Informačné systémy regiónov a verejnej správy

1. Informačné systémy regiónov a verejnej správy

2. Gestor predmetu: Doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD. kokles@euba.sk Vyučujúci: Ing. Mgr. Miloš Bodiš milosbodis@gmail.com Literatúra - praktikum: Kokles M., Grell M.: Informačné systémy regiónov a verejnej správy. VŠEMvs 2008

3. Vymedzenie základných pojmov • Verejná správa je pojem správneho práva, ktoré má základy v rímskom práve (administratio rei publicae) a postupne sa udomácnil aj v iných jazykoch (napr. public administration). Predstavuje súhrn činností (proces), ktoré produkujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy a verejnoprávne korporácie. Tieto subjekty vykonávajú verejnú správu ako zákonom uloženú povinnosť, ktorá je daná ich postavením verejnoprávnych subjektov

5. Verejná správa riadi a spravuje verejný sektor, ktorý charakterizuje verejné vlastníctvo, rozhodovanie verejnou voľbou a uplatňovanie verejnej kontroly. Verejný sektor zahrnuje rozpočtové a príspevkové organizácie (2. sektor) a nadácie, občianske združenia, rôzne neziskové (mimovládne) organizácie (3. sektor).

6. Činnosti zabezpečované verejnou správou:

7. Súkromná správa • je správa súkromných vecí a jej vykonávanie je v súkromnom záujme, na uspokojenie vlastných záujmov a potrieb

8. Základné rozlišovacie znaky verejnej a súkromnej správy

9. Určujúcim rozlišovacím znakom je verejný záujem, ktorý je protikladom súkromného záujmu. • Súkromný a verejný záujem patria do spoločnej kategórie záujem, ktorý sa používa v troch základných významoch: individuálny záujem, záujem spoločenských skupín (skupinový záujem), celospoločenský záujem.

10. Verejný záujem je charakterizovaný tým, že: • obsahuje hodnoty všeľudského charakteru, • má normatívny charakter v ekonomickej rovine (v závislosti od danej ekonomickej teórie), • jeho chápanie súvisí s konsenzom politických strán.

11. Politický konsenzus možno v podstate dosahovať na základe: • rovnosti (verejný, spoločenský a celospoločenský záujem sú totožné, chápané ako synonymá), • nadradenosti a podradenosti (vo vzťahu k daným podsystémom spoločnosti, t.j. verejný záujem v ekonomike, politike a pod.), • prieniku jednotlivých individuálnych záujmov (prejavuje sa reálna existencia verejného záujmu na báze tzv. spoločenskej zmluvy), • protikladnosti (individuálny a verejný záujem sú v protiklade, pričom existujú dva základné prístupy: uprednostnenie individuálneho záujmu alebo pri hodnotení individuálneho záujmu je rozhodujúci verejný záujem, t.j. všeobecné dobro).

12. Verejný záujem má teda nadindividuálny charakter, jeho nositeľom je sociálny objekt (napr. verejná inštitúcia), ktorého činnosť je motivovaná spoločensky uznanými cieľmi a potrebami, na ktorej participujú jednotlivé indivíduá práve preto, že uznávajú tieto spoločné, integrujúce hodnoty.

13. Verejnú správu možno charakterizovať z hľadiska územného a typu riadenia

14. Verejná správa je zložitý sociotechnický systém a aplikáciou systémového prístupu možno definovať jeho základné charakteristiky, a to: • vstupy, • prvky a väzby medzi nimi (štruktúra), • prechodové funkcie, • výstupy, • správanie.

15. Správanie verejnej správy odráža politické názorové prúdy a reakcie na predmetné požiadavky občianskej verejnosti, ktoré vystupujú ako vstupy do celého systému. Prechodovéfunkcie sú determinované zákonmi vymedzenými podmienkami jednotlivých rozhodnutí vo verejnej správe.

