Poruchy metabolizmu tukov, bielkovín, aminokyselín, purínov a pyrimidínov, patofyziológia obezity, poruchy výživy

1. Poruchy metabolizmu tukov, bielkovín, aminokyselín, purínov a pyrimidínov,patofyziológia obezity, poruchy výživy Doc. MUDr. Jana Plevková PhD Ústav patologickej fyziológie JLF UK 2009

2. Metabolizmus Dostatok energie v organizme ovplyvňuje jeho celkovú výkonnosť, jeho odolnosť vzhľadom k záťaži /chorobám/, metabolizmus je aj zdrojom látok potrebných pre štruktúru a funkciu organizmu a jeho súčastí Hodnotenie z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho – teda nie len dostatok energie, ale aj primerané zastúpenie jednotlivých živín a esenciálnych prvkov Poruchy metabolizmu vedú k deficitu /energie, substrátov/ ale aj prítomnosti látok potenciálne toxických pre organizmus /ketolátky/ anabolizmus vs katabolizmus

3. Regulácia metabolických dejov • Inzulín – pôsobí prevažne anabolicky, zvyšuje vstup glukózy do buniek svalov a tukového tkaniva cez GLUT4 transportéry, stimuluje proteosyntézu, tlmí lipolýzu, spôsobuje vstup K do buniek, zvyšuje chuť do jedla • Glukagón – zvyšuje glykémiu /glykogenolýza a glukoneogenéza v pečeňových bunkách/, zvyšuje lipolýzu, jeho hladina stúpa pri hladovaní • STH – proteoanabolický účinok, niektoré efekty sú sprostredkované cez IGF – 1, zvyšuje glykémiu, pri vysokých koncentráciách navodzuje inzulinorezistenciu /akromegália spojená s porušením tolerancie glukózy/

4. Regulácia metabolických dejov • Glukokortikoidy –  glykémiu cez glukoneogenézu, v periférnych tkanivách majú proteokatabolický účinok, v pečeni proteoanabolikcý účinok, v pečeni stimulujú syntézu glykogénu, majú permisívny efekt na účinky iných hormónov /KA, glukagón/, sú to stresové hormóny zodpovedné za metabolické zmeny pri strese vrátane inzulinorezistencie, mineralokortikoidný efekt • T3 a T4 –  bazálneho metabolizmu,  spotrebu kyslíka a produkciu tepla, senzibilizujú tkanivá k účinku KA, zvyšujú resorbciu cukrov z čreva, fyziologické konc. majú proteoanabolický účinok, vysoké konc. majú účinok katabolický, zvýšené hladiny nepriaznivo ovplyvňujú svaly – myokard, • Pohlavné hormóny – pôsobia anabolicky, hlavne androgény – /svaly, pozitívna dusíková bilancia/ estrogény – podkožná distribúcia tukového tkaniva, retencia sodíka a vody, zasahujú do metabolizmu cholesterolu, progesteron zvyšuje termogenézu

5. Postavenie orgánov v metabolizme • Pečeň – zaradenie do portálneho obehu – kontakt so vstrebanými látkami, regulácia glykémie, syntéza proteínov, vzniká tu močovina, ukladajú sa lipidy, tvoria sa lipoproteíny, žlčové kyseliny, zásobné miesto vitamínov • Svalová hmota – cca 40% telesnej hmotnosti, významné miesto spotreby energie, ale i rezervoár bielkovín, vstup glukózy do svalu GLUT 4 • Tukové tkanivo – je zásobárňou energie – lipolýza a následný transport MK do svalov, pečene, atd., premena steroidných hormónov

6. Postavenie orgánov v metabolizme • Tráviaci systém – miesto trávenia, vstrebávania a vylučovania niektorých látok, tvorba chilomikrónov, veľká proliferačná aktivita črevnej sliznice • Kosti – zásoby vápnika, pufrovacia schopnosť • Koža – premena vit. D, termoregulácia, ukladanie podkožného tuku • Obličky – aktivácia vit D, spätná reabsorbcia glukózy, AMK, tubulárne transportné systémy sú metabolicky veľmi náročné • Respiračný systém a KVS – zabezpečujú dostatočný prísun kyslíka a živím pre tkanivá tak, aby boli úmerné ich metabolickým požiadavkám, oba systémy sú závislé na dodávke energie

