Názov Sociálna mapa Košického kraja a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy

2. 2 Regionálna sociálna mapa (Košický samosprávny kraj – Boršodsko – Abovsko – Zemplínska župa), Regionálisszociálismappa (KassaiÖnkormányzati Kerület –Borsod – Abaúj – Zemplén megye) HUSK/1101/1.6.1/0131REGSOM Košice – Miskolc, REGSZOM Kassa – Miskolc Spoločenskovedný ústav SAV, Košice SzociológiaiIntézetMiskolciEgyetem Informačný deň 29. 11. 2012, Štúdio Márai Információsnap 2012. 11. 29, MáraiStúdió

3. Názov Sociálna mapa Košického kraja a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy (Správa o súčasnom stave) Cieľ práceNačrtnúť vybrané faktory, ktoré priamo ovplyvňujú sociálny vývoj v regiónoch Charakterizovať jednotlivé vybrané faktory a poukázať na trendy prebiehajúce v dotknutých regiónoch Vypracovaný materiál bude využívaný zamestnancami miestnych samospráv, úradov práce, pre pracujúcich v mimovládnych organizáciách ako aj pre odbornú a širšiu verejnosť v súlade s vytýčenými cieľmi projektu Jazyk odborného materiálu Práca je dvojjazyčná: texty sú v maďarskom a slovenskom jazyku porovnávacie (komparatívne) štúdie sú trojjazyčné okrem maďarského a slovenského jazyka aj v anglickom jazyku Rozsah práce práca má v súčasnom stave 160 strán

4. Pri analýze sociálneho stavu sme sa zaoberali nasledujúcimi základnými faktormi, ktoré tvoria aj obsah práce: 1. socio-demografické ukazovatele 2. charakteristické zdravotné štatistické údaje 3. základné (ako aj špecifické) ekonomické aspekty 4. sociálna mapa regiónov 5. analýza empirického výskumu realizovaná pomocou dotazníkov (sonda) 6. komparatívne štúdie

5. SociálnamapaKošickéhokraja • vybranéšpecificképroblémy z prieskumu • I. DemografickádynamikaKošickéhokrajapodľavybranýchfaktorov • Súčasnýglobálny trend v demografii • novéreprodukčnésprávanieobyvateľstvaovplyvňujevšetkysféryživota • spoločnosti • spomaľujesa celosvetovýintenzívnynárastpočtuobyvateľovvovyspelých • krajinách,znižujesaprirodzenýprírastokobyvateľstva a nastávaproces • starnutiapopulácie • dôsledkomnových demografických trendovsúmenejpočetnégenerácie, výrazné starnutie obyvateľstva v tradičných regiónoch Európy,individualizmus, deštrukciarodiny, migráciaobyvateľstva • zmena životných hodnôt v myslení ľudí, do popredia sa dostávajú finančné nároky ľudí s následkami v celej sociálnej oblasti

6. Vzniká rad otázok, ako napríklad: Je obyvateľstvo Slovenska vekovo starnúce, mladnúce alebo stagnujúce? Je možné cítiť dosah civilizačných trendov v ekonomike a sociálnej oblasti? Je naša spoločnosť pripravená na dôsledky nových populačných trendov?

7. Základné demografické informácie o Košickom kraji • 1. Sídelná štruktúra Košického kraja • 2. Pohyb obyvateľstva • Počet živonarodených a zomretých v Košickom kraji • • Prirodzený a celkový prírastok, resp. úbytok obyvateľstva v • jednotlivých okresoch KSK v rokoch 2008 – 2012 • • Smer migračného pohybu • 3. Biologická a veková štruktúra obyvateľstva • 4. Náboženská a etnická štruktúra • Košický kraj s 794 025 obyvateľmi je druhým najpočetnejším krajom SR • podľa štatistických údajov počet obyvateľov za posledné obdobie mierne rastie, a to potvrdzuje aj prirodzený prírastok obyvateľstva

8. Prirodzený prírastok obyvateľstva kraja za posledné päť ročné obdobie vyzerá nasledovne: Rast obyvateľstva je zabezpečený prirodzeným prírastkom, napr. počet živonarodených v roku 2012 bol v rámci Košického samosprávneho kraja 8 864, počet zomretých 7 449 a prirodzený prírastok bol 1 415 osôb Celkový prírastok bol a je stále nižší ako prirodzený prírastok z dôvodu migračných údajov. Tento jav je charakteristický pre celé skúmané obdobie. Počas 5 ročného obdobia prevýšil počet vysťahovaných osôb počet prisťahovaných.

