SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA

1. SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Priemyselné manažérstvo ISO 26 000 A JEHO KRITICKÁ ANALÝZA (semestrálny projekt č.8) Vyučujúci: prof. Ing. Peter Sakál, Csc. Vypracoval: Bc. Martin Rusnák Ing. Gabriela Hrdinová

2. Tento referát bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP -0384-09„ Koncept HCS modelu 3E vs koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“. 2

3. OBSAH • 1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODIKANIE • 1.1 História vzniku SZP v Európe • 1.2 Definície SZP • 1.3 Tri základné piliere CSR • 1.3.1 Sociálna dimenzia • 1.3.2 Ekonomická dimenzia • 1.3.3 Ekologická dimenzia • 1.4 Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou? • 2 ISO 26 000 A JEHO KRITICKÁ ANALÝZA • 2.1 Historia iniciatívy normy ISO 26000 • 2.2 ISO 26000 – spoločenská zodpovednosť • 2.3 Čo ISO 26 000 obsahuje? • 2.4 Ako by mala organizácia pri zavádzaní ISO 26 000 postupovať? • 2.5 Ako ISO 26 000 pomáha organizáciám a aké výhody z nej plynú? • 2.6 Kritika normy ISO 26 000 • 2.7 Vnímanie spoločenskej zodpovednosti na Slovensku (prieskum) 3

4. 1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODIKANIE Tlak na firmy, aby sa začali správať spoločensky zodpovedne, je odpoveďou na sociálne a ekonomické výzvy, ktorým čelia komunity všade na svete, a je dôkazom, že ani samotné vlády, ani predstavitelia občianskej spoločnosti nedokážu nájsť dlhodobo udržateľné riešenia bez zapojenia firemného sektora. 4

5. 1.1 História vzniku SZP v Európe Historia: Za novodobé začiatky SZP sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov. Preto sa všetky dovtedajšie definície SZP opierali o manažérsky vzor. Koncom 60-tych a 70-tych rokov 20.storočia vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácii. SZP zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. SZP podrobne definuje ISO štandard 26000. Spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP) je slovenský ekvivalent corporate social responsibility (CSR). Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Teda tak, aby z procesu výsledkov mal prospech čo najširší okruh ľudí. 5

6. 1.2 Definície SZP SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ . • Definícia Spoločenskej zodpovednosti podľa ISO 26 000: - je zodpovednosť organizácie za dopady jej rozhodnutí a aktivít na spoločnosť a životné prostredie a etické chovanie, ktoré: • prispieva k udržateľnému rozvoju, zdravia a blahu spoločnosti, • berie v úvahu očakávania zainteresovaných strán, • je v súlade s aplikovateľnou legislatívou a medzinárodnými štandardmi chovania a • je integrovaná v rámci celej organizácie a uplatňovanie v jej vzťahoch. 6

7. 1.3 Tri základné piliere CSR • Keď sa začalo hovoriť o spoločenskej zodpovednosti organizácií (CSR), boli Európske odborové organizácie na počiatku opatrené, a to z dvoch dôvodov: • Predstava o Spoločenskej zodpovednosti organizácií bola napádaná z mnohých uhľov pohľadu, v rôznych zemiach a tiež v ich príslušných odborových organizáciach. • Existuje konsenzus o komplexnosti procesu Spoločenskej zodpovednosti organizácií (nové sféry, noví účastníci). • Základnými piliermi: • sociálna dimenzia • ekonomická dimenzia • environmentálna dimenzia 7

8. Sociálna dimenzia • Je to oblasť, ktorú je treba zdôrazňovať, pretože sa týka hlavného odborového záujmu, a to chrániť záujmy a práva zamestnancov. • Charakteristické oblasti pre sociálnu dimenziu : • zdravie a bezpečnosť zamestnancov, • komunikácia, • firemná filantropia, • riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, • ochrana špeciálnych skupín zamestnancov, • vyváženosť pracovného a osobného života zamestnancov (work-lifebalance), • rovnosť príležitostí a zákaz diskriminácie, • ľudské práva, • pomoc prepusteným zamestnancom a pod.