7. Zdroje energie v organizme • Existuje hierarchia vo využívaní energetických zdrojov • Glukóza – najpohotovejší zdroj, presne regulovaná, doplňovaná príjmom z potravy, z glykogénu a glukoneogenézou, neklesá pod kritické hodnoty ani pri dlhodobom hladovaní • Nedostatok glukózy v organizme, alebo „nemožnosť“ využívať glukózu pre deficit inzulínu alebo IR vedie k zmene v získavaní energie a táto sa získava predovšetkým z tukov a bielkovín. • Štiepenie tukov pri nedostatku cukrov vedie k zvýšenej tvorbe ketolátok, ktoré môžu byť energetickým zdrojom, dokonca aj pre mozog pri dlhodobom hladovaní, ketogenéza tak šetrí bielkoviny, pokles efektivity ketogenázy – v starobe, v dôsledku čoho prevládne katabolizmus

8. Poruchy výživy a ich dôsledky • Vody, proteíny, glycidy, tuky, mikronutrienty – uvedené zložky potravy musia zodpovedať normám tak po stránke kvalitatívnej ako i kvantitatívnej • Závažný a dlhodobý nedostatok potravy ako celku – malnutrícia, hladovanie, hypo, či avitaminózy • Dlhodobý nadmerný prívod – obezita • Nadmerný príjem niektorých zložiek – hypervitaminóza A, D • Dlhodobo nesprávne zloženie potravy – civilizačné ochorenia, zhubné nádory

9. Poruchy výživy Hyponutrícia – celkovo znížená výživa Malnutrícia – označuje neadekvátne zloženie potravy vzhľadom k jej kvalite, Energetické krytie môže byť dostatočné, avšak chýbajú urč. látky, ktorých chýbanie spôsobuje závažné zdravotné problémy - napríklad kwashiorkor Kwashiorkor – je typ podvýživy charakterizovaný nedostatkom bielkovín v potrave. Vzniká hypoalbuminémia vedúca k poklesu onkotického tlaku a opuchom. Okrem toho dochádza k steatóze pečene, poruche trofiky kože, poruche činnosti NS, anémia, hypotermia, hypotenzia, bradykardia, poruchy vnútorného prostredia. Okrem primárne nutrične podmieneného kwash. v rozvojových krajinách, môže podobný stav nastať pri závažnejších katabolických stavoch /u starých pacientov so závažnou chorobou, počas hospitalizácie/ - stresom navodený katabolizmus

12. Poruchy výživy • Karencia – nedostatok určitej látky v potrave spôsobujúci poruchu zdravia • Marazmus – je to typ podvýživy charakterizovaný nedostatkom všetkých základných živín, proporcionálny nedostatok živín. Dochádza k úbytku podkožného tuku a svalov, (kosť a koža), celkové zníženie úrovne metabolizmu, vzniká pri hladovaní, mentálnej anorexii. • Na rozdiel od kwashiorkoru je tento stav prognosticky priaznivý - po obnovení dodávky potravy sa stav upraví

13. Jednoduché hladovanie obmedzený, nie celkom potlačený prívod potravy • zmena metabolizmu je fyziologickou odpoveďou organizmu na hladovanie • princípom je čo najúspornejšie využívanie energie dlhotrvajúce hladovanie - okrem nedostatku energie a substrátov aj deplécia vitamínov a stopových prvkov • najprv sa spotrebujú zásoby glykogénu (12 – 24 hod) • potom nastupuje glukoneogenéza v pečeni,  hladina inzulínu a hladina kontraregulačných hormónov • vzostup lipolýzy a B oxidácie MK so vznikom acetyl CoA • tvorba ketolátok • potlačenie sa glukoneogenézy a proteokatabolizmu – adaptačné procesy • manifestácia -  telesnej hmotnosti – chudnutie, ktoré môže mať až charakter marazmu