9. Smer migrácie Negatívne trendy, ako zmena v bytovej politike, reštrukturalizácia v hospodárstve kraja s nadväzujúcimi zmenami v zamestnanosti, vyššími režijnými nákladmi v mestách, atď. obrátili aj smer migrácie. Prisťahovanie do miest sa zmenilo na vysťahovanie na vidiek. Z Košického kraja sa ročne presťahuje cca. 3 000 obyvateľov do iných regiónov Slovenska. Vnútrokrajská migrácia v Košických okresoch (I – IV), ako aj v okrese Košice – okolie je v skúmanom období najvýraznejšia.

10. Biologická štruktúra obyvateľstva (vek, pohlavie) • vo všetkých okresoch za päť rokov počet obyvateľov • v poproduktívnom veku stúpal • pomer osôb v poproduktívnom veku k celkovému počtu obyvateľov okresoch v Košickom kraji je viac ako 10 percent (okrem okresu Košice III, kde je to 6,57%) • najvyšší podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku majú okresy: Košice IV (15,4%), Sobrance (14,70%), Košice I (14,05%) • Index starnutia takisto potvrdzuje starnutie obyvateľstva – vo všetkých okresoch sa index starnutia postupne zvyšuje.

17. Vybrané zdravotné ukazovatele obyvateľov Košického kraja Cieľom danej kapitoly je sumarizovať štatistické informácie mapujúce významné aspekty zdravotných charakteristík a tiež dostupnosť starostlivosti prioritne v rámci Košického kraja. Snahou bolo aj podnietiť diskusiu o pripravenosti kapacít zdravotných zariadení na starnutie populácie (potreba väčšieho množstva lôžok) Pôrodnosť (natalita), Úmrtnosť (mortalita) - úroveň zdravia obyvateľov regiónov, väčších územných celkov, atď. odzrkadľujú údaje dvoch ústredných demografických faktorov, pôrodnosti a úmrtnosti Stredná dĺžka života, očakávané dožitie Príčiny smrti a epidemiológia Špecifický zdravotné problémy Rómskej populácie Zdravotnícke zariadenia v Košickom kraji Zdravotné obvody Počet nemocničných lôžok Počet a percent hospitalizácií

19. Dospeli sme k záveru: v súvislosti s demografickým vývojom, predlžovaním veku a zvyšovaním počtu obyvateľov v poproduktívnom veku je nevyhnutný nárok na vylepšenie zdravotníckej starostlivostiskupiny ľudí v poproduktívnom veku. Je potrebné primerane zvýšiť počet geriatrických lôžok a lôžok pre dlhodobo chorých a zároveň rozšíriť počet hospicov a hospicových lôžok v rámci reštrukturalizácie a reprofilizácie. V súčasnosti je najväčší nedostatok lôžok na oddeleniach algeziológie(chýba 20 lôžok), geriatrie (chýba 75 lôžok), gerontopsychiatrie (chýba 35 lôžok) a na doliečovacích oddeleniach (chýba 75 lôžok) oproti predpísanému normatívu.

20. Hospodárstvo • Pri analýze ukazovateľov charakterizujúcich hospodárstvo kraja je hlavná pozornosť venovaná roku 2008 a roku 2012 s cieľom poukázať na vplyvy hosp. krízy na uvedenú oblasť. • Postavenie hospodárstva SR v EÚ, územný priemet vývojových trendov z hľadiska Košického kraja • Postavenie hospodárstva Košického kraja v SR • Odvetvová a územná štruktúra hospodárstva Košického kraja • Organizačná štruktúra ekonomiky • Zamestnanosť – nezamestnanosť • Košický kraj sa vyznačuje výraznými rozdielmi v hospodárskych ukazovateľoch vo vnútro územnom porovnávaní, čo sa stáva jedným z najväčších problémov kraja. • Ekonomicky aj sociálne najväčším problémom Košického kraja je vysoká miera nezamestnanosti, v roku 2012 dosiahla 19,7 %, čo je aj najvyššia miera na Slovensku.