16. Informačná podpora riadenia v podmienkach verejnej správy V procese riadenia verejného sektora je úlohou IS spojenie riadiaceho a riadeného systému verejnej správy, pričom IS vstupuje medzi tieto systémy ako ich integrálna súčasť a vytvára s nimi jeden celok (nasl. obr.)

17. IS ako podsystém systému riadenia vo verejnej správe

18. IS pre verejnú správu • Je súbor informácií o určitých oblastiach (republika, obec, mesto, región), ktoré sú potrebné na rozhodovanie v orgánoch verejnej správy a ďalších organizáciách. • Na druhej strane, IS sú potrebné pre občanov na uľahčenie styku s orgánmi verejnej správy a na kontrolu ich činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.

19. Jednotlivé IS verejnej správy možno rozlišovať podľa viacerých hľadísk: • typu riadenia (štátna správa, samospráva), • priestorového rozsahu pôsobnosti (mestá, obce, regióny), • predmetu záujmu (zdravotníctvo, životné prostredie, dane, clá, geografia, nehnuteľnosti a pod.).

20. Informačný proces vo verejnej správe, ale aj všeobecne, je definovaný ako proces získavania, spracovania a využívania informácií v postupnosti dáta –– informácie – znalosti

21. Informačný proces vo verejnej správe

22. Vývojové trendy informačného zabezpečenia verejnej správy V období od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť (ako aj možný vývoj po roku 2005) sú jednotlivé typy IS vo verejnej správe SR postupne realizované ako: • relatívne izolované IS na báze automatizovaných systémov riadenia a automatizovaných systémov plánových výpočtov, • štátny informačný systém podľa zákona č. 261/1995 Z.z. o ŠIS (integrovaná štátna správa), • IS verejnej správy (otvorená štátna správa), • verejný informačný systém (elektronická verejná správa).

23. Doterajší a predpokladaný vývoj IS vo verejnej správe

24. Integrovaná štátna správa.Štátny informačný systém Výkon štátnej správy je spojený so získavaním, spracovaním a využívaním potrebných informácií. Štátna správa potrebuje informácie na samotný výkon správnej činnosti, zároveň určité informácie poskytuje verejnosti. Informačné činnosti orgánov štátnej správy sú koordinované cez štátny informačný systém Zákon č. 261/1995 Z.z. o štátnom informačnom systéme.

25. Vzniká vzájomnou komunikáciou a prepojovaním podsystémov vytváraných v rámci orgánov a inštitúcií štátnej správy. ŠIS nie je uzavretý a pomocou legislatívnych, technických a organizačných opatrení vytvára priestor na realizáciu jednotlivých rezortných a medzirezortných IS štátnej správy.

26. Jadrom informačnej zložky sú registre(napr. register obyvateľstva, obchodný register, register územných jednotiek a nehnuteľností a pod.) a bázy dátvšeobecne využiteľných alebo medzirezortných informácií, ktoré sa využívajú na komunikáciu vnútri štátnej správy, ako aj mimo nej.

27. Registre obsahujú základné identifikačné údaje o danej problematike, sú sprístupnené na jedinom mieste (napr. obchodný register), majú svojho gestora (rezort), ktorý zaručuje ich pravdivosť, aktuálnosť a ochranu.

28. Klasifikácie a číselníky sú spravidla potrebou vyplývajúcou z právnych predpisov na rezortnej úrovni (číselník krajín, klasifikácia zamestnaní atď.).

29. Štandardizácia (štandardy ŠIS) zahrnuje riešenie problémov výmeny údajov z hľadiska informačných technológií, problémov zjednocovania používaných dátových štandardov, riešenie prístupových práv a nadväzujúcich ocenení údajov a ocenení procesov ich poskytovania (platby za rôzne druhy prenosov údajov).

30. Každý ústredný orgán vytvára a obsahovo napĺňa IS (časť ŠIS) a ním sa prezentuje voči informačnému okoliu. Pre potreby verejnosti rezort poskytuje informácie z rezortných informačných zdrojov o vlastnej štruktúre, menách zodpovedných pracovníkov, zoznamoch údajov poskytovaných verejnosti, postupoch na poskytovanie údajov, ako aj údaje o ich prístupnosti a cene.

