1 / 47

Huby

Huby. Fungi. Obsah. Huby predstavujú Charakteristické znaky húb Stavba húb Hubové vlákna a výživa húb Rozmnožovanie húb Význam húb Systém húb Oddelenie: vlastné huby Triedy a rady suchozemských húb Ďalšie bazídiové huby Lišajníky – lichenizované huby

sanura
Download Presentation

Huby

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Huby Fungi

  2. Obsah • Huby predstavujú • Charakteristické znaky húb • Stavba húb • Hubové vlákna a výživa húb • Rozmnožovanie húb • Význam húb • Systém húb • Oddelenie: vlastné huby • Triedy a rady suchozemských húb • Ďalšie bazídiové huby • Lišajníky – lichenizované huby • Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov

  3. Huby predstavujú: • tvoria samostatnú ríšu • tvoria samostatnú skupinu organizmov • veda, kt. študuje tieto organizmy sa nazýva mykológia (gr.mykos – huba,a logos – náuka, učenie) • sú to eukaryotické, heterotrofné, jednobunkové a mnohobunkové organizmy

  4. Pre huby sú charakteristické tieto znaky: • nie sú schopné fotosyntézy, lebo im chýbajú asimilačné fabivá • produktom metabolizmu húb je živočíšny škrob glykogén • v bunkových stenách húb prevláda chitín, v ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v bunk. stenách nepatrný, prípadne úplne chýba.

  5. Stavba húb: • tvoria rôznorodú skupinu eukaryotických bezchlorofylových, t. j. heterotrofných stielkatých organizmov • suchozemské huby majú mikroskopické alebo makroskopické rozmery • zásobnou látkou je glykogén a tukové kvapôčky • telo tvorí stielka, ktorá môže mať rôzny tvar • može byť jednobunková alebo vláknitá, ako aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkových stien, neurčitého tvaru – plazmódium.

  6. Hubové vlákna a výživa húb: • hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, kt. je viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j. rozdelené na viac buniek • spleť hubových vlákien tvorí podhubie – mycélium • hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z kt. vznikajú aj voľným okom viditeľné plodnice húb • výživa môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická • saprofyty sa živia rozkladom tiel rastlín a živočíchov • veľká skupina húb žije v symbióze s inými rastlinami, je výhodná pre obidvoch partnerov • symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom (vlákninami húb)sa nazýva mykoríza, napr. hríb dubový rastie pod dubom a pod. • lichenizmus je vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami, kt. je špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká odlišný organizmus – lišajník.

  7. Rozmnožovanie húb: • pohlavne a nepohlavne • nepohlavne – delením buniek na dve dcérske bunky, ale aj pučaním, časťasmi hýf a spórami (výtrusmi), kt. môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo vznikajú nepohyblivé spóry, najčastejšie konídiá • pohlavne – splynutie pohlavných buniek • podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť izogamia, anizogamia alebo oogamia • charakteristický je pohlavný proces, pri ktorom dochádza k splývaniu celého obsahu pohlav. orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa neskôr aj jadrá

  8. Význam húb: • doplnkový zdroj výživy s vysokým obsahom minerálov • reducenti spolu s baktériami – zabezpečujú obeh anorgan. látok v prírode • väčšinu tvoria mikroskopické huby, kt. sú predmetom štúdia mnohých ved. odborov • využívajú sa v biotechnológii,v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, ako aj v humánnej a veterinárnej medicíne (antibiotiká, cytostatiká, vitamíny, stopové prvky a pod.) • pôvodcovia hubových chorôb – mykóza rastlín, živočíchov a človeka • produkujú jedovaté látky mykotoxíny, kt. sú veľmi nebezpečné • v ľudovom liečiteľstve • pre človeka aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných látok, z kt. mnohé ešte dnes nevieme využiť (napr. hliva ustricová)

  9. Systém húb: • je zložitý • najjednoduchšie sú slizovky, kt. sú buď jednobunk. alebo ich stielku tvoria plazmódiá • žijú ako saprofyty alebo parazity vodných alebo suchozemských rastlín • hospod. význam majú druhy, kt. sa živia paraziticky • veľkými škodcami v hospod. sú nádorovky, kt. druhy vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín. Parazitujú najmä na kapustovitých rastlinách • trubicovité mycélium má napr. rakovinovec zemiakový, kt. je pôvodcom rakoviny zemiakov • vodné riasovky žijú saprofiticky alebo paraziticky na rôznych vodných rastlinách a drobných živočíchoch • hnilovka hojná žije ako saprofyt, pri množení na žiabrach akváriových rýb spôsobuje ich hynutie • zo suchozemských parazi. húb je najznámejšia plasmopara viničová, tzv. peronospóra, kt. je príčinou ochorenia viniča hroznorodého • hosp. význam má aj fytoftóra zemiaková, kt. infikuje listy zemiakov a rajčiakov, následkom čoho napadnuté listy hnednú a odumierajú.