14. Sekundárna malnutrícia Na rozdiel od jednoduchého hladovania je podmienená ochorením, ktoré vedie k nedostatočnej výžive organizmu viacerými mechanizmami • Znížený príjem potravy – anorexia, nausea, rôzne ochorenia GIT • Zvýšené straty – exsudatívna gastro a enteropatia, krvácanie, hnačky • Zvýšené nutričné požiadavky – horúčka, infekcia, nádory, chirurgické výkony Pri tomto type malnutrície sú nerušené regulačné mechanizmy využitia energie a dochádza ku proteokatabolizmu

15. Katabolické stavy • Vznikajú na základe narušenia regulácie metabolických procesov • Odlišujú sa od jednoduchého hladovania, horšia prognóza • Negatívna bielkovinová a energetická bilancia sa vyvinie veľmi rýchlo • V patogenéze sa uplatňujú dôsledky zápalovej rekcie /vplyv zápalových mediátorov, cytokínov, eikozanoidov/ ako aj stresovej reakcie /akt. os hypotalamus, hypofýza, nadoblička – metabolické dôsledky/ • Nádorové ochorenia – trvale zvýšená lipolýza, proteolýza a glukoneogenéza v pečeni, nádor produkuje látky ovplyvňujúce metabolizmus – TNF  - kachektín • Rozsiahle traumy, popáleniny, ťažké celkové infekcie, FUO,

17. Orgánové zmeny pri proteínovom a energetickom deficite • váhový úbytok – zmenšenie adipocytov, atrofia tkanív • objem ECT sa relatívne nemení, čím dochádza k poklesu onkotického tlaku • myokard – zníženie SVO, kontraktility, obsahu glykogénu a objavuje sa atrofia myofibríl, zmeny sú reverzibilné • RS – minimálne ovplyvnenie, zmeny kontraktility dýchacích svalov, zníženie VT, VC, a min. ventilácie • GIT – zníženie motility žalúdka, i sekrécie, atrofia sliznice čreva a strata črevných klkov, postihnutá je obnova enterocytov • Pankreas – exokrinná f. je znížená pri zachovaní endokrinnej

18. Orgánové zmeny pri proteínovom a energetickom deficite • Obličky – capsaula adiposa renis, atrofia obličky, zhoršenie koncentračnej schopnosti z dôvodu zníženia osmotického gradientu v dreni • Hepar – atrofia, zmenšenie objemu hepatocytov, zníženie obsahu glykogénu, proteosyntéza je znížená, u kwashiorkoru – je hapatomegália pre steatózu • Endokrinný systém – zníženie produkcie hormónov, pokles testosterónu u mužov, pokles FSH a LH u žien, porušená konverzia T4 na T3 • Imunitný systém – postihnuté sú všetky zložky, bunková i humorálna imunita, granulocyty majú zníženú schopnosť migrácie a usmrcovania baktérií, pri zachovalej schopnosti fagocytózy • Porušenie bariér – atrofia kože, sliznice GIT • Zhoršené hojenie rán

20. Obezita Za obézneho považujeme človeka, ktorého telesná hmotnosť výrazne presahuje hornú hranicu fyziologických hodnôt a je spôsobená nahromadením tuku - u mužov nad 25%, u žien nad 30% celkovej telesnej hmotnosti •Obezita je považovaná za chronickú chorobu, ktorá vyúsťuje do multiorgánového poškodenia a z toho vyplývajúcich komplikácií Obezita je výsledkom pôsobenia viacerých mechanizmov

