Sociálna práca v zdravotníctve MUDr. Orgonášová Mária , PhD

1. Prednášky pre poslucháčov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, 1. roč. – externí poslucháči II. st., šk. r. 2009/2010 • Sociálna práca v zdravotníctve • MUDr. Orgonášová Mária, PhD doc. MUDr. Mária Šustrová, PhD., mim. prof.

2. ÚVOD Sociálna práca v zdravotníctve zahŕňa starostlivosť • o ľudí s akútnym ochorením (deti, dospievajúcich, dospelých a  starých ľudí – seniorov) • o ľudí so zdravotným postihnutím (so špecifickými zdravotnými a sociálnymi problémami) • o umierajúcich ľudí

3. História sociálnej práce v zdravotníctve • Neorganizovaná forma - náhodná, neuvedomelá - pomoc chorým, sirotám a opusteným ľuďom - spojená s kresťanstvom – rehoľné spoločenstvá (opatrovateľsko – ošetrovateľské činnosti) • Organizovaná pomoc - začiatkom 9. storočia - starostlivosť o chorých bola viazaná na kláštory, neskôr mestské nemocnice (kombinácia útulku a domova pre starších) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storočí (kvalifikované sociálne sestry v nemocniciach, sociálni pediatri a gerontológovia)

4. História sociálnej práce Územie dnešného Slovenska - Československa - pomoc viazaná na kláštory - 11. storočie – charitatívno - liečebná pomoc, zakladanie prvých nemocníc - 11. a 12. storočie – mestské špitály - 13. storočie – mnohé osobnosti (Anežka Česká) - od 14. storočia – záujem miest o problematiku zdravia - najstarší „špitál“ sv. Ladislava v Bratislave, - neskôr nemocnice na Spiši – Levoča, Kežmarok a v okolí banských miest

5. Cieľ predmetu: Poskytnúť informácie: • o prepojenosti sociálneho a zdravotníckeho sektoru • o nevyhnutnosti a mimoriadnom význame pôsobenia sociálneho pracovníka v oblasti zdravotníctva a o perspektívach rozvoja tejto oblasti sociálnej práce • o sociálnom dopade niektorých ochorení na jednotlivca i na spoločnosť • o úlohách a špecifikách práce sociálneho pracovníka vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

6. Sylabus predmetu: • Základné pojmy (zdravie, choroba, zdravotné postihnutie, klient sociálnej práce) • Sociálna služba v zdravotníctve (sociálna sestra – sociálny pracovník ako stály člen zdravotníckeho tímu) • Špecifické povinnosti sociálnej sestry a formy sociálnej práce na vybraných zdravotníckych úsekoch (gynekológia, pediatria, chirurgia, ortopédia,onkológia, geriatria, psychiatria, kúpeľná starostlivosť). • Práva pacientov (Charta práv pacientov, platná legislatíva, sociálne aspekty zdravotného poistenia). • Etika práce sociálneho pracovníka • Burn out syndróm

7. Politika „Zdravie pre všetkých v 21 storočí“ -dokument WHO z r. 1999 Dlhodobý zámer: dosiahnuť úplný potenciál zdravia pre všetkých. Hlavné smery: • podporovať a ochraňovať zdravie ľudí po celý život, • znižovať výskyt nových prípadov závažných chorôb a poškodení.

8. Etická báza zdravotnej politiky 1. zdravie, ako základné ľudské právo, 2. rovnosť v zdraví a solidarita pri realizácií opatrení na zlepšenie zdravia, 3. účasť a zodpovednosť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný rozvoj zdravia

9. Zdravotnícke zariadenia Zdravotnícke zariadenia možno rozdeliť na: - štátne (verejné zariadenia) - neštátne (neverejné) zariadenia Podľa veku pacientov ich možno deliť na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospelých ľudí • zariadenia pre seniorov • hospice

10. Sústava zdravotníckych zariadení Sústavu zdravotníckych zariadení tvoria: a) ambulancie, vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadeniach sociálnych služieb, b) agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, c) záchranná zdravotná služba, d) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzačné strediská, f) polikliniky, g) samostatné zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, h) nemocnice I. typu, i) nemocnice s poliklinikou I. typu, j) nemocnice s poliklinikou II. a III. typu,

11. Zdravotnícke zariadenia - pokr. k) fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, l) vysokošpecializované odborné ústavy, m) liečebne pre dlhodobo chorých, n) zariadenia, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť a hospice, o) geriatrické centrá, p) psychiatrické liečebne, psychiatrické nemocnice, psychiatrické stacionáre a centrá pre liečbu drogových závislostí, r) odborné liečebné ústavy s) prírodné liečebné kúpele, t) verejné lekárne, pobočky verejných lekárni a výdajne zdravotníckych pomôcok, u) zubné techniky.

12. Definícia sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. (podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

13. Sociálna práca v zdravotníctve V zdravotníctve je sociálna práca neoddeliteľnou súčasťou liečebno - preventívnej starostlivosti a dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť tak, aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno, trvalý liečebný úspech. Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmysliteľnou súčasťou práce zdravotníkov. Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, rečoví terapeuti a iní. Základným cieľom SP v zdravotníctve je skúmať a pomáhať riešiť situáciu v rodine, škole, na pracovisku a v spoločenskom prostredí (narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželateľných zmien).

14. Etika sociálneho pracovníka Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: • zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, • nesmie zneužiť postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

15. Etika sociálneho pracovníka pokr. • má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup, • má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, • počas svojej praxe v zdravotníckom zariadení by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie, • existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

16. Osobnosť sociálneho pracovníka Dôležité osobnostné vlastnosti: • sociálne cítenie, empatia, • obetavosť pre iných, • zodpovednosť voči klientovi, • solidárnosť s chorými, • komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, • snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, • odborná kvalifikácia.

17. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka • spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacientov v zdravotníckom zariadení • skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení • poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia • pomáhať pacientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby • podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

18. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut) • spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi • spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), • viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby • vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť

19. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií diagnosticko-liečebného programu • zúčastňovať sa podľa potreby lekárskych vizít, zisťovať aktuálne potreby a požiadavky chorých • poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú • hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

20. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov • sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu • sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch,... • pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,... • presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

21. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka– pokr. • prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch, • získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii • sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí • spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru • spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,... • spracúvať ročné správy o svojej činnosti

22. Definície zdravia Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry. Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti.

23. Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

24. Definícia zdravotného postihnutiapodľa Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

25. Definície zdravotného postihnutia v SR Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je: • Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu • Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac

26. Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia: • Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej, profesionálnej liečby. • Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytváranéspoločenským prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke. • ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického, individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

27. Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF (2002) V popredí záujmu ICF jeposúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j. • stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien, • osobnostný rozmer, • možnostispoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom živote, • environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

28. Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF -Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny - Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

29. Zdravotné postihnutia - delenie • Telesné postihnutia – problémy s mobilitou • Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou • Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou • Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých • Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie • Civilizačné choroby (chronické choroby) • Psychiatrické ochorenia

30. Rôzne druhy zdravotných postihnutí - základné delenie - schéma

31. Klasifikácia dizability • dizabilita v správaní sa •  dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči, k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii • dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) • lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov,k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti •  situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné) •  iné obmedzenia činnosti

32. Možnosti vzniku handicapu • orientačný a komunikačný handicap •     handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a podpore iných ľudí) •    pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného bodu, napr. od postele, od dvier) •     handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom na pohlavie, vek a kultúru) •    handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých spoločenských vzťahoch a udržovať ich) •     handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socio-ekonomickou činnosťou a nezávislosťou)

33. Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) Dôsledky neurologických ochorení: • Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza • Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme 9 druhov • Parkinsonova choroba • Stavy po mozgovej príhode • Iné

34. Poruchy zmyslových orgánov - dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

35. Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy • mechanická a motorická porucha vnútornýchorgánov; • porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; • porucha gastro-intestinálnej funkcie; • porucha tvorby a vylučovania moču; • porucha reprodukčnej funkcie; • defekty vnútorných orgánov; • iná porucha vnútorných orgánov

36. Ako možno pomáhaťv prospech inklúzieosôb s telesným postihnutím • vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch • zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpečenia potrebných zdravotných a kompenzačných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie • poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote • vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

37. Práca sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach Sociálny pracovník pracuje v nemocniciach, v odborných liečebných ústavoch, detských domovoch, DSS,,...Sociálny pracovník je súčasťou tímu a jeho práca na jednotlivých úsekoch zahrňuje: • Účasť na manažmente zdravotníckeho zariadenia (napr. pri riešení bezbariérovosti, prístupnosti k informáciám, v komunikácii) • Podporné poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejším príbuzným, kontakt so zamestnávateľom, s komunitou) • Ochranu, etiku, • Plánovanie (uplatňovanie princípov včasnej sociálnej intervencie u detí, ale aj u dospelých), • Zdravotnú edukáciu (najmä pre pacientov s chronickým ochorením), • Účasť na paliatívnej liečbe a ošetrovaní chronicky chorého pacienta • Sprevádzanie umierajúceho pacienta.

38. Sociálna práca v zdravotníctve - odbory Odbory v sieti zdravotníckej starostlivosti • Sociálna pediatria • Sociálna psychiatria • Sociálna gerontológia • Sociálna onkológia • Iné

39. Faktory vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú proces liečby • Celkové prostredie nemocnice, počet pacientov v jednotlivých izbách, otvorenosť resp. uzavretosť zariadenia, • Spôsob oznámenia diagnózy, poskytovanie neúplných, skreslených informácií o chorobe, o liečbe, • Vzťahy medzi personálom (napr. ambivalencia - nejednotnosť, poskytovanie rozdielnych informácií, čo spôsobuje neistotu pacienta), • Omyly v liečbe, pri podávaní liekov a pod.

40. Negatíve reakcie na liečbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o silnú negatívnu reakciu na hospitalizáciu, ktorá sa prejavuje určitou pasivitou, strnulosťou, pocitom únavy, nezáujmom, nechuťou do akejkoľvek činnosti, strachom a úzkosťou, Vedie k odmietaniu liečby, pacient neparticipuje na procese liečby. Postihuje najčastejšie: 1. deti – zaostávajú vo vývine, strácajú novšie návyky – regresia - reagujú skľúčenosťou, plačom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonávajú stereotypné pohyby, cumľú prsty, 2. starších ľudí – prejavuje sa ľahostajnosťou, depresiou, nechutenstvom, nespavosťou, apatiou,

41. Ako predchádzať hospitalizmu: • zabezpečiť príjemné prostredie nemocnice, • poskytnúť jasné informácie o fungovaní zariadenia, možnosti kontaktu s vonkajším svetom, o tom, na koho sa obrátiť s problémami a pod. • udržiavaťpacienta v aktivite – rôzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie voľného času), • udržiavaťpacienta v dobrom duševnom stave,vytvárať príjemnúatmosféru(rozhovory, príjemné sociálne prostredie pacienta aj personálu), Sociálny pracovník môže hrať kľúčovú úlohu vo všetkých týchto aspektoch !!!

42. Možné reakcie pacienta na oznámenie diagnózy Šok: neschopnosť racionálne uvažovať, pacientsa pýta, prečo práve on, nevie tomu uveriť Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita:zameraná na seba alebo obrátená proti iným ľuďom, na ktorých pacient prenáša zodpovednosť za svoju diagnózu Aktivita: pacient hľadá všetky možnosti liečby, aj alternatívne Vyjednávanie: pacient si dáva časové hranice, do kedy ešte bude žiť, do kedy musí vydržať Depresia: apatia, zúfalstvo, rezignácia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagnózou: prijatie choroby, úprava životného štýlu, racionálne riešenie situácie

43. Možné reakcie rodiny na oznámenie diagnózy • Lótova žena: úplné znehybnenie, neschopnosť reagovať rečou ani emocionálne, ide o šokovú reakciu • Hluchý typ: nechce počuť zlú správu, popiera ju • Vecný typ: racionálne spracováva informácie, potláča emócie, • Žalostný typ: prestáva sa rozumne správať,vypustí rácio a prezentuje len emócie • Bojový typ: hľadá iné možnosti, obviňuje zdravotníctvo a iných • Jarmočný typ: prehnané, teatrálne správanie sa, príliš afektované, hyperbolizované (akoby pacientom boli oni)

44. Etapy práce s pacientom (NOVOTNÁ, V.- SCHIMERLINGOVÁ, V.) 1. Etapa sociálnej evidencie a prvého kontaktu s pacientom (riadený rozhovor s klientom). 2.      Etapa sociálnej diagnostiky. 3.      Etapa vypracovania plánu sociálnej pomoci. 4.      Sociálna terapia. 5.      Etapa overovania výsledkov.

45. Sociálne hodnotenie klienta na základe riadeného rozhovoru sociálna anamnéza (ako problém vznikol, ako sa vyvíjal) sociálne prostredie (rodina - najbližšia, vzdialenejšie príbuzenstvo, obec, komunita, pracovisko) zoznam denných činností, nevyhnutných pre život (hygienické potreby, stravovanie, schopnosť samostatného obliekania, iné činnosti) vymedzenie problému a stanovenie pracovnej hypotézy (vrátane úpravy životného prostredia, kompenzačné pomôcky, asistencia, ošetrovateľsko-opatrovateľská starostlivosť ....) ekonomické zázemie (príjmy vlastné, rodina, podpora či príspevky)

46. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka na rôznych klinických úsekoch A. Na pediatrických oddeleniach: • najčastejšie využívajú sociálneho pracovníka na novorodeneckých oddeleniach (adopcie, návrhy na predbežné opatrenia u detí z Hniezd záchrany, opustené a nechcené deti, novorodenci s neonatálnym abstinenčným syndrómom, novorodenci s pozitívnym BWR, novorodenci nezaopatrených rodičov a bezdomovcov), • Sociálni pracovníci spolupracujú s matrikou, • pri podozrení na týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie starostlivosti o dieťa, alkoholizmus, narkomániu v rodine dieťaťa, spolupracujú s políciou, súdmi, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, školskými psychológmi atď. • pracujú s dlhodobo hospitalizovanými deťmi, môžu sa starať o ich voľnočasové aktivity, využívať rôzne metódy terapie (arteterápia, muzikoterápia a pod.), pracujú aj s rodičmi ťažko chorých detí

47. Sociálny pracovník na rôznych klinických úsekoch – pediatria, pokrač. Na pediatrickom oddelení spolupracuje najmä v oblastiach: • prevencia ochorení, očkovanie • CAN syndróm (syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa) • úrazy a otravy • toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus • juvenilná delikvencia • suicídia a suicidálne správanie sa detí • sociálne ohrozené deti • deti s telesným, mentálny postihom • adopcie, utajené pôrody, hniezda záchrany • úteky matiek, rómiek z pôrodnice

48. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: B. Oddelenia pre dospelých ľudí • sociálni pracovníci riešia situácie, keď sa človek následkom choroby, úrazu a pod. nemôže ďalej zapojiť dopracovného procesu, alebo je potrebná zmena pracovnej pozície, • dlhodobo hospitalizovaným občanom pomáhajú uľahčiť proces návratu do bežného života, • chronicky chorých kontaktujú so svojpomocnými skupinami s podobným problémom, • spolupracujú aj s rodinou chorých občanov, informujú ich, ako s pacientom pracovať, akú starostlivosť bude potrebovať po návrate domov,

49. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: • pomáhajú bezdomovcom, narkomanom, ktorí sú často opakovane hospitalizovaní (vybavujú občiansky preukaz, zdravotné poistenie, kontaktujú sa s rodinou klientov) • spolupracujú s občianskymi združeniami, ktorých cieľovou skupinou sú práve títo občania, s miestnymi úradmi podľa miesta trvalého pobytu občana a pod.), • v prípade úmrtia občana, ktorý nemal žiadnych príbuzných, vybavujú jeho pochovanie.

50. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach – pokr.: C. Geriatrické oddelenia • pomáhajú starým ľuďom, ktorí často zle znášajú hospitalizáciu, majú problém s adaptáciou na nové prostredie, pocit izolácie, odloženia rodinou, • pracujú s rodinou, v snahe motivovať v nich záujem o klienta, vytvoriť podmienky pre návrat do domáceho prostredia, • sú v úzkom kontakte s miestnymi úradmi, s VÚC, s OZ a s neštátnymi zariadeniami pre pomoc starým občanom. • podávajú žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, denný stacionár, opatrovateľskú službu v domácnosti, prepravnú službu a pod.), • spolupracujú s lekármi pri terminálne chorých pacientoch.