  10. Oddelenie: vlastné huby (Eumycota) : • stielka je vláknitá, v príp. kvasiniek – jednobunková • hýfy sú bohato rozkonárené a väčšinou priehradkované • jednotlivé bunky vlákna sú jednojadrové alebo dvojjadrové • spleť vláken tvorí podhubie – mycélium • nepohlavne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, najmä konídiami • vreckaté spóry – askospóry a bazídiové spóry – bazídiospóry sa vytvoria, keď pred ich vznikom prebehne pohlavný proces • rozmnožovanie aj pučaním • pohlavné rozmnožovanie je komplikované a špecifické pre jednotlivé triedy

  11. Triedy suchozemských húb: • Spájavé plesne ( Zygomycetes) • Vreckaté huby ( Ascomycetes) • Rad: kvasinkotvaré • Rad: paplesňotvaré huby • Rad: kyjaničkotvaré huby • Rad: čiaškotvaré huby • Bazídiové huby (Basidiomycetes) • Rad: rôznotvaré huby • Rad: pečiarkotvaré huby

  12. 1.trieda: spájavé plesne: • sú mikroskopické, väčšinou saprofytické huby • niektoré druhy pôvodcami chorôb – mykóz človeka • nebezpečný je veľký počet spór, kt. vyvoláva alergie u ľudí • plesne rastú na zahnivajúcich orhanických substrátoch, na ovocí, mlieku, syroch a pod. • na zahnivajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň hlavičkatú • z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, pozorovateľné voľným okom

  13. 2.trieda: vreckaté huby: • významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek, v kt. je obyčajne 8 výtrusov – askospór • okrem askospór vytvárajú aj konídie, kt. vznikajú na nosičoch – konídioforoch • vrecká uložené v plodniciach, kt. majú guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar • v plodniciach sú uložené voľne, čiže ruztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu – técium • počtom zástupcov sú najpočetnejšou skupinou húb

  14. Rad: kvasinkotvaré: • stielku tvorí jedna bunka, kt. sa rozmnožuje najmä pučaním • kvasinky majú aj fermentačné schopnosti • využívajú sa priemyselne pri kvasných biotechnológiách, v potravinárstve, poľnohospodárste i krmovinárstve • najznám. kvasinka – kvasinka pivná • využíva sa pri kvasení sladu pri výrobe piva a na výrobu pekárenských kvasníc • kvasinka vínna sa využíva pri výrobe vína, kt. sa nachádza na bobuliach hrozna • spolu s baktériami sa využívajú aj pri výrobe produktov mliečneho kvasenia, napr.jogurty a kefír • vitamínové liečivá

  15. Rad: paplesňotvaré: • podieľajú sa pri hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov a pod. • prevažne saprofytické huby, niektoré produkujú jedy – mikotoxíny,kt. vyvolávajú rôzne ochorenia • potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať • patria sem huby, kt. sú veľmi užitočné pre človeka • antibiotiká sú produktom paplesní • prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum, objavil ho sir A. Fleming v roku 1928 • iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov • rozšírený je aspergil čierny • rod Penicillium a Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky – znehodnocujú potraviny • u mycélií paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov – konídiofory, kt. produkujú veľký počet spór, kt. spôsobujú alergie, pretože sú súčasťou ovzdušia

  16. Rad: kyjaničkotvaré: • ich vrecká v bankovitých plodniciach • prevažne parazitické huby • najznámejšia kyjanička purpurová, kt. cudzopasí v semenníku raži, infikovaný semenník premieňa na tvrdý, černastý útvar podobný rožku, kt. sa nazýva námeľ alebo ražná hubka, kt. nápadne vyčnieva z klasu. Nachádzajú sa v nej toxické látky, kt. využíva farmaceutický priemysel pri výrobe rôznych liečiv • v prípade, že sa tieto toxické alkaloidy dostanú do múky,čo bolo v minulosti veľmi časté, môžu spôsobiť otravu poľnohospodárskych zvierat i ľudí