9. 2. Ekonomická dimenzia • Je v podstate vnútorná dimenzia organizácie, a preto hlavne zahrňuje jej zamestnancov, manažment a akcionárov, obzvlášť prostredníctvom sociálne zodpovedných investícií a schém úspor zamestnancov. Ekonomický rozmer zahrňuje tiež manažérov a hlavne spôsob akým vykonávajú ekonomickú politiku organizácie. • Charakteristické oblasti pre ekonomickú dimenziu: • kódex podnikateľského správania sa firmy, • etický kódex a transparentnosť, • princípy dobrej správy firmy (corporate governance), • boj proti korupcii a podplácaniu, vzťahy s akcionármi, • správanie sa voči zákazníkom, dodávateľom a investorom, ochrana duševného vlastníctva, • inovatívnosť a udržateľnosť rastu a pod.

10. 3. Ekologická dimenzia • Ekológia je oblasť, kde vyvíja aktivity už veľké percento firiem. Jedná sa o firmy, ktoré k vlastnej výrobe čerpajú prírodné zdroje, alebo svojou činnosťou ovplyvňujú ekológiu krajiny. Množstvo z nich sa pripravuje na certifikáciu, alebo už certifikáciou prešlo (napr. certifikát Ekologický podnik). • Charakteristické oblasti pre ekologickú dimenziu: • environmentálna politika firmy, • minimalizácia environmentálnych vplyvov, • znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti procesov, • odpadové hospodárstvo, • environmentálne manažérske systémy riadenia procesov, • ochrana zdrojov, • pracovné prostredie a pod.

11. 1.4 Prečo byť spoločensky zodpovednou firmou • Prvotným cieľom firmy je zisk. V prípade, že firmy okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti. • Benefity, ktoré prináša firmám SZP : • umožňuje manažovať riziká , • pomáha zvyšovať zisky , • pomáha znižovať náklady, • zvyšuje dlhodobý potenciál firmy , • podporuje inováciu , • pomáha firmám udržať si legitimitu , • pomáha pri budovaní dôvery a značky , • umožňuje lepší manažment ľudských zdrojov , • zvyšuje príťažlivosť pre investorov. 11

12. 2 ISO 26 000 A JEHO KRITICKÁ ANALÝZA Ide o jedinečnú medzinárodnú normu vypracovanú organizáciou ISO (International Organization for Standardization) poskytujúcu harmonizovaný návod na spoločenskú zodpovednosť, dosiahnutý celosvetovým konsenzom. Podstatou a hlavným cieľom normy ISO 26000 je pomoc organizáciám všetkých typov, bez ohľadu na ich veľkosť a lokalizáciu, porozumieť princípom spoločenskej zodpovednosti (SZ) a ich uplatňovaniu, a tým prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a prosperite organizácií a celej spoločnosti. 12

13. 2.1 Historia iniciatívy normy ISO 26000 Iniciatíva medzinárodnej organizácie ISO sa začala v roku 2001, keď Rada ISO požiadala Výbor pre spotrebiteľskú politiku (COPOLCO), aby zvážil realizovateľnosť tvorby normy na spoločenskú zodpovednosť organizácií. Na základe odporúčania COPOLCO ustanovila Rada ISO v roku 2003 Strategickú poradnú skupinu pre spoločenskú zodpovednosť (SAG – Strategy Advisory Group).  Skupina zahŕňala zástupcov z celého sveta a zo širokého spektra zainteresovaných strán vrátane priemyslu, vlád, mimovládnych organizácií, pracujúcich, spotrebiteľov atď. Technický riadiaci výbor ISO/TMB (Technical Management Board) vytvoril novú pracovnú skupinu pre spoločenskú zodpovednosť (WG SR – Work Group for Social Responsability) na prípravu medzinárodnej normy, ktorá bude obsahovať návod na spoločenskú zodpovednosť organizácií. V skupine je zastúpených šesť kategórií zainteresovaných strán: spotrebitelia, vládne organizácie, priemysel, pracujúci, mimovládne organizácie a ostatní (služby, podpora, výskum...). V januári 2005 členovia ISO kladným hlasovaním schválili  návrh novej pracovnej položky na tvorbu medzinárodnej normy ISO. Vznik normy ISO 26 000 - 2010 13