21. Riziká obezity • KVS – ateroskleróza, ICHS, srdcové zlyhanie, varixy, tromboembolické komplikácie • endokrinné – PCO, poruchy menštruácie a fertility • GIT – GERD, steatóza pečene, cholelitiáza, hernie a kolorektálny Ca • genitourinárne – erektilná dysfunkcia, inkontinencia, CHRI, hypogonadizmus u mužov, Ca prsníka a uteru, predčasný pôrod • koža a adnexá – lymfedém, celulitída, kožné infekcie • muskuloskeletálne – dna, imobilita, osteoartritída, lumbalgie • neurologické – CMP, syndróm karpálneho tunela • respiračné – Pickwickov sy, OSA • psychologické – depresia, nízke sebavedomie, sociálna stigmatizácia

22. Postupy zisťovania obezity 1) Stanovenie indexu telovej hmoty – BMI telesná hmotnosť ( v kg) BMI = výška ( v m)2 Normálna hodnota: 19 – 25, Nadváha: BMI = 26 – 30 Obezita: BMI > 30 „Malígna“ obezita: BMI > 40 2) Obvod pása : obvod bokov Normálna hodnota: 0,7 – 0,95 • 3) Meranie hrúbky kožných rias • 4) Obvod pása: muži- < 95cm; ženy- < 81cm • Technicky náročné CT, denzitometria, dilučné metódy

23. Klasifikácia obezity A.Etiopatogenetická 1. Primárna 2. Sekundárna B. Patologicko-anatomická 1. Hypertrofická 2. Hypertroficko-hyperplastická C. Podľa distribúcie tuku 1. Androidný typ (mužský) – tvar jablka: - riziko DM, AIM, mozgovej ischémie, iných chorôb KVS 2. Gynoidný typ (ženský) – tvar hrušky: - riziko poškodenia pohybového systému

24. Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku obezity Genetické determinanty vzniku obezity – asi u 33% obéznych pacientov monogénové poruchy – mutácia génu kódujúceho syntézu leptínu, alebo mutácie leptínového receptora polygénové poruchy – mutácie viacerých génov, ktorých kombinácia a súčasný podiel vonkajších faktorov vedú k vzniku obezity tieto poruchy sa môžu týkať  receptorov s metabolickými účinkami, génov pre uncoupling proteíny, LDL – R receptor

25. Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku obezity Najčastejšie faktory podmieňujúce vznik nadváhy a obezity: genetická predispozícia energeticky bohatá strava obmedzený pohyb a sedavý spôsob života dôsledok iného ochorenia /hypotyreóza/ poruchy regulácie príjmu potravy psychický stres nežiadúce účinky liečiv

26. Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku obezity Najzávažnejšia príčina je že príjem energie prevyšuje počas dlhšej doby energetickú spotrebu organizmu Dielčie patomechanizmy I. primárne zvýšenie príjmu energie na úroveň, ktorú organizmus nedokáže spotrebovať ani pri normálnom fungovaní metabolizmu II. primárne zníženie spotreby energie na úroveň, ktorá spôsobí zvýšenie ukladania energie aj pri normálnom nezvýšenom príjme energie III. kombinácia oboch predchádzajúcich mechanizmov

27. Úloha CNS pri vzniku obezity Regulácia: príjmu potravy, výdaja energie a masy tukového tkaniva Na základe aferentácie periférneho nervového systému a humorálnych signálov – inzulín, CCK, glukóza, leptín, ghrelín Krátkodobá regulácia príjmu potravy(meal to meal Prostredníctvom zmien hladiny glukózy a toku ATP v neurónoch hypotalamu Stredná a dlhodobá regulácia ghrelín – humorálny faktor, ktorého hladina zvýši pri vyprázdnení žalúdka – NPY neuróny v hypotalame - stimuluje príjem potravy Dlhodobá regulácia - leptín – humorálny faktor ktorý sa vytvára v tukovom tkanive, pri dostatočných tukových zásobách by mala chuť do jedla klesať, pri deficite tukových zásob chuť do jedla a následne aj príjem potravy by sa mal zvyšovať, na viacerých miestach tejto regulačnej sústavy môže dochádzať k poruche, čo sa prejaví nepriaznivým dlhodobým zvýšeným príjmom potravy s následnou tvorbou a zvyšovaním množstva zásobného tuku

