Špeciálna pedagogika v systéme humanitných odborov

1. Špeciálna pedagogika v systéme humanitných odborov História, súčasné chápanie, obsah, ciele špeciálnej pedagogiky. Medziodborové vzťahy

2. História starostlivosti o osoby s postihnutím • V odbornej špeciálnopedagogickej literatúre sa stretávame s periodizáciou prístupu spoločnosti k handicapovaným osobám podľa jednotlivých historických období. • Ide o charakteristické a prevládajúce tendencie v postojoch spoločnosti

3. Represívny prístup • Obdobie najstaršej civilizácie (starovek) bý va spájané so zbavovaním sa postihnutých členov spoločnosti (Sparta). Bolo to obdobie tvrdých represívnych opatrení. • Ale v zákonných dokumentoch Mezopotámie, babylonu, Grécka a Ríma nachádzame veľmi prísne opatrenia zaručujúce povinnú ochranu a starostlivosť o handicapovaných členov

4. Charitatívny prístup • Stal sa objektom milosrdenstva. Tento prístup je charakteristický pre kresťanský stredovek. • Charakteristické sú postoje ochrany a pomoci nemocným a postihnutým. Objavujú sa rehole, zakladajú sa kláštorné nemocnice, hospice a pod.

5. Humanistický prístup • Novovek (vrátane renesancie a osvietenstva) zdôrazňoval telesnosť človeka nie len jeho dušu. S rozvojom vedeckého poznania predovšetkým medicíny nastupuje programová starostlivosť o postihnuté osoby a už spojená so špecializáciou v prístupe k jedincom s rôznym postihnutím. • Osobnosť človeka je vnímaná komplexne • Zakladajú sa špecializované inštitúcie

6. Rehabilitačný prístup • Ide o prepojenie liečby s výchovou a vzdelávaním. Charakteristické pre obdobie prelomu 19. a 20. stor. • Ideologické prostredie 2. polovice 20. stor. cielene a programovo výrazne segregovalo skupiny rôzne postihnutých občanov

7. Preventívno-integračný prístup • Výrazná snaha o prevenciu vzniku postihnutia • Snaha predchádzať už riziku narodenia dieťaťa s vrodenou chybou alebo poruchou • Hľadajú sa možnosti integrácie • Vznikajú nové – etické problémy: interrupcie a génové inžinierstvo

8. Inkluzívny prístup • Ide o presadzovanie najmodernejších trendov označovaných ako inkluzívne prístupy • Prejavy všetkých prevládajúcich prístupov ale môžeme zaznamenať aj v súčasnosti: represívny prístup (pracovné uplatnenie), charitatívny prístup (benefičné koncerty). Najcennejší je humanistický prístup: vnímanie postihnutého človeka ako hodnotnú individualitu.

9. Súčasné chápanie, obsah a ciele špeciálnej pedagogiky • Špeciálna pedagogika je disciplína orientovaná na výchovu, vzdelávanie a celkový osobnostný rozvoj znevýhodneného človeka s cieľom dosiahnuť čo možnú najvyššiu mieru jeho sociálnej integrácie a to vrátane pracovných a spoločenských možností a uplatnenia • Nie je spojená len s obdobím detstva ale rozvíja sa aj špeciálna andragogika a špeciálna gerontogagika

10. Cieľom špeciálnej pedagogiky je maximálny rozvoj osobnosti človeka s postihnutím a dosiahnutie maximálnej úrovne jeho socializácie • Ale cieľom špeciálnej pedagogiky je aj výchova a vzdelávanie intaktnej (nepostihnutej) časti populácie vo vzťahu k ľuďom s postihnutím. Je to výchova k prosocialnosti.