14. 2.2 ISO 26 000 – spoločenská zodpovednosť • Táto medzinárodná norma obsahuje metodické pokyny k základným princípom SZ, pričom rozlišujeme SZ a zapojenie zainteresovaných strán (stakeholders), základné témy a otázky náležiace do oblasti SZ. • ISO 26 000 na pomoc organizáciám ktoré chcú dosiahnuť  vzájomnú dôveru medzi zainteresovanými stranami vylepšovaním, dodržiavaním a uplatňovaním spoločenskej zodpovednosti. Táto norma nie je určená na použitie vo vládnych organizáciách pri uplatňovaní ich výkonnej, legislatívnej a právnej moci. • Norma ISO 26 000 nie je normou systému manažmentu. Nie je určená ani vhodná pre účely certifikácie. Vzhľadom k tomu, že ISO 26 000 neobsahuje požiadavky nemohla by byť taká certifikácia dokladom zhody s touto normou. 14

15. 2.3 Čo obsahuje ISO 26 000? • Norma je štrukturovaná do 7 kapitol + 2 príloh A a B (viď str. 16) • V kapitole 6 „Metodické pokyny k základným témam spoločenskej zodpovednosti“ je definovaných 7 základných tém spoločenskej zodpovednosti a to: • Riadenie a správa organizácie • Ľudské práva • Praktiky z oblasti pracovných vzťahov • Životné prostredie • Podnikateľská etika • Spotrebiteľské otázky • Komunikačná angažovanosť a osveta • Tieto základné témy sú bližšie rozpísané v tabuľke č.2 (str.17), kde ku každej téme sú priradené otázky, ktoré pomáhajú danú tému riešiť.

16. 2.4 Ako by mala organizácia pri zavádzaní ISO 26000 postupovať? • Zváženie charakteristík SZ a jej vzťah k udržateľnému zdroju (kapitola 3) • Zoznámenie sa s princípmi SZ (kapitola 4) • Zvážiť dva základné postupy spoločenskej zodpovednosti – uznanie SZ v rámci sféry vplyvu a zapojenie stakeholders (kapitola 5) • Analýza základných tém a otázok SZ, vrátane súvisiacich opatrení a očakávaní (kapitola 6) • Metodické zavedenie SZ do celej organizácie (kapitola 7) Organizáciam sa doporučuje, aby pri používaní tejto medzinárodnej normy brali v úvahu spoločenské, environmentálne, právne, kultúrne, politické a organizačné rozdiely, rovnako ako rôzne ekonomické podmienky, pričom by mali byť dodržované medzinárodné štandardy chovania. 16

17. 2.5 Ako ISO 26 000 pomáha organizáciám a aké výhody z nej plynú? • Vnímanie výkonnosti organizácie v oblasti spoločenskej zodpovednosti môže okrem iného ovplyvniť : • konkurenčné postavenie, • povesť, • schopnosť prilákať a udržať pracovníkov alebo členov, zákazníkov, klientov, či užívateľov, • udržiavanie morálky, angažovanosti a produktivity pracovníkov, • pohľad investorov, darcov, sponzorov a finančné komunity, • vzťahy so spoločnosťami, vládami, médiami, dodávateľmi, partnermi, zákazníkmi, spoločenstvom, v ktorom pôsobí. 17

18. ISO 26 000 pomáha vo všetkých typoch organizácií - bez ohľadu na ich veľkosť, činnosť alebo umiestnenie spoločensky zodpovedným spôsobom tým, že usmernení: • koncepty, pojmy a definície týkajúce sa sociálnej zodpovednosti • pozadie, trendy a charakteristiky sociálnej zodpovednosti • zásady a postupy týkajúce sa sociálnej zodpovednosti • hlavné predmety a otázky súvisiace so sociálnou zodpovednosťou • integráciu, implementáciu a presadzovanie spoločensky zodpovedného správania v celej organizácii, a prostredníctvom svojich politík a postupov v rámci svojej sféry vplyvu • identifikáciu a zapojenie zainteresovaných strán • komunikáciu o záväzky, výkon a ďalšie informácie týkajúce sa sociálnej zodpovednosti. 18