  17. Rad: čiaškotvaré huby: • saprofytické i parazitické huby, kt. vrecká s askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice, kde tvoria výtrusorodú vrstvu • horná časť plodnice je nápadne sfarbená, do červena, zelena, hneda • patria sem veľké mäsité huby, kt. výtrusorodá vrstva pripomína klobúčik • smrčok jedlý patrí medzi dobré, jarné, jedlé huby • má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk • veľmi ľahko ho možno zameniť s jedovatým ušiakom obyčajným, kt. klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína ľudský mozog • za veľmi vzácne huby sa považujú hľuzovky • v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené • rastú veľmi vzácne pod povrchom pôdy v teplých dubinách

  18. 3.trieda: bazídiové huby: • pomenovanie je odvodené od bazídiospór, kt. vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách, kt. vytvárajú výtrusorodú vrstvu hyménium • bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé, alebo štvorbunkové – delené • jednobunkové majú všetky naše klobúkaté huby, ktorých plodnica je rozlíšená na klobúk a hlúbik • bazídiové huby predstavujú početnú skupinu húb

  19. Rad: rôznotvaré huby: • veľká morfologická pestrosť plodníc • saprofytické i parazitické • na substrát bokom prirastené plodnice majú trúdniky z ktorých mnohé sú drevokazné • na listnatých stromoch rastú po celý rok pestro sfarbené plodnice trúdnikovca pestrého • na začiatku jari žlto sfarbené plodnice sírovca obyčajného, kt. mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé

  20. Rad: pečiarkovité huby: • plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk • bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach,počas rastu mladej plodnice spravidla na chránené čiastočnou plachtičkou, z kt. zostáva ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň • muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, kt. obaľuje spočiatku celú mladú plodnicu. Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva, príp. drobné útržky na klobúku • sú to významné morfologické znaky, kt. musíme poznať pri zbere jedlých húb • často zbierané ako veľmi dobré pochutiny patria pečiarky, hovorovo šampiňóny • obľúbené sú aj bedle, plávky, rýdziky, a hríbovité huby, kt. kajú na spodnej strane klobúka rúrky • najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky a tanečnice • ALE POZOR, ZBIERAME LEN TIE HUBY, KTORÉ BEZPEČNE POZNÁME!!!

  21. Ďalšie bazídiové huby: • medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby, ktoré nevytvárajú plodnice, ale rozmnožujú sa viacerými druhmi spór • sneti podnecujú vznik nádorov, naplnených spórmi v určitých častiach rastlín. Tieto huby spôsobujú veľké škody na obilninách • hrdze vytvárajú počas vegetačného obdobia niekoľko druhov spór • často počas svojho vývinu striedajú aj dvoch hostiteľov • príklad: hrdza trávnatá, kt. spóry na jar klíčia na listoch dráča a až potom infikujú obilniny

  22. Lišajníky – lichenizované huby: • vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov, húb, rias alebo siníc • tieto dve zložky autotrofná (riasy a sinice) a heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu symbiózu, že vznikol odlišný organizmus – lišajník • sú to podvojné organizmy • hlavná zložka lišajníkovej stielky tvorí huba, preto sa zaraďujú do jednotlivých tried ako lichenizované huby • je to samostatná ekologická skupina • významným znakom lišajníkov je tvar stielky

  23. Podľa tvaru môžu mať lišajníky stielku: • kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia oddeliť, pr. Zemepisník • lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy, obyčajne je lalokovitá a o podklad sa prichytáva na viacerých miestach, ale nie je s ním zrastená, pr. Diskovník • kríčkovitú – podobá sa malému kríčku a k podkladu je prirastená v jednom bode, pr. Dutohlávka • slizovitú –rôsolovitú – má rôsoloviú konzistenciua obyčajne neurčitý tvar, pr. rod Collema

  24. Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov: • najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky • v prírode sú veľmi rozšírené • osídľujú extrémne stanovištia – holé skaly, púšte, lávu, arktické oblasti a pod. • vyskytujú sa aj na múroch, kôre stromov a na holej zemi • stielky rastú veľmi pomaly, len niekoľko milimetrov za rok • ich význam sa zatiaľ nepozná • sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, kt. žijú v extrémnych podmienkach • využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve a v ľud. liečiteľstve • mnohé z nich majú aj fungicídne a cytostatické účinky, čo sa využíva v medicíne a vo farmácii. • neznášajú znečistené prostredie, preto sú aj významovobioindikátory životného prostredia.

More Related