28. Úloha CNS pri vzniku obezity Centrum regulácie príjmu potravy je vm. hypotalamus. – nc. arcuatus experiment - poškodenie VMH  hyperfágia  setpoint pre telesnú hmotnosť  obezita VMH obsahuje dva typy neurónov s recipročnou aktivitou jedny /anorexigenicé/ – senzitívne na leptín ( MSH)tlmia chuť do jedla a znižujú príjem potravy – zodpovedné za signál – prestaň jesť druhé /orexigenické/ - NPY – zodpovedné za signál jedz

29. Regulácia príjmu potravy

30. Obsah tuku v potrave vo vzťahu k obezite obsah tuku v potrave  tendencia k nadmernému príjmu energie Mechanizmy  sýtiaca schopnosť tuku je menšia ako cukrov a bielkovín  pasívne prejedanie sa  vysoká koncentrácia energie v jednotke potravy  tuk vplyvom na sliznicu úst facilituje jeho príjem  oneskorený inhibičný vplyv sýtiacich signálov po príjme tuku na celkový príjem potravy

31. Tukový paradox Tukom indukované signály sýtosti vs nadmerný príjem tuku Tuk v tenkom čreve silný pre-absorbčný signál sýtosti mediovaný: - najmä CCK, ale aj glukagónom, bombezínom, SST - enterostatínom (pentapeptid z pro-kolipázy) - produktmi trávenia tuku Tuk  vstup do TČ s časovým posunom  je zriedený inými nutrientami Výsledok: menej intenzívne a oneskorené signály sýtenia Tuk v ústach  stimulácia chuťových pohárikov  facilitácia jeho príjmu, prirodzený sýtiaci mechanizmus tuku je prekonaný • denzita energie v tuku  príjem  množstva energie, kým sa uplatnia sýtiace signály z tráveného tuku Signály z rezervoárov energie  ovplyvňujú regulačné mechanizmy v mozgu - satietín, adipsín, karbohydrátové kyseliny, leptín

32. Krátkodobá vs dlhodobá redukcia hmotnosti Množstvo tuku v tele je homeostaticky regulované Dôsledok:- redukcia masy tuku  aktivácia kompenzačných mechanizmov  obnovenie pôvodného stavu Je návrat k pôvodnej hmotnosti predvídateľný dôsledok aktivity normálneho biologického procesu aj u obéznych ľudí? Je teda možné znížiť obsah tuku v organizme aj keď je regulovaný?

33. Masa tuku, ktorá je „chránená“ sa môže meniť, teda nemožno hovoriť o nemennom „set pointe“ pre zásoby tuku v organizme Jej veľkosť sa môže zvýšiť vplyvom napr. Vnútorných faktorov: - zmien emočného stavu - úrovne BMR Vonkajších faktorov: - chuti a dostupnosti potravy - vysokého obsahu tuku Jej veľkosť sa môže znížiť vplyvom napr. - Príjmom nízko tukovej diéty ad libitum - Zvýšením fyzickej aktivity a jej dlhodobým udržaním

34. Viscerálna obezita Silná väzba medzi viscerálnou obezitou a vznikom metabolických komplikácií Príklad: 2 skupiny obéznych s rovnakým BMI - 1. sk – tuk v podkoží na bruchu a hrudníku - 2. sk – tuk v brušnej dutine Rozdielne metabolické parametre ! - 2. Sk mala vyššie hodnoty PGTT, a vyššie hodnoty TAG v plazme Zväčšenie množstva viscerálneho tuku vedie, nezávisle na veľkosti BMI, k zníženiu citlivosti na inzulín !! - hladina VMK v krvi - inzulínová rezistencia - dyslipidémia -  TAG,  koncentrácie nízkodenzitných LDL,  koncentrácie HDL cholesterolu, predispozícia k ateroskleróze, riziko NCMP, AIM, iných KV chorôb