19. 2.6 Kritika normy ISO 26 000 Vzhľadom na to, že norma vychádza z CSR, ktorého základným kameňom sú tri piliere – ekonomický, sociálny a enviromentálny (resp 3P. zisk, ľudia, planéta), norma ISO 26 000 sa ani v jednej časti nezaoberá slovom optimálny zisk. V tejto súvislosti sa otvárajú otázky: Prečo norma, ktorá nesie názov spoločenská zodpovednosť nerieši takú závažnú tému ako je nadmerné obohacovanie sa nadnárodných korporácií na úkor chudobnejších spoločenských vrstiev, resp. svojich zamestnancov? Nemalo by byť v záujme spoločenskej zodpovednosti tieto rozdiely zmenšovať a vytvoriť tým adkvátne podmienky na slušný život všetkých? Veď ked sa riešia otázky enviromentálneho charakteru, tiež sa snažíme myslieť globálne, pretože lokálne riešenia nemajú až taký rozsiahly vplyv ako globálne. 19

20. Európska komisia definovala CSR ako: „podnikmi dobrovoľne prijatý spôsob chovania, ktorý je nad rámec zákonných požiadaviek, a ktorý podniky považujú za svoj dlhodobý záujem. Z toho však vyplýva i základné filozofické obmedzenie dobrovoľného prístupu NNK k zodpovednosti. Pokiaľ je dôvodom pre prijatie konceptu CSR alebo ISO 26 000 NNK, skutočnosť že je to pre ne výhodné, a contrario vyvodiť, že je tu veľké riziko, že sa NNK nebudú chovať zodpovedne, pokiaľ pre ne bude v danej situácii výhodnejšie sa zachovať inak. Praktické skúsenosti dokladajú, že k týmto situáciam dochádza viac ako často a nástroje CSR politiky v nich neslúžia ako regulátor pre rozhodovanie NNK ale ako prostriedok komunikácie s verejnosťou, ktorý manipuluje s verejnou mienkou, tento prístup sa nazýva aj ako greenwashing.

21. Greenwashing • Typickým nástrojom zverejňovania informácií sú výročné správy. Greenwahing nadobudol viacerých foriem : • povrchné tvrdenie o zlepšení bez kvantifikovateľných dát, • selektívne údaje, ktoré zvýrazňujú zlepšenie v jednej oblasti, zatiaľ čo sú ignorované iné podstatné oblasti, • povrchné alebo klamlivá verifikácia údajov treťou stranou. • Greenwashing je akákoľvek aktivita, ktorá vzbudzuje dojem, že korporácia jedná zodpovedne, napriek tomu, že to tak nie je. Základnou zásadou je, že skutočne zodpovedná korporácia je iba tá, ktorá jedná zodpovedne vo všetkých svojich činnostiach.

22. Filantropia sama o sebe nie je spoločenskou zodpovednosťou Filantropiu môžeme samu o sebe považovať len za doplnkový nástroj spoločenskej zodpovednosti. Na druhú stranu je filantropia účinným nástrojom PR (public relations) politiky korporácií. Z toho vznikla rada nepochopení, kedy je napr. filantropia korporácie, ktorá je často zameraná na spoločensky emocionálne vnímané fenomény, ako je napr. šport alebo pomoc postihnutým a sirotám, zamieňaná so zodpovedným chovaním. Z pohľadu nevládnych organizácií však filantropia so sebou nesie riziká schované v nedodržiavaní podstatnejších štandardov chovanie zodpovednej korporácie. Nedostatočné informovanie verejnosti je klamanie verejnosti Bez ohľadu na to, či spoločnosť jedná alebo nejedná zodpovedne, je nutné považovať nezverejnenie podstatných informácií o jej aktivitách, alebo ich neúplne zverejniť, alebo zverejniť bez dostatočných podkladov za dôkaz ich nezodpovednosti. Dôvodom je skutočnosť, že sama korporácia je vo väčšine prípadov jediným zdrojom informácií o svojom konaní a pokiaľ neposkytne verejnosti informácie v dostatočnom rozsahu a kvalite, neexistuje žiadna možnosť overenia ich tvrdenia