11. Vývoj a profilácia odboru špeciálna pedagogika • Najvýznamnejšou osobnosťou je Miloš Sovák, ktorý výrazne ovplyvnil rozvoj špeciálnej pedagogiky • Vznik pedopatológie (prelom 19. a 20. stor. ako dôsledok vzniku pedológie) • Termín defektológia bol nahradený termínom špeciálne pedagogika • V niektorých krajinách sa používa termín nápravná alebo liečebná pedagogika

12. Štrukturovanie odboru špeciálna pedagogika • Somatopédia(telesné postihnutie, dlhodobé ochorenia) • Tyflopédie (oftalmopédie) • Surdopédie (akupédie) • Psychopédie • Logopédie • Etopédie • Špeciálna pedagogika osôb s parciálnymi nedostatkami

13. Medziodborbé vzťahy a interdisciplinárna spolupráca • Vychádza z poznatkov biológie človeka a medicíny • Psychológie • Sociológie • Filozófie • Ekonómie • Práva • Technické disciplíny (protetika, kybernetika a informatika)

14. Človek s postihnutím v spoločnosti • Problém predsudkov ale aj strachu, odporu vo vzťahu k postihnutému človeku • „fascinácia monštrom“ • Ambivalentný postoj (prijatie aj odmietanie)

15. Norma a normalita Existuje množstvo noriem: • Estetické • Etické • Kultúrne • Výkonové • Právne • štatistické

16. Norma ako pravidlo, meradlo. Chápe sa v zmysle záväznej smernice, ustáleného všeobecného zvyku alebo zákona Normalita je stav osoby, jedinca, veci, situácie alebo javu zodpovedajúceho tej norme z pohľadu ktorej je normalita posudzovaná Abnormalitu ale nemôžeme chápať len ako niečo jednoznačne negatívneho. (Viacerí sa môžeme vymykať norme napr. nadpriemerne nadaní)

17. Proces stotožňovania sa s normami tzv. interiorazácia je podporovaný spoločnosťou, sociálnym tlakom môže mať niekoľko cieľových stupňov: • Konformita (prijatie normy navonok bez vnútorného súhlasu) • Identifikácia (akceptovanie normyň • Internalizácia (veľmi hlboké prijatie normy)

18. Úlohou špeciálnej pedagogiky je aj inšpirovať k takej reflexii sociokultúrnych noriem, aby sa pri posudzovaní osôb s postihnutím nebrali do úvahy predovšetkým ich chyby, deficity ale predovšetkým ich ľudský potenciál.

19. Prehľad rôznych chápaní normality • Štatistické (rozloženie podľa Gaussovej krivky) • Zdravotné • Funkčné • Socioliltúrne • Ideálne • Skupinové • individuálne

20. Vada, porucha, postihnutie handicap Vada, porucha, defekt (impairment) je narušenie (abnormalita) psychickej, anatomickej alebo fyziologickej štruktúry alebo funkcie

21. Klasifikácia vád a porúch • Podľa typu: orgánové, funkčné • Podľa intenzity: ľahké, stredné, ťažké • Podľa príčin: vrodené, získané Postihnutie (disability) znamená obmedzenie alebo stratu schopností vykonávať činnosť spôsobom alebo v rozsahu , ktorý je pre človeka považovaný za normálne.

22. Znevýhodnenie (handicap) sa prejavuje ako obmedzenie vyplývajúce pre jednotlivca z jeho vady alebo postihnutia, ktoré sťažuje alebo znemožňuje, aby naplnil rolu, ktorá je pre neho normálná (s prihliadnutím na vek, pohlavie a sociálnym a kultúrnym činiteľom)

23. Miera hancipapu: Vady, poruchy (impairments) _ postihnutie (disabilities) _ znevýhodneńie (handicaps) (koncepcia postihnutia podľa WHO, 1980)

24. Postoje spoločnosti j ľuďom s znevýhodnením • Problém s medicináciou postihnutia (čo je zdravie? Môže jednotlivé determinanty zdravia sýtiť aj človek s vadou, postihnutím..) • Stigma a stigmatizácia • Integrácia a Inklúzia (slovo integrácia v oblasti špeciálnej pedagogiky chápeme ako spolužitie postihnutých a nepostihnutých v prijateľnej miere konfliktnosti vzťahov týchto skupín)

25. Sociálna integrácia znamená zjednocovanie, spojovanie v nový celok. Handicapovaný človek sa integruje v oblastiach: školská integrácia, pracovná integrácia, spoločenská (komunitná) integrácia (napr. bezbariérové možnosti..)

