VÝPOČET ZÁSOBY PORASTOV

1. VÝPOČET ZÁSOBY PORASTOV Metóda objemových tabuliek • vypriemerkovanie porastu => rozdelenie hrúbkových početností • odmeranie výšok stromov po hrúbkových stupňoch n = 30 – 100 výšok • zostrojenie výškovej krivky, odčítanie vyrovnaných výšok pre jednotlivé dj • objemové tabuľky

2. zásoba hrubiny b.k. • stredná chyba určenia zásoby objemovými tabuľkami ±1 % • vhodná pre rovnoveké i výberkové porasty • prácnosť

3. Metóda JVK JOK • systém JVK, systém schematizovaných modelových výškových kriviek • výber príslušnej modelovej krivky pre konkrétny porast sa realizuje na základe hs, ds • na JVK nadväzuje systém JOK, systém schematizovaných objemových kriviek, udávajú objem jednotlivo pre hrúbkové stupne dj a zodpovedajúce výšky zo systému JVK

4. systémy JVK a JOK platia len pre rovnoveké porasty, boli odvodené z veľkého počtu skutočných výškových kriviek, majú štádiový charakter, pri opakovaných inventarizáciách vyberáme novú krivku

5. Systém JVK a JOK na Slovensku Halaj 1955 zostavený z cca 7500 skutočných výškových kriviek • je zostavený pre jednotlivé dreviny podľa ds, hs a hrúbkových skupín definovaných rozpätím ds • počet hrúbkových skupín je rôzny pre jednotlivé dreviny 2-6, sm – 6, bk – 5 • počet JVK v hrúbkových skupinách je rôzny, 11-24 v závislosti od rozpätia výšok

6. Systém JVK pre smrek, hrúbková skupina 4 Zatrieďovací grafikón JVK a JOK pre drevinu smrek

7. Tabuľky JOK (Halaj 1955)

8. Matematický model JVK, JOK (Šmelko 1981, 1987) Model JVK • je založený na Michajlovovej funkcii • koeficient b charakterizuje krivosť výškovej krivky • koeficient a predstavuje asymptotu hmax b = a0 + a1hg+ a2dg ↓

9. Model JOK • matematický model JVK sa dosadí do matematického modelu OT • výsledný model JOK

10. Praktické uplatnenie metódy JOK • vypriemerkovanie porastu =>ds, dw, dg • zmeranie výšok okolo dg 27 18 28 22, 24 29 25, 23, 22 dg 30 27, 26, 24 31 28, 26, 29 32 30, 28 33 29, 30

11. resp. zostrojenie skráteného výškového grafikonu • určenie čísla JOK = f(dg, hg) • výpočet zásoby • presnosť metódy závisí od presnosti určenia dg, hg a od presnosti systému JOK stredná chyba určenia zásoby metódou JOK je ±1,4 až ±2,5 %

12. hospodárnosť metódy • použitie rovnovekých, rovnorodých aj zmiešaných porastoch nie je vhodné pre výrazne nerovnoveké (výberkové) porasty, resp. tam, kde početnosti v hrúbkových stupňoch nepravidelne kolíšu (viacvrstvové rozdelenie)

13. Metóda výškových a objemových taríf • jednoargumenové číselné rady (tabuľky), ktoré udávajú h, v, stromov v závislosti na d Tarify pre rovnoveké porasty (Halaj 1963) • hs = f(ds) výškové tarify • vs = f(ds) objemové tarify • vývojová výšková krivka a objemová krivka hs = f(t) vs = f(t)

14. Vzťah medzi štádiovými krivkami (JVK) a výškovou tarifou v smrekovom poraste Grafický systém výškových taríf pre rovnoveké porasty, drevina smrek