21. Rozdiely v ukazovateľoch charakterizujúcich hospodársko-sociálnu úroveň v  jednotlivých okresoch Košického kraja sú veľmi výrazné, a to nie len v porovnaní s mestom Košice, ale aj s ostatnými okresmi s výraznými negatívnymi tendenciami smerom na východ a juh kraja. Objektívnosť a výpovednú schopnosť týchto ukazovateľov ďalej deformujú umelo vytvorené malé a veľké okresy. Pri analýzach nie je možné vystihnúť špecifiká jednotlivých mikroregiónov(štatistika nesleduje menšie územia ako okres) a tým sa zakrývajú a prehlbujú problémy tejto oblasti. Umelo vytvorené malé okresy Sobrance a Gelnica sa pritom hodnotia podľa rovnakých kritérií ako veľké okresy a takto vychádzajú negatívne výsledky v analýzach. Pre skutočne objektívne analýzy je potrebné uskutočňovať cielené prieskumy pre menšie mikroregióny.

26. Pre úplnosť charakteristík o zamestnanosti kraja je potrebné uvádzať aj pracujúcich v zahraničí. Ich počet sa stabilne pohybuje okolo 15 tisíc osôb, s miernym poklesom od roku 2008. V roku 2012 podľa výberového zisťovania pracovných síl pracovali v týchto krajinách: 1. Česko 5500 osôb, 2. Veľká Británia a Severné Írsko 1 900 osôb, Rakúsko 4600 osôb Maďarsko 100 osôb, Írsko 300 osôb, Nemecko 300 osôb, Holandsko 600 osôb a v ostatných krajinách pracovalo 2000 osôb. Spolu v roku 2012 to bolo 15 300 osôb z toho mužov 8 700 a  žien 6 600.

27. Súčasný stav zariadení zabezpečujúcich sociálne služby v Košickom kraji • Zákon o sociálnej službe SR • Kompetencie jednotlivých stupňov samospráv • Poskytovatelia sociálnej služby • Počet registrácií podľa jednotlivých krajov • Počet a kapacita zariadení poskytujúcich sociálne služby v Košickom kraji • Dôchodkové poistenie • Úloha tretého sektora v sociálnej sfére

29. V rámci Košického kraja poskytovalo sociálne služby 137 zariadení. Najviac (38) ich bolo v meste Košice, nasledoval okres Michalovce (22), za ním okres Trebišov (20) a okres Spišská Nová Ves (18). Ďalej to boli okresy Košice – okolie (14) a Rožňava (13). Najmenej zariadení bolo v okrese Sobrance (6) a Gelnica (6). Podľa kapacity zariadení bolo najviac miest v lokalite Košice (1 838), nasledoval okres Michalovce (1 069) a okres Košice – okolie (690). Najmenej miest sa vyskytlo v okresoch Gelnica (298) a Sobrance (170). Percentuálne rozdelenie vidíme na grafe. .

30. Záverečné konštatovania • Analýza hore uvedených údajov jasne dokazuje, že územné rozloženie zariadení sociálnych služieb nie je na území kraja rovnomerné. • Ani povaha poskytovaných služieb neodzrkadľuje potrebu a nároky obyvateľov danej obce, mesta resp. mikroregiónu. V tomto smere bude potrebné, aby miestne samosprávy cielene venovali väčšiu pozornosť rozšíreniu služieb samosprávneho kraja.Štát by mal zabezpečiť reálnu úroveň financovania týchto služieb a poskytnúť odbornú a metodickú pomoc pri ich rozširovaní a fungovaní. Je to základný princíp subsidiarity, ktorý vo sfére sociálnych služieb treba bezpodmienečne dodržiavať. • Doposiaľ sú miestne samosprávy pasívne aj v oblastiach, kde už v súčasnosti majú právne kompetencie v zabezpečovaní týchto služieb (opatrovateľstvo, sociálne poradenstvo, denné formy služieb pre starých a zdravotné postihnutých). Pritom záujem občanov (dopyt) o sociálne služby je vyšší ako ponuka.