35. Mechanizmy vzniku viscerálnej obezity Stárnutie Hormóny Nepriame dôkazy: - menej častý výskyt VO u premenopauzálnych žien ako u mužov - predpokladá sa, že estrogény stimulujú ukladanie tuku v gluteo-femorálnej oblasti - progestagény „súťažia“ s glukokortikoidmi o väzbu na glukokortikoidové receptory  spomalenie akumulácie tuku vo viscerálnej oblasti Viscerálny tuk – vysoká lipolytická aktivita  VMK a glycerolu v krvi (vplyvom -adrenergnej aktivity)

36. Viscerálna obezita

37. Poruchy metabolizmu lipidov • Význam lipidov v organizme • 1. zdroj a zásoba energie • 2. stavba buniek, tkanív a orgánov • 3. súčasť funkčných molekúl B.Základné typy porúch 1. Hyperlipoproteinémia 2. Hypolipoproteinémia

38. Liporoteíny (LP) - guľovité útvary transportujúce nepolárne lipidy krvou Zloženie a vlastnosti: - vo vnútri guľovej častice sú nepolárne lipidy • povrch tvoria polárne molekuly umožňujúce transport v plazme • fosfolipidy, neesterifikovaný cholesterol, • apolipoproteíny (apo) – sú dôležité pre metabolizovanie LP • jednotlivé typy LP sa líšia hustotou, veľkosťou, objemom prenášaných lipidov, množstvom a typom apo, miestom vzniku, metabolizmom a ďalšími parametrami

39. Chylomikróny (CM) –sú najväčšie LP a majú najnižšiu hustotu • VLDL – sú menšie ako CM a sú hustejšie – prenášajú najmä • endogénne triacylglyceroly (TAG) syntetizované v pečeni • IDL – (intermediate – density LP) • LDL – obsahujú hlavne estery cholesterolu a jediný apo (B100) • HDL – majú najmenšiu veľkosť a najvyššiu hustotu zo všetkých LP ( reverzný transport cholesterolu) • Lipoproteín (a) – lipoproteínová častica, je súčasťou LDL • molekuly, má na seba naviazanú molekulu podobnú plazminogénu • Je významným rizikovým faktorom aterosklerózy

40. Enzýmy dôležité v metabolizme LP • •Lipoproteínová lipáza (LPL) • - uvoľňuje MK z TAG v CM a VLDL • - nachádza sa v endotelových bb. • - aktivuje ju Apo C II(ten sa nachádza v CM aj VLDL) • Pečeňová lipáza • hydrolyzuje TAG v pečeni • k jej aktivácií prispieva interakcia s apo E • LCAT = lecitín : cholesterol acyl transferáza • CETP = cholesterol ester transfer proteín

41. LDL receptor – vychytáva LDL (IDL), je lokalizovaný na • bunkách v mnohých tkanivách, najmä hepatocytoch • ! U predisponovaných jedincov: •  príjem cholesterolu  down regulácia LDLr • v pečeni a tým zníženie vychytávanie LDL • HDL receptor – odstraňovanie HDL z plazmy • - lokalizácia najmä v tkanivách so steroidogenézou • (kôra nadobličiek, ovária  tropné hormóny stimulujú jeho tvorbu) • Scavenger receptory (SR) • - vychytávanie LDL, ktoré neboli zachytené LDL receptormi • - významne sa podieľajú na vychytávaní oxidovaných LDL častíc • - sú prítomné najmä v makrofágoch, v bunkách hladkých svalov • cievaterogenéza

42. Hyperlipoproteinémie patologický proces charakterizovaný zvýšením koncentrácie jedného alebo viacerých typov lipoproteínov v plazme • Hyperlipidémia -  koncentrácia lipidov ( obyčajne TAG + CH) v plazme • Dyslipoproteinémia (dyslipidémia) - porucha zastúpenia jednotlivých typov LP, obyčajne so zníženou hodnotou HDL cholesterolu