15. Použitie taríf • určenie zásoby porastu (pre celý porast) * po vypriemerkovaní určíme ds * z nameraných výšok (ako pri JOK) určíme hs *ds, hs=> číslo tarify * v tabuľkách objemových taríf pre príslušnú tarifu a ds určíme vs V = N . vs – určenie čísla JOK v nasledujúcich inventarizáciách – určenie prírastku porastu

16. Objemovétarify pre rovnoveké porasty, drevina smrek, objem hrubiny s kôrou, Halaj 1963

17. Tarify pre výberkové porasty (Halaj 1963) • týkajú sa veličín jednotlivých stromov h = f(d1,3) v = f(d1,3) • štádiové a vývojové krivky sú vo výberkovom lese identické

18. Systém výškových taríf pre výberkové porasty, drevina smrek, Halaj 1963

19. Vzorníkové metódy • vzorník je strom, ktorý reprezentuje všetky stromy v poraste alebo ich skupinu v d1,3, g1,3 a v vzorník má

20. Metóda porastového vzorníka • vypriemerkovanie porastu =>dg, na základe ktorej vyhľadáme v poraste niekoľko vzorníkov • odmeranie d1,3 a h vzorníkov • stanovenie ich objemu na zrúbaných alebo stojacich vzorníkoch m = počet vzorníkov

21. Rastové tabuľky • empirické modely rastu lesa • definícia, použitie, druhy RT • obsah, združený porast, podružný, hlavný • vstupné veličiny – vek – bonita (stredná výška, horná výška, – spresňujúca veličina (produkčná úroveň definovaná COP alebo zásobová úroveň)

22. konštrukcia rastových tabuliek • empirický materiál(jednorázové pokusné plochy 0,2 – 0,5 ha – umelé rastové rady, TVP – meranie v 3-5 ročných intervaloch– prirodzené rastové rady, najvhodnejší spôsob, ale časovo náročný, meranie v časovom intervale 20-30 rokov, pomocou zrúbaných vzorníkov alebo kombináciou s jednorázovými pokusnými plochami) • odvodenie rastového modelu • konštrukcia bonitného systému – bonitný vejár vývojových kriviek hs hs = f(t, q)q = bonitný stupeň

23. odvodenie porastových veličín V, G, dg, dv vyjadrením ich závislosti na veku vzniknú tzv. základné vzťahy ďalšie veličiny sú odvodené na základe tzv. priečnych dendrometrických vzťahov, napr. , nakoniec riadiace vzťahy previažu základné vzťahy na bonitný systém a spresňujúcu veličinu, napr. zásobovú úroveň

24. Systém absolútnych bonít podľa strednej výšky združenéhoporastu, drevina smrek

25. RT na Slovensku – vývoj RT od roku 1965 bol plánovaný na 25 rokov, II. vydanie len pre podmienky SR (Petráš a kol., 1990) Diferencované RT – sm, jd, bo, db, bk (Halaj 1987, II. vydanie RT) – podľa zásobovej úrovne

26. Určenie zásobovej úrovne porastu

27. Diferencované rastové tabuľky

28. Nediferencované RT(Petráš a kol. 1990, III. vydanie RT ako slovenské vydanie RT) – jeden priemerný stupeň zásobovej úrovne 2,2 (bo 2,9)

29. Postup určenia zásoby pomocou RT • vek, P, zastúpenie drevín, hs, lesná oblasť  rastová oblasť, HS • určenie bonity hs, t • určenie zásobovej úrovne • výpočet zásoby

30. Presnosť určenia zásoby pomocou RT • RT diferencované ±12 až ±16 % (P = 95 %) pre presnosť ±15 %: ZAK±10 %, ZD±15 %, hs±9-2 %, vek ±2,5 roka • RT nediferencované ±2 % (P = 95 %)

31. Hustota a drevinové zloženie porastu • korunový zápoj • zakmenenie * odhad * * výpočet pomocou redukovaných plôch

32. zmiešaný porast (jd, bk)

33. zastúpenie drevín * odhad * pomocou redukovaných plôch