251 likes | 1.12k Views
Mikroskopické huby. Huby (Fungi) tvoria druhovo najpočetnejšiu ríšu organizmov. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby. Vedeckým štúdiom húb sa zaoberá mykológia .
E N D
Huby (Fungi) tvoria druhovo najpočetnejšiu ríšu organizmov. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby. Vedeckým štúdiom húb sa zaoberá mykológia. Huby patria medzi eukaryotické, heterotrofné organizmy. Ich telo tvorí stielka, ktorá môže byť jednobunková (kvasinky), častejšie vláknitá, niekedy rôsolovitá. Energiu získavajú buď paraziticky, alebo saprofiticky. Spolu s baktériami plnia funkciu reducentov – mineralizujú (rozkladajú) organickú hmotu. Mikroskopické huby ( Mycromycéty)
Osídľujú najrozmanitejšie substráty, vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok kyslíka, vlhkosť a teplotu 20 až 30 stupňov C. Rozmnožujú sa výtrusmi – spórami, ktoré sú veľmi odolné. Ako parazity a saprofyty spôsobujú ochorenia - mykózy. Význam húb: potravinárstvo, farmaceutický priemysel a medicína ( cytostatiká – lieky proti rakovine, antibiotiká, antimykotiká, probiotiká, atď.)
Sú to najjednoduchšie huby, môžu byť jednobunkové alebo ich stielku tvoria plazmódiá. Mnohé z nich sú parazity rastlín (napr. plasmopara viničová - spôsobuje hnednutie listov, fytoftóra zemiaková – spôsobuje odumretie zemiakov a rajčiakov.) Slizovky ( Myxomycota)
Patria medzi saprofytické huby, sú pôvodcami mykóz. Ich početné výtrusy sa čiastočkami prachu vyvolávajú alergie. Typickým zástupcom je pleseň hlavičkatá (Mucor Mucedo), ktorá vytvára biele kožovité podhubie. Z neho vyrastajú hubové vlákna s čiernou hlavičkou – výtrusnicou. Spájavé plesne (zygomycetes)
Hovoríme im kvasinky. Ich jednobunková stielka sa rozmnožuje pučaním. Táto vlastnosť sa využíva v priemyselnej technológii (fermentačné vlastnosti). Najstaršia známa kvasinka – kvasinka pivná (Saccharomycetes cerevisiae) sa využíva sa výrobu piva. Jej lisovaním sa vyrába pekárske droždie. Čisté kultúry kvasiniek sa získavajú a rozmnožujú laboratórne. Obsahujú vitamíny, najmä B a vyrábajú sa z nich probiotické liečivá. Kvasinkotvaré huby ( Saccharomycetales)
Žijú saprofyticky na najrôznejších podkladoch. Na rozdiel od plesní sú pestro sfarbené, modrozeleno, žlto, čierno. Farebnosť spôsobujú výtrusy, ktoré sa tvoria vo veľkých množstvách. Najznámejšie sú: múčnatka jabloňová (prezimuje v podobe podhubia). Niektoré druhy produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny. Sú jedovaté pre bakteriálne, rastlinné a živočíšne bunky. Potraviny napadnuté plesňou nesmieme konzumovať. Produktmi paplesní sú aj antibiotiká. Prvé antibiotikum bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum. Paplesňotvaré huby (Eurotiales)
Kyjanička purpurová Cudzopasí v semenníku raži a vytvára v ňom námeľ, ktorý obsahuje toxické látky.