43. a) Hypercholesterolémie • zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi • 75 % cholesterolu krvi tvorí LDL cholesterol • LDL cholesterol je aterogénny • aterogenita LDL cholesterolu  so stupňom jeho oxidácie a glykácie • oxidovaný a glykovaný LDL cholesterol je vychytávaný SC • receptormi na makrofágoch a bunkách hladkých svalov  •  tvorba penových buniek b) Hypertriacylglycerolémia c) Kombinácia a a b

44. KLASIFIKÁCIA HYPERLIPOPROTEINÉMIÍ ( Nečas a spol., 2000) CM = chylomikróny

45. Hlavné druhy hyperlipoproteinémií (HLP) • Primárne • 1.Familiárna kombinovaná HLP • je najčastejšou geneticky podmienenou HLP • (autozomálne dominantne dedičná – ADD) • prejavuje sa fenotypmi 2a, 2b alebo 4, zriedkavo 5 • býva sprievodným znakom metabolického sy X •  riziko vzniku aterosklerózy a ICHS • 2. Familiárna hypercholesterolémia (ADD) • Podstata : mutácia LDL receptora • prejavuje sa najčastejšie fenotypom 2a • výrazná akcelerácia vývoja aterosklerózy • výskyt IM už vo 4. dekáde života! • nápadná je šlachová xantomatóza a arcus lipoides corneae

46. 3. Polygénová hypercholesterolémia • najčastejšia hypercholesterolémia ( typ 2a ) • Mechanizmus vzniku: • genetická predispozícia  zmena resorbcie a endogénnej syntézy cholesterolu, zmena metabolizmu LDL a iné mechanizmy • vonkajšie faktory – alkohol, diabetes,  príjem glycidov, tukov • Na rozdiel od familiárnej hypercholesterolémie • (heterozygótov) nie sú prítomné xantómy a v rodine je nižší výskyt hypercholesterolémie u príbuzných v 1. línii. 4. Familiárna dyslipoproteinémia • polygénová porucha • prejavuje sa fenotypom 3 HLP • výrazná xantomatóza a akcelerácia aterosklerózy

47. 5. Familiárna hypertriacyglycerolémia • autozomálna dedičná porucha • častá porucha podobná kombinovanej HLP • prejavuje sa obyčajne fenotypom 4 HLP • nebýva zvýšená koncentrácia sérového cholesterolu • na jej manifestácií sa podieľajú aj vonkajšie faktory • 6. Familiárny defekt lipoproteínovej lipázy (LPL) a apo C II • vzácna AR dedičná poruchu • homozygótna forma  ukladanie TAG v tkanivách: • xantómy, hepatosplenomegália a vysoké riziko ak. pankreatitídy • prejavuje sa fenotypom 1 (defekt LPL) alebo 5 (defekt apo CII ) • 7. Familiárna hyperalfaliporoteinémia •  HDL  mierne riziko vzniku aterosklerózy • malé dávky alkoholu  HDL • estrogény  HDL

48. B. Sekundárne • Sú podmienené prítomnosťou iného základného ochorenia • Najčastejšie choroby sprevádzané HLP: • diabetes mellitus • nefrotický sy, chronické zlyhávanie obličiek • hypotyreóza • primárna biliárna cirhóza • alkoholizmus (! nezamieňať s požívaním malých • dávok alkoholu ! ) Na vzniku sekundárnej HLP sa môžu podieľať aj lieky, napr. perorálne kontraceptíva

50. Hypolipoproteinémie • Sú to zriedkavé dedične podmienené poruchy (ARP) • Príklady:Familiárna abetalipoproteinémia – defekt v syntéze apoproteínu chýbanie lipoproteínov: • CM, VLDL, LDL, znížená koncentrácia • cholesterolu v sére,  TAG v sére • Prejavy:• porucha resorbcie tukov v GIT-e • • porucha funkcie a štruktúry nervového • systému • Tangierska choroba – chýba HDL v plazme  neuropatia, nie je akcelerácia aterosklerózy ! • ukladanie esterov cholesterolu vo fagocytoch ( veľké oranžové mandle )