31. Realizácia ŠIS je výrazne ovplyvnená vytváraním dátovej siete GOVNET a rezortných sietí ministerstiev a úradov, ktorým GOVNET poskytuje tieto služby: • elektronická pošta – okrem štandardného tvaru adresy majú všetky uzly siete GOVNET nastavené programové vybavenie tak, aby bola doručená elektronická pošta aj na adresu v tvare: Meno.Priezvisko@domena.gov.sk;

32. GOVNET SMS brána – služba je sprístupnená používateľom bezplatne a je dostupná na URL adrese http://www.sms.gov.sk; • prístup do siete internet – využitie siete je zabezpečené hlavne prostredníctvom služieb WWW – cez port 80, Proxy – Telnet; • celosvetové diskusné fórum – NEWS, k dispozícii sú celosvetové NEWS – okolo 30000 diskusných skupín. • pripravuje sa služba Dial-UP - pripojenie používateľa do siete Govnet použitím modemu a telefónnej linky.

33. Je definovaný povinný minimálny rozsah informácií, ktoré musí každý uzol siete GOVNET sprístupňovať prostredníctvom služby www v kódovej stránke ISO 8859-2: • organizačná štruktúra • adresár vedúcich pracovníkov ÚŠO • telefónny zoznam podľa organizačných útvarov • adresár rezortných územných štátnych orgánov štátnej správy a organizácií s menom vedúceho úradu (riaditeľa) telefón, fax

34. materiály predkladané na pripomienkové konania • stanoviská k materiálom predkladaným na rokovanie vlády SR • materiály predkladané na rokovania vlády SR • výročné správy • informácie o konaní odborných sympózií, konferencií a seminárov • schválené koncepcie • projekty • vyhlásenia súťaží a podklady pre súťaže na obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác príslušného ústredného orgánu štátnej správy SR a jeho podriadených organizácií.

35. Zároveň jednotlivé uzly sprístupňujú ďalšie individuálne informácie ako napr.: • MH SR – vestník MH SR, energetické informácie, licencie, technický rozvoj, • MK SR – významné kultúrne podujatia, adresár knižníc, múzeí, galérií, divadiel a pod., • MŠ SR – návrh všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti školstva, mládeže, telesnej výchovy a športu.

36. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája 42 uzlov (41 v Bratislave a 1 v Banskej Bystrici), pričom pripojenie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmienené pokračovaním realizácie projektu GOVNET.

37. Otvorená štátna správa. Informačný systém verejnej správy  Štátna správa na Slovensku reformou daňového systému, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, reformou verejnej správy utvorí podmienky na jej efektívne fungovanie, aplikáciou informačných a komunikačných technológií (IKT) sprostredkujú sa služby štátnej (aj verejnej) správy občanom a podnikateľom (obr.).

39. Realizácia sa predpokladá na základe akčného plánu eEurope+, ktorý je akýmsi derivátom eEurope v prostredí transformujúcich sa ekonomík, s redukovanými cieľmi a menšou časovou náročnosťou priblížiť IKT aj občanom.

40. Iniciatíva e-Europe sleduje tieto kľúčové ciele: • Preniesť každého občana, domácnosti a školy, každý podnik a úrad do digitálnej epochy a spojiť ich on‑line. • Vytvoriť digitálne gramotnú Európu opierajúcu sa o podnikateľskú kultúru pripravenú na financovanie a rozvíjanie nových myšlienok. • Zaručiť sociálnu univerzálnosť celého procesu, aby prehlboval dôveru spotrebiteľov a posilňoval sociálnu súdržnosť.