23. Neodôvodnená zelená reklama je potenciálne klamlivá Rada korporácií vsadila na tzv. zelený image, keď prispôsobila svoje vystupovanie na verejnosti spoločenskému dopytu. Rada spoločností sa prezentuje reklamou, v ktorej akcentuje svoj pozitívny vzťah k životnému prostrediu a svoje zámery zlepšovať svoj prístup. Niektoré spoločnosti tejto stratégie prispôsobili aj svoje logo a farebnú prezentáciu. Zámery záväzkov však nie sú záväzkami a relatívne zlepšovanie environmentálneho prístupu ešte neznamená, že spoločnosť si vedie v environmentálnych ukazovateľoch dobre. Spoločensky „zodpovedné“ jednanie podmienené aktivitou spotrebiteľa Niektoré spoločnosti, ktorých zákazníci sú spotrebitelia, realizujú určité formy spoločensky zodpovedného chovania, najčastejšie filantropiu, ktorú však podmieňujú tým, že ju spotrebitelia zaplatia. Najčastejšie sa jedná o akcie typu napr. „10centov z tohto výrobku pôjde na dobročinné účely“

24. Zľava: Ľavicoví kritici tvrdia, že spoločenská zodpovednosť v podnikaní je o pokrytectve podnikateľskej sféry. SZP je vlastne cynická PR aktivita firiem, pomocou ktorej sa snažia zakryť svoje nenásytné a občas nezákonné správanie. Autori ako Naomi Klein upozorňujú, že veľké korporácie kladú veľkú váhu na reputáciu a dôveryhodnosť značky. Keďže tieto korporácie boli častokrát spájané s vykorisťovaním, environmentálnymi katastrofami a podporovaním globálnej nerovnosti, prevzali tieto firmy slovník svojich kritikov, ku ktorým sa pridali v používaní slov ako ľudské práva a udržateľný rozvoj. 24

25. Sprava: Kritika sprava je iného charakteru. Štandardy SZP trpia neriešiteľnou vágnosťou a viacvýznamovosťou, a preto sa dajú len ťažko použiť na meranie pokroku alebo využiť ako vodítka pri robení jasných podnikateľských rozhodnutí. Slová ako rozvoj, sociálna spravodlivosť a ľudské práva sú vágne, fungujú ako štafetový kolík, ktorý si v slovných hrách podáva vláda, podnikateľský sektor, mimovládne organizácie a média. Pred desaťročiami vzniesol Milton Friedman klasickú kritiku voči SZP: firmy sú inštitúcie, ktoré vytvárajú zisk, nie charita. Ich hlavnou povinnosťou voči akcionárom je vytvárať zisk, a nie sledovať nejaký spoločenský cieľ.

26. 2.7 Vnímanie spoločenskej zodpovednosti na Slovensku (prieskum) Tabuľka č.3: Spoločenská zodpovednosť – oblasť podpory [11] Prieskum spoločnosti GfK Slovakia sa zameral na to, ako ľudia na Slovensku vnímajú spoločensky zodpovedné konanie firiem.

27. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV •  [1] http://www.iz.sk/sk/projekty/spolocenska-zodpovednost-podnikov/CSR-uvod • [2] http://www.ekologika.sk/spolocenska-zodpovednost-firmy.html • [3] SKÁCELÍK, P., Spoločenská odpovědnosť organizací, učebný text č.10 v rámci projektu “Posilování sociálniho dialogu – služby pro zaměstnance”, 2010 • [4] SAKÁL, P. a kolektív autorov Logistika výkonného podniku. 1. vyd. SP • SYNERGIA, 2009. 633 s. ISBN 978-80-254-5754-2 • [5] http://www.unmz.cz/urad/iso-26000-%E2%80%93-spolecenska-odpovednost • [6] http://www.scss.sk/dvd_lpp_0384_09_2010/METODICK%C1%20PODPORA • %20Z%20INTERNETU/PODNIKOV%C1%20KULT%DARA/SUTN%20-%20 • Z%20hist%F3rie%20normy%20o%20spolo%E8enskej%20zodpovednosti.htm • [7] http://www.isoauditor.sk/iso-26000 • [8] http://www.unmz.cz/urad/iso-26000-%E2%80%93-spolecenska-odpovednost • [9] http://www.zodpovednepodnikanie.sk/o-zodpovednom-podnikani/preco-podnikat- zodpovedne/?PHPSESSID=079cd66ca01a9b337ec490277c427366 • [10] http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf • [11] http://www.gfk.sk/public_relations/press/press_articles/006189/index.sk.html • [12] http://www.zelenykruh.cz/dokumenty/kriteria-csr-final-edit.pdf

28. Ďakujem za pozornosť