33. Samosprávy by mali viac realizovať investične menej náročné projekty komunitného charakteru, využívať miestne podmienky a zdroje už najmä z dôvodu, že väčšina obyvateľov nemá dostatočné finančné prostriedky (nízke dôchodky) na úhradu stále sa zvyšujúcich poplatkov v existujúcich zariadeniach poskytujúcich sociálne služby. • Štát, samosprávy by mali väčšou mierou podporovať  rodinných príslušníkov a dobrovoľníkov pri poskytovaní sociálnych služieb v domácom prostredí. Vzhľadom na zvyšovanie kvality bývania a rozvoj technológií, nových materiálov a kompenzačných pomôcok, je možné v domácom prostredí poskytovať čoraz väčší rozsah sociálnych služieb.

34. Je veľa neziskových organizácií, ktoré sa angažujú v oblasti sociálnej pomoci, ich pôsobenie je možné ďalej rozširovať. V súčasnosti je toľko negatívnych sociálnych faktorov vyplývajúcich najmä z vysokej miery nezamestnanosti, ako aj chudoby obyvateľstva v jednotlivých mikoregiónov kraja, že verejní poskytovatelia nedokážu dostatočnou mierou reagovať na tieto špecifické problémy a preto by tu mala civilná sféra v budúcnosti nachádzať svoje širšie uplatnenie. • V porovnaní s ostatnými štátmi (najmä v západnej Európe) nepovažujeme za dostatočnú participáciu podnikateľskej sféry na riešení problémov sociálnej pomoci (napr. výraznejšou mierou podporiť vzdelávanie mladých zo sociálne slabých rodín, ktorí by v budúcnosti mohli predstavovať ich budúcich kvalifikovaných zamestnancov)

35. V súčasnosti prebiehajúci proces prípravy plánovacích dokumentov mal by rešpektovať metodiku komunitného plánovania v oblasti sociálnych služieb, čo by postupne odstránilo všeobecne anonymné riešenia v tejto oblasti. • Málo informácií o nových formách sociálnych služieb, nedostatočná informovanosť občanov o všetkých formách a poskytovateľoch sociálnych služieb vyvoláva nutnosť väčšou mierou a prístupnou formou zabezpečiť informovanosť (napr. obce cez svoje web stránky, ako aj počas úradných hodín, prípadne zabezpečením konzultácií). V súčasnosti sa vytvárajúce informačné pracoviská v rámci samosprávnych krajov nie sú dostatočne prístupné občanom z celého územia kraja.

36. Rozloženie poskytovaných služieb pre mentálne a telesne postihnutých je na území kraja nerovnomerné a súčasne je zastúpených málo druhov a typov týchto služieb. Celková kapacita v zariadeniach pre mentálne a telesne postihnutých občanov je 1 242 miest v kraji. (Podľa okresov je stav nasledovný: Košice – mesto 285, Košice – okolie 255, Michalovce 230, Trebišov 0, Spišská Nová Ves 191, Rožňava 151, Gelnica 100, Sobrance 0). Opatrovateľská služba je pre zdravotne postihnutých občanov meniacou sa veličinou. Podľa posledných informácií poskytli túto službu 345 občanom kraja, z toho najviac v meste Košice. Takýto malý počet obyvateľov, ktorým bola poskytnutá opatrovateľská služba nezodpovedá potrebám tejto časti obyvateľstva. Jej rozširovanie je neodkladnou výzvou pre budúce obdobie. Chránené bývanie, ako moderná forma sociálnej služby, sa poskytuje len v troch okresov kraja (mesto Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves) a podľa nájdených údajov len pre 55 osôb.