritmetický priemer individuálnych cien jednotlivých výrobcov. Jednoduché indexy sa agregujú pomocou stáleho mesačného váhového systému do skupín a úhrnu podľa Laspeyresovho vzorca:

33. p1 - cena sledovaného obdobiap0 - cena základného obdobia (priemer roku 2005)p0 q0 - stála váha - hodnota výdavkov na nákup tovarov a služieb spotrebovaných v poľnohospodárstve (v roku 2005)