41. Iniciatíva e-Europe vychádza z aktuálneho politického rámca a sústreďuje sa na tieto prioritné kroky: Občania Európy v digitálnom veku. Týka sa to týchto rozhodujúcich oblastí: • zvládnutie internetu a multimediálnych zdrojov, • využívanie týchto nových zdrojov pri štúdiu a získavaní nových zručností, • osvojovanie si kľúčových zručností, ako sú spolupráca v kolektíve, kreativita, • multidisciplinárnosť, adaptívnosť, komunikácia medzi kultúrami a riešenie problémov.

42. Lacnejší prístup nainternet. Tradičná telefónna sieť sa stále vo väčšom meradle využíva na poskytovanie prístupu na internet a nových súvisiacich služieb. Takto prístup k nesúvisiacim službám v miestnom telefónnom styku, ktorý vlastnia tradiční prevádzkovatelia, získava na naliehavosti z hľadiska konkurencie. Veľmi dôležité budú alternatívne infraštruktúry, ako sú bezdrôtové a káblové siete ponúkajúce lacnejší a rýchlejší prístup na internet, zatiaľ však nie sú dostatočne rozvinuté.

43. Urýchlenie elektronického obchodovania. Musí sa urýchliť rast elektronického obchodovania, predovšetkým v malých a stredných podnikoch tak, aby za svoj trh považovali trh celej Európy. Vyžaduje si to spoľahlivý zákonný rámec vnútorného trhu zabezpečujúci právnu istotu, ktorý odstráni bariéry pre cezhraničné služby a bude stimulovať inováciu on‑line a dôveru spotrebiteľa.

44. Rýchly internet pre výskumníkov a študentov. Komunikácia pomocou elektronickej pošty a prístup k informáciám prostredníctvom internetu sú dnes už kľúčovými prvkami akademického a odborného života. Spolupráca v režime on‑line však v Európe zatiaľ nie je zaužívaná v praxi.

45. Inteligentné karty pre bezpečný elektronický prístup (k zdravotníckym službám, elektronickému platobnému styku, mobilnému internetu, verejnej doprave, platenej televízii a mnohým ďalším aplikáciám).

46. Rizikový kapitál pre malé a stredné podniky, zaoberajúce sa progresívnymi technológiami. Dnes však v EÚ aj naďalej pretrváva situácia nedostatočne rozvinutého trhu rizikového kapitálu, čo bezprostredne vplýva na výkonnosť EÚ v novej ekonomike. S ohľadom na potrebu zlepšenia výkonnosti Európy treba vyvinúť ďalšie široko koncipované úsilie na posilnenie prílevu kapitálu na financovanie začiatočných etáp v celej EÚ.

47. Elektronická spoluúčasť pre postihnutých spoluobčanov. Výsledky vývoja digitálnej techniky ponúkajú množstvo príležitostí na prekonávanie bariér (sociálnych a ekonomických, zemepisných, kultúrnych, časových a pod.) pre postihnutých ľudí. Dostupné technológie na riešenie ich špecifických potrieb im umožňujú rovnoprávne sa podieľať na spoločenskom a pracovnom živote.

48. Zdravotnícka starostlivosť on‑line. Technológia a terapia zdravotníckej starostlivosti sa radikálne zlepšuje, pričom súčasne väčšina vlád stojí zoči voči starnúcemu obyvateľstvu. To v stredno- a dlhodobom výhľade vyvoláva tlak na budúce výdavky na zdravotnícku starostlivosť.

49. Inteligentná doprava. Digitálne technológie umožnia zvýšenie bezpečnosti dopravy a skvalitnenie verejnej dopravy, predovšetkým vo veľkých mestách. Efektívne využitie riadenia dopravy a informačných služieb už znižuje emisie škodlivín, spotrebu paliva a skracuje jazdný čas, zlepšuje organizáciu vzdušného priestoru.

50. Štátna správa on‑line. Zlepšenie informovania verejnosti v režime on‑line zvýši význam internetu v každodennom živote, čím sa zvýši počet používateľov internetu a ako vedľajší účinok to prinesie výhody rozšírenia participácie v informačnej spoločnosti.