26. Prístupy v sociálnej integrácii • Asimilačný prístup /pre spoločnosť v začiatkoch ľahší, celkovo však menej výhodný) • Adaptačný (koadaptačný) prístup (pre spoločnosť na začiatku náročný, celkovo výhodnejší) • Inklúzia je nikdy nekončiaci proces, v ktorom sa ľudia s postihnutím môžu v plnej miere zúčastňovať všetkých aktivít spoločnosti

27. Škály stupňov sociálnej integrácie podľa WHO • Sociálne integrovaný (plná účasť) • Účasť inhibovaná (mierne obmedzenie) • Obmedzená účasť (v obvyklých spoločenských • Zmenšená účasť • Ochudobnené vzťahy • Redukované vzťahy • Narušené vzťahy • Spoločenská izolovanosť

28. Rodina s postihnutým členom Reakcie rodiny obvykle prechádzajú rôznymi fázami: • Fáza šoku a odmietania • Fáza akceptácie a vyrovnávania sa s problémom • Fáza zmierenia sa a realizmus

29. Štýly rodinnej výchovy dieťaťa s postihnutím • Protekcionistická výchova • Perfekcionistická výchova • Realistická výchova Špecifické potreby rodiny: • Sociálna pomoc a podpora • Účasť na živote spoločnosti • Kontakt s rodinami s podobnými problémami

30. Funkčné rodinné prostredie má mimoriadny význam: • Rozvoj osobnosti • Kvalita života a starostlivosť • Uspokojovanie vzťahových a emocionálnych potrieb • Vytváranie vlastnej identity Alternatívne možnosti: ústavná starostlivosť, rezidenčné sociálne služby, náhradná rodina, respitná starostlivosť (odľahčovacia v rodine)

31. Vzdelávanie jedincov s handicapom • Ranná starostlivosť (od 0 – 4 rokov) • Predškolské a školské vzdelávanie Úspešnosť integrácie je daná: • Prostredím školy • Postojmi a kompetenciami učiteľov • Spoluprácou s poradenskými centrami • Akceptáciou so strany učiteľov • Miera a kvalita špeciálnej pospory

32. Poradenstvo vo výchove a vzdelávaní • Celoživotné vzdelávanie Systém vzdelávania • Ranná starostlivosť • Predškolské vzdelávanie • Základné a stredné vzdelávanie • Terciárne vzdelávanie • Celoživotné vzdelávanie

33. Práca a zamestnanie pre znevýhodnené osoby • Chránené dielne • Podporované zamestnávanie • Ergoterapeutické dielne (sú s rôznym zameraním – remeselné, výtvarné a pod.) • Vytváranie tranzitných programov

34. Práva a ľudia s postihnutím Vybrané medzinárodné deklarácie a dohody Rok 1971: Deklarácia práv mentálne postihnutých osôb (OSN) Rok 1975 : Deklarácia práv zdravotne postihnutých osôb (OSN) Rok 1993 : Štandardné pravidlá pre vyrovnávanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN)

35. Rok 2003 : Madridská deklarácia (Európsky kongres o osobách so zdravotným postihnutím Madrid 2003) Národná legislatíva je od krajiny ku krajine rôzna. Platia aj obmedzujúce ustanovenia tzv. inštitút obmedzenia resp. zbavenie k právnym úkonom (napr. u jedincov s ťažkým mentálnym postihnutím)

36. Sociálna podpora, sociálna starostlivosť a sociálne služby Prehľad sociálnych služieb pre klientov so zdravotným postihnutím: • Ranná starostlivosť • Chránené bývanie • Podporované bývanie • Osobná asistencia • Centrá denných služieb • Domovy a penzióny

37. Chránené zamestnanie • Podporované zamestnávanie • Prechodné zamestnanie • Poradne • Sprievodcovská, predčitateľská a tlmočniská služba • Respitné služby Svojpomocné hnutia, občianske aktivity, združenia

