Technická Univerzita Letecká Fakulta

1. Technická UniverzitaLetecká Fakulta T1 – Medzinárodné dohovory Paríž, Havana, Varšava, Rím, Chicago, Bermudy, Tokio, Haag, Montreal, Dohody podpísané SR Patrik Bocák 26.2.2014

2. Parížsky dohovor Medzinárodný dohovor o úprave civilného letectva • podpísaný 13. októbra 1919 v Paríži. Dohovor podpísalo 26 z 32 štátov (okrem iných aj Československo) zúčastnených na konferencii, neskôr bol 11. júla 1924 ratifikovaný 38 štátmi. Spojené štáty americké a Rusko dohovor nepodpísali.

3. Vo svojej konečnej podobe predstavoval Parížsky dohovor veľmi komplexnú a dovtedy nevídanú úpravu rôznych aspektov civilného letectva. Okrem toho, že prijal všeobecné zásady leteckej dopravy, stanovil celkom novú koncepciu jej regulácie v tom, že po prvý raz bol upravený národný a medzinárodný letecký režim a dôležité zásady týkajúce sa bezpečnosti.

4. K dohovoru však boli prijaté aj prílohy(Annex), ktoré podrobnejšie rozvíjali koncepty obsiahnuté v dohovore, predovšetkým riešili otázku bezpečnosti, jej pravidlá a rôzne druhy opatrení.

5. Kapitoly 1. Všeobecné zásady 2. Národnosť lietadiel 3. Osvedčenie letovej spôsobilosti a schopnosti 4. Prípustnosť leteckej dopravy nad cudzím územím 5. Pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať pri vzlete, lete a pri pristáti 6. Zakázaný prevoz 7. Lietadlá signatárskych štátov 8. Medzinárodná komisia pre civilné letectvo Prílohy A. Označenie lietadiel B. Osvedčenie o spôsobilosti C. Letecký denník D. Pravidlá svetiel a signálov. Pravidlá vo vzduchu E. Minimálne potrebné kvalifikácie pre dosiahnutie osvedčenia pilotov a navigátorov F. Medzinárodné letecké navigačné mapy a pozemné značenie G. Zhromažďovanie a šírenie meteorologických informácií H. Obyčaje Kapitoly a prílohy Parížskeho dohovoru

6. V parížskom dohovore sa stanovila predovšetkým úplná suverenita vzdušného priestoru nad štátnym územím dotknutého štátu, pričom rozsah vzdušného priestoru bol rozšírený aj na jeho teritoriálne vody. Každý zo signatárskych štátov sa zaviazal poskytnúť v čase mieru svoj vzdušný priestor na účely jeho voľného využívania pre civilnú leteckú dopravu.

7. Jedným z najdôležitejších ustanovení Parížskeho dohovoru bola kreácia Medzinárodnej komisie pre leteckú dopravu (International Commission for Air Navigation– ICAN) predchodca dnešnej organizácie ICAO.

8. Havanský dohovor Panamerický dohovor o obchodnom letectve z roku 1928 Podpísaný 20. februára 1928 v Havane. Jeho signatárom bola okrem Spojených štátov amerických aj dvadsiatka ďalších štátov amerického kontinentu. Dohovor bol ratifikovaný americkým senátom až o tri roky neskôr, vo februári 1931.

9. Právna regulácia leteckej dopravy vyplývajúca z Havanského dohovoru obsahovala nasledujúce zásady zhodné s Parížskym dohovorom: • princíp plnej suverenity a kontroly vzdušného priestoru, • právo voľného preletu vzdušného priestoru iného zmluvného štátu bez medzipristátia, • ustanovenia o lietadlách signatárskych štátov, • ustanovenia regulujúce zakázané predmety na palubách lietadiel, • povinnosť registrácie a označenia lietadiel.

10. Ďalej z dohovoru vyplývalo, že „každý zo signatárskych štátov sa zaväzuje poskytnúť v čase mieru svoj vzdušný priestor na účely jeho voľného využívania pre súkromné lietadlá ostatných signatárskych štátov“ to znamená, že sa dohovor vzťahoval len na lietadlá súkromné (v znení ustanovení dohovoru) na rozdiel od Parížskeho dohovoru, ktorý sa vzťahoval aj na lietadlá v štátnej službe okrem vojenských.

11. Ďalší rozdiel bol, že pri povinnosti registrácie lietadiel absentovala akákoľvek medzinárodná koordinácia, a to sa týkalo aj prípadu osvedčovania spôsobilosti posádky a letovej spôsobilosti lietadla, ktoré spadalo pod kompetenciu každého konkrétneho štátu. Posledný rozdiel spočíval v povinnosti každého štátu spísať všetky zmeny vykonané v oblasti dispozičnej úpravy civilného letectva a poskytnúť ich všetkým ostatným štátom.

12. Varšavský dohovor • Dohovor o zodpovednosti v leteckej preprave z roku 1929 Na základe tohto dohovoru vznikol právny režim regulujúci medzinárodnoprávnu zodpovednosť leteckých dopravcov v prípade spôsobenia škody, omeškania alebo straty prepravovaného tovaru, ktorý bol známy ako varšavský systém.

13. Varšavský dohovor sa vzťahoval na medzinárodnú prepravu osôb, batožiny a tovaru uskutočnenú za finančnú odmenu. Podstatu dohovoru tvorilo 41 článkov zoradených v nasledujúcich piatich kapitolách: 1. Pôsobnosť – definície 2. Prepravná dokumentácia 3. Zodpovednosť prepravcu 4. Ustanovenia o kombinovanej preprave 5. Všeobecné a záverečné ustanovenia

14. Dohovor ďalej vo svojej 3. kapitole stanovoval zodpovednosť prepravcu za škodu v prípade smrti alebo zranenia prepravovanej osoby, zničenia, straty alebo poškodenia registrovanej batožiny (teda tej batožiny, na ktorú bol vydaný batožinový lístok) alebo nákladu, pričom dohovor stanovuje aj prípady, kedy môže byť prepravca takejto zodpovednosti zbavený. Prepravca bol rovnako zodpovedný aj za škodu spôsobenú omeškaným dodaním.

15. Zodpovednosť dopravcu bola limitovaná. • V prípade smrti alebo zranenia prepravovanej osoby max. do 16 600 SDR • Za každý kg batožiny a nákladu 17 SDR • Za príručnú batožinu 332 SDR* *1 EUR=0.8902 SDR (25.2.2014)

16. Rímsky dohovor • Dohovor o škodách spôsobených na zemi zahraničnými lietadlami tretím stranám • Podpísaný 29. mája 1933 v Ríme, doplnený v roku 1952 a ktorý v podstate doplňoval ustanovenia Varšavského dohovoru tým, že stanovoval presnú zodpovednosť leteckých prepravcov na základe váhy lietadla.

17. Chicagský dohovor • Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve • Bol prijatý 7. 12. 1944 na medzinárodnej konferencii v Chicagu. V súčasnosti platí na území 190 zmluvných štátov.

18. Sú v ňom zakotvené ustanovenia upravujúce vzťahy medzi štátmi v oblasti medzinárodného civilného letectva. Prebral ustanovenia Parížskeho dohovoru, ako je napríklad Úplná a výlučná suverenita (zvrchovanosť) nad vzdušným priestorom nad svojím štátnym územím. Celkovo má 4. Časti – 22 hláv – 96 článkov I. Lietanie II. Medzinárodné organizácie pre civilné letectvo III. Medzinárodná letecká doprava IV. Záverečné ustanovenia

19. Text dohovoru má 2 časti; v prvej nahrádza tie pramene medzinárodného leteckého práva, ktoré mu predchádzali, v druhej zakladá Medzinárodnú organizáciu civilného letectva ICAO. Na Chicagskej konferencii sa okrem Chicagského dohovoru prijali aj ďalšie 2 mnohostranné medzinárodné zmluvy. • Dohoda o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb, (1944) • Dohoda o medzinárodnej leteckej doprave, (1944) Štáty, ktoré tieto dohody ratifikovali si nimi navzájom udeľujú tzv. slobody vzduchu.

20. Dohoda o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb (dohody o dvoch„ leteckých slobodách“) • Definuje výsady, ktoré má poskytovať jedna strana druhej pri preletoch územia a pri neobchodných pristátiach lietadiel jedného štátu na území druhého štátu. • Na základe tejto zmluvy môže každý štát: • určiť leteckú cestu, ktorú musí nad jeho územím sledovať každá medzinárodná letecká spoločnosť, ako aj letiská, ktoré môžu byť pre medzinárodnú prevádzku používané • ukladať alebo dovoliť, aby boli uložené medzinárodným leteckým spoločnostiam spravodlivé a primerané poplatky za používanie letísk a iných leteckých zariadení, nie však vyššie ako sú kladené domácim lietadlám

21. Dohoda o medzinárodnej leteckej doprave (dohoda o piatich „leteckých slobodách“) • Definuje výsady pri pravidelnej medzinárodnej leteckej doprave známe ako päť slobôd vo vzduchu: • sloboda - právo preletu územia druhej zmluvnej strany bez medzipristátia • sloboda - právo pristávať na území druhej zmluvnej strany pre neobchodné účely (doplnenie LPHM) • sloboda - právo vykladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, tovar, poštu naložených na území, kde je lietadlo registrované • sloboda - právo nakladať na území druhého zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu určenú do štátu, kde je lietadlo registrované • sloboda - právo nakladať na území zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu určenú na územie tretieho štátu a vykladať na území zmluvného štátu cestujúcich, náklad a poštu z územia tretieho štátu.

22. Bermudská konferencia I. Bilaterálna dohoda medzi USA a Veľkou Britániou z 11. februára 1946 s cieľom: • vymedziť a určiť obmedzený počet trás prevádzkovaných americkými a britskými leteckými spoločnosťami v súlade s so zásadou voľnej konkurencie • regulovať piatu slobodu

23. Bermudská konferencia II. Takisto bilaterálna dohoda medzi USA a Veľkou Britániou z 23. júla1977 s cieľom renegociácie prvej dohody. • Reštriktívne vymedzila kapacitné obmedzenie letov a určila dve britské (British Airways, Virgin Atlantic)a dve americké letecké spoločnosti (American Airlines, United Airlines), ktoré môžu lietať z Heathrow do USA. • Výnimku majú len Air India a Kuwait Airways na trase Heathrow - New York JFK.

24. Tokijský dohovor Medzinárodná zmluva hovoriaca o trestných a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla podpísaná v roku 1963. Pojednáva o právomoci kapitána lietadla a protiprávnom zmocnení sa lietadla. Pre zmluvné štáty stanovuje povinnosť uplatňovať právomoc voči týmto činom, ktoré sú spáchané na lietadlách registrovaných pod ich vlajkou.

25. Zmluva sa zameriava na činy uskutočnené na palube lietadla počas doby, kedy je lietadlo schopné vzletu až do jeho opätovného pristátia. Na potlačenie činov ohrozujúcich bezpečnosť je posádka lietadla oprávnená zasiahnuť potrebným spôsobom. Tým môže byť napríklad zamietnutie vstupu osoby na palubu, či iné s cieľom zabezpečenia bezpečnosti cestujúcich, posádky alebo dostatočného poriadku na palube stroja. Posádka nie je zodpovedná za zaobchádzanie s danou osobou. O trestoch pre ňu rozhoduje krajina registrácie lietadla. Protiprávne zmocnenie sa lietadla ešte nie je v tejto zmluve definované ako trestný čin.

26. Haagsky dohovor Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel podpísaný v roku 1970. Kvalifikuje protiprávne zmocnenie sa lietadla ako závažný trestný čin. • Zaviazala zmluvné strany prijať pre tento čin prísne opatrenia.

27. Montrealská zmluva - 1971 Zmluva o potlačovaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva. Montrealská dohoda, na rozdiel od Tokijskej dohody, venuje pozornosť činnom namiereným proti bezpečnosti civilného letectva. Rieši nielen činy uskutočnené na palube lietadla, ale aj skutky vedúce k poškodeniu zariadení zabezpečujúcich leteckú prevádzku. Podpísaná bola v roku 1971 a celkovo má 16 článkov.

28. Montrealský dohovor 1999 Medzinárodný dohovor pre zjednotenie niektorých pravidiel medzinárodnej leteckej prepravy. Hlavnou úlohou bolo : • aktualizácia zastaraného Varšavského dohovoru • zvýšenie kompenzačných súm v prípade odškodňovania • ustanovenia dvojstupňového systému odškodnenia v prípade smrti alebo zranenia cestujúcich • za škodu 100.000 SDR zodpovedá prepravca • za škodu nad 100.000 SDR prepravca nezodpovedá ak škoda nevznikla činnosťou prepravcu • povinnosť prepravcu poskytnúť úhradu kompenzácie vopred a vedenia konania v krajine pobytu poškodeného

29. Ďakujem za pozornosť