Aký postoj máme na Slovensku k migrantom?

1. Aký postoj máme na Slovensku k migrantom? PhDr. Michal Vašečka, PhD CVEK Bratislava Konferencia pri príležitosti Svetového dňa migranta Migrácia v Slovenskej republike v roku 2009 17. decembra 2009 Austria Trend Hotel Bratislava

2. Výskum Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v SR • Projekt bol financovaný Európskou úniou z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín“ v rámci programu Solidarita pri riadení migračných tokov“ • Výskum postojov kombinujúci kvantitatívne a kvalitatívne postupy • Kvantitatívny výskum: • Na reprezentatívnej vzorke 1053 respondentov, • 197 premenných, • zber dát v dňoch 22. - 30. októbra 2009 agentúrou FOCUS • Kvalitatívny výskum, skladajúci sa z dvoch častí: - 3 focus groups vykonané v Bratislave, Žiline, Zvolene - 11 hĺbkových semi-štrukturovaných rozhovorov s tvorcami verejných politík a expertov na otázky migrácie

3. Cieľ výskumu • Cieľom výskumu bolo zistiť názory obyvateľov Slovenska na problematiku zahraničnej migrácie na Slovensko, postoje respondentov k cudzincom, ktorí na Slovensku žijú a na integráciu a zamestnávanie migrantov v SR. • Výsledky troch častí výskumu majú poskytnúť informáciu o rozložení postojov respondentov k migrácii na Slovensko a k cudzincom, o motiváciách respondentov pri preferovaní, alebo odmietaní cudzincov. • Získané údaje majú slúžiť najmä pre formulovanie budúcich komunikačných stratégií a kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti o rôznych aspektoch migrácie.

4. Okruhy tém dotazníkového výskumu A: A1. Percepcia Slovenska vo vzťahu k odlišnosti, vnímanie diverzity, sebapercepcia majority. A2. Miera tolerancie a otvorenosti voči cudzincom na Slovensku. A3. Miera akceptácie cudzincov na Slovensku, sociálna dištancia vo vzťahu k cudzincom. A4. Obraz cudzinca v očiach verejnosti. B: B1. Postoje verejnosti k cudzincom žijúcim na Slovensku a k zahraničnej migrácii. B2. Celková atmosféra vo vzťahu k cudzincom. B3. Vedomosti verejnosti o migrácii celkovo a o cudzincoch žijúcich na Slovensku. B4. Skúsenosti obyvateľov Slovenska s cudzincami, predstavy o spolužití s cudzincami. C: C1. Vnímanie prínosu resp. nákladov migrácie pre spoločnosť obyvateľmi Slovenska C2. Postoje verejnosti k charakteru migračných politík vo všeobecnosti v praxi SR C3. Postoje verejnosti k nelegálnemu a legálnemu zamestnávaniu migrantov C4. Postoje k možnému zavedeniu mechanizmu podpory pracovnej migrácie smerom do SR

5. Okruhy otázok pre focus groups A. Sebapercepcia majority. 1. Ako vnímajú respondenti Slovensko a jeho obyvateľov z hľadiska rôznosti kultúr a ich súčasného a potenciálneho spolužitia? 2. Čo pre respondentov znamená byť Slovákom? B. Percepcia cudzincov na Slovensku. 1. Ktorí cudzinci sú respondentmi vnímaní ako potenciálne prijateľní a ktorí nie? 2. Ako respondenti vnímajú potenciálny prínos cudzincov na Slovensku? C. Skúsenosti s cudzincami na Slovensku. 1. Aké majú respondenti prvé asociácie keď sa povie slovo cudzinec na Slovensku a prečo? 2. Aké sú skúsenosti respondentov s cudzincami na Slovensku? D. Postavenie cudzincov na Slovensku očami respondentov. 1. Aké majú podľa respondentov migranti na Slovensku práva? Odkiaľ majú respondenti informácie? 2. Hrozia podľa respondentov do budúcna na Slovensku konflikty medzi „starousadlíkmi“ a „migrantmi“? E. Informovanosť respondentov o základných aspektoch, príčinách, dôsledkoch, druhoch medzinárodnej/zahraničnej migrácie všeobecne. 1. Prečo prichádza podľa migrantov k migrácii vo všeobecnosti? Prečo migranti prichádzajú na Slovensko? 2. Akí migranti prichádzajú podľa respondentov na Slovensko? F. Predstavy respondentov o spôsoboch manažovania medzinárodnej migrácie. 1. Ako sa dá podľa respondentov manažovať migrácia? Aké má v tejto oblasti podľa respondentov možnosti Slovensko? Ako sa majú podľa respondentov rozdeliť kompetencie medzi inštitúcie národné a EÚ? 2. Akú sú predstavy a znalosti respondentov o fungovaní medzinárodných organizácií v oblasti manažovania migrácie (UNHCR, IOM)? G. Postoje respondentov k migrantom na pracovnom trhu. 1. Aké sú postoje respondentov k podmienkam a miere ochrany pracovného trhu voči pracovným migrantom? Aké majú respondenti informácie o dopadoch pracovnej imigrácie na výkonnosť ekonomiky Slovenska? 2. Aké sú postoje respondentov k nelegálnej migrácii, ochrane štátnej hranice, kontrole práce a pobytu cudzincov zo strany štátu? 3. V čase krízy sa začína uplatňovať politika návratov migrantov zo Slovenska. Aké sú postoje respondentov k tejto politike - v akých prípadoch ju uplatňovať, prečo, akými mechanizmami, v akom rozsahu?

6. Štruktúra semi-štrukturovaných rozhovorov 1. Celková atmosféra v slovenskej spoločnosti vo vzťahu k migrácii a integrácii: 1.1. Ako by ste zhodnotili celkovú otvorenosť slovenskej spoločnosti. 1.2. V čom, podľa vás, spočívajú príčiny otvorenosti/uzavretosti? 1.3. Aké sú, podľa vášho názoru, postoje voči zahraničnej migrácii celkovo? 1.4. Ako podľa vás verejnosť vníma pracovnú migráciu? 1.5. Akú úlohu zohráva kríza pri formovaní postojov verejnosti k pracovnej migrácii na Slovensko? 1.6. Ktoré skupiny cudzincov sú, podľa vás, verejnosťou prijímané pozitívnejšie a ktoré negatívnejšie? 1.7. Do akej miery je tu prítomný strach z medzi kultúrnych konfliktov? 1.8. V čom vidíte príčiny súčasného stavu? 2. Migračná a integračná politika v očiach verejnosti: 2.1. Ako by ste zhodnotili informovanosť verejnosti o téme migrácie a integrácie a činnosti inštitúcií aktívnych v tejto oblasti? Je tento priestor dostatočný? V čom vidíte rezervy? 2.2. Do akej miery podľa vás migrácia a integrácia je alebo by mala byť súčasťou celospoločenského diskurzu? 2.3. Ako by ste zhodnotili povedomie verejnosti o dlhodobých stratégiách manažovania zahraničnej migrácie? 2.4. Ako vnímate komunikáciu významu integrácie cudzincov verejnosti? 2.5. Ako vnímate komunikáciu významu a dopadov pracovnej migrácie na slovenskú ekonomiku verejnosti? 2.6. Ako je podľa vás verejnosť informovaná o potrebe dlhodobých stratégií riešenia otázky imigrácie? 2.7.. V kompetencii ktorých aktérov a inštitúcií je alebo malo by byť vytváranie, rozvíjanie a facilitácia tohto diskurzu? 2.8. Ako by ste zhodnotili činnosť aktérov v zmysle napĺňania cieľov informačno-komunikačných stratégií vymedzených Koncepciou integrácie cudzincov? 2.9. Ako vnímate úlohu médií v tomto procese? 2.10. V čom vidíte význam informovanosti a zvyšovania povedomia verejnosti o problematike migrácie a prítomnosti migrantov na Slovensku? 2.11. Ako môže informovanosť verejnosti ovplyvniť implementáciu migračnej a integračnej politiky? 2.12. Kde vidíte priestor na zlepšenie v oblasti informovanosti verejnosti o téme zahraničnej migrácie a migračnej politike - čo by bolo potrebné urobiť, na sprostredkovanie akých informácií sa zamerať? 3. Migračná a integračná politika v SR: 3.1. Ako vnímate súčasnú migračnú politiku SR a jej uplatňovanie v oblasti, v ktorej pôsobíte? 3.2. Čo považujete za pozitívne a čo, naopak, za problematické pri aplikácii migračnej politiky vo svojej sfére pôsobenia. 3.3. Ako by ste definovali hlavné ciele SR v oblasti migračnej a integračnej politiky? 3.4. Do akej miery sa darí SR tieto ciele napĺňať? 3.5. Aký je Váš názor na rozdelenie kompetencií v oblasti medzinárodnej migrácie medzi SR a EÚ? 3.6. Aké sú Vaše odhady pre ďalší vývoj migrácie na Slovensku? 3.7. Ako vnímate pripravenosť slovenskej spoločnosti na takýto vývoj?

7. Výskum migrácie v 21. storočí • Migrácia býva skúmaná a operacionalizovaná konceptmi a modelmi 19. storočia (aplikácia Ravensteina, Marxa, neoklasických ekonómov) • Potreba pluralistického chápania migrácie • Potreba post-modernistického prístupu - odmietnutie tézy, že jeden z prístupov je ten „pravý“. • Migračný výskum by mal byť senzitívny k diverzite, rozdielom a kontextu • Post-modernizmus ponúka víziu mnohých „hlasov“, kde ani jeden nie je dominantný • Eklektizmus v migračných štúdiách

8. Zmena charakteru súčasnej migrácie • Migrácia sa stáva globálnym javom a dotýka sa čoraz viac krajín. • Migrácia naberá na intenzite a hlavné migračné toky sa zväčšujú. • Migrácia sa stáva diverzifikovanejšou. Do jednej krajiny neprichádza jeden typ imigrácie, ale rôzne imigračné typy súčasne. • Migrácia sa stále viac feminizuje a ženy hrajú dôležitú úlohu vo všetkých typoch migrácie. • Migrácia sa stáva politickým problémom a ovplyvňuje charakter lokálnej politiky.

9. Zmena paradigmy pohľadov na integráciu v 21. storočí • 1. Integráciu nie je vhodné vnímať lineárne, je to nekončiaci proces. • 2. Integrácia je proces, ktorý sa v čase neskorej moderny týka všetkých obyvateľov krajiny. • 3. Integrácia je vnímaná stále viac cez otázku „kam integrujeme“, než „ako“ integrujeme. • 4. Integrácia v tej podobe, ako sme ju poznali v 20. storočí, stratila svoj význam - a to najmä vďaka globalizácii, premenlivosti a pluralizácii identít, postupnej strate významu národného štátu, živote „usadenom v mobilite“ a transnacionálnej perspektíve.

10. Slovensko a zahraničná migrácia • Slovensko zatiaľ zasiahnuté migráciou menej ako okolité krajiny • Percepcia Slovenska ako krajiny potenciálne zaujímavej pre migrantov - reštriktívna vo vzťahu k migrantom - s etnizovanou verejnou sférou - s relatívne vysokou nezamestnanosťou - málo inkluzívna - inštitucionálne nepripravená

11. Súčasné postoje k zahraničnej migrácii vo svete • Zdroj: GMF, september 2009.

12. Zdroj: GMF, september 2009. Súčasné postoje k zahraničnej migrácii vo svete

13. Zdroj: GMF, september 2009. Súčasné postoje k zahraničnej migrácii vo svete

14. Súčasné postoje k zahraničnej migrácii vo svete • Zdroj: GMF, september 2009.

15. Postoje k migrantom na Slovensku vo svetle minulých výskumov • Merania postojov k odlišnosti a jednotlivým skupinám cudzincov - systematicky vypracovávané od roku 1990 viacerými agentúrami a výskumnými inštitúciami - chýbal komplexnejší výskum postojov k cudzincom • Výskum pre UNHCR „Postoje obyvateľov SR k utečencom“ (2005) • Výskum pre IOM „ Formulácia opatrení v oblasti integrácie cudzincov na Slovensku“ (2006)

16. Výskum IOMPercepcia Slovenska vo vzťahu k odlišnosti, vnímanie diverzity, sebapercepcia majority • Z otázok 1 až 3 bol vytvorený index postoja k odlišnosti. Na 18 bodovej škále, pohybujúcej sa od hodnoty 1- úplná otvorenosť, po hodnotu 19 – úplná u boli nájdené štatisticky významné rozdiely v priemeroch vo viacerých demografických kategóriách • Vo všeobecnosti možno povedať, že väčšia časť obyvateľov Slovenska nevníma diverzitu Slovenska ako niečo čím už storočia je – prirodzeným stavom, ktorý je hodný rozvíjania.

17. Výskum IOMSociálna dištancia vo vzťahu k cudzincom. • Vo vzťahu k zamestnaniu, socio-ekonomickému ukazovateľu, bola najvyššia miera sociálnej dištancie uvádzaná u ľudí na dôchodku, ktorí najčastejšie volili možnosti neprijal by som krv od cudzinca a vadia mi v mojom meste, ako aj u ľudí na rodičovskej dovolenke, ktorí významnejšie častejšie uvádzali možnosť cudzinci mi na Slovensku prekážajú. Naopak nízka miera sociálnej dištancie bola zistená u ľudí s vyšším socio-ekonomickým statusom, vyššej strednej triedy a študentov, u ktorých najčastejšie prítomnosť cudzincov vôbec nevadí. • Zaujímavým zistením je miera sociálnej dištancie vo vzťahu k príjmu. Ľudia s nižším príjmom, 331 – 500 eur, uvádzajú, že im vadí prítomnosť cudzincov v rodinách a v bezprostrednej blízkosti, v susedstve. Naopak ľudia s otvoreným postojom k cudzincom, neuvádzajúcich žiadne námietky je najviac medzi príjmovou kategóriou 501 – 660 eur za mesiac.

18. Obraz cudzinca v očiach verejnosti

19. Obraz cudzinca v očiach verejnosti

20. Postoje verejnosti k cudzincom žijúcim na Slovensku a k zahraničnej migrácii

21. Postoje verejnosti k cudzincom žijúcim na Slovensku a k zahraničnej migrácii

22. Výskum IOMCelková atmosféra vo vzťahu k cudzincom. • Celková atmosféra vo vzťahu k cudzincom súvisela s batériou prídavných mien predloženou repondentom. Táto bola vytvorená na princípe Osgoodovho sémantického diferenciálu. Pri faktorovej analýze výsledkov však bol nájdený len jeden faktor. Všetky respondentami udávané hodnoty sa blížili stredu a neukazovali tak žiadnu špecifickú názorovú profiláciu, či polarizáciu.

23. Obavy spojené s otázkou spolužitia s cudzincami

24. Výskum IOMObavy spojené s otázkou spolužitia s cudzincami

25. Vedomosti o menšinách žijúcich na Slovensku

26. Skúsenosti s cudzincami na Slovensku

27. Názory respondentov na relatívne nízky počet migrantov v SR

28. Vnímanie prínosu resp. nákladov migrácie pre spoločnosť obyvateľmi Slovenska

29. Názory na možné reakcie vlád SR na demografickú krízu

30. Postoje k možnosti aktívneho vyhľadávania kvalifikovaných migrantov v zahraničí

31. Postoje k možnému zavedeniu mechanizmu podpory pracovnej migrácie smerom do SR • V otázke zavedenia podporných programov pre cudzincov žijúcich a prichádzajúcich na Slovensko sa názory líšia vo vzťahu ku veku, generácia ľudí starších (65 +) v menšej miere súhlasí so zavedením podporných programov, než napríklad generácie 18 až 34 ročných. V generácii 35 až 44 ročných štatisticky významne častejšie uvádzajú ľudia, že majú cudzincov medzi blízkymi priateľmi a spolupracovníkmi, na rozdiel od generácie starších, 65 a viac ročných, u ktorých táto skúsenosť chýba. • Vo vzťahu ku dosiahnutému vzdelaniu respondentov sa postoje v otázke podporných programov líšili medzi ľuďmi s dosiahnutým základným vzdelaním a ľuďmi stredoškolsky s maturitou a vysokoškolsky vzdelanými. Títo bolo voči zavádzaniu pomocných programov výrazne ústretovejší, čo môže súvisieť aj s faktom, že na rozdiel od ľudí so základným vzdelaním uvádzajú štatisticky významne častejšie kamarátske vzťahy s cudzincami.

32. A na koniec… Asociácia na slovo cudzinec

33. Závery • Postoje k cudzincom a ich prípadnej migrácii silne ovplyvňuje najmä: - Percepcia obyvateľov Slovenska o vlastnej chudobe a nemožnosti „postarať sa“ o iných - V porovnaní s obyvateľmi iných krajín EÚ relatívne málo skúseností s cudzincami; prežívanie stereotypov o cudzincoch - Napriek prevažne dobrým skúsenostiam s cudzincami žijúcimi na Slovensku väčšina respondentov odmieta zvyšovanie počtu cudzincov na Slovensku - Etnizácia verejného priestoru a ochrana „jadrovej“ skupiny, ktorá je silne etnizovaná (namiesto delenia na občanov a ne-občanov je z dát zrejmé delenie na Slovákov, ne-Slovákov a ne-občanov)