38. Prevencia, diagnostika, terapia a poradenstvo v špeciálnej pedagogike Klasifikácia príčin vzniku chýb a porúch Exogenné faktory: • Prenatálne – všetky faktory negatívne ovplyvňujúce vývin jedinca v období od počatia po pôrod: • Fyzikálne • Chemické • Výživové

39. Biologické • Psychické a sociálne • Perinatálne – všetky negatívne a rizikové okolnosti pri pôrode a v krátkom období po pôrode: • Mechanické poškodenie plodu • Nedostatok kyslíku • Infekcie

40. Iné komplikácie • Postnatalne - všetky reálne možné príčiny vzniku chýb a porúch Endogenné faktory Genetické : • Chromozomálne aberácie (Dawnov syndróm) • Génové mutácie (fenylketonurie, daltonizmus)

41. Ostatné : • Dispozície (väčšinou dedičné) • Zmenená reaktivita (alergie. Astma) • Problémy imunity

42. Možnosti prevencie Prevencia predstavuje (z hľadiska špeciálnej pedagogiky) súhrn opatrení, ktorých cieľom je predchádzať vzniku mentálnych, fyzických či zmyslových porúch (primárna prevencia) alebo zamedziť trvalému funkčnému obmedzeniu alebo postihnutiu (sekundárna prevencia) Terciárna prevencia chce zamedziť ďalšiemu zhoršovaniu stavu jedincov u ktorých patologický jav už pôsobí

43. Základy špeciálnepedagogickej diagnostiky Prehľad diagnostických prístupov: Podľa sledovaných položiek: • Obsahová diagnostika (diagnostika úrovne vedomostí, návykov) • Procesuálna diagnostika (diagnostika priebehu procesu výchovy, vzdelávania, rozvoja osobnosti)

44. Podľa spôsobu hodnotenia: • Normatívna (porovnávanie s reprezentatívnym súborom) • Kriteriálna (hodnotenie zvládania úloh) • Individualizovaná (hodnotenie k vlastným schopnostiam) • Diferenciálna (rozlišovanie symptómov)

45. Podľa typu : • Edumetrická diagnostika (kvantitatívne orientovaná – výkonové testy) • Kazuistická diagnostika (kvalitatívne orientovaná) Špeciálnepedagogická diagnostika sa zaoberá poznávaním podmienok, prostriedkov a efektivity výchovy, vzdelávania, rozvoja osobnosti a enkulturáciou.

46. Komplexná diagnostika Špeciálnopedagogikcá diagnostika nie je nikdy jednostrannou záležitosťou. Je to nutnosť komplexného prístupu pri rozpoznávaní, posudzovaní a hodnotení potrieb i možností postihnutého človeka. Diferenciálna diagnostika vylučuje riziko závažných omylov pri hodnotení poškodenia.

47. Diagnostické metódy • Anamnéza • Pozorovanie • Rozhovor • dotazníky, testy • Metódy na overovanie vedomostí a schopností • Prístrojové metódy

48. Špeciálna diagnostika Zameriava sa predovšetkým na diagnostiku nasledujúcich oblastí: • Motorika • Percepcia • Komunikácia • Rozumové schopnosti • Lateralita • Priestorová a časová orientácia • Sociálne faktory

49. Telesné a psychické charakteristiky • Správanie • Úroveň schopností a zručností Z pohľadu školského vzdelávania detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami má veľký význam diagnostika školskej zrelosti a školskej pripravenosti.

50. Terapia, kompenzácia a rehabilitácia jedincov s postihnutím Rehabilitácia je časovo obmedzený cielený proces, ktorý umožňuje postihnutému človeku dosiahnuť optimálnu mentálnu, fyzickú a sociálnefunkčnú úroveň k tomu, aby mohol zmeniť svoj život. Pod pojmom rehabilitácia môžeme zahrňovať také opatrenia určené pre kompenzáciu funkčnej straty alebo funkčného obmedzenia, napr. technickými